4-mesačné dieťa môže odpadnúť: Príčiny a postup

Kolapsový stav u dieťaťa, hoci desivý, nemusí vždy znamenať vážny problém. Dôležité je vedieť, ako správne reagovať a kedy vyhľadať lekársku pomoc. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na kolapsové stavy u dojčiat, s dôrazom na príčiny, prejavy, prvú pomoc a prevenciu.

Čo je to kolaps?

Kolaps, odborne vazovagálna synkopa, je krátkodobá strata vedomia, ktorá trvá len niekoľko sekúnd, maximálne minúty. Laicky sa označuje aj ako mdloba alebo odpadnutie. Kolapsový stav často sprevádza pocit slabosti, nevoľnosti, tepla a zvýšené potenie. Najčastejšie k nemu dochádza v stoji.

Príčiny kolapsu u detí

U 4-mesačného dieťaťa môže byť príčin kolapsu niekoľko:

• Dehydratácia: Nedostatok tekutín, najmä v teplom počasí, môže viesť k zníženiu objemu krvi a tým aj k zníženému prietoku krvi mozgom.
• Prehriatie: Pobyt v teplom prostredí môže spôsobiť rozšírenie ciev a pokles krvného tlaku.
• Situačná synkopa: Podráždenie mechanoreceptorov pri vyprázdňovaní, močení alebo kašli môže viesť ku kolapsu.
• Kardiálna synkopa: Porucha srdcového rytmu alebo chlopňová chyba môžu spôsobiť krátkodobú stratu vedomia.

Najčastejším dôvodom epizódy odpadnutia dieťaťa je dočasný nedostatok okysličenej krvi prúdiacej do mozgu. Väčšina takýchto synkóp je neškodná - deti môžu omdlieť po zadržaní dychu pri intenzívnom plači alebo v amoku. Mdloby zväčša do minúty pominú a dieťa nadobudne vedomie.

Prvá pomoc pri kolapse

Ak dieťa odpadne, je dôležité zachovať pokoj a postupovať nasledovne:

• Uložte dieťa do vodorovnej polohy: Položte dieťa na chrbát a zdvihnite mu nohy nad úroveň srdca, aby sa zabezpečil prietok krvi do mozgu.
• Skontrolujte dýchanie: Uistite sa, že dieťa dýcha. Ak nedýcha, začnite s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR).
• Hydratujte dieťa: Ak je dieťa pri vedomí, ponúknite mu vodu alebo iný neosladený nápoj. Ak dieťa vracia, tekutiny nepodávajte alebo ich podávajte len po malých množstvách.
• Sledujte dieťa: Sledujte dieťa, či sa jeho stav zlepšuje. Ak sa stav nezlepšuje alebo sa objavia ďalšie príznaky, vyhľadajte lekársku pomoc.

V prípade respiračného afektu, ktorý sa najčastejšie objavuje u detí vo veku 1-2 rokov, dieťa počas hysterického plaču nedokáže nadýchnuť, zmodrie (niekedy zbledne) a často odpadne. K obnove dýchania dochádza v časovom úseku kratšom ako 1 minúta, k úplnému prebratiu musí dôjsť do 2 minút. Niekedy sa objavia svalové zášklby či odchod moču a stolice.

Čo robiť pri respiračnom afekte:

• Zachovajte chladnú hlavu.
• Pri hroziacom afekte je vhodné odviesť pozornosť dieťaťa od podnetu, ktorý vyvoláva plač.
• Pri stupňovaní plaču, prípadne už vo fáze, keď sa dieťa nevie nadýchnuť, mu skúste jemne fúknuť do tváre.
• Je možné skúsiť aj pofŕkanie dieťaťa studenou vodou.
• Ak sa záchvat rozvinie, dieťa uložte do stabilizovanej polohy, avšak predtým sa uistite, že nemá v ústach žiadne jedlo ani predmety.
• Dieťatkom netraste.
• Určite dieťaťu nepodávajte lieky na upokojenie.
• Pri zisťovaní času, koľko záchvat trvá, používajte hodinky či mobil.
• Po odoznení záchvatu dieťa objímte a pokračujte v bežnom dennom režime.
• V žiadnom prípade kvôli záchvatu dieťaťu neustupujte.

