Prvý rok života dieťaťa: Nevyhnutný sprievodca vývojom a starostlivosťou, ktorý musíte poznať!

Prvý rok života dieťaťa je obdobím neuveriteľných zmien a rastu. Z bezmocného novorodenca sa stáva aktívny, zvedavý človiečik, ktorý objavuje svet okolo seba. Tento článok poskytuje podrobný prehľad vývoja dieťaťa počas prvých dvanástich mesiacov, zameriava sa na fyzický, psychomotorický, sociálny a rečový vývoj, ako aj na dôležité aspekty starostlivosti a výživy.

Vývoj v 12. mesiaci života

Za prvý rok života sa dieťatko rozvíjalo v mnohých smeroch, po stránke fyzickej i psychickej. Obrovský pokrok nastal v motorike - jemnej (drobné pohyby rúk, úchopy…), hrubej (sedenie, lozenie, chodenie), v sociálnej oblasti i v rozvoji reči, mimiky, fantázie, myslenia. Pokrok, ktorý dieťa urobilo za prvý rok svojho života, už nikdy nebude taký enormne rýchly.

Fyzický vývoj

Ročné dieťa zvyčajne nosí oblečenie vo veľkosti 80 až 86. Váži v priemere 8 900 a 9 600 gramov, čo je obyčajne trojnásobok jeho pôrodnej hmotnosti. Meria 74 až 84 centimetrov, obvod hlavy by mal byť 43 až 49 centimetrov.

Motorický vývoj

Samostatnosť - črta, ktorú rodičia u svojho ročného dieťatka môžu pozorovať čoraz viac - v pokusoch o chôdzu, jedenie, hru atď. A hoci sa z malého bábätka za 12 mesiacov vykľúva neopakovateľná osobnosť, ochrannú ruku svojich rodičov bude potrebovať stále viac - minimálne ešte 18 rokov.

Chôdza v 12. mesiaci

Túto otázku dostávajú rodičia často. Čakanie na prvý krok dieťatka môže byť občas frustrujúce. Pre rodičov je signálom zdravého vývoja dieťaťa po pohybovej stránke, a tiež znakom osamostatňovania sa. Čas prvých krôčikov a samostatnej chôdze je však individuálny. Najprv sa dieťa obracalo, potom sedelo, naučilo sa postaviť a stáť. Približne vo veku 9 - 10 mesiacov sa objavuje prvý krok (obchádzanie nábytku ap.). Neskôr sa rozvíja chôdza ďalej, niektoré deti začnú chodiť v 11. či 12. mesiaci. Niektoré sú opatrnejšie a dlhšie chodia s pridržaním sa rúk rodiča ap. Širšia norma udáva, že zdravé dieťa sa naučí samostatne chodiť najneskôr do 17. - 18. mesiaca. Avšak, to, že samostatne chodí ešte neznamená, že sa vývin jeho chôdze ukončil. Naopak, chôdza sa zdokonaľuje - dieťa chodí po rovnej dlážke, po tráve, v snehu, z kopca, učí sa chodiť dopredu, dozadu, prekračovať prekážky ap. Pre zdravý vývin dieťaťa nie je vhodné podporovať jeho chôdzu v chodúľkach. Ich používanie nie je bezpečné a vedie k zlozvykom - chôdza na špičkách, krivenie chrbtice ap. Platí, že dieťa začne samo chodiť vtedy, keď je na to (fyzicky i psychicky) pripravené.

Dieťa v 12. mesiaci zvyčajne vie:

samostatne sedieť, postaviť sa, pridržiavajúc sa nábytku alebo vás, a znovu sa posadiť,
uchopiť prštekmi aj drobné predmety vo veľkosti hrášku (kliešťový úchop),
podávať si predmet z jednej rúčky do druhej, otáčať ho a obzerať si ho zo všetkých strán,
hovoriť prvé slová a ďalej si rozvíjať porozumenie,
cielene počúvať (orientovať sa na konkrétny hlas alebo zvuk),
zapamätať si ľudí a veci, ktoré práve nevidí, nepočuje ani necíti (stálosť objektu),
pospevovať si spolu s vami jednoduché melódie a tlieskať pri nich do rytmu,
jesť samostatne rukami a/alebo lyžičkou.

