Na dieťa od najranejších fáz života pôsobia rôzne vplyvy rodiny a prostredia. Jeho vývoj ovplyvňujú aj vnútorné činitele, predispozície, ktorými získava skúsenosti, osobnostne sa rozvíja, zbiera informácie, učí sa. Získané predstavy (prekoncepty) sa medzi jednotlivcami môžu výrazne odlišovať v obsiahlosti, flexibilite, rozsahu, štruktúrovanosti, správnosti, vedeckosti. Škola je miestom, kde môžu byť predstavy nielen modifikované správnou výučbou, ale môžu predstavovať východisko k optimálnejšiemu a kontinuálnemu vzdelávaniu.
Určitú individuálnu charakteristiku učiaceho sa predstavujú aj prekoncepty, ktoré vznikajú na základe jeho vedomostí a skúsenosti v sociálnom prostredí, ale aj vplyvmi prostredia samotného. Podľa teórie kognitívneho konštruktivizmu sú správne prekoncepty základom učenia sa a môžu výrazne pomôcť efektívnejšiemu porozumeniu odborných pojmov a učivu. Nesprávne prekoncepty, tzv. miskoncepcie môžu proces učenia sa a porozumenia učivu výrazne spomaliť a znížiť efektívnosť vyučovania.
Prekoncepty v istej miere odhaľujú vnútro žiaka, jeho myslenie a potvrdzujú teóriu lepšieho osvojovania si informácií cez prežívanie a zážitkové učenie. Informácie, ktoré žiaci získajú vlastnou skúsenosťou, sú pre nich zmysluplné, pevné a dobre zabudované.
Prekoncepty sú výsledkom fungovania nielen kognitívnych, ale aj sociálno-emocionálnych štruktúr žiaka, ktoré vzhľadom na jeho vek a podnety z prostredia predstavujú psychologické podmienky a špecifickú adaptáciu na prostredie. Každý žiak sa každodenne ocitá v rozličných situáciách, v ktorých postupne spoznáva ľudí, javy, veci a predmety okolo seba svojím vlastným spôsobom, čím si vytvára unikátne a originálne prekoncepty.
Autori upozorňujú, že detské prekoncepty nie sú len poznatky, ale majú oveľa zložitejšiu štruktúru. Vzhľadom na ich rozmanitosť a rôznorodosť ich nemožno chápať ako jednodimenzionálny súbor, ale ich treba vnímať ako multidimenzinálne entity, ktoré sa skladajú z kognitívnej, afektívnej a štrukturálnej zložky. Kognitívna zložka znázorňuje porozumenie fenoménu a afektívna zložka vyjadruje postoj, vzťah, hodnotenie a presvedčenie k danému fenoménu. Štrukturálna zložka prekonceptu predstavuje konceptuálnu štruktúru vzťahujúcu sa k určitej situácii či fenoménu. Ide o výsledok interakcie medzi jednotlivými pojmami a ich vzájomnými vzťahmi. V tejto zložke sa uplatňujú asociačné procesy podmieňujúce kognitívne operácie a komparáciu nových informácií s osvojenými vedomostnými štruktúrami. Štrukturálna zložka vyjadruje schopnosť jednotlivca aplikovať daný pojem, pracovať s ním a používať ho v súvislostiach.
Prírodovedná gramotnosť v predškolskom veku
Materská škola realizuje cielavedomú, plnohodnotnú, systematickú, kvalifikovanú a profesionálne zabezpecenú edukáciu a socializáciu jedincov najmladšej generácie, je prvou školou, ktorú dieta navštevuje. V rámci výchovno-vzdelávacej cinnosti rozvíja základné klúcové kompetencie. Vzdelávanie detí v predškolskom veku v materských školách sa realizuje podla Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (dalej ŠVP).