Prvá pomoc pri úraze hlavy

Ak pád spôsobí úder do hlavy, je dôležité vedieť, ako postupovať:

• Zhodnoťte závažnosť úrazu: Ak bol pád z veľkej výšky alebo pri autonehode, vyhľadajte lekársku pomoc, aj keď dieťa nemá žiadne ťažkosti.
• Skontrolujte vedomie a správanie: Uistite sa, že je dieťa pri vedomí a sledujte jeho správanie. Ak je dieťa zmätené, dezorientované alebo má stratu pamäti, vyhľadajte lekársku pomoc.
• Prezrite miesto nárazu: Hľadajte modriny, odreniny, tržné rany alebo deformitu v mieste nárazu. Ak sa vytvorí prelievajúci sa hematóm, vyhľadajte lekársku pomoc.
• Sledujte dieťa: Sledujte dieťa minimálne 48 hodín a všímajte si príznaky, ako sú bolesti hlavy, vracanie, nespavosť, poruchy spánku alebo sústredenia.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Lekársku pomoc vyhľadajte v nasledujúcich prípadoch:

• Dieťa je po kolapse stále v bezvedomí.
• Dieťa má problémy s dýchaním.
• Dieťa má kŕče.
• Dieťa má závažný úraz hlavy.
• Dieťa má opakované kolapsové stavy.
• Máte akékoľvek obavy o zdravie dieťaťa.
• Zástava dychu trvá viac ako 1 minútu.
• Myslíte si, že dieťa je ohrozené na živote.
• Dieťatko vyzerá alebo sa správa ako veľmi choré.
• Máte pocit, že dieťatko by mal vidieť lekár, lebo sa vám niečo na ňom nezdá a je to akútne.
• Záchvat sa objavil bez vyvolávajúcej príčiny.

Diagnostika kolapsu

Na zistenie príčiny kolapsu môže lekár vykonať nasledujúce vyšetrenia:

• Fyzikálne vyšetrenie: Lekár skontroluje pulz, krvný tlak a kožu dieťaťa.
• Echokardiogram: Ultrazvukové vyšetrenie srdca.
• EEG: Elektroencefalografia na vylúčenie epilepsie.
• Krvné testy: Na zistenie anémie alebo iných metabolických porúch.
• Záťažový test: Na zistenie, či záťaž nevedie k arytmiám.
• Test naklonenej roviny: Na diagnostiku vazovagálnej synkopy.
• Röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky
• CT vyšetrenie

Liečba kolapsu

Liečba kolapsu závisí od jeho príčiny. V niektorých prípadoch stačí hydratácia a odpočinok.

• Zabezpečte dostatočný príjem tekutín: Ponúkajte dieťaťu pravidelne vodu alebo iné neosladené nápoje, najmä v teplom počasí.
• Vyhýbajte sa prehriatiu: Oblečte dieťa do ľahkého oblečenia a vyhýbajte sa pobytu na priamom slnku počas horúcich dní.
• Dbajte na pravidelný spánok: Nedostatok spánku môže zvýšiť riziko kolapsu.
• Predchádzajte úrazom hlavy: Dbajte na bezpečnosť dieťaťa a používajte ochranné pomôcky, ako je prilba na bicykel.

Pri úrazoch hlavy je mimoriadne rozhodujúca aj výška, z ktorej dieťa spadlo. Keď ide o pády na hlavu z malej výšky, teda, že drobec sa potkol a padol pri chôdzi, tam nehrozí veľké riziko, ale ak ide o väčšie výšky ako je dieťa samotné, v takom prípade by si mohlo doživotne poškodiť nielen chrbticu, ale aj miechu a ostať na vozíku.

Poškodenie kostnej časti chrbtice sa zahojí za 4 až 6 týždňov, ale keby prišlo k poškodeniu miechy, tak to môže mať trvalé následky. V týchto prípadoch je potrebné volať záchranku, záchranári dajú dieťa na nosidlá, zafixujú telo až do vyšetrenia a vylúčenia poškodenia chrbtice. Keď je to pád z väčšej výšky, ako výška tela, tak podľa zásady záchranári vždy manipulujú s dieťaťom, akoby bola chrbtica zlomená.

Napríklad, pokiaľ dieťa stojí na stoličke a padne, už je to pád z výšky vyššej ako je výška tela, a tam je aj vyššia pravdepodobnosť poškodenia chrbtice. Sem patria aj preliezky, hojdačky, trampolína, posteľ či bicykel.

S takým dieťaťom nehýbať, nechať ho ležať, chytiť mu dvomi rukami hlavu a krk a držať ho v takej polohe, aby nehýbalo krkom a hlavou, lebo môže mať poškodené nie len krčnú chrbticu, ale aj hrudnú a driekovú chrbticu. A to aj v prípade, ak je pri vedomí, aj v bezvedomí. Keď sa dieťa samé dvihne, že rodičia tomu nezabránia, tak mu treba povedať, nech si ľahne, nech má čo najmenej pohybov hlavou.