Jemná motorika

Vďaka zdokonalenému úchopu už totiž ročné dieťa dokáže do rúk chytiť aj drobné predmety, čo však zvyšuje nárok na jeho bezpečnosť. V oblasti jemnej motoriky dokáže cielene umiestniť predmet na presne určené miesto, či vykonávať každou rukou iný pohyb.

Vývin reči

Vývoj reči je veľmi individuálny. Najprv sa rozvíja porozumenie, až neskôr aktívna slovná zásoba. Niektoré deti už okolo svojich 1. narodenín zreteľne vyslovia niekoľko jedno- a dvojslabičných slov, ako napríklad mama, tata, baba, pápá alebo nie, bác či dokonca auto. Iným deťom sa jazýček ešte stále nerozviazal a dohovárajú sa džavotaním a mimikou. Ďalšie si tvoria vlastný slovník, ktorým opisujú ľudí, zvieratá, veci, činnosti či jedlá. Koncom 12. mesiaca sa zvyšuje záujem o riekanky, obrázky, čo by mali rodičia podnecovať pozeraním vhodných knižiek. Dieťa by malo zdieľať pozornosť, teda prstom ukazovať na to, čo ho zaujme, na čo rodič reaguje pomenovaním, uistením: „Áno, to je pes. Robí hav-hav.“ Samozrejme, veľmi motivujúca je pochvala.

Mama a otec rýchlo porozumejú reči svojho miláčika. Menej blízki alebo neznámi ľudia však zvyčajne netušia, čo dieťa hovorí, preto im rodičia musia „tlmočiť“.

Sociálne zručnosti a hra

Ročné dieťa sa už dokáže aj krátko zahrať. Vie vkladať geometrické tvary do skladačky, ktoré mu rodič pomáha pomenovať. Skladá kocky na seba, kolieska na tyč, ťahá hračku na povrázku, ukladá a vyťahuje predmety zo škatule, rozpoznáva niektoré zvieratká na obrázkoch. Sociálne zručnosti sa takisto rozvíjajú. Dieťa už dokáže reagovať na výzvy rodiča, napr. „Daj mi auto.“ Už vie rozlišovať jednoduché príkazy, čo je dovolené - zakázané, správne - nesprávne. Má záujem hrať sa, avšak skôr s dospelými, ktorí mu rozumejú a dokážu sa mu prispôsobiť. V tomto veku sa ešte malé deti nedokážu hrať so svojimi rovesníkmi, hrajú sa vedľa seba, prípadne si berú hračky. Je to preto, že dieťa v tomto veku je ešte príliš zamerané na seba a svoje potreby. Nesmieme zabudnúť na to, že aj keď dieťa začína chápať, že druhý prežíva bolesť a prejavuje aj akýsi súcit, keď niekto predstiera plač, aj tak zostáva veľmi egocentrické a zamerané na seba a svoje potreby. Jeho mottom je: všetko je moje a všetci sú tu len pre mňa. Napríklad dieťa vytrvalo vyžaduje, ak niečo chce a odmieta to, čo sa mu nepáči. Požičať hračku, vypýtať si ju, neplakať, keď niekto hračku vezme - to všetko je výchovná úloha rodičov. Je potrebné ho citlivo viesť k tomu, aby sa dokázalo rozdeliť a postupne spolupracovať. Využiť na to možno aj rôzne napodobňovacie hry, pretože dieťa chce v tomto období všetko napodobňovať.

Dieťa sa ešte nedokáže hrať so svojimi rovesníkmi, nakoľko je zamerané len na seba a na naplňovanie vlastných potrieb. Má v obľube hru s rôznymi domácimi potrebami, ako sú ; hrnce, varechy, krabice, noviny, atď. Čo sa týka hračiek vhodné sú kocky, ktoré ukladá na seba; skladačky s otvormi, do ktorých sa snaží vkladať predmety rôznych tvarov; obrázkové knižky so zvieratkami, ktoré sa snaží napodobňovať.

Stravovanie v 12. mesiaci

Stále viac treba podporovať samostatnosť v jedení. Ročné dieťa už vie samo piť z hrnčeka, vie si trafiť lyžičkou do úst, hoci rado papá rukami. Strava ročného dieťaťa by mala byť primerane pestrá. Mala by obsahovať mäsko, ovocie, zeleninu, mliečne výrobky, obiloviny, a i. Neoddeliteľnou súčasťou stravy ostáva materské mlieko, eventuálne mliečna formula. U detí s predispozíciou na alergiu je potrebná primeraná opatrnosť v zavádzaní nových potravín. Do jedného roka by deti nemali jesť citrusové plody, jahody, kiwi, tvaroh, morské ryby, údeniny. Potraviny by sa nemali soliť ani koreniť.

Strava by však mala byť pestrá, plná vitamínov, nemalo by v nej chýbať mäso, ovocie, zelenina, mliečne výrobky, pečivo atď. V mnohom je podobná strave dospelých. Dieťa už má dobre vyvinuté chute, vyberá si, čo jesť bude, a čo nie. Skutočne, stravovanie môže byť zábava, teda viac pre dieťa ako pre rodičov, od tých vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie.

Ročné dieťa by malo vedieť samé piť z pohára a trafiť si lyžičkou do úst.

Prvý rok - základná skúsenosť pre život

To, ako prežije dieťatko prvý rok života, ovplyvňuje základný postoj k sebe samému, ku svetu a k životu. Na základe tejto stratégie sa vytvárajú ďalšie základné životné stratégie, ktoré bude používať pri fungovaní v živote. Utvárajú sa teda pod vplyvom dispozícií a možností, ktoré dieťatko má a na základe reálnych skúseností so správaním sa dospelej - vzťahovej osoby. V tomto období je dobré vedieť sa naladiť na potreby dieťaťa a zharmonizovať požiadavky rodičov a dieťatka. Dieťatko je v prvých rokoch závislé od dospelých a len dospelý mu môže pomôcť prejsť prvý úsek života. Mama je v primeraných podmienkach pre dieťatko najmä v prvom roku všetkým.

Prvý rok života človeka je nielenže veľmi dôležitý, ale zároveň nám umožňuje vidieť a vnímať všetky zmeny a pokroky za tak krátky časový úsek života. V prvok roku sa nám dieťatko mení z bábätka na samostatne mysliaceho človiečika, ktorý má už svoju vlastnú vôľu a vízie. Jeho potreby a túžby sa značne rozšíria z maminky a najbližšej rodiny na prostredie okolo neho, a pribúdajúcimi dníčkami sa tie hranice okolia, ktoré tak veľmi túži preskúmať, postupne zväčšujú. Tie hranice sa zväčšujú vďaka pohybovým schopnostiam, ktoré sa v prvom roku menia závratnou rýchlosťou. Prelomovým bodom je práve obdobie prvých narodenín, keď sa väčšina začína samostatne pohybovať a vychutnávať si čas strávený vo vpriamenej polohe. Zmeny nastávajú nielen v osamostatnení sa v pohybe, ale aj v osamostatnení sa v zmýšľaní. Sami sa rozhodujú, ktorým smerom sa vyberú; aký predmet budú skúmať a akým spôsobom; všetko ich zaujíma a vyslovene potrebujú preskúmať všetko neznáme - a nie je to len chcenie, ale skutočná potreba, pre nich tak veľmi dôležitá a aj prospešná. Sú to nádherné chvíle, keď má maminka možnosť okúsiť po niekoľkých mesiacoch nový pocit, a to pocit, že jej dieťatko nie je na nej tak závislé, že ju pri svojich „prieskumoch“ po okolí nepotrebuje mať v bezprostrednej blízkosti, že mu postačuje mať ju len na dohľad a pohľadom sa ubezpečiť, že je nablízku.

Samostatná chôdza sa podieľa aj na rozvoji reči a slovnej zásoby, nakoľko spoznávajú množstvo nových predmetov, priradzