Ontogenetický vývin, známy aj ako ontogenéza, je komplexný proces, ktorý zahŕňa všetky fázy života organizmu od jeho začiatku až po koniec. U pohlavne sa rozmnožujúcich organizmov, vrátane človeka, sa tento vývin začína tvorbou pohlavných buniek, pokračuje oplodnením a vývojom nového jedinca a končí smrťou. Ontogenéza zahŕňa obdobia rastu, dozrievania, reprodukcie a starnutia.
Proontogenéza: Začiatok života
Aby sme pochopili celý tento vývin, musíme sa vrátiť na úplný začiatok, kde sa tvorba nového jedinca začína procesom tvorby pohlavných buniek, tzv. gametogenézou. Pohlavné bunky, mužské spermie a ženské vajíčka, majú polovičný (haploidný) počet chromozómov ako telové (somatické) bunky - u človeka je to 23 chromozómov. Splynutím spermie a vajíčka sa obnovuje diploidný stav (46 chromozómov), čo umožňuje špeciálne delenie jadra nazývané meióza. Gaméty sa tvoria v pohlavných orgánoch a ich vývoj vedie k vytvoreniu nového jedinca. Keď hovoríme o vzniku pohlavných buniek z hľadiska ontogenetického vývinu človeka, zvykne sa toto obdobie nazývať pojmom proontogenéza (progenéza).
Spermatogenéza: Vznik mužských pohlavných buniek
Princípom vývinu pohlavných buniek je redukcia počtu chromozómov na polovicu v procese meiózy. Pred meiózou dochádza k zmnoženiu DNA (v S-fáze), takže každý chromozóm je zložený z dvoch chromatíd (2c). Potom sa počas I. meiotického delenia párujú homologické chromozómy, vymenia si úseky DNA (crossing-over) a po rozdelení bunky vzniknú dve dcérske bunky s polovičným (haploidným) počtom (n) chromozómov, ale stále s dvojnásobným množstvom DNA (2c). V II. meiotickom delení dochádza k rozdeleniu aj týchto dvojchromatidových chromozómov, takže každá z dcérskych buniek získa len po jednej kópii DNA (1c).
Okrem redukcie počtu chromozómov na polovicu dochádza počas vývinu pohlavných buniek aj k výraznej morfologickej diferenciácii: spermie sú najmenšie bunky ľudského tela (hlavička len 5 µm, bičík má asi 50 µm), nemajú prakticky žiadnu cytoplazmu a sú pohyblivé, zatiaľ čo vajíčko je najväčšia bunka tela (asi 100 µm), má veľa cytoplazmy a je nepohyblivé.
Spermie vznikajú v mužských pohlavných orgánoch - semenníkoch. Optimálna teplota pre spermatogenézu je asi o 2 °C nižšia ako je telesná teplota, preto sú semenníky umiestnené v miešku mimo tela. Potrebná teplota je zabezpečená reguláciou krvného obehu a kontrakciou hladkej svaloviny pod kožou mieška. Spermie vznikajú z diploidných prvopohlavných buniek, ktoré sa nazývajú spermatogónie. Veľmi malé množstvo spermatogónií je prítomné v semenníkoch už pri narodení, ale tieto ostávajú až do puberty neaktívne. V puberte dochádza k ich aktivácii prostredníctvom folikulostimulačného hormónu (FSH), ktorý je produktom hypotalamo-hypofýzového komplexu, a následne mužského pohlavného hormónu testosterónu. Významnú úlohu zohráva stimulácia vmedzerenými Leydigovými bunkami. Aktivované spermatogónie sa mitoticky delia, čím sa zvyšuje ich počet.
Niektoré spermatogónie ostávajú v štádiu prekurzorických buniek, zatiaľ čo ostatné sa začnú vyvíjať na primárne spermatocyty (spermatocyty I. rádu) a vstupujú do meiózy. Ich jadrá sa zmenšujú a zahusťujú v súvislosti s tým, ako pokračuje delenie. Po I. meiotickom delení vznikajú z jedného primárneho spermatocytu dva sekundárne spermatocyty (spermatocyty II. rádu), ktoré už majú polovičné množstvo chromozómov, ale chromozómy sú tvorené dvomi chromatidami. Napokon po II. meiotickom delení vznikajú spermatidy s 23 jednochromatidovými chromozómami. Z každého primárneho spermatocytu tak vzniknú 4 spermatidy.
Spermatidy ďalej dozrievajú, ich cytoplazma sa predlžuje do žubrienkovitého tvaru a na jej konci vznikne bičík. Pri tomto procese majú veľký význam Sertoliho bunky, ktoré sa nachádzajú v stenách semenotvorných kanálikov. V ejakuláte o objeme 4-5 ml sa nachádza približne 400-500 miliónov spermií. Spermie môžu byť málo pohyblivé, morfologicky abnormálne alebo nezrelé, ich podiel by však nemal presiahnuť 15 %. Väčšie percento je považované za faktor znižujúci plodnosť. V súčasnosti dochádza k všeobecnému poklesu počtu spermií ako aj zvyšovaniu podielu abnormálnych foriem, čo súvisí s nezdravým životným štýlom.