Prioritne je na rozvíjanie prírodovednej gramotnosti zameraná vzdelávacia oblast Clovek a príroda, ktorá je štruktúrovaná do šiestich vzdelávacích podoblastí: Vnímanie prírody, Rastliny, Zivocíchy, Clovek, Nezivá príroda, Prírodné javy. V porovnaní s predchádzajúcim Štátnym vzdelávacím programom ISCED 0 - predprimárne vzdelávanie ide o zásadnú koncepcnú zmenu prístupu k vzdelávaniu detí v danej vzdelávacej oblasti, ktorá akceptuje aktuálne trendy v oblasti prírodovedného vzdelávania.
Prírodovedná gramotnost ako pojem sa v súvislosti so vzdelávaním objavuje najmä v posledných desatrociach. Najznámejšia a všeobecne najviac pouzívaná charakteristika prírodovednej gramotnosti sa nachádza v dokumentoch štúdie OECD PISA, ktorá ju definuje ako „Schopnost pouzívat vedecké poznatky, identifikovat otázky a vyvodzovat dôkazmi podlozené závery pre pochopenie a tvorbu rozhodnutí o svete prírody a zmenách, ktoré v nom nastali v dôsledku ludskej aktivity“.
Aj v predškolskom veku v rámci vzdelávania detí v materskej škole mozno u nich rozvíjat prírodovednú gramotnost, ktorá sa rozvíja spolu s ich kognitívnou úrovnou. To znamená, ze aj dieta v predškolskom veku môze byt prírodovedne gramotné, i ked iným spôsobom ako dospelý clovek. Prírodovedná gramotnost jedinca je tvorená tromi základnými zlozkami, ktoré mozno rozvíjat v školskom prostredí: prírodovedné predstavy (poznatkový systém), prírodovedné spôsobilosti (spôsobilosti vedeckej práce) a prírodovedné postoje (formovanie postojov k okolitému svetu).
Metódy a aktivity na rozvoj prírodovednej gramotnosti
Klasický spôsob vzdelávania v materských školách bol dlhodobo charakteristický odovzdávaním poznatkov v informatívnej podobe zo strany uciteliek a získavaním vedomostí na základe zapamätania si pojmov zo strany dietata. Základom realizácie koncepcných zmien týkajúcich sa pociatocného rozvoja prírodovednej gramotnosti detí v predškolskom veku je snaha rozvíjat popri obsahu prírodovedného poznania aj samotný (pre dieta prirodzený) spôsob poznávania prírodného prostredia. To znamená, ze snahou uciteliek by mala byt popri rozvoji elementárnych poznatkov o prírode aj podpora procesu poznávania prostredia prostredníctvom rozvoja pozorovacích a skúmatelských aktivít detí.
Preto je veľký význam na uskutočnenie navrhnutých koncepčných zmien nastavených v ŠVP vo vzdelávacej oblasti Clovek a príroda hlavne na vzdelávacie aktivity s aplikovanými induktívnymi vzdelávacími postupmi, ktoré deťom poskytujú priestor pre vlastné skúmanie, poznávanie a vytváranie predstáv o prírodovedných javoch, predmetoch a situáciách.
Realizácia výchovno-vzdelávacej cinnosti v materskej škole v rámci prírodovedného vzdelávania úzko súvisí s výberom vyucovacích metód, zásad, foriem cinností učiteľa, dieťaťa. Pri výbere stratégií výchovno-vzdelávacej cinnosti je potrebné prihliadat na ich účinnosť z hľadiska rozvíjania klúčových kompetencií detí: aby rozvíjali jednotlivé poznávacie procesy, aby sprostredkúvali plnohodnotné informácie pútavou formou, aby deti nepretazovali, aby prostredníctvom nich učiteľ dosiahol stanovené ciele.
Dieťa ohmatávaním, preskúmaním rôzneho materiálu nadobúda silné autentické zážitky, ktoré vedú k učeniu sa. Učenie zážitkom opisuje učenie ako konkrétne prakticko-činnostné postupy a ich rozvíjanie, pričom človek bezprostredne prežíva danú skúsenosť. Učenie zážitkom formuje a rozvíja také osobnostné kvality detí, ktoré ich motivujú nielen k poznávaniu prírody, ale ich motivujú chrániť a zlepšovať životné prostredie.
Učiteľka v materskej škole podporuje deti v získavaní edukacných skúseností na základe zážitkového učenia sa. V procese prírodovedného vzdelávania vytvára učiteľka príležitosť tvorivo vnímať svoje okolie, pozorovať javy, zaznamenávať ich, ale aj interpretovať.
Najprirodzenejšími aktivitami, ktoré je vhodné s deťmi v predškolskom veku v rámci danej problematiky realizovať, sú bádateľské aktivity. K bádateľským aktivitám patrí manipulovanie, pozorovanie, bádanie, ďalej demonštrovanie, pokus a experiment. Pri manipulovaní dieťa cielavedome poznáva prostredie, predmety, pričom ich ohmatáva, premiestňuje, rozoberá. Experiment - experimentálne činnosti sú zdrojom vlastného skúmania, ktoré je viazané na pretrvávajúcu potrebu riešiť a vyriešiť možný problém, ktorý dieťa samostatne, prípadne v skupinke realizuje, zaznamenáva a vyhodnocuje. Dieťa v objavných činnostiach a bádaníach samostatne získava informáciu o skúmanom jave na základe priameho aktívneho konania a vlastného uvažovania spôsobmi zaznamenávania i zdôvodňovania vždy s dôrazom na vytvorenie svojbytného poznania o danom objekte.
Dôležitým prostriedkom učenia sa detí v predškolskom veku je hra, ktorá má v materskej škole svoje opodstatnenie. Dieťa má možnosť objavovať nové poznatky o prírode, rozvíja sa schopnosť uvažovania a prebúdzania záujmu o získanie nových poznatkov. Hra je dôležitou aktivitou dieťaťa pri činnostiach, je objavovaním seba samého, svojich možností. Hra je metódou, prostriedkom a formou výchovy a vzdelávania. Dieťa si prostredníctvom hry rozvíja zručnosti sociálneho kontaktu, predstavivosť, fantáziu, pamäť, myslenie, vnímanie, komunikáciu, vytrvalosť, koordináciu. Hra predstavuje a umožňuje dieťaťu rozvíjať, prezentovať, skvalitňovať svoj svet. Hra má byť interaktívna, spontánna, expresívna, tvorivá, rozmanitá, neobmedzená.
Učiteľka v materskej škole podporuje a ovplyvňuje hru detí a to najmä ak ide o čas na hru, usporiadanie prostredia triedy, vedomostný a skúsenostný základ, z ktorého deti môžu čerpať pri rozvíjaní hier.
Učiteľka v rámci prírodovednej oblasti môže využívať aj ďalšiu metódu - brainstorming, ktorej podstatou je tvorba čo najviac návrhov, nápadov na problematiku. Každodenné zaznamenávanie sledovaných javov súvisiacich s chápaním časovej kontinuity s dôrazom na ilustračné aj písané znaky a symboly je tvorba kalendára. Pojmové mapovanie je nástroj usporiadaného organizovania a vizualizácie myšlienok a ich vzájomných súvislostí.
Okrem vzdelávacích aktivít môže učiteľka realizovať projekty, ktoré môžu byť zamerané konkrétne v rámci vzdelávacej oblasti Človek a príroda jej podoblastí. Pri tvorbe projektu je potrebné vychádzať z dispozície detí, tiež dispozície pedagóga, dôležité je sociokultúrne a prírodné prostredie, kde sa nachádza materská škola, ale aj kde žije dieťa.
Rozvoj kľúčových spôsobilostí
Týchto šesť základných SVP možno rozvíjať do adekvátnej úrovne už u detí v predprimárnom vzdelávaní ako jednu zo zložiek prírodovednej gramotnosti spolu s prírodovednými predstavami.
