Právo na potrat na Slovensku: Legislatíva, história a súčasné diskusie

Právo na potrat je komplexná téma, ktorá spája legislatívne, etické, sociálne a osobné aspekty života žien. Na Slovensku je umelé prerušenie tehotenstva upravené zákonom, ktorý zohľadňuje práva žien a zároveň stanovuje podmienky pre jeho vykonanie. V diskusii o interrupciách sa často objavuje argument „právo na život od počatia“, ktorý je protipólom k právu ženy na rozhodovanie o svojom tele a reprodukčnom zdraví.

Embryo, plod v akomkoľvek vývojovom štádiu nie je z právneho hľadiska subjektom práv, nie je teda ani subjektom práva na život. Existujú na to veľmi dobré dôvody. Vyvíjajúce sa embryo, plod, nenarodené dieťa, sú v jednotlivých vývojových štádiách v rôznej miere závislé od iného samostatného organizmu (ženy).

Každá žena je z právneho hľadiska subjektom/nositeľkou práv. Tak ako všetci ostatní ľudia, získala pri svojom narodení tzv. základné práva a slobody. Predstavme si hypoteticky situáciu, kedy by boli ľudské práva a slobody priznané ľuďom už v embryonálnom štádiu alebo od počatia, a teda nie až od narodenia. Ktoré z týchto práv by mali byť uprednostnené tak, aby nebol porušený zákon? Práva ženy alebo práva plodu? Žena v sedemnástom týždni tehotenstva začala silno krvácať, no plod v maternici bol stále vitálny. Situácia si vyžadovala neodkladný lekársky zásah, ktorý by však mal za následok usmrtenie ešte vitálneho plodu. V tomto konkrétnom prípade zdravotnícky personál váhal s poskytnutím život zachraňujúcej starostlivosti žene tak dlho, kým nebol život ženy v jasnom ohrození a úmrtie plodu bolo neodvratné. To viedlo k nebezpečnému odkladaniu poskytnutia zdravotnej starostlivosti a následnému úmrtiu ženy.

Súčasný zákon dovoľuje umelé prerušenie tehotenstva do 12. týždňa na žiadosť ženy, ak tomu nebránia zdravotné dôvody. Zo zdravotných dôvodov je možné tehotenstvo prerušiť aj neskôr, ak je ohrozený život alebo zdravie ženy, zdravý vývoj plodu alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu. Vyhláška č. 74/1986 umožňovala usmrtiť geneticky postihnuté dieťa až do 24. týždňa, toto ustanovenie však bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR v roku 2007.

V zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky má každá žena právo rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia svojich detí a mať prístup k informáciám, vzdelaniu a prostriedkom, ktoré jej umožnia uplatňovať tieto práva. Takisto má právo na prístup k vedecky overeným informáciám a rozhodnúť sa o pokračovaní, resp. prerušení svojho tehotenstva bez nátlaku.

Proces umelého prerušenia tehotenstva

Celý proces začína u gynekológa, ktorý potvrdí tehotenstvo a určí jeho trvanie pomocou krvných testov a ultrazvuku. To je kľúčové, pretože na Slovensku je možné umelé prerušenie tehotenstva vykonať štandardne do 12. týždňa. V prípade genetického poškodenia plodu alebo vážnych zdravotných dôvodov ohrozujúcich život ženy je táto lehota predĺžená do 24. týždňa gravidity.

Umelé prerušenie tehotenstva je zdravotný výkon, ktorým sa ukončuje tehotenstvo na základe písomnej žiadosti ženy. Tehotenstvo možno prerušiť, ak nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia zdravotné dôvody na strane ženy. Tento zdravotný výkon uhrádza žena v plnom rozsahu vrátane súvisiacich laboratórnych výkonov.

