Ježiš Kristus (iné mená pozri v kapitole Meno; * asi 6 až 4 pred Kr., Herodovo kráľovstvo - † 30 až 33, Jeruzalem) bol židovský pocestný kazateľ z 1. storočia.
Je ústrednou postavou kresťanstva, najväčšieho náboženstva na svete. Kresťania ho považujú za Mesiáša, Spasiteľa ľudstva a Božieho Syna.
Od dátumu Ježišovho narodenia, hoci nepresne vypočítaného, sa tradične odvodzuje dnes používaný kresťanský letopočet.
Nepoznáme presný dátum jeho narodenia, ani jeho smrti. Narodenie Ježiša sa kladie do obdobia od 6 pred Kr. do roku 6, v Betleheme.
Biblia neponúka práve mnoho oporných bodov pre výpočet narodenia. Evanjeliá Marka a Jána nehovoria o narodení nič, a evanjelium Matúša a evanjelium Lukáša podávajú navzájom rôzne príbehy o jeho narodení.
Najdôležitejšie sú tri nasledovné miesta: Mt 2,11; Lk 1,15; 2,1 a nasl. Podľa toho pripadlo Ježišovo narodenie do doby kráľa Herodesa, teda pred rok 4 pred Kr. Tomu však odporuje zmienka o Quiriniovom sčítaní v Lk 2,2, ktoré bolo v roku 6 po Kr.
Viac sa s istotou nedá povedať, pretože histórie detstva nie sú historickými prameňmi. Keď sa na ne nazeralo ešte historicky, myslelo sa, že dátum Ježišovho narodenia musí pripadnúť aspoň dva roky pred dátum Herodesovej smrti. Tak sa prišlo na rok 6/7 pred Kr. Lebo mudrci - tak sa argumentovalo - potrebovali istý čas do svojho príchodu do Jeruzalema. Rovnako pobyt Svätej rodiny v Egypte trval zaiste nejakú dobu.
V súčasnosti sa ukazuje, že určenie Herodesovej smrti na rok 4 pred Kr. bolo možno nesprávne, pretože bolo určené na základe údaju o zatmení Mesiaca krátko pred Herodesovou smrťou. Takéto zatmenie však nastalo (dva razy) aj v roku 1 pred Kr.
Ohľadne dátumu narodenia v ranom kresťanstve existovali rôzne tradície. Niektorí kresťania narodenie Ježiša neoslavovali a odmietali takéto oslavy ako pohanský zvyk. Medzi tými čo oslavovali, najrozšírenejší bol dátum 6. januára, a neskôr sa do popredia dostal dátum 25. decembra (ale zďaleka neboli jediné). Obidva však vychádzajú z povery že bohovia sa rodia (resp. sú počatí) a umierajú v rovnaký deň.
V tomto prípade za "zrod Krista" považovalo počatie (oplodnenie Márie Duchom Svätým), a samotné narodenie teda pripadalo o 9 mesiacov neskôr. Pre dátum narodenia 6. január by počatie a smrť Krista takto vyšla na 6. apríl, ktorý bol tradičným začiatkom sviatku ukrižovania, a ktorý sedí na ukrižovanie počas sviatku Pesah v roku 30 po Kr. Pri dátume narodenia 25. decembra (zimný slnovrat) počatie a ukrižovanie pripadá na 25. marca (jarná rovnodennosť). Toto datovanie vychádza zo slnečnej symboliky (Ježiša Kresťania v tomto období často identifikovali so slnkom), ako hovorí najstarší dokument spomínajúci tento dátum, De Pascha Computus.
Najstaršia priama zmienka o 25. decembri ako dátume jeho narodenia pochádza až zo štvrtého storočia, za vlády prokresťanského cisára Konštantína, a ten istý dokument hovorí o 25. decembri aj ako o oslavách pohanského božstva "neporaziteľného slnka", Sol Invictus. Dátum 25. december sa postupne rozširuje, najmä na západe Rímskej ríše. V oblastiach na východe Rímskej ríše, kde bola cisárova moc menšia, sa doteraz zachoval dátum 6.
Príchod Mesiáša a jeho poslanie
Evanjeliá uvádzajú Ježišov rodokmeň siahajúci až k Adamovi. Narodil sa v Betleheme panne menom Mária, ktorá ho počala zo Svätého Ducha. Za jeho pozemského otca bol považovaný Jozef Nazaretský, ktorý bol tesárom.