Rovnako sú mimoriadne rizikové pády bábätiek, lezúňov či štvornožkujúcich detičiek, ktoré padajú z prebaľovacích pultov, gauča či postele. Pokiaľ je to malé dieťa, ktoré môže robiť nechcené pohyby, tak treba dvomi rukami chytiť hlavu a krk a držať ho v takej polohe, ako keď človek sedí. Keby sa dieťa navyše hýbalo, tak sa zvyšuje aj riziko poškodenia miechy.

Keď dieťa spadne z preliezky, trampolíny, stola či stoličky, tak rodičia k nemu automaticky pribehnú a ako prvé ho dvihnú zo zeme, aby ho utíšili. Na toto si ale treba dať pozor, pretože drobcovi môžete aj ublížiť. Keď je to pád z výšky vyššej, ako je výška tela, alebo vo väčšej rýchlosti, ako je napr. pád z bicykla, tak je tam pravdepodobnosť poškodenia chrbtice. Chápem aj rodičov v tom, že keď dieťa plače, tak ho utíšia tým, že ho zoberú do náručia. Keď dieťa padne na zem, tak pri tej výške pôsobia nejaké sily na chrbticu a keď rodič zoberie dieťa nežne do náručia, tak nevyvinie takú silu, ako pri páde z výšky.

Keď to dieťa má mať poškodenú chrbticu, tak by ju malo už pri páde a rodičia s tým už nič nespravia. Často sa tiež stáva, že dieťa, ktoré keď spadne a nemá nič zlomené, tak sa automaticky postaví, začne plakať a uteká k mame. Neostane ležať na zemi. Rodičia by ale mali pristupovať opatrne, nehýbať s dieťaťom, snažiť sa, aby bola chrbtica v jednej rovine, s dieťaťom sa neotáčalo a volať záchranku.

Deti sa pri šantení a naháňaní často zrazia s kamarátmi hlavami, narazia do nábytku alebo do steny až tak, že spadnú na zadok, alebo na chrbát. Aj na tieto úrazy pozor, pretože aj v týchto prípadoch mohlo dôjsť k otrasu mozgu, alebo poraneniu chrbtice. Dieťa treba sledovať a mať na pamäti všetky spomenuté znaky.

Nemôžete byť všade. Deti často padnú v tej jednej chvíľke, keď ich rodičia nesledujú. Vtedy musia konať čo najrýchlejšie a zachovať duchaprítomnosť. Po pribehnutí musí rodič zistiť, či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí. Ak rodič pri páde nebol, ako prvé sa musí opýtať svedkov, že čo sa stalo a nechať si aj od dieťaťa popísať situáciu okolo pádu a zistiť, či sa tieto verzie zhodujú. Keď dieťa povie aj detaily pádu, alebo čo mu predchádzalo, toto otras mozgu nemá. Ale ak povie, že hojdal som sa a neviem ako som spadol, tak to by svedčilo o tom, že tam bol otras mozgu so spätnou stratou pamäti.

Keď sú rodičia na pochybách, či ísť, alebo neísť na vyšetrenie, tak áno, radšej ísť. Keď mám pochybnosti, tak k tomu pristupujem, ako by to bol ten horší prípad. Alebo stále môžete zavolať na linku 155, kde vám poradia.

Pri čítaní vašich príspevkov ohľadom imunologického okna a príkrmov som narazila na zmienku, že už strava matky ho má cez materské mlieko pripraviť na to čo bude jesť. Znamená to teda že by som mala jesť všetko a nemala to obmedzovať? Ak áno tak od kedy? Milá Mirka, mnohé dojčiace ženy v úprimnej snahe urobiť to najlepšie vylúčia zo stravy toľko potravín, že ich strava je mimoriadne oklieštená, čo nie je dobre. Dojčiaca matka môže teda jesť všetky potraviny, bez ohľadu na to, na ktoré písmeno sa začínajú (často sa napr. uvádza, že matky nesmú jesť zeleninu, ktorej názov začína na písmeno „k“), ovocie a zeleninu aj so šupkou, strukoviny, taktiež citrusové plody, cesnak, koreniny ako celý zoznam iných vecí, ktoré sa často spomínajú. Skutočnou otázkou vo vašej situácii je, či ste si všimli, že bábätko reaguje nespokojnosťou alebo kolikou po tom, čo zjete niektorú z potravín, ktorú spomínate vo svojej otázke. Ak ste tieto potraviny vynechali z jedálnička len preventívne, vráťte sa k ich konzumácii. Matky môžu jesť všetko bez obmedzenia a na vylúčenie akejkoľvek potraviny je potrebný konkrétny dôvod, netreba niektoré potraviny preventívne či paušálne vylučovať. Je nepravdepodobné, aby vaše bábätko reagovalo na takmer všetko, čo je bežnou a normálnou stravou ostatných ľudí a pre vaše zdravie nie je dobré vynechávať všetky tie potraviny, ktoré ste spomenuli.

Niektoré ženy vylučujú zo stravy niektoré potraviny, pretože sa obávajú, že dieťatko bude „bolieť bruško“ alebo bude plakať. V skutočnosti nie je vôbec také jednoduché spojiť konzumáciu niektorej potraviny s plačom dieťaťa. V drvivej väčšine prípadov plač dieťatka nemá súvislosť so stravou matky. Ak by ste nejakú súvislosť objavili a potvrdili, tak je možné, že jednu konkrétnu potravinu môže mať zmysel vylúčiť a vyskúšať neskôr (jednou z najčastejších takýchto potravín je kravské mlieko - aj keď tiež nie paušálne a nemá zmysel ho vylučovať bezdôvodne, ak patrí do jedálnička matky). Na vylúčenie danej potraviny treba pádny dôvod. A navyše, ak by aj daný dôvod bol skutočný, neznamená to, že toto isté bude platiť pre mnohé ďalšie matky - tie pravdepodobne v drvivej väčšine žiaden takýchto problém mať nebudú. Dojčiace ženy na celom svete jedia vo všeobecnosti všetko bez rozdielu a bez toho, aby ich deti mali nejaké problémy. Príčina plaču je väčšinou inde než v strave.

Bábätká sú často nespokojné z niekoľkých dôvodov (ktoré sa často omylom pripisujú „problémom s bruškom“ či „strave matky“):

• Nedostatočný príjem mlieka zo strany bábätka.
• Nedostatočný tok mlieka počas dojčenia.
• Nedostatočný spánok bábätka a to, že bábätko potrebuje, aby sme mu pomohli zaspať.
• To, že bábätko „oznamuje“ potrebuje cikať a kakať. Ak táto potreba zostáva nepovšimnutá, tak sú niektoré bábätká skutočne nespokojné.
• Prílišná únava bábätka, príliš veľa podnetov, prílišná predráždenosť.
• Ak má matka príliš veľa mlieka a táto situácia nebola správne zvládnutá.
• Používanie fľašky, cumlíka či klobúčika.
• Potreba bábätka byť nosené, v kontakte s matkou.
• Niekedy môže byť príčinou napríklad cudzorodá bielkovina. Ale toto nie je bežné a nie veľmi pravdepodobné. Vtedy môže pomôcť napríklad vylúčenie kravského mlieka zo stravy matky.
• Iné príčiny, medicínske príčiny.

Nie je jedno, či dieťa je dojčené alebo nie je dojčené. Nie je jedno, či je dieťa výlučne dojčené alebo nie je výlučne dojčené. To je pravda. Vaše bábätko je podľa vašich slov momentálne výlučne dojčené, takže pre vaše bábätko platí, že z hľadiska podávania jedla, môžete čakať a nechať určiť to, kedy chce začať skúšať ochutnávať jedlo, samo. Vtedy, keď bude pripravené. Jedávajte spoločne s ním, majte ho na svojich kolenách, nechajte ho pozorovať, ako jedia iní ľudia. Keď bude motoricky pripravené, načiahne sa za tým, čo máte v tanieri a pokojne ho nechajte ochutnať. Bábätko sa má učiť jesť skúmaním, ovoniavaním, ochutnávaním jedla, ktoré jedia ľudia okolo neho. Môže jesť vašu bežnú rodinnú stravu. Dôležité je, že teraz bábätko už je výlučne dojčené a že momentálne sa z vašich slov zdá, že dostatočne priberá a prospieva. Bábätko v tejto situácii nemá dostávať jedlo už od 4 mesiaca, toto má zmysel pri bábätkách, ktoré v 4 mesiaci nie sú výlučne dojčené a nie je možné zlepšiť dojčenie natoľko, aby materské mlieko poskytovalo výlučný zdroj potravy. V takom prípade namiesto umelej núdzovej náhradnej výživy má zmysel bábätku podávať kalorické jedlo. Toto nie je prípad vášho bábätka, ktoré získava dostatok materského mlieka a má priestor jedlo skúšať a hrať sa s ním, bez ohľadu na to, koľko jedla reálne zje.

V prípade, že sa epizódy odpadnutia opakujú, je najvyšší čas, aby sme absolvovali podrobnejšie vyšetrenia. Lekár v rozhovore zisťuje priebeh jednotlivých odpadnutí, dobu trvania bezvedomia a sprievodné príznaky. Takisto zisťuje, či k stratám vedomia predchádza požite alkoholu alebo drog. Po tomto rozhovore lekár prechádza k vyšetreniam, ktoré vykonáva buď sám, alebo pacienta posiela k špecialistom. Vo väčšine prípadov začína vyšetrením činnosti srdca - meraním tlaku, počúvaním srdcových oziev, hmataním pulzu periférnych ciev. Ak má vyšetrujúci lekár pochybnosti o správnej činnosti srdca, býva zvykom, že pristúpi k monitorovaniu tlaku počas 24 hodín. Vyšetrenie spočíva v zavedení manžety tlakomeru na ruku a prístroja okolo pása (na opasok). Súčasťou vyšetrenie je takmer vždy aj odber krvi. Z výsledkov, ktoré prídu z laboratória obyčajne do pár hodín, môže lekár odhaliť príčinu odpadnutia a nastaviť správnu liečbu.

Ak sa na príčinu bezvedomia nepríde z predchádzajúcich postupov, lekár odporučí pomocné vyšetrenia u špecialistov. Patrí sem CT vyšetrenie mozgu, či elektroencefalogram, pri ktorom sa zisťuje aktivita mozgu. Ďalšími možnosťami sú RTG hrudníka a echografia. Väčšinou nie je nutné, aby sme absolvovali všetky tieto procedúry. Liečba zvyčajne nie je potrebná u ľudí, ktorých synkopa zaskočila jednorazovo. K liečbe sa pristupuje iba pri závažnejších ťažkostiach a opakovaných odpadnutiach. Pri ortostatickej synkope, teda tej, čo vzniká pri náhlom vstávaní, budete na začiatku nosiť pás okolo brucha, kompresné pančuchy, alebo iné doplnky, ktoré zabránia rýchlemu odtoku krvi do spodných častí tela.

Niekedy vedie k odpadnutiu aj užívanie liekov na zníženie tlaku. Pamätajte na to, že väčšinou vieme strate vedomia predísť dobrou životosprávou a pokojným zvládaním krízových situácií. Zodpovedne užívajte všetky lieky na predpis a každý deň vypite aspoň 2 litre tekutín. Nepreceňujte sa ani pri športoch a činnostiach, na ktoré nemáte kondíciu, alebo na ktoré práve nie sú vhodné podmienky.

Záchvat vzdoru je obdobie vzdoru je normálna a prirodzená súčasť vývoja dieťaťa, ktorá sa prejavuje silnými emóciami a neschopnosťou ich kontrolovať. Toto obdobie trvá od 18 mesiacov do 4,5 roka až 5 rokov.

Ako zvládať záchvaty vzdoru:

• Uznajte emócie dieťaťa: Pomenujte emóciu a dajte jej dostatočnú pozornosť.
• Buďte pri dieťati a prečkajte to: Ak je dieťa v silnej emócii, nepočúva a nevidí, vtedy je asi najlepšie byť pri ňom a nejako to prečkať. Prípadne ho odstrániť z tej situácie.
• Vytvorte rutinu: Pre dieťa je dôležité, aby malo s rodičmi spojenie. Preto keď sa ráno ponáhľate - a je to vo vašich silách -, začnite lúčenie skôr. Aby ste sa najprv pohrali alebo porozprávali.
• Používajte lásku a limity: Dieťaťu treba prejavovať lásku, aby sa cítilo prijímané a bezpečne, no musí mať aj hranice.

Synkopa je všeobecný medicínsky termín pre odpadnutie, ktoré môže mať mnoho príčin. Aby sme boli pri vedomí, musí byť mozog neustále zásobený krvou bohatou na kyslík a živiny. Krátkodobé bezvedomie je pomerne častý stav, najmä u ľudí nad 70 rokov. Mdloba zvyčajne trvá len niekoľko sekúnd, prípadne minút, pričom po precitnutí sa ešte chvíľu môžete cítiť zmätene alebo unavene. Vo väčšine prípadov synkopa nie je dôvodom na obavy a nevyžaduje si ďalšiu liečbu. Škvrny v zornom poli alebo tzv. Zväčša ide o neškodný, krátkodobý dôvod, ktorý vedie k dočasnej strate vedomia. Môže ale poukazovať aj na ochorenie ovplyvňujúce nervový systém alebo srdce. Zahŕňa vazovagálnu a situačnú synkopu. Vazovagálna synkopa sa vzťahuje na zvýšenú aktivitu blúdivého nervu, ktorý dáva signál srdcu, aby spomalilo, a cievam, aby sa rozšírili. Táto kombinácia účinkov má za následok pokles krvného tlaku a nedokrvenie mozgu. Nazývaná aj ortostatická alebo posturálna hypotenzia. Pri ortostatickej hypotenzii sa pôsobením gravitácie krv hromadí v dolných končatinách, čo vedie k zníženému prietoku krvi do mozgu. Prietok krvi sa obnoví, keď osoba spadne alebo je umiestnená do horizontálnej polohy. Srdcový sval vtedy nie je schopný pumpovať krv tak dobre, ako by mal. Epileptické záchvaty sú epizódy abnormálnej aktivity mozgu. Záchvaty sa môžu rovnako ako u synkopy prejavovať stratou vedomia.