Druhy interrupcie

Poznáme dva hlavné typy interrupcie:

• Včasná miniinterrupcia: Vykonáva sa do 6. - 8. týždňa tehotenstva, u žien, ktoré ešte nerodili, do 45 dní od prvého dňa poslednej menštruácie a u žien, ktoré už rodili, do 55. dňa. Ide o podtlakové odsatie sliznice maternice pomocou vákuovej extrakcie. Lekár zavedie do maternice plastickú trubičku s ostrým hrotom, ktorá je napojená na odsávačku, a obsah maternice sa vytiahne von. Tento postup sa vykonáva „naslepo“, a preto je skúsenosť lekára veľmi dôležitá.
• Klasická interrupcia (kyretáž): Vykonáva sa od 8. - 12. týždňa tehotenstva. Lekár rozšíri krčok maternice a zoškrabuje vnútornú vrstvu maternice (endometrium) pomocou kyrety. Od 12. týždňa je plod príliš veľký na to, aby prešiel maternicovým hrdlom. Aj kyretáž je „práca naslepo“ a nesie so sebou riziká pre zdravie ženy, ako napríklad krvácanie alebo infekcie.

Po 12. týždni tehotenstva je interrupcia možná len pri vážnych zdravotných komplikáciách alebo genetickom poškodení plodu, a to až do 24. týždňa. Existujú dva spôsoby: vyňatie plodu po rozšírení krčka maternice alebo umelé vyvolanie "pôrodu". Tento zákrok hradí zdravotná poisťovňa.

Samotný zákrok a následná starostlivosť

Ak je tehotenstvo v povolenom intervale, gynekológ ženu poučí o celom procese a rizikách. Žena má dva dni na premyslenie. Ak sa rozhodne pre interrupciu, vyplní "Žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva a hlásenie potratu", kde uvedie osobné údaje, ale nie dôvod interrupcie.

Žena sa dostaví na gynekologicko-pôrodnícke oddelenie nemocnice, uhradí poplatok (cca 250€) a po vstupných formalitách a vyšetrení sa prechádza na sálu, kde sa v celkovej anestézii vykoná samotný výkon. Ten trvá max. 5 - 10 minút a je pri ňom prítomný gynekológ, zdravotné sestry a anesteziológ. Po zákroku žena asi dve hodiny leží a ešte v ten deň, prípadne nasledujúci, opúšťa nemocnicu.

Po interrupcii je potrebné dodržiavať hygienické zásady počas nasledujúcich 6 týždňov. Žena zvyčajne krváca a mala by sa vyhnúť sexuálnemu styku, vaginálnym výplachom, tampónom, kúpaniu a plávaniu. Dva týždne po výkone by mala absolvovať kontrolu u svojho gynekológa a zvážiť antikoncepciu.

Potrat maloletých dievčat

Ak má dievča menej ako 15 rokov, lekár je povinný kontaktovať rodičov a políciu pre podozrenie na pohlavné zneužitie. Do 16 rokov je potrebný súhlas rodičov s interrupciou. Neskôr už súhlas nie je potrebný, ale rodičia alebo zákonní zástupcovia dievčaťa sú o zákroku informovaní písomne.

Podľa riaditeľky kancelárie WHO na Slovensku, Dariny Sedlákovej, by neplnoletá žena mala mať možnosť uplatniť si svoje právo na informácie a služby súvisiace s prerušením tehotenstva bez potreby súhlasu zákonného zástupcu. Argumentuje, že medzinárodné ľudskoprávne štandardy zaväzujú štáty zabezpečiť, aby prístup žien k zdravotnej starostlivosti nebol obmedzovaný na základe toho, že nemajú súhlas rodičov. Návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti z dielne ministerstva zdravotníctva počíta so zrušením súhlasu zákonného zástupcu neplnoletej ženy pred vykonaním umelého prerušenia tehotenstva.

Historický vývoj interrupcií na Slovensku

Prvým štátom, ktorý legalizoval potraty, bol v roku 1920 Sovietsky zväz. Po ňom nasledovali ďalšie krajiny komunistického bloku vrátane Československa.