- Spôsobilosť pozorovať: Cieľavedomé získavanie nových informácií z prostredia o pozorovanom jave, situácii alebo predmete. Ide o zmyslové vnímanie reality spojené s uvedomovaním si toho, čo pozorujeme (spracovávanie informácie).
- Spôsobilosť vyvodzovať (interpretovať): Deti sa snažia vysloviť závery založené na informáciách získaných z pozorovania. V predprimárnom vzdelávaní ide najmä o objasnenie toho, ako sa jav správa v rôznych podmienkach.
- Spôsobilosť predpokladať: Založená na predošlej empirickej skúsenosti očakávať, že nastane určitý jav. Je dôležité pýtať sa detí, na základe čoho si vytvorili takýto predpoklad, čím ich vedieme k tvorbe odborných odhadov o tom, čo sa má stať.
- Spôsobilosť klasifikovať: Deti vedia začleniť predmety alebo javy do logických skupín, pre ktoré sú charakteristické spoločné znaky.
- Spôsobilosť merať: Rozvoj chápania princípu merania. V tejto vekovej kategórii deti merajú najčastejšie „vlastnými“ meracími nástrojmi s cieľom získať závery na kontrolu svojich predpokladov.
- Spôsobilosť komunikovať: Verbalizácia svojej novej skúsenosti, aby dieťa vedelo zdieľať vlastné závery s ostatnými deťmi, aby ich vedelo interpretovať.
Vedecký prístup vo vzdelávaní
Pri realizácii vzdelávacích aktivít sa odporúča aplikovať postupnosť krokov napodobňujúcich prácu vedcov (výskumníkov), ktorí na riešenie výskumných úloh využívajú vedecké metódy a postupy. Spôsob dopracovávania sa k dôkazom je označovaný ako algoritmus vedeckého skúmania (výskumný postup).
Vzdelávacia aktivita začína tzv. stimulujúcou situáciou, ktorej úlohou je vzbudiť u detí zvedavosť, záujem o skúmaný jav, predmet alebo situáciu, čím ich vtiahneme do vzdelávacieho procesu. Stimulujúca situácia je vopred pripravená (plánovaná) učiteľkou a je vhodné, aby mala praktický charakter, pričom sú detské naivné predstavy konfrontované s realitou.
Na základe informácií získaných v stimulujúcej situácii učiteľka vedie deti k tvorbe otázok, ktoré vyústia do vytvorenia jednej konkrétnej výskumnej otázky. Učiteľka pomáha deťom pri formulovaní otázky, pretože musí byť pre deti riešiteľná (skúmateľná).
Nasleduje tvorba predpokladov o skúmanom jave/predmete/situácii, čo vlastne znamená formulovanie teoretickej odpovede ku vytvorenej výskumnej otázke. Predpoklad je vlastne výrok o tom, aký bude výsledok skúmania, pričom by ho malo dieťa vedieť zdôvodniť predchádzajúcimi skúsenosťami alebo vedomosťami.
Svoje predpoklady si deti zaznamenávajú do pripravených pracovných listov. Spôsob zaznamenania si svojich predpokladov (a následne aj svojich zistení získaných overením) učiteľka volí podla individuálnych schopností detí, s ktorými aktivitu realizuje.
Ďalším dôležitým krokom je výber spôsobu overenia predpokladov. Na overovanie stanovených predpokladov (vyhľadávanie a získavanie informácií) môže učiteľka (spolu s deťmi) zvoliť viaceré postupy - pozorovanie, pokus, experiment, hladanie v dokumentácii (encyklopédie), konzultácie s odborníkom, exkurzie.
Získané informácie poskytnú dôkaz (dôkazy), ktorý podporí logické vysvetlenie javu, ktorý bol predtým v hypotetickej rovine.
Kto chce obabrať deti v materskej škole?
tags: #prekoncepty #prirodovedne #dieta