Starostlivosť o dieťa a jej právne a sociálne aspekty na Slovensku

Poskytovaním príspevku na starostlivosť o dieťa štát prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa.

Príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

Starostlivosť o dieťa je poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického a psychického vývinu pri rešpektovaní jeho najlepšieho záujmu a práv v čase, keď rodič vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej škole alebo na vysokej škole.

V rodinnom prostredí fyzickej osoby poskytujúcej starostlivosť o dieťa.

Príspevok sa poukazuje oprávnenej osobe na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, alebo na žiadosť oprávnenej osoby sa vypláca v hotovosti.

Výplata príspevku sa obnoví od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom zanikli dôvody na zastavenie jeho výplaty.

Striedavá osobná starostlivosť o dieťa

Striedavú osobnú starostlivosť (ďalej SOS) ako právny inštitút máme zavedenú v našom právnom poriadku od 01. 07. 2010, kedy bol novelizovaný zákon o rodine, tak, že sa popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zaviedla aj striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov.

Následne v priamej nadväznosti na túto legislatívnu zmenu sa novelizovali niektoré zákony, avšak ďalšie, kde by bola explicitnejšia úprava potrebná, ešte stále novelizované nie sú.

Podľa ust. § 24, ods. 4 ZoR je striedavá osobná starostlivosť upravená od roku 01. 07. 2010 takto: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.

Predbežným opatrením je tiež možné zveriť dieťa do SOS - umožňuje to ust. § 76, ods. 1, písm. 3.

V súlade s § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine platí, že “ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Zákon výslovne neuvádza intervaly ani pomer dní, ako dlho môže dieťa byť u jedného z rodičov.

V prípade striedavej starostlivosti súd nezvykne priznávať výživné, nakoľko sa predpokladá, že rodičia si budú svoju vyživovaciu povinnosť plniť v rámci osobnej striedavej starostlivosti.

Ak by však príjem jedného z rodičov bol značne vyšší oproti druhému, súd môže rozhodnúť o výživnom.

Dôvodom je najmä zabezpečenie rovnakej životnej úrovne dieťaťa u oboch rodičov pri striedavej starostlivosti.

V prvom rade je dôležité uvedomiť si, že v každom súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o starostlivosti o maloletého, nie je prvoradým záujem či predstava toho-ktorého rodiča o „osude“ jeho dieťaťa, ale práve najlepší záujem maloletého (Čl. 3 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa).

Uvedená zásada je premietnutá aj do § 24 ods. 3 ZR, podľa ktorého: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že aj v prípade, ak by matka trvala na tom, že dieťa bude zverené výlučne do jej osobnej starostlivosti, stačí, že otec vyjadrí vôľu, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, aby sa súd touto možnosťou zaoberal.

Kľúčovým tu - opäť - nebude prianie matky, ale „záujem dieťaťa„.

Podľa záveru Krajského súdu Nitra, sp. zn. 9CoP/33/2019: „Dohovor o právach dieťaťa ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, tak u toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného, uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.

Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa.

Uvedený právny názor sa opiera o relevantné uznesenie Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 1206/09 zo dňa 05.01.2010, v ktorom súd vyslovil nasledovné: „Ústavný súd upozornil, že v prípade, ak je nesúhlas rodiča obštrukčný, neodôvodnený alebo postráda relevanciu vo vzťahu k výchove dieťaťa, nemôže súd z týchto dôvodov rezignovať na striedavú starostlivosť.

V prejednávanom prípade bolo podstatné zistiť, prečo matka nie je ochotná spolupracovať s otcom na výchove v záujme maloletého dieťaťa.

Ústavný súd zhrnul, že z hľadiska záujmu dieťaťa sa všeobecné súdy tým, že sa dostatočne nezamerali na dokazovanie, respektíve pripustili vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci, bez toho, aby jeho dôvody podrobili testu spôsobilosti zasiahnuť do záujmu dieťaťa, nemohli zistiť, ktorý z rodičov otvára v záujme dieťaťa väčší priestor na výchovu druhému rodičovi.