Po Ježišovom narodení sa mu prišli pokloniť Mudrci z východu. Kráľ Herodes sa po správe od nich rozhodol povraždiť všetky deti v Betleheme. Jozef po varovaní, ktoré dostal vo sne prostredníctvom anjela, zobral Máriu a Ježiša a utiekli na istý čas do Egypta. Po návrate z Egypta sa usadili v Nazarete.
Ako dvanásťročný sa raz Ježiš počas sviatkov Márii a Jozefovi stratil.
Verejné vystúpenie Ježiša sa začalo Jánovým pokrstením Ježiša v Jordáne. Pri krste zostúpil na Ježiša v podobe holubice Svätý Duch a z neba zaznel hlas hovoriaci "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie".
Ježiš verejne pôsobil asi od roku 28 ako pocestný kazateľ v oblasti dnešného Izraela a západného brehu Jordána. Hlásal skorý príchod Božieho kráľovstva a vyzýval k obráteniu a pokániu.
Pri príležitosti reči na vrchu sú zaznamenané mnohé časti jeho učenia. Patria medzi ne napr. blahoslavenstvá. Vyzýva ku konaniu dobrých skutkov. Ježiš vyhlasuje, že neprišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov, ale ich naplniť. Podáva tu aj výklad prikázaní Zákona. Svojich učeníkov učil, ako sa majú modliť. Naučil ich modlitbu Otče náš.
Ježiš vykonal aj mnoho uzdravení. Uzdravil napr. Počas svojho účinkovania okrem uzdravení niekoľkokrát aj vzkriesil mŕtvych. Keď sa Ježiš priblížil k bráne mesta Naim, práve vynášali mŕtveho mládenca.
Evanjeliá zaznamenávajú aj podobenstvá, ktoré povedal počas svojho účinkovania, napr. V gerazskom kraji vyslobodil posadnutého. V tom človekovi bolo mnoho zlých duchov, ktorých Ježiš poslal do čriedy svíň, ktorá sa tam pásla. Keď nečistí duchovia vošli do svíň, celá črieda sa hnala dolu vrchom do mora. Obyvatelia kraja ho však začali prosiť, aby odišiel z ich kraja.
Ešte pred svojím utrpením vystúpil s Petrom, Jakubom a Jánom na vysoký vrch a tam sa pred nimi premenil. Zjavili sa pritom aj Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s ním.
Umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie
Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, sľúbil veľkňazom, že Ježiša zradí, za čo mu oni sľúbili peniaze - 30 strieborných, čo bola cena otroka.
Pri veľkonočnej večeri Ježiš lámal chlieb, vzdával vďaky a hovoril "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás."
Vojaci ho potom korunovali tŕním a vyviedli na Golgotu na ukrižovanie. Keď ho ukrižovali, spolu s ním ukrižovali aj dvoch zločincov.
Keď prešla sobota po Ježišovom ukrižovaní, prišli k jeho hrobu Mária Magdaléna a iné ženy, aby pomazali jeho mŕtve telo. Boli ustarostené o to, kto im odvalí kameň od vchodu do hrobu. Nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil anjel a odvalil kameň. Strážnici zo strachu z neho strnuli a zostali ako mŕtvi.
Anjel ženám povedal, že vie, že hľadajú Ježiša, ktorý bol ukrižovaný, no ten vstal z mŕtvych, ako povedal, a šiel pred nimi do Galilei. Ježiš bol po zmŕtvychvstaní s tými ženami, s apoštolmi a s veľkým množstvom ďalších ľudí. Napokon na 40. deň vystúpil na nebesia.
Úmrtie sa podľa biblických údajov kladie do obdobia rokov 31 - 36 v Jeruzaleme. V súčasnosti najviac akceptované dátumy Kristovho ukrižovania sú piatky 7. apríla 30 a 3. apríla 33. Biblickým prameňom (ak sa v nich uvedené časové údaje plne akceptujú) viac vyhovuje druhý dátum.
Historické svedectvá o Ježišovi
Všetky záznamy, kde sa spomína Ježiš alebo Ježišovi stúpenci, pochádzajú z obdobia až po jeho smrti. Čím je čas kratší a počet rukopisných kópií vyšší, tým je dielo autentickejšie.
Okrem Biblie existuje niekoľko prameňov, ktoré spomínajú existenciu osoby Ježiša Krista. Žiaden z ich autorov však nebol jeho súčasníkom.