Spermia je najmenšia bunka ľudského tela. Jej telo sa skladá z 3 častí: hlavička spermie - nachádza sa tu najdôležitejšia organela - jadro, ktorá nesie polovicu genetickej informácie budúceho embrya; krčok - stredná časť, v ktorej sa nachádzajú mitochondrie, zabezpečujúce energiu pre aktívny pohyb spermie; bičík - má podobnú submikroskopickú štruktúru ako bičík prvokov. V prednej časti hlavičky spermie sa nachádza tzv. akrozóm.
Oogenéza: Vznik ženských pohlavných buniek
Vajíčka vznikajú v ženských pohlavných orgánoch - vaječníkoch. Na rozdiel od spermií, ktoré vznikajú až v puberte a tvoria sa neustále až do smrti, je najviac vajíčok v tele dievčaťa prítomných pri narodení (asi 700 000). Odvtedy sa ich počet neustále znižuje a nové už nevznikajú. Medzi 16-25 rokmi je ich asi 150 000, medzi 26-35 rokmi asi 50 000, medzi 36-45 rokmi asi 34 000 a po menopauze (asi 45-55 rokov) vymiznú všetky.
Z prvopohlavných buniek vznikajú diploidné oogónie, ktoré sa mitoticky množia do spomínaného počtu asi 700 000. Akonáhle ustane ich mitotická aktivita, vstupujú do meiózy. To je ďalší dôležitý rozdiel oproti spermiám, resp. spermatogóniám, ktoré sa meioticky začínajú deliť až v puberte. I. meiotické delenie oogónií však zastane v štádiu profázy I. (v diploténnom štádiu) a pokračuje až s nástupom pohlavnej zrelosti. Takéto štádium bunky sa nazýva primárny oocyt (oocyt I. rádu). Primárny oocyt prekonáva rastovú fázu, počas ktorej sa v ňom ukladajú zásobné látky potrebné pre výstavbu vaječných a zárodočných obalov budúceho embrya a tiež ako zdroj energie. Tým dochádza, opačne ako v prípade spermií, k zväčšovaniu cytoplazmy.
Zároveň sa primárne oocyty obaľujú okolitým tkanivom a spolu s ním vytvárajú primárny folikul. Primárne folikuly dozrievajú v pravidelných mesačných intervaloch počas ovariálneho cyklu, kedy dochádza k rastu a dozrievaniu niekoľkých primárnych folikulov a vzniku Graafovho folikulu. Zároveň s uvoľnením vajíčka z Graafovho folikulu (ovulácia) dochádza k ukončeniu I. meiotického delenia a vzniku dvoch nerovnocenných buniek - veľkého sekundárneho oocytu (oocytu II. rádu) a malého pólového telieska. Ovuláciu, rast a zrenie vajíčok riadia gonadotropné hormóny predného laloku hypofýzy a tiež pohlavné hormóny, ktoré produkujú vaječníky.
Druhé meiotické delenie nastane až v čase oplodnenia vajíčka spermiou, po ktorom vzniká už zrelé vajíčko - ootida (ovum), a ďalšie pólové teliesko. Niekedy sa rozdelí ešte aj prvé pólové teliesko, ale keďže ani jedno pólové teliesko prakticky nemá nijakú cytoplazmu, všetky zanikajú.
Keďže vajíčko "dozrie" až po oplodnení spermiou, čo je už definované ako zygota, u človeka sa prakticky so zrelým vajíčkom nikdy nestretávame. Rovnako sa nestretávame s ľudským vajíčkom ako so samostatnou bunkou - vždy je buď súčasťou folikulu (primárneho alebo Graafovho), na ktorom je priamo závislé, alebo sú bunky na jeho povrchu potrebné k samotnému oplodneniu spermiou (tzv. vrstva cumulus oophorus).
Oplodnenie: Splynutie pohlavných buniek
Spermie sa po pohlavnom akte - koitus - dostávajú cez pošvu a maternicu do vajíčkovodov. Tu zostávajú živé 1-2 dni. Čas pobytu spermií v ženských pohlavných cestách je zároveň potrebný pre následné oplodnenie vajíčka - kapacitácia spermií. Ak v tomto čase nastane ovulácia, je oplodnenie vysoko pravdepodobné. Pohybu spermií napomáha aj sekrét vajíčkovodu, tvorba ktorého je zvýšená práve ku koncu folikulárnej fázy ovariálneho cyklu.
K vajíčku sa dostáva iba 300-500 spermií z počiatočného počtu 200-300 miliónov, a len 1 spermia oplodňuje vajíčko. Pri styku spermie s vajíčkom dochádza k enzymatickej akrozómovej reakcii, rozrušeniu glykoproteínového vajíčkového obalu - zona pellucida - a prieniku spermie do vajíčka. Súčasne vajíčko reaguje tzv. oplodňovacou reakciou, ktorá zabráni prieniku ďalších spermií. Prienik spermie je zároveň impulzom k dokončeniu druhého meiotického delenia vajíčka, ktoré je zatiaľ v štádiu oocytu II. rádu. Krátko na to dochádza k splynutiu oboch haploidných jadier, čím je oplodnenie dovŕšené a nastupujú procesy pripravujúce vajíčko na prvé brázdenie.