Právnym základom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je § 24 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.

V žiadosti (návrhu) na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je navrhovateľ (jeden alebo obaja rodičia) povinný uviesť dôvody, ktoré svedčia jednak o spôsobilosti oboch rodičov dieťa vychovávať, jednak o ich záujme striedať sa v starostlivosti o maloletého.

V návrhu je ďalej potrebné špecifikovať režim striedavej osobnej starostlivosti, t. j..

V návrhu nie je potrebné riešiť otázku výživného, keďže podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine platí, že pri rozhodovaní o výživnom súd vezme do úvahy aj skutočnosť, či bude maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Ako vysvetlil aj Krajský súd Trenčín vo svojom rozsudku 5CoP/45/2022 zo dňa 2. novembra 2022, „(…) pokiaľ matka, ktorej boli zverené deti do osobnej starostlivosti, prejaví záujem presťahovať sa na nové pôsobisko, na takýto krok nepotrebuje súhlas otca.

V praxi je pomerne časté využívanie inštitútu tzv. neodkladného opatrenia, ktorým sa jeden rodič proti druhému alebo obaja navzájom proti sebe môžu domáhať, aby súd udelil napr. dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.

Podľa § 388 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku „Neodkladné opatrenie je opatrenie, ktorým sa dočasne upravia pomery účastníkov konania alebo ktorým sa zabezpečí právo účastníka pred jeho porušením alebo ohrozením.“

Podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia v konaniach týkajúcich sa maloletého sa podrobne zaoberal Krajský súd Trnava vo svojom rozsudku 14CoP/53/2023 zo dňa 18. augusta 2023: „Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením.

Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.

V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.

Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.

Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.

Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.

Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.

Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len dočasne.

Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné vydať, teda naliehavosť situácie.

Sociálne dávky a príspevky

Definícia rodičovského príspevku: Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku 3 r. (príp. 6 r.) vo výške 203, 20 eur mesačne (v roku 2014).

Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody.

To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu.“

Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne na základe ust. §35 ZoR súd, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým upravuje pomery dieťaťa.

Definícia prídavku na dieťa: Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, v roku 2014 sa vyplácal vo výške 23,52 eur mesačne.

Pomoc v hmotnej núdzi je štátna dávka v hmotnej núdzi.

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

Ak bolo dieťa uvedené v odseku 1 písm. a) počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u - 1. 2. každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom; podmienka spolužitia v domácnosti uvedená v odseku 1 písm. 4.

Materská resp. Otec aj matka môžu ísť na materskú/rodičovskú dovolenku (voľno z práce) súčasne.

Podľa ust. § 166 ZP ods. 1 v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov.

Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov.

V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

Peňažnú dávku môžu poberať aj obidvaja rodičia (ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení - posudzuje sa každý osobitne), ale nie súčasne.

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské.

Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.

Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Starostlivosť o dieťa v predškolskom a školskom veku

Materské školy - deti navštevujú dve škôlky nielen pri SOS, napríklad dieťa žije len s matkou, ktorá pracuje na turnusy v Rakúsku dva týždne/dva týždne a o dieťa sa zatiaľ starajú starí rodičia.

Nevyriešená však je otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z tých dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze.

Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov.

Táto možnosť vyplýva zo zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 7a ods. 4 uvádza, že na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam môže dieťa materskej školy podľa odsekov 1 a 2 tohto istého paragrafu, uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ materskej školy v jednej materskej škole.

V ust. § 7a ods. 5 je upravené, že ak dieťa materskej školy navštevuje viac škôl rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa poskytne písomné čestné vyhlásenie jednej príslušnej materskej škole na započítanie dieťaťa podľa odseku 1 písm. a) až d) a odseku 2.

Toto čestné vyhlásenie predkladá riaditeľ príslušnej školy zriaďovateľovi.

Školská dochádzka - ust. §20, ods. 5 Školského zákona: Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu.

Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba.

Existuje usmernenie MŠ SR zo dňa 16. 04. 2013[1], že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie (okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté a že školy majú spolu komunikovať).

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti.

Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom, ktorému za poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa uhrádza príslušné platby.

Ďalší zákon, kde chýba riešenie v prípade striedavej osobnej starostlivosti je zákon č. 544/2010 Z. z. kde nie je jasné, ktorej škole sa má poskytnúť dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením a/alebo dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením v prípade návštevy dvoch škôl, prípadne kto má byť v okruhu posudzovaných osôb na účely tejto dotácie.

Zákonník práce zároveň od 1. januára 2026 upravuje osobitným spôsobom rozsah dôležitých osobných prekážok v práci zamestnanca v postavení tzv. jednorodiča.

Zamestnávateľ je po novom povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy z vyššie uvedených dôvodov (t. j. z dôvodov sprevádzania rodinného príslušníka, vrátane dieťaťa, do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, a v prípade neplnoletého dieťaťa aj do zariadenia poradenstva a prevencie na výkon odborných činností), ak ide o sprevádzanie dieťaťa do 15 rokov veku osamelým zamestnancom, ktorý má toto dieťa zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti alebo ktorý sám vykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času, okrem doterajšieho rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku naviac aj v rozsahu ďalších najviac sedem dní v kalendárnom roku.

Definíciu osamelého zamestnanca upravuje § 40 ods. 1 Zákonníka práce.

Postavenie tzv. jednorodiča upravujú § 28 a 24 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.

S účinnosťou od 1. januára 2026 dochádza zároveň k úprave terminológie v ustanovení upravujúcom dôležitú osobnú prekážku v práci zamestnanca, ktorou bolo sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy.

Po novom sa pojem „špeciálna škola“ nahrádza pojmom „škola pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením“ v súlade s terminológiou uvádzanou v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

Prehnaná starostlivosť a jej dôsledky

Rodičia deťom pomáhajú na každom kroku v tej najlepšej viere, že ich chcú čo najlepšie vychovať.

Nadmerná ochrana a starostlivosť sa môže prejavovať viacerými spôsobmi.

Napríklad rodičia dávajú deťom všetko, po čom túžia.

Robia to často.

Tiež sa to prejavuje tým, že im dávajú veci alebo odovzdávajú skúsenosti, ktoré nie sú primerané ich veku, záujmom alebo talentu.

Jednoducho sú to veci, ktoré zodpovedajú potrebám dospelých, ale nie potrebám dieťaťa.

V súvislosti s nadmernou ochranou sa od roku 2011 používa aj pojem helikoptéroví rodičia.

Helikoptéroví rodičia preberajú až úzkostlivú zodpovednosť za život svojich detí, za ich úspechy a neúspechy.

Často sa táto starostlivosť prenáša až do dospelosti dieťaťa.

Ide hlavne o prípady, keď aj v dvadsiatke alebo dokonca v tridsiatke je dieťa rodičmi podrobne kontrolované alebo sa mu rodičia snažia všetko vopred vybaviť a dohodnúť, aby išlo všetko hladko.

Na prvý pohľad sa takýto spôsob výchovy javí ako veľmi dobrý.

Deti dostávajú dostatok lásky, pocit prijatia a v určitom zmysle sa im formuje aj sebavedomie.

Problém nastáva vtedy, keď sa dieťa ocitne v situácii, že ono samo musí riešiť zložitú situáciu a rodičia nie sú práve v tej chvíli k dispozícii.

Práve vtedy si môže dieťa prestať veriť a môže cítiť úzkosť a paniku.

Zrazu nemá dostatok síl na riešenie problémovej situácie, pretože nikto vedľa neho nestojí a dostáva sa do obrovského stresu.

Toto môže vyvolať úzkosť, ktorá neskôr môže vyústiť až do depresie.

Ďalší problém predstavuje aj nedostatok zručností na riešenie bežných záležitostí.