Vývoj legislatívy

• 1950: Prijatie nového Trestného zákona, ktorý stanovil, že usmrtenie ľudského plodu lekárom so súhlasom ženy nie je trestné, ak by donosenie plodu ohrozilo život alebo zdravie ženy, alebo ak by niektorý z rodičov trpel ťažkou dedičnou chorobou.
• 1957: Zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti, ktorý výrazne liberalizoval interrupcie.
• 1961: Vyhláška 104/1961 Zb. stanovila, že potrat nebolo možné povoliť, ak tehotenstvo trvalo dlhšie ako 3 mesiace alebo hrozilo poškodenie zdravia ženy.
• 1962: Vládne nariadenie č. 126/1962 Zb. zriadilo okresné a krajské interrupčné komisie a zaviedlo poplatok za potraty hodné osobitného zreteľa.
• 1973: Vyhláška č. 72/1973 Zb. obmedzila možnosť povoliť umelé ukončenie tehotnosti vydatým ženám bezdetným alebo s jedným dieťaťom z dôvodov uvedených v písm. e) až g).
• 1982: Vyhláška č. 141/1982 Zb.
• 1986: Zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorý je účinný dodnes. Umožňuje usmrtiť dieťa do 12. týždňa tehotenstva zo zdravotných dôvodov, ale aj na žiadosť ženy, pričom žena nemusí uviesť žiaden dôvod. Zrušili sa tiež interrupčné komisie.

Súčasná legislatíva a ústavný kontext

Súčasný zákon dovoľuje umelé prerušenie tehotenstva do 12. týždňa na žiadosť ženy, ak tomu nebránia zdravotné dôvody. Zo zdravotných dôvodov je možné tehotenstvo prerušiť aj neskôr, ak je ohrozený život alebo zdravie ženy, zdravý vývoj plodu alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu.

Ústava Slovenskej republiky hovorí:

Článok 15:

1. Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
2. Nikto nesmie byť pozbavený života.

Článok 12:

1. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
2. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Interrupčné komisie v minulosti

V minulosti o povolení interrupcie rozhodovali komisie zložené z odborníkov a žien, ktoré mali dôveru širokých vrstiev žien. Ich úlohou bolo nielen rozhodnúť, ale aj presvedčiť matku, aby od svojej žiadosti upustila a hľadala iné riešenia.

Potrat a ľudské práva

Právo na plánované rodičovstvo je jedným zo základných ľudských práv. Partnerské dvojice i jednotlivec môžu slobodne rozhodovať o počte detí i časovom odstupe medzi nimi. Tento princíp akceptuje i Organizácia spojených národov.

Súčasné diskusie a výzvy

Z interrupcií sa opäť stala politická téma. Na programe septembrovej schôdze parlamentu sú až štyri opozičné návrhy, ako ich sprísniť či obmedziť. Podľa sociologičky Silvie Porubänovej si konzervatívni politici robia predvolebnú kampaň. Poukázala na to, že ide o vykopávanie dverí, keďže počet umelých potratov je na historickom minime, čo dokazuje, že súčasná legislatíva je dobrá, moderná.

Prvá feministická organizácia na Slovensku Aspekt zareagovala na aktivitu opozičných poslancov. V opozičných novelách vidí ďalšie pokusy kontrolovať životy žien. „Rozhodnutie, či pokračovať v tehotenstve, je veľmi intímne, je zásahom do tiel i životov, ovplyvňuje ho množstvo okolností, ktoré nepoznáme.“

Nie ste slobodní a slobodné, keď sa nemôžete rozhodovať o svojom vlastnom tele. Každý človek má právo rozhodovať o svojej plodnosti, právo na reprodukčnú autonómiu. Napriek tomu stále existuje bezpočet prekážok, ktoré ľuďom bránia v prístupe k interrupcii. Na to, aby sa tento stav podarilo zmeniť, treba aj vašu pomoc. Budúcnosť, v ktorej sa právo na interrupciu bude všeobecne rešpektovať, dokážeme vybudovať len prostredníctvom širokej podpory a množstva veľkých aj malých skutkov.

Ľudia na celom svete čelia rôznym prekážkam v prístupe k interrupcii. V niektorých krajinách - ako sú napríklad Spojené štáty, Sierra Leone, Poľsko a Maroko - je podstúpenie interrupcie alebo pomoc pri interrupcii trestným činom. Zákony, ktoré obmedzujú interrupcie, sa v jednotlivých krajinách líšia. Na niektorých miestach ukladajú osobám, ktoré vyhľadajú interrupciu, doživotný trest odňatia slobody - napríklad v Rovníkovej Guinei a Zambii. V niektorých krajinách zákony povoľujú interrupciu len za určitých okolností. Medzi tieto výnimky patria prípady, keď je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia alebo incestu; ak sa zistí vážne a smrteľné poškodenie plodu; alebo ak tehotenstvo ohrozuje život alebo zdravie tehotnej osoby. Avšak len malá časť interrupcií súvisí s týmito dôvodmi.