Najdôležitejšie z nich sú texty židovského dejepisca Jozefa Flávia, ktorý vo svojich spisoch okrem iného tvrdí: "V tomto čase tam bol Ježiš, múdry človek, ak je to vôbec legitímne ho nazývať človekom." Existuje tiež názor, že táto pasáž bola do diela pridaná neskôr nejakým príliš horlivým kresťanským opisovačom, keďže pasáž je evidentne pro-kresťanská a Flávius bol farizej.
Rímsky historik Tacitus okolo roku 115 v diele Annales, v súvislosti s Neronovou perzekúciou hovorí, ako kresťania, ktorých už bol „veľký zástup“ (ingens multitudo), si odvodili svoj názov z nejakého Krista, ktorý bol odsúdený za vlády Tibéria prokurátorom v Judei, Pontiom Pilátom. Hlavný spor sa vedie o to či Tacitus čerpal túto informáciu od kresťanov (a teda nie je nezávislým zdrojom) alebo čerpal z rímskych archívov.
Ďalší dôležitý zdroj informácii o Ježišovi a rannom kresťanstve môže byť nájdený v listoch Plinia mladšieho cisárovi Trajanovi. Plinius bol správcom Bitánie v malej Ázii. V jednom z jeho listov datovaným roku 112 nášho letopočtu, si pýta od Trajana radu, ako správne previesť legálne súdne konanie proti obvineným z kresťanstva. „Schádzali sa v určitý deň pred úsvitom, spievali piesne na oslavu Krista ako Boha a zaväzovali sa prísahou, nie k nejakému zločinu, ale že sa nedopustia krádeží, lúpeží ani cudzoložstiev, že dodržia dané slovo a nezaprú majetok im zverený, keď budú požiadaní o jeho vrátenie.
Napokon, Suetonius, vo svojom opise Claudia, hovorí o židoch, ktorí boli vyhnaní z Ríma kvôli tomu, že vytvorili rozruch podnietený nejakým Chrestom (impulsore Chresto), čo biblickí učenci považujú za chybu alebo preklep miesto Kristom. Popisovaná udalosť sa zvyčajne identifikuje s popisom dvoch židov vyhnaných z Ríma v Skutkoch Apoštolov 18.2.
Pokrevní tajemství Ježíše Krista...Dokument CZ
Meno a tituly
Meno Ježiš pochádza z gréckeho mena Ἰησοῦς (Iésous, iný prepis: Iésús) polatinčeného v stredovekých verziách Biblie. Tvar Iésous sa uvádza v gréckej Septuaginte ako prepis hebrejského mena Jehošua alebo skrátene Ješua (Jahve je spasenie, Spasiteľ, Záchranca). Jeho pôvodné meno bolo s istou pravdepodobnosťou aramejské, ale nezachovalo sa - no je dôvod veriť, že bolo hebrejské, ako je uvedené.
Kresťania ho nazývajú aj Ježiš Kristus (lat. Iesus Christus; hebr. ישוע, ישו Joszue; aram. ܝܫܘܥ, ܝܫܘ Jeszua = "JHWH"; gréc. Ιησους Χριστος - Iésous Christos). Kristus však pôvodne nie je meno, ale titul pochádzajúci z gréckeho Christós (grécky: Χριστός), čo znamená Pomazaný. Toto slovo je pravdepodobne prekladom hebrejského Mesiáš (heb. מָׁשִיַח), čo doslovne znamená „pomazaný Jahvem“ resp.
Starí kresťania často Ježiša nevolali Christos, ale používali grécke Chrestos, čo znamená dobrý. Toto bolo zároveň bežné grécke meno, hlavne u spodných vrstiev a otrokov (kde sa kresťanstvo zozačiatku najviac šírilo). Túto formu mena spomínajú už najstarší zachovaní kresťanskí autori: Justín Mučeník (Apol., I, 4), Klement Alexandrijský (Strom., II, iv, 18), Tertullianus (Adv. Gentes, II), a Lactantius (Int. Div., IV, vii, 5). Najstarší zachovaný datovaný kresťanský nápis (318) taktiež obsahuje túto formu. Dve najstaršie zachované biblie zo štvrtého storočia (Codex Vaticanus a Codex Sinaticus) nazývajú kresťanov „chrestianos“ a „chreistianos“.
Proroctvá o Mesiášovi
USA - Matematik Peter W. Stoner už v 60. rokoch minulého storočia vypočítal, že pravdepodobnosť, aby jeden človek náhodne naplnil 48 starozákonných proroctiev o Ježišovi, je prakticky nulová. Storočia pred narodením Ježiša, predpovedal Starý zákon stovky proroctiev o Ježišovi a podľa Nového zákona sa každé jedno z nich naplnilo.
Tieto predpovede už dlhodobo vyvolávajú otázky tak medzi vedcami, ako aj medzi odborníkmi, ako by mohol jeden človek náhodne splniť toľko konkrétnych detailov. Matematik Peter W. Použitím jednoduchého násobenia pravdepodobností (vynásobením šance, že sa každé proroctvo stane náhodne) zistil, že už splnenie týchto ôsmich proroctiev čisto náhodou predstavuje približne jednu ku 100 miliónom.
Pri rozšírení výpočtu na všetkých 48 proroctiev sa pravdepodobnosť znížila na takmer nepredstaviteľnú úroveň. Stoner to ilustroval príkladom z reálneho sveta: predstavte si, že by ste pokryli štát Texas vrstvou strieborných dolárov do výšky približne 60 centimetrov, jednu mincu by ste označili a so zaviazanými očami sa ju pokúsili vybrať.
V roku 2025 sa k Stonerovej práci vrátili Will Best a Robin Lovgren z Belmont University a potvrdili, že aj pri veľmi konzervatívnych predpokladoch je veľmi nízka pravdepodobnosť, že by tieto proroctvá splnil jediný človek. Uviedli, že táto analýza „poukazuje na pozoruhodnú zhodu medzi predpovedanými charakteristikami a historickým záznamom o Ježišovom živote, smrti a zmŕtvychvstaní“.
Kritici však upozorňujú na to, že výsledky závisia od toho, ktoré proroctvá sú vybrané a ako prísne sa interpretujú. Aj pri konzervatívnych predpokladoch však zostáva pravdepodobnosť mimoriadne nízka.
Ježišov život údajne naplnil desiatky týchto predpovedí. Medzi najvýraznejšie patria tvrdenia, že sa narodil v Betleheme (Micheáš 5,2), narodil sa z panny (Izaiáš 7,14), pochádzal z rodu Abraháma a Dávida (Genezis 12,3; 2. Samuelova 7,12-13) a vykonával zázračnú službu uzdravovania (Izaiáš 35,5-6). Jeho život mal tiež zodpovedať proroctvám o utrpení: bol zradený priateľom, ukrižovaný s prebodnutými rukami a nohami a pochovaný v hrobe bohatého muža (Žalm 41,9; Žalm 22,16; Izaiáš 53,9).
Aby bolo možné matematiku pochopiť jednoducho, Stoner odhadol pravdepodobnosť, že by sa každé proroctvo splnilo náhodne. Napríklad narodenie v Betleheme má pravdepodobnosť jedna ku 280 000, zradenie za 30 strieborných má približne jednu ku 100 000 a vrátenie peňazí na iný účel tiež asi jednu ku 100 000. Potom použil zloženú pravdepodobnosť, teda násobenie pravdepodobností nezávislých udalostí. Ak má napríklad jedno proroctvo pravdepodobnosť jedna ku 10 a iné jedna ku 100, šanca, že sa obe stanú náhodou, je jedna ku 1 000.
Pri rozšírení na všetkých 48 proroctiev Stoner upravil výpočty podľa relatívnej náročnosti každej predpovede a dospel k výsledku jedna nasledovaná 157 nulami, čo je menej ako počet elektrónov vo vesmíre. Aj keby sme počítali miliardy za sekundu, trvalo by oveľa dlhšie ako vek vesmíru, kým by sme sa k takému číslu dopracovali.
Best a Lovgren sa zamerali konkrétne na osem proroctiev z 53. kapitoly knihy proroka Izaiáša, ktorú mnohí kresťania považujú za opis prichádzajúceho Mesiáša stáročia pred Ježišom. Niektoré z nich sú mimoriadne nepravdepodobné, ak by sa mali stať náhodou. Napríklad ukrižovanie približne jedna ku miliónu či mlčanie pred súdom približne jedna ku 10 000. Keď sa pravdepodobnosti všetkých ôsmich vynásobia, výsledná šanca, že by ich jediný človek splnil náhodne, je prakticky nulová.
tags: #predpovedal #narodenie #dietata