Najčastejším dôvodom epizódy odpadnutia dieťaťa je dočasný nedostatok okysličenej krvi prúdiacej do mozgu. Väčšina takýchto synkóp je neškodná - deti môžu omdlieť po zadržaní dychu pri intenzívnom plači alebo v amoku. Mdloby zväčša do minúty pominú a dieťa nadobudne vedomie. Odpadnutie u dojčiat môže byť závažnejšie a synkopa môže súvisieť so srdcovými ochoreniami - poruchami srdcového rytmu (arytmiami), vrodenými srdcovými chybami alebo závažným zadržiavaním dychu. Na určenie príčiny je nevyhnutné okamžité lekárske vyšetrenie. Ak ste odpadli len raz a inak ste v dobrej zdravotnej kondícii, pravdepodobne nie je potrebné navštíviť odborníka. Všeobecný lekár sa vás opýta podrobné otázky o vašich prejavoch a epizódach synkopy, napríklad či pociťujete nejaké varovné signály pred odpadnutím a kedy a kde k nemu dochádza. Takisto môžete podstúpiť ďalšie špecializované vyšetrenia na zistenie pôvodu mdlôb. Kardiológ vám vyšetrí prípadné poruchy rytmu, ako aj chlopne či srdcové zlyhávanie. Veľká prevaha epizód mdloby nie je nebezpečná, pokiaľ sa pri páde nezraníte. Odpadnutie však môže byť život ohrozujúce, ak je spôsobené poruchou srdcového rytmu alebo neurologickým problémom. Liečba synkopy závisí od jej príčiny.

Skontrolujte prípadné vonkajšie zranenia, ktoré si mohla spôsobiť pádom. Uložte osobu do stabilizovanej polohy alebo jej zdvihnite nohy mierne nad úroveň srdca, aby sa obnovil prietok krvi do mozgu. Ak ide o ženu a je tehotná (najmä po 28. Začnite stláčať hrudník v dolnej polovici hrudnej kosti do hĺbky asi 5 cm. Pri poskytovaní kardiopulmonálnej resuscitácie je dôležité myslieť nielen na záchranu postihnutého, ale aj na vlastnú bezpečnosť. Preto, ak sú dostupné, použite ochranné pomôcky ako rukavice alebo resuscitačné rúško na minimalizovanie kontaktu s telesnými tekutinami.

Zápcha u bábätiek - dojčiat či batoliat patrí k pomerne častým problémom. Podobne ako u dospelých sa zápcha prejavuje zastavením alebo radikálnym znížením frekvencie vyprázdňovania. Aj u detí tento stav vyvoláva pocit výrazného diskomfortu. Bolesti bruška, strata chuti do jedla, plačlivosť či horší spánok. To všetko môže mať na svedomí zápcha u bábätka. Dôvodov, prečo sa bábätko nemôže vykakať je naozaj veľké množstvo. V prípade dojčiat či batoliat často ani nie je možné samotnú príčinu odhaliť, no vo viac ako 90 % prípadov sa vyskytuje práve funkčná zápcha. Táto forma zníženej frekvencie vyprázdňovania je zvyčajne zapríčinená životosprávou, stravovacími návykmi, nedostatočným príjmom tekutín či zmenami v jedálničku. Len obyčajný prechod z materského mlieka na umelé mlieko môže vyvolať zápchu, pretože tráviace procesy v žalúdku sa musia prispôsobiť tráveniu umelej mliečnej formuly, čo môže nejakú dobu trvať. Na druhej strane však výskyt zápchy nemožno podceniť. Zvlášť, ak sa tento stav opakuje. Môže ísť o chorobnú zápchu, resp. chronickú. Táto forma zápchy má organickú príčinu. Je vhodné vyšetrenie u lekára. Za organickú príčinu zápchy u bábätka možno považovať alergie (lepok, laktóza, konkrétna potravina) alebo ochorenia, ako cystická fibróza, ochorenie štítnej žľazy, Hirschsprungova choroba. Je potrebné si uvedomiť, že tráviaci systém u bábätka je citlivý a postupne sa vyvíja. Zlepšujú sa aj procesy vyprázdňovania. Niekedy za zápchou u detí stoja aj psychologické príčiny. Môže ísť o stresové situácie, pocit strachu, negatívny zážitok. U menších detí môže tiež zápchu spôsobiť strach z vyprázdňovania. Symptómy zápchy u bábätka sa väčšinou spájajú s ich nespokojnosťou a podráždením. Tým, že žalúdok nepracuje správne a dieťatku sa nedarí vyprázdniť, objavujú sa príznaky, ktoré môžu jasne poukazovať na problém so stolicou. Ak bábätko nekaká dlhšie ako 3 dni, odporúča sa sledovať jeho správanie, príjem potravy a jeho reakcie. Najdôležitejšie je týmto stavom predchádzať. To znamená, že najlepší liek na zápchu je prevencia. Z hľadiska funkčnej hnačky u bábätiek je to primárne úprava jedálnička a pravidelnosť stravy. Pri dojčení, ale aj neskoršom zaraďovaní príkrmov je ideálne si všímať, ktoré potraviny bábätku môžu škodiť.