Kriminalizácia interrupcií silno zasahuje ľudí z marginalizovaných skupín obyvateľstva. Zdravotnícke služby sú vo všeobecnosti menej dostupné pre nízkopríjmové skupiny, ľudí na úteku a migrujúcich, LGBTI+ ľudí či rasizované a pôvodné obyvateľstvo.

Napriek desaťročiam stigmatizácie a dezinformácií väčšina ľudí sa zhoduje na tom, že interrupcie by mali byť legálne. Mnohí však nevedia, kde a akým spôsobom by mohli vyjadriť, že podporujú právo na interrupciu.

Alternatívy k interrupcii

Ak sa žena rozhodne pre pokračovanie tehotenstva, má tieto možnosti:

• Požiadať o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom.
• Vynosiť dieťa na účel jeho osvojenia po narodení.

Rozhodnúť sa pre niektorú z vyššie uvedených možností nie je ľahké. Pred rozhodnutím môžeš anonymne kontaktovať niektoré z poradenských centier.

Bezpečnosť interrupcie

Interrupcia je jedným z najbezpečnejších lekárskych zákrokov, pokiaľ je vykonaná správne, a teda vyškoleným personálom, s použitím správnych zdravotníckych techník a liekov a v hygienických podmienkach. Interrupcie bez zdravotných dôvodov, vykonané riadne a počas prvého trimestra, sú v skutočnosti bezpečnejšie než pôrod. Neexistuje dokázaná súvislosť medzi interrupciou a následnou neplodnosťou. Interrupcie nespôsobujú závažné duševné problémy. Negatívne psychologické následky sa vyskytujú len u veľmi malého počtu žien a sú skôr pokračovaním už existujúcich duševných problémov.

Emocionálna podpora

Pre väčšinu žien a dievčat nie je rozhodnutie ísť na interrupciu jednoduché. Reakcie sa môžu líšiť, od úľavy po smútok. Ženy, ktoré nechcene otehotneli a už predtým mali duševné problémy, by mali vedieť, že tieto problémy môžu pretrvávať bez ohľadu na to, či sa rozhodnú pre interrupciu alebo pokračovanie tehotenstva.

Právne pohľady a medzinárodný kontext

Jednotný právny názor na interrupcie vo svete neexistuje. V niektorých krajinách je téma legálnej úpravy interrupcií súčasťou politickej agendy a snahy o zmenu daného stavu. „Jednotlivé právne poriadky sa síce na právnom štatúte ľudského plodu nezhodujú, ale až na niekoľko málo výnimiek pripúšťajú umelé prerušenie tehotenstva aj z iných dôvodov než len s cieľom ochrany života matky. Legálna úprava interrupcií sa odvíja od kompromisu medzi právom na život plodu a právom ženy na súkromie a nediskrimináciu.

Zákony o interrupcii prijaté väčšinou európskych štátov umožňujú interrupcie žien počas prvého trimestra tehotenstva a chránia práva žien na život a zdravie počas tehotenstva. Zo 46 členských štátov Rady Európy 40 dovoľuje žene prerušiť tehotenstvo v prvom trimestri bez obmedzenia spočívajúceho v uvedení dôvodu alebo na základe rozsiahlych terapeutických dôvodov. Iba niekoľko štátov - Andorra, Írsko, Lichtenštajnsko, Malta, Poľsko a San Maríno - ponecháva prísne obmedzenia interrupcie, umožňujúce len úzku škálu terapeutických výnimiek.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodoval o práve na život plodu v niekoľkých prípadoch. Vo všetkých rozhodnutiach stanovil, že plod nie je osobou oprávnenou na právo na život. ESĽP nikdy nepriznal plodu právo na život podľa článku 2 Európskeho dohovoru ani nedovolil, aby vyslovený záujem chrániť život plodu anuloval liberálny interrupčný zákon. Priznanie rovnakých práv plodu ako osobám by totiž neodôvodnene obmedzilo práva žien ako osôb už narodených.