Ak má teda dieťa prehnane niečoho veľa, pôsobí to na neho stagnačne a brzdí ho to v dosahovaní svojho potenciálu a tiež v procese zvládania úloh, ktoré zabezpečujú jeho rozvoj, a tak sa nemôže naučiť potrebné životné lekcie.

Príležitostné pôžitky či prehnaný záujem rodičov dodávajú životu farbu, potešenie a radosť.

Nedostatok úcty: Väčšinou je to tak, že ak má dieťa obrovské množstvo hračiek, neváži si ich.

Neúcta k vlastným veciam môže ľahko prerásť aj k neúcte k veciam iných ľudí.

Bezmocnosť: Môže sa vyskytnúť aj pocit naučenej bezmocnosti, ktorú rodičia postupne, počas viacerých rokov, môžu vypestovať v dieťati.

Deje sa to kvôli tomu, že robia za dieťa to, čo by sa malo samo pokúsiť urobiť.

Náročnosť: Postupne, keď deti toho dostávajú stále viac a viac, môže sa u nich vyvinúť prehaná náročnosť.

Nezodpovednosť: Keď rodičia neustále chránia deti pred dôsledkami svojich činov a neučia ich, čo je zodpovednosť za splnenie úloh, postupne ich svojou výchovou privedú k nezodpovednosti.

Nedostatok vďačnosti: Prehnaná ochrana dieťaťa môže viesť aj k neschopnosti vyjadrovať vďačnosť.

Nedostatočné sebaovládanie: Helikoptérové rodičovstvo bráni rozvoju sebaovládania.

Problémy s nastavením cieľov: Štúdie ukazujú, že čím viac bolo dieťa v detstve ochraňované, tým je pravdepodobnejšie, že jeho osobné životné ciele sú motivované hlavne externe, teda na slávu a bohatstvo.

Rodičovský pocit nekompetentnosti: Z detí, ktoré boli príliš ochraňované, často vyrastú rodičia, ktorí nevedia, ako sa správať a vychovávať vlastné deti.

Individualizmus, prehnaná citlivosť, urážlivosť, zameranosť na seba: S prehnanou starostlivosťou a ochranou môže súvisieť aj egoistický individualizmus (osobný prospech, hedonistické pôžitky, materiálne bohatstvo, získanie moci a spoločenskej prestíže).

Toto všetko charakterizuje „generáciu snehových vločiek“, ktorá môže byť výsledkom už spomínanej výchovy.

Termín „snehová vločka" vytvoril Chuck Palahniuk, autor knihy Bojový klub.

Chuck Palahniuk definuje generáciu snehových vločiek ako novú viktoriánsku éru, v ktorej sa mladí ľudia vnímali ako totálne arogantní a nevychovaní.

Vníma ich tiež ako krehké bytosti, ktoré sa rýchlo urážajú.

Prekvapuje ho hlavne ich nízka odolnosť a že aj maličkosť ich vie vyviesť z rovnováhy.

Tento termín použila vo svojej knihe I Find That Offensive! aj Claire Fox.

Táto autorka tiež tvrdí, že generáciu snehových vločiek vychovali helikoptéroví rodičia, ktorí to preháňali so svojou starostlivosťou a ochranou detí.

Samozrejme, je úžasné, keď rodičia venujú výchove svojich detí dostatok času a svojej energie.

Je to prirodzené a väčšinou aj veľmi potrebné.

No deťom však je potrebné aj dopriať, aby sa ocitli aj v zložitejších situáciách, ktoré si riešia samy.

Zasiahnuť by ste mali len vtedy, keď je to už naozaj nutné.

Zlyhanie nepredstavuje vždy len katastrofu.

Niekedy môže dieťa veľmi posilniť.

Dôležité je, aby ste nechali deti samy plniť úlohy, ktoré sú psychicky a fyzicky schopné vyriešiť.

tags: #prehnanaa #starostlivost #o #dieta