Čo na zápchu u bábätka?

• Zvýšenie prísunu tekutín (napr. aj feniklový čaj).
• Zaradiť do jedálnička potraviny bohaté na vlákninu (ovocné šťavy - jablko, slivka, hruška).
• Zmena umelého mlieka (pozn. v prípade, že používané umelé mlieko dieťa zapeká - ideálne je siahnuť po umelom mlieku s obsahom probiotík).
• Pomoc pri vyprázdňovaní za pomoci rektálnej rúrky.
• Glycerínové čapíky.
• Jemná masáž bruška za pomoci detského olejčeka.
• Teplý kúpeľ alebo priloženie teplej plienky na bruško.
• Hojdavý pohyb alebo cvičenie s dieťatkom.

Frekvencia stolice u bábätka je veľmi individuálna záležitosť. Tabuľkové hodnoty sú vždy len orientačné, no pre potreby rodičov nie je na škodu vedieť, ako často by malo bábätko kakať. U novorodenca sa napríklad prvej stolice po narodení dočkáte približne po 36 hodinách. Hovorí sa jej smolka. Tvrdá stolica u novorodenca môže byť takisto príznakom dojčenskej zápchy. Rozličná frekvencia stolice je u detí dojčených materským mliekom a u detí kŕmených náhradou - umelým mliekom. Ak je bábätko ďalej dojčené materským mliekom, kakať môže po každom jedle a štandardom sú aj približne 3 stolice za deň. Pokojne sa môže stať, že nekaká aj 7 či 10 dní alebo kaká 5-krát za deň a nie je to žiadny problém. Ak sa u dieťaťa neprejavujú ťažkosti, nie je dôvod na paniku. Bábätko kŕmené umelým mliekom by malo kakať priemerne 2-krát za deň. Pri zápche je dôležité si všímať aj to, akú konzistenciu stolica má. Pri umelom mlieku je konzistencia tuhšia. Postupne sa frekvencia vyprázdňovania u bábätka stabilizuje okolo 4. až 6. mesiaca. Bežné sú priemerne dve stolice za deň. U detí od štyroch rokov jedenkrát za deň.

Vo vývine malých detí sú isté míľniky, ktoré by dieťatko do určitého veku malo zvládnuť. Ak nie, treba ich konzultovať s pediatrom. Širšia vývinová norma Malé deti od narodenia zhruba do tretích narodenín prejdú dlhú cestu. Všeličo sa naučia, zdokonalia, vypestujú rôzne návyky. Tento ich vývin nebeží rovnomerne, ani rovnako. Hoci máte doma viacero detí, pravdepodobne každé začne rozprávať, chodiť, odplienkuje sa v inom veku. To je úplne v poriadku a hovoríme tomu širšia vývinová norma. Teda na každý stupienok vo vývine dieťatka je isté obdobie, aby na pomyselný schodík dieťa vyliezlo a dokonale ho ovládlo. Napríklad také sedenie: deti sa naučia sedieť bez opory niekedy medzi 6. - 10. mesiacom.

Pomyselné červené vlajočky Vo vývine malých detí sú však isté míľniky, ktoré by dieťatko do určitého veku malo zvládnuť. A pokiaľ nie, mali by rodičia túto skutočnosť konzultovať s pediatrom. Prípadne sa obrátiť na centrum včasnej intervencie. Aj ku nám do ambulancie sa občas dostanú rodičia, ktorí si nevšimli, že dieťa niečo „nerobí.“ Neprikladali tomu význam, neprišlo im to dôležité. Neupozornil ich na to ani pediater, napriek tomu, že v prvom roku života sú pravidelné poradne u pediatra pomerne časté. Vysvetlenie je jednoduché. Rodičia nemusia mať dostatok informácií o vývine dieťaťa a pediater nemusí počas 15 minútovej prehliadky odhaliť všetko, s ohľadom na čas, ktorý má k dispozícii. Preto by rodičia mali sami pediatra upozorniť, ak sa im čokoľvek nezdá v poriadku. Ak teda čokoľvek z nižšie uvedeného vaše dieťa nerobí alebo ste si uňho všimli náhlu „stratu zručností“, neváhajte to konzultovať s vašim pediatrom. Môže sa jednať o oneskorenia vo vývine, ale aj o iné problémy, ktoré je vhodné u detí zachytiť čo najskôr. A to preto, aby dieťatko dostalo primeranú intervenciu a mohlo sa ďalej rozvíjať primerane svojim možnostiam.

Míľniky vo vývine detí od narodenia do 4. mesiaca:

• Dieťa má problém s pohybom očí.
• Dieťa nereaguje na hlasné zvuky, neotočí sa za nimi.
• Nezačne si „objavovať vlastné rúčky“ (cca 2. mesiac).
• Očami nesleduje pohybujúce sa objekty/hračky (do 3. mesiaca).
• Nenaťahuje sa za predmetmi (do 3. mesiaca).
• Neusmieva sa na ľudí (do 3. mesiaca).
• Nedrží hlavu bez opory (cca 3. mesiac).
• Nezačne hrkútať, vydávať zvuky (agúú ..) alebo napodobňovať zvuky (do 4. mesiaca).
• Nevkladá si hračky/predmety do úst (do 4. mesiaca).
• Ak ho podržíte v zvislej polohe, neodráža sa nožičkami od podložky (do 4. mesiaca).

Čo sledovať vo vývine bábätka od 5. do 7. mesiaca:

• Telo dieťatka sa zdá veľmi tuhé, s pevnými svalmi.
• Telo dieťatka sa zdá veľmi poddajné, ako handrová bábika.
• Ak dieťatko za ruky vytiahnete z ľahu do sedu, hlava stále padá dozadu.
• Za predmetmi/hračkami sa naťahuje len jednou rukou.
• Dieťatko odmieta maznanie.
• K osobe, ktorá sa oň stará, neprejavuje emócie.
• Má neprestajne mokré, akoby uslzené oči a zdá sa byť citlivé na svetlo.
• Len s ťažkosťami si vkladá predmety do úst.
• Neprevaľuje sa zboka na bok ani v jednom smere (cca 5. mesiac).
• Nedokáže sedieť s oporou (cca 6. mesiac).
• Nesmeje sa, ani nevydáva výskavé zvuky (cca 6. mesiac).

Odchýlky vo vývine detí. Od 8. do 12. mesiaca - najneskôr okolo 1. narodenín:

• Dieťatko neštvornožkuje, ani pri plazení nepriťahuje jednu stranu tela.
• Nestojí s oporou.
• Nehľadá predmety, ktoré sme mu ukázali a potom skryli.
• Nehovorí ani jedno slovo.
• Nepoužíva gestá (namiesto slov), ani základné gesto pre NIE - nepokrúti hlavou zľava doprava, ak chce vyjadriť NIE.
• Neukazuje prstom na obrázky, či predmety/hračky.

Na čo dávať pozor, aby dieťa „zvládlo“ do 2. narodenín:

• Nechodí samostatne (do 18. mesiaca).
• Aj po niekoľkých mesiacoch samostatnej chôdze stále špičkuje (chodí po špičkách).
• Nepoužíva aspoň 15 slov.
• Nepoužíva vety zložené z 2 slov (slová nemusia byť jasne zrozumiteľné, napr. Auto jazdí. Musia to však byť slová/zvuky, o ktorých opatrovateľ/mama/otec jasne vedia, že ich dieťa konzistentne používa na označenie tej istej veci. Dieťa napr. hovorí: ato brrrrrrrrrrm (auto jazdí), mao haa (macko hajá/spinká).
• Dieťa nesleduje jednoduché inštrukcie (akoby ignoruje, čo sa mu povie) - prines knižku, poď papať.
• Dieťa nevie tlačiť hračku, ktoré má kolieska.

Čo môže signalizovať na problém vo vývine v troch rokoch:

• Dieťa často padá a má problém chodiť do a zo schodov.
• Reč dieťaťa je stále veľmi nejasná.
• Nevie postaviť vežu z viac než 4 kociek.
• Má problém narábať s malými objektmi/hračkami (mozaiky, puzzle …).
• Nevie pri kreslení napodobniť kruh/elipsu.
• Nekomunikuje v krátkych frázach.
• V jeho hre sa neobjavuje „hra na niečo“.
• Nerozumie jednoduchým inštrukciám.
• Nejaví záujem o iné deti.
• Má slabý očný kontakt.
• Má malý záujem o hračky (vo všeobecnosti).

tags: #preco #4 #mesacne #dieta #moze #odpadnut