V prípade Paton vs. Spojené kráľovstvo (1980) sa manžel snažil zabrániť, aby jeho tehotná manželka podstúpila interrupciu. Odvolal sa pritom na článok 2 Dohovoru o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na život a argumentoval, že interrupcia by znamenala v prípade plodu porušenie tohto práva. ESĽP rozhodol, že slovo „každý“ v dohovore nezahŕňa plody. Podľa komisie je „život plodu je úzko prepojený so životom tehotnej ženy a nemôže byť posudzovaný v izolácii od neho. Ak by článok 2 mal zahŕňať plod a jeho ochrana podľa tohto článku by bola chápaná ako absolútna, interrupcia by musela byť považovaná za zakázanú dokonca aj vtedy, ak by pokračovanie tehotenstva predstavovalo vážne riziko pre život tehotnej ženy. To by znamenalo, že, nenarodený život‘ plodu by bol považovaný za majúci vyššiu hodnotu než život tehotnej ženy.“

V prípade Vo v. Francúzsko (2004) ESĽP rovnako neuznal rozšírenie práva na život aj pre plod. Sťažovateľka sa stala obeťou omylu lekára (pomýlil si ju s inou osobou rovnakého mena), ktorá pre tento omyl potratila plod chceného tehotenstva. Vo svojej sťažnosti požadovala trestnú sankciu voči lekárovi založenú na neúmyselnom zabití, pretože jeho zákrok porušil právo plodu na život. Súd zrekapituloval predošlú jurisprudenciu chrániacu právo žien na interrupciu v zmysle Dohovoru o ľudských právach a uzavrel že „nenarodené dieťa nie je považované za „osobu“ priamo chránenú článkom 2 Dohovoru. Ak aj nenarodení majú, právo na život‘, tak toto právo je bezvýhradne limitované právami a záujmami matky“. ESĽP vyslovil stanovisko, že aj keď štáty majú určitý stupeň voľnosti v rozhodovaní o legálnej dostupnosti interrupcií, ich obmedzenia zasahujúce do základných ľudských práv žien by znamenali porušenie Dohovoru.

V Spojených štátoch sa otázka potratov vyvíja právne od rozhodnutia Najvyššieho súdu v jednom z najznámejších sporov v histórii Roe vs. Wade (1973). Rozhodnutie, prijaté pomerom hlasov 7:2 v januári 1973, ktoré zahrnulo interrupcie do výkladu práva na súkromie, bolo odvodené na základe Dodatku č. 14 Ústavy USA. Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu v spore Roe vs. Wade boli určené základné pravidlá pre vstupovanie štátu do súkromia občianok USA vo veci interrupcií. Po súdnom spore Dobbs v. Jackson Women's Health Organization z roku 2022 bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu vyplývajúce zo sporu Roe v. Wade zvrátené. Najvyšší súd takto rozhodol, že právo na interrupciu ústava Spojených štátov nezaručuje a jednotlivé štáty sú slobodné interupciu obmedzovať, zakazovať alebo povoľovať podľa vlastného uváženia.

Pre zástancov "slobody voľby" je otázka prístupu k interrupcii dôležitá z hľadiska zdravia žien. Zákaz umelého prerušenia tehotenstva podľa nich často vedie k nelegálne vykonávaným, zdravie a život ohrozujúcim zákrokom. Interrupcie v krajinách s reštriktívnymi zákonmi tvoria vo svetovom meradle až tretinu všetkých zákrokov a sú hlavnou príčinou úmrtí približne 80 000 žien ročne.

Írsko je najznámejší príklad krajiny s výraznou antiinterrupčnou politikou. V samotnej írskej ústave je zakotvená ochrana nenarodených detí (čl. 40, ods. 3 bod 3 dodatku: „Štát potvrdzuje právo na život nenarodeného a, s primeraným prihliadnutím na rovnaké právo na život matky, zaručuje vo svojich zákonoch re...

tags: #pravo #zien #na #potrat