Ak dôjde k súčasnému oplodneniu dvoch dozretých vajíčok (dvomi rôznymi spermiami), narodia sa dvojvaječné (dizygotné) dvojčatá. Majú odlišnú genetickú informáciu, preto sa na seba nemusia vôbec podobať. Jednovaječné (monozygotné) dvojčatá majú rovnakú genetickú informáciu, pretože vznikajú oddelením a samostatným vývinom blastomér. Takéto dvojčatá majú oddelený ako amniový, tak aj choriový vak. Výnimočne môže dôjsť aj k rozdeleniu blastocysty alebo zárodkového prúžku, a potom majú dvojčatá spoločnú placentu alebo dokonca aj amniovú dutinu. Ak však nedôjde k úplnému oddeleniu zárodkového prúžku, vznikajú siamské dvojčatá.
Prenatálny vývin: Cesta k narodeniu
Prenatálny vývin je obdobie života dieťaťa pred jeho narodením, počnúc oplodnením vajíčka - čiže vznikom zygoty. Prenatálne obdobie vývinu človeka prebieha v maternici, preto ho nazývame vnútromaternicový (intrauterinný) vývin. Prenatálnym vývinom človeka sa zaoberá embryológia.
Prenatálny vývin trvá v priemere 38 týždňov (266 dní). V gynekologickej praxi sa tehotenstvo (gravidita) počíta od poslednej menštruácie, čo je asi 2 týždne pred odplodnením, preto je dĺžka prenatálneho obdobia zaokrúhlená na 40 týždňov (280 dní, 10 lunárnych mesiacov).
Fázy prenatálneho vývinu
Prenatálny vývin sa rozdeľuje na 2 hlavné fázy:
- Embryonálny vývin (od oplodnenia prvých 8 týždňov) - vyvíja sa zárodok (embryo).
- Fetálny vývin (od 9. týždňa do pôrodu) - vyvíja sa plod (fetus).
V organizme gravidnej matky sa zvyšuje ventilácia pľúc, pretože telo potrebuje viac kyslíka pre seba aj pre plod. Rovnako sa zvyšuje funkcia obličiek, ktoré musia spracovať zvýšené množstvo odpadových látok. Mení sa aj látková premena (metabolizmus), aby sa zabezpečil dostatok živín pre rast a vývoj plodu.
Embryonálny vývin: Prvých 8 týždňov
Obdobie embryonálneho vývinu je charakteristické kvalitatívnymi a relatívne rýchlymi zmenami, ktoré sú veľmi citlivé na pôsobenie škodlivých činiteľov, ako sú chemické látky (lieky, alkohol), ionizujúce žiarenie (niektoré lekárske vyšetrenia), stres. Negatívne faktory môžu vyvolať potrat (abortus) alebo vznik vrodených vývinových chýb. Príčinami vzniku vrodených chýb sa zaoberá vedná disciplína teratológia.
Od vrodených vývinových chýb treba odlišovať vrodené genetické ochorenia, ktorých podstata je v genetickej informácii plodu, a ich prejav je nezávislý od podmienok tehotenstva.
1. týždeň
Embryonálny vývin začína charakteristickým mitotickým delením oplodneného vajíčka, pričom medzi jednotlivými bunkami sú hlboké brázdy - brázdenie (ryhovanie) zygoty. Jedno delenie prebieha približne raz za 24 hodín a celkový objem vajíčka sa počas ryhovania nezväčšuje kvôli tomu, že stále je prítomná zona pellucida. Jednotlivé bunky sa nazývajú blastoméry. Vzniká morula (1.-4. deň).
V čase, keď embryo pozostáva z 32 buniek, časť buniek začína migrovať a z plného útvaru sa stáva dutý útvar - blastocysta (blastula). V blastocyste sa diferencujú povrchové bunky, ktoré zabezpečujú nidáciu a majú vyživovaciu funkciu v ranom embryonálnom štádiu - trofoblast, a vlastné bunky embrya, ktoré sa koncentrujú vo vnútri blastocysty pri póle orientovanom k sliznici maternice - embryoblast. Blastocysta sa následne zbavuje obalu zona pellucida, čím je umožnená jej nidácia (implantácia) v maternici.
Implantácia sa začína prenikaním výbežkov trofoblastu do endometria maternice. Povrchové bunky trofoblastu sa spájajú medzi sebou a vytvárajú mnohojadrový útvar - syncytiotrofoblast, ktorý postupuje ďalej do endometria a zároveň so sebou vťahuje aj blastocystu. Vrstva samostatných buniek trofoblastu, ktorý prilieha k embryu, sa nazýva cytotrofoblast. V tejto fáze sa mení aj sliznica endometria, v ktorom sa zmnožia cievy a zvyšuje sa aktivita žliazok.
Počas zahniezdenia embrya pravdepodobne viacero mechanizmov zabezpečuje potláčanie imunitnej reakcie matky (protizápalové faktory, maskovanie antigénov vrstvou mukoproteínu, zvýšená lokálna hladina progesterónu). Implantácia zároveň spúšťa v mnohojadrovom trofoblaste syntézu choriongonadotropínu (hCG), ktorý zastavuje dozrievanie ďalších folikulov, resp. dáva signál žltému teliesku, aby nezaniklo a ďalej produkovalo progesterón.
2. týždeň
V druhom týždni tehotenstva je implantácia embrya ukončená a z embryoblastu sa diferencuje tzv. zárodkový štít, ktorý má dve vrstvy: epiblast, priliehajúci zhora na trofoblast, pod ktorým je hypoblast. Postupne však dochádza k oddeleniu epiblastu od trofoblastu a na tomto mieste vzniká amnionová dutina s tekutinou, ktorá sa bežne nazýva plodová voda. Výstelku amnionovej dutiny tvoria amnioblasty, ktoré sú taktiež pôvodom z epiblastu. Na druhej strane sa množia aj bunky hypoblastu až obrastú časť dutiny blastocysty, čím vznikne žĺtkový vak. Žĺtkový vak u cicavcov nemá vyživovaciu funkciu. Zvyšný priestor medzi žĺtkovým vakom a stenou blastocysty je tvorený chorionovou dutinou.
V tomto čase dochádza v rámci mnohojadrového trofoblastu k vzniku dutiniek - lakúny, ktoré sa spájajú a po kontakte s krvnými cievami endometria sa začnú plniť krvou. Takýto lakulárny systém tvorí základ budúceho placentárneho krvného obehu.
3.-4. týždeň
V treťom týždni sa v rámci epiblastu vytvára priehlbina - primitívny prúžok, popri ktorom migrujú proliferujúce bunky epiblastu medzi epiblast a hypoblast, čím vzniká tretia zárodočná vrstva - mezoderma. Pôvodné bunky epiblastu sa budú nazývať ektoderma. Zároveň migrujúce bunky epiblastu nahrádzajú aj pôvodné bunky hypoblastu a budú sa nazývať endoderma. Čiže záverom možno povedať, že všetky tri zárodočné vrstvy sú pôvodom z epiblastu.
Po gastrulácii dochádza k vývinu základnej embryonálnej osi - notochorda, ktorá síce z väčšej časti zaniká, ale má význam v indukcii vývinu neurálnej rúry (základ centrálnej nervovej sústavy) a postupného vývinu párových prvosegmentov (somitov) (základ časti lebky, stavcov, kostrovej svaloviny a kožnej zamše).
Počas 3. týždňa vývinu dochádza k ohybu - flexia embrya do tvaru písmena C v predozadnom ale aj bočnom smere, čím sa endoderma dostáva dovnútra a stáča do rúry a neskôr vytvorí primitívne črevo.
Fetálny vývin: Od 9. týždňa do pôrodu
Počas fetálneho vývinu, od 9. týždňa tehotenstva až do pôrodu, dochádza k intenzívnemu rastu a dozrievaniu orgánov. Plod sa stáva čoraz viac životaschopným a pripraveným na život mimo maternice.
V tomto období sa vyvíjajú kľúčové orgány ako tráviaci trakt, pľúca, pečeň, ako aj mozog a centrálna nervová sústava. Začínajú sa objavovať náznaky očí, horných a dolných končatín, ako aj vnútorných orgánov. Na konci prvého trimestra, približne v dvanástom týždni tehotenstva, má plod dĺžku okolo 7 až 9 cm. Hlava tvorí takmer polovicu celkovej dĺžky tela. Oči sú ešte zatvorené, prekryté blanou, ale ústa sa občas otvárajú a objavuje sa prvý sací reflex. Vyvíja sa mimika a dieťa začína byť pohyblivé, vie zatnúť pästičky a má založené nechtové lôžka. V tomto období je už rozlíšené aj pohlavie plodu, hoci ho ultrazvuk ešte nedokáže jednoznačne identifikovať.
V štvrtom mesiaci je hmat vyvinutý po celom tele. Plod reaguje na dotyk kdekoľvek na pokožke, mení výraz tváre a začínajú sa vytvárať základné reflexy. V deviatom týždni je už možné registrovať bioelektrickú aktivitu mozgu na EEG.
Postupne sa vyvíjajú aj zmysly dieťaťa. V raných štádiách sa vyvíja hmat, neskôr čuch a sluch. Dieťa začína počuť hlasy svojich rodičov a reaguje na ne. Na končatinách sa dajú rozpoznať pršteky. V neskorších štádiach sa vyvíja aj zrak. Oči, ktoré sú spočiatku zatvorené, sa otvárajú a v 27. týždni sú už takmer úplne vyvinuté, majú modrú farbu.
Od 18. do 21. týždňa tehotenstva nastávajú prvé pohyby plodu, ktoré matka začína cítiť. Dieťa kope nohami, mení polohy a je schopné prehĺtať malé množstvo plodovej vody. Tento proces prehĺtania a vylučovania vo forme moču je dôležitý pre tréning tráviaceho a močového systému. Deti môžu dokonca začať čkať, čo sa prejavuje podskakovaním bruška matky.
Vďaka mimickým svalom v 16. týždni už dieťa žmurká, mračí sa a otvára ústočka. V tomto období sa objavuje aj prvý sací reflex.
V druhom trimestri, okolo 20. týždňa tehotenstva, je často možné na ultrazvuku zachytiť pohyby plodu, aj keď ich matka ešte nemusí cítiť. V tomto období sa oddeľujú prsty na rukách a nohách.
Vývoj svalovej sústavy je do konca štvrtého mesiaca dokončený. V piatom mesiaci sa placenta plne ujíma funkcie výživy plodu. Pred 12. týždňom sa používa termín chorión pre predstupeň placenty.
Do konca 24. týždňa je takmer ukončený vývoj tváre. V 27. týždni má dieťa približne 85 % šancu na prežitie v prípade predčasného pôrodu. V tomto období sa v tele usadzuje tuk, ktorý zmení jeho vzhľad z chudého na typicky bucľaté bábätko. Na tvári sa objavuje obočie a riasy, na prstoch krátke nechtíky.
Na konci druhého trimestra, okolo 28. týždňa, sa mozog plodu považuje za úplne vyvinutý. Hlavičku pokrývajú jemné vlásky. V tomto štádiu už plod veľmi dobre vníma tlkot srdca matky a prostredníctvom sluchu spoznáva svet okolo seba. Hlas matky bude prvým, ktorý dieťa bezprostredne po pôrode rozpozná.
V neskorších štádiách tehotenstva, okolo 30. týždňa, je v maternici už tesno, čo obmedzuje pohyb plodu. Počúva okolité zvuky a občas vie kopnutím prekvapiť. Väčšinu času však prespí, podobne ako novorodenec. Hlavičku pokrýva hustý porast vlasov, oči majú modrú farbu a plod má oveľa viac chuťových pohárikov. Z plodovej vody je schopný zachytiť obľúbené chute, ktoré prijíma matka potravou.
V posledných týždňoch tehotenstva sa objavujú nové "ťažkosti" pre matku, keďže dieťatko nožičkami siaha až k rebrám, čo spôsobuje tlak na hrudný kôš. Tvár dieťaťa sa vyhladzuje a zaokrúhľuje. Dieťatko začína zostupovať nižšie v maternici, jeho hlavička alebo zadoček sa môže opierať o začiatok pôrodného kanála. Orgány plodu naďalej dozrievajú a ich funkcie sú takmer pripravené na samostatný život.
Vývoj zmyslov a pohybovej aktivity
Priekopníckou prácou psychického vývinu jedinca v prenatálnom štádiu bola práca A. Gesella The Embryology of Human Behavior z roku 1945. Jeho štúdium bolo založené na pozorovaní predčasne narodených detí. Nato, aby sme sledovali psychický vývin jedinca v prenatálnom štádiu, je ale potrebné štúdium jeho fyziologických zmien a jeho neustále vnútromaternicové pozorovanie. Toto skúmanie je zatiaľ ešte iba v počiatočnom štádiu; keďže technika, ako napríklad ultrazvuk, fetálna elektroencefalografia, termografia, izotopické techniky a pod., na pozorovanie plodu v maternici matky je pomerne mladým vynálezom. Nemenej dôležité sú pri výskume aj subjektívne pocity matky.
Už koncom druhého mesiaca je možné pozorovať reakcie svalov v podobe zášklbov. V treťom mesiaci je dôkazom vyvinutia hmatu fakt, že plod reaguje na dotyk okolo úst a nosa. Plod spontánne hýbe hornými a dolnými končatinami, otáča hlavu, vraští čelo, objavujú sa náznaky úchopových pohybov v podobe reakcie zovretia prstov na podráždenie. Možno pozorovať sacie pohyby. V deviatom týždni už možno registrovať bioelektrickú aktivitu mozgu na EEG.
Plod reaguje na dotykové podnety, a je citlivý i na teplo, chlad, tlak, bolesť. V 5.-6. mesiaci reaguje dieťa na celý rad zvukových podnetov, čoskoro na to začína odlišovať ľudskú reč od iných zvukov ako koncu tehotenstva s veľkou pravdepodobnosťou rozlišuje i hlas svojej matky a jeho rozličné emocionálne odtiene. Podnety, ktoré prichádzajú k dieťaťu plod ďalej spracúva a dokáže si ich aspoň krátkodobo pamätať. Prvé znaky pamäťových stôp sa vytvárajú pravdepodobne v 7.-9. mesiaci.
Vývoj pohlavia a jedinečné znaky
Rozhodnutie o pohlaví dieťaťa padá už pri oplodnení, v treťom týždni tehotenstva, v závislosti od chromozómu (X pre dievčatko, Y pre chlapčeka) v spermii. Najčastejšie sa pohlavie dozvedia budúce mamičky okolo 20. týždňa tehotenstva na ultrazvuku, ak je dieťa v správnej polohe a neabsorbovali sa NIPT testy.
Od 18. týždňa sa na bruškách prštekov začínajú tvoriť papilárne línie, ktoré zabezpečia unikátne odtlačky prstov po narodení. V 19. týždni sa na pokožke tvorí tzv. vernix, bieložltá mazľavá hmota, ktorá chráni dieťa pred plodovou vodou a spolu s lanugom (jemné chĺpky pokrývajúce telo) pomáha udržiavať ideálnu telesnú teplotu.
Vplyvy na vnútromaternicový vývin
Na zdravý vývin jedinca v maternici vplývajú vnútorné a vonkajšie činitele. Medzi vnútorné patrí genetická výbava. Vonkajšie činitele, najmä v embryonálnom období, môžu spôsobiť vrodené poruchy. Nevhodná výživa, infekčné choroby, lieky, drogy, žiarenie, Rh-faktor, vek matky a emočný stres matky môžu narušiť vývin embrya. Plod reaguje na matkinu únavu, nikotín a alkohol.
Pozitívnymi vonkajšími činiteľmi pre prenatálny vývin sú profesionálna prenatálna starostlivosť, správna výživa, dostatočný odpočinok, primeraný váhový prírastok, pravidelné cvičenie, pozitívny emočný stav matky, jej vek a zdravotný stav. Dôležité je tiež vyhýbanie sa negatívnym činiteľom.
Čo sa deje počas týchto deviatich mesiacov, môže výrazne zasiahnuť do budúceho zdravia dieťaťa - vrátane jeho metabolizmu, imunity či dokonca psychického stavu. Tento jav nazývame prenatálne programovanie a vychádza z tzv. Barkerovej hypotézy fetálneho programovania.
Počas vnútromaternicového vývinu sa tvoria všetky dôležité orgánové systémy bábätka - od mozgu až po imunitu. Ich formovanie je do veľkej miery ovplyvnené signálmi, ktoré plod dostáva z tela mamy. Tie prichádzajú nielen vo forme živín, ale aj hormónov či dokonca stresových faktorov. Proces, pri ktorom sa gény „prepínajú“ na základe vonkajších podnetov, sa nazýva epigenetika. Ak sú podmienky v maternici priaznivé, genetické spínače podporujú zdravý vývoj.
Vzdelávací obsah, od oplodnenia až po pôrod | 3D lekárska animácia | od tímu Dandelion
Hranica prežitia a predčasný pôrod
Hranica viability, teda schopnosť plodu prežiť v prípade predčasného pôrodu, je dôležitým míľnikom. Po 30. týždni tehotenstva, bez vážnych komplikácií, je šanca na prežitie 98 %. V 32. týždni je dieťa považované za stredne nedonosené, v 34. týždni za ľahko nedonosené. V 37. týždni sa už dieťa považuje za narodené v približnom termíne pôrodu.
Zaujímavosti z vývoja plodu
- Plodová voda: Dieťa ju pije, čím trénuje svoj tráviaci a močový systém. Tento proces je dôležitý pre správnu funkciu orgánov ako žalúdok, obličky a močový mechúr. Nedostatok plodovej vody (oligohydramnion) je vážny problém.
- Štikútka: Dieťa v brušku dokáže štikútať, čo je tréning bránice a dýchacích svalov.
- Hlas matky: Dieťa si zapamätá hlas matky už v maternici a po narodení ho dokáže upokojiť. Spev tej istej piesne môže mať podobný efekt.
- Vývoj mozgu: Mozog sa neustále vyvíja, v 33. týždni rastie obvod hlavičky o cca 1,3 cm. V 28. týždni sa na mozgovej kôre vytvárajú prvé ryhy a záhyby.
- Sny: Od 23. týždňa sa mu už môžu snívať sny, keďže jeho spánkový cyklus dosahuje REM fázu.
- Farba očí: Oči sú v 27. týždni modré. Farba očí, ktorú budú mať po narodení, sa môže ešte zmeniť a ustáli sa okolo dvoch rokov.
- Prvá stolica: V 38. týždni sa v črevách tvorí tzv. smolka, prvá stolica s typickou farbou.
Perinatálny vývin: Okolo pôrodu
Perinatálne obdobie zahŕňa posledné týždne tehotenstva, samotný pôrod a prvé dni po pôrode. Je to kritické obdobie, kedy sa plod adaptuje na život mimo maternice.
Postnatálny vývin človeka: Po narodení
Postnatálny vývin človeka predstavuje obdobie od narodenia až po smrť. Je to proces rastu, dozrievania, učenia a adaptácie na meniace sa prostredie.
Obdobie novorodenca (prvý mesiac života)
Novorodenec prichádza na svet telesne dotvorený, vyvinutý, výnimočne však môžu dorastať niektoré okrajové časti tela, napr. mihalnice alebo nechty. Proporcionalita tela novorodenca je značne odlišná od proporcií dospelého človeka. Novorodenec má v pomere k telu veľkú hlavu, malú tvár, dlhý trup a krátke končatiny. Jeho kostná sústava ešte nedosiahla konečnú podobu, kosti sú mäkké, skôr chrupavkovité, najtvrdšími sú kosti lebky, ktoré nie sú pevne zrastené, na temene hlavy sa nachádza priestor pokrytý len blanou, nazývaný lupienok (fontanela), miesto, kde kosti lebky zrastajú až v 15. mesiaci. Svalové vlákna sú tenké, s malou silou ťahu. Správne svalové napätie sa prejavuje tým, že dieťa nemá natiahnuté, ale zohnuté končatiny.
Motorika novorodenca je veľmi nedokonalá, nehotová, nezrelá, repertoár jeho pohybov je obmedzený. Jeho pohyby sú neúčelné, spontánne, hoci živé. Neudrží v vzpriamenej polohe hlavičku, jeho pästičky sú zvyčajne zaťaté, neuchopuje predmety. Novorodenec väčšinu dňa prespí, zhruba štyri hodiny bdie. Jeho reakcie na okolie (správanie) sú riadené najmä nepodmienenými reflexmi: potravy (sací, prehĺtania, vylučovania), reflexy polohové, reflex úchopový (automatické zovretie predmetu do pästičky), reflexy obranné (zúženie zrenice pri dopade svetla).
Pociťovanie: Dieťa reaguje najmä na telesné dotykové podnety, potrebuje byť hladkané, dotýkané, citlivo reaguje na zmeny polohy a rovnováhy, najpríjemnejšie sa cíti v náručí alebo polohe na chrbte. Je rozvinutá jeho schopnosť sluchového pociťovania, zo všetkých zvukov je pre novorodenca najpríjemnejší kľudný ľudský hlas. Reaguje však iba na podnety silnejšej intenzity. Aktivované je i zrakové pociťovanie, intenzívny zrakový podnet (silné svetlo) dokáže krátkodobo sprevádzať očami. Dobre vyvinutá je i chuť (sladké prehĺta, horké a kyslé vypľúva), aj čuch (na zápach reaguje odvrátením hlavičky).
Obdobie dojčaťa (2.-12. mesiac života)
Najdôležitejším vývinovým výsledkom tohto obdobia je vzpriamená chôdza a začiatok reči. Dieťa výrazne zvýši svoju hmotnosť (3,5 x) a výšku (každý mesiac o 2 cm). Menia sa jeho telesné proporcie, zväčšuje sa povrch tváre, obvod hrudníka, predlžujú sa končatiny, hoci je stále disproporčné v porovnaní s telesnými proporciami dospelého.
Pohyblivosť dieťaťa prudko vzrastá, môže ovládať svoje telo, zaujímať rôzne polohy, premiestňovať sa v priestore. V priebehu tohto obdobia sa naučí držať hlavičku (3 mesiace), prevracia sa na bruško a naopak (od 6 mesiacov), sedieť (6.-8. mesiac), liezť (8. mesiac), stáť (10. mesiac), chodiť (12. mesiac).
Veľmi dôležité je, že sa rozvíja jemná motorika, t.j. naučí sa uchopovať a púšťať predmety úmyselne (nie reflexívne, úchopový reflex sa stráca; zhruba v 3. mesiaci veku), a to asi v 4. mesiaci. Najskôr drží predmet obidvomi rúčkami, neskôr, asi v 6. mesiaci, jednou rukou. V tomto čase chytá predmet celou dlaňou, nechytí drobné predmety, do 6. mesiaca nevvie prepínať predmety z ruky do ruky.
Vo vnímaní sveta ostáva naďalej veľmi dôležitý hmat, dieťa si potrebuje predmety, ktoré poznáva ohmatať, prípadne vložiť do úst. Postupne sa ale zvyšuje význam zraku, vizuálne vnímanie sa výrazne zdokonaľuje. Súčasne sa zdokonaľuje i sluch, v 3. mesiaci nájde dieťa zdroj zvuku v miestnosti (otočí hlavu tým smerom), v 4. mesiaci rozoznáva známe hlasy, po 7. mesiaci vie lokalizovať zvuk.
V 3. mesiaci dieťa kričí už menej často a jeho krik je diferencovanejší. Začína tiež vydávať prvé hlásky, od 8. týždňa hrkúta (vokalizuje), v 3 mesiacoch sa začína i nahlas smiať, neskôr, približne v 4.-5. mesiaci vyslovuje slabiky (džavoce), dokáže hlasom vyjadriť i svoje pocity, nespokojnosť aj iným prejavom ako krikom. Okolo 9. mesiaca už rozumie jednoduchým výzvam (urob „pá, pá“) a mnohé deti vedia povedať prvé slovíčka, veľmi jednoduché, často jednoslabikové, ktoré už ale majú svoj význam (napr. „bá“, značiace, predmet spadol).
Pamäť dojčaťa sa prejavuje v znovupoznaní, t.j. keď dieťa spoznáva známe osoby a predmety. City dojčaťa sú úzko viazané na uspokojenie alebo neuspokojenie jeho potrieb. Ak je dieťa nasýtené, suché, dobre oddýchnuté, je prítomná matka, prežíva spokojnosť, radosť, prejavujúcu sa džavotaním, smiechom. V opačnej situácii dáva najavo prežívanie nespokojnosti. Z iných citov badáme prejavy zlosti, vyvolané najčastejšie obmedzením pohybu dieťaťa, neskôr sa dieťa hnevá, ak nedostane, čo chce, resp. je mu odňatý predmet, ktorý ho zaujal (hračka spadne mimo dosahu, dospelý mu vezme nevhodný predmet a pod.). Okolo 6. mesiaca sa dieťa začína báť cudzích ľudí.
Obdobie batoľaťa (3. rok života)
Rast sa v tomto období spomaľuje, koncom 3. roka má dieťa 15 kg a 92-95 cm. Proporcionalita je nevyrovnaná, dieťa má veľkú hlavu a krátke končatiny a tým má sťaženú motoriku. Na začiatku obdobia má problémy s pohybom, no ku koncu obdobia už behá. Hrubá motorika sa zdokonaľuje, dieťa sa učí jazdiť na bicykli.
Dieťa pomenováva farby podľa predmetov, ale už ich rozlišuje. Reaguje na reč, ale aj na iný zdroj zvukov. Okolo 3. roku má fantazijné predstavy. Pamäť je krátkodobá a len mechanická. Pozornosť je veľmi kolísavá a len momentálna. Snaží sa dostať do podstaty vecí, rozoberá hračky.
Reč je napojená na myslenie. V 1. roku je slovná zásoba 1000 slov, v 3. roku už 3-4 tisíc slov. Emócie sa zdokonaľujú. Dieťa je citovo viazané na matku. Koncom 3. roku potrebuje už aj rovesníkov. Vyvíja sa identita dieťaťa a sebauvedomovanie. Nemá poňatie o čase. Je to náročné obdobie, dieťa v troch rokoch vstupuje do škôlky a v šiestich do školy.
Obdobie mladšieho školského veku (6./7. - 10./11. rok)
V tomto období rast spomaľuje, dieťa rastie o 10 cm. Ukončuje sa osifikácia kostí. Zdokonaľuje sa vnímanie a pociťovanie. Pozornosť je úmyselná a dlhodobá. Pamäť je tiež úmyselná. Predstavy a fantázie sú potlačené. Dieťa logicky myslí a hľadá súvislosti a odlišnosti. Dieťa je vyrovnané. Zložité sú prvé mesiace nástupu do školy. Začína byť citovo naviazané na učiteľov. Potláča svoje city, dokáže regulovať smiech, radosť, strach.
Obdobie staršieho školského veku (11. - 15. rok, puberta)
Nastávajú veľké fyzické zmeny na základe fungovania pohlavných žliaz. Primárnymi zmenami sú ochlpenie, u dievčat rast pŕs, panvovej kosti, u chlapcov mutácia, veľký nárast. Zjavné sú i zásahy do psychiky. Jedinci dbajú väčšmi o svoj vzhľad. Zmena nastáva následkom nárastu a prejavuje sa neobratnosťou, nekoordinovanosťou.
Rozvoj vnímania a pociťovania je ukončený. Ak sa niečo učiť nemusí, neučí sa. Predstavivosť a fantázia zohrávajú úlohu obranného mechanizmu. Snaží sa odpútať od danej reality. Predstavy zamerané na vlastnú budúcnosť. Snenie slúži ako relax. Mechanická pamäť sa vylučuje, prevláda pamäť logická a je dlhodobá. Pozornosť je úmyselná a dlhodobá. Nastupuje vyšší stupeň logického myslenia. Pracuje s pojmami - abstraktnými i cudzími slovami. Viac filozofujú. Je to obdobie citovej explózie. Všetky citové prejavy sú rozkolísané. Emócie sú živé, nestále a intenzívne. Hľadajú vlastnú identitu a seba samého. Prejavuje sa osamostatňovaním od rodiny, narúšajú sa vzťahy, mení sa hodnotový rebríček. Oporou pri tvorbe identity sú priatelia. Dôležité je sebapochopenie. Rodina sa nestotožňuje s jeho správaním, neberú ho ako rovnocenného.
Mladší školský vek - do 10 rokov
Telesné tvary sa stávajú plnšími. Prerezávajú sa ďalšie zuby trvalého chrupu.
Starší školský vek - medzi 11 až 15 rokmi, puberta
Dochádza k podstatným morfologickým, fyziologickým a psychickým zmenám, dozrievajú pohlavné orgány. U dievčat sa zaobľujú telesné tvary, vyvíjajú sa mliečne žľazy, aktivujú sa vaječníky, ochlpenie, prebiehajú hlasové zmeny, končí sa prvou menštruáciou. U chlapcov sa mení hlas, dochádza k zmenám telesných proporcií, vývin sekundárnych pohlavných znakov, zmeny v psychickej oblasti, končia okolo 18. roku života.
tags: #prenatalny #perinatalny #postnatalny #vyvoj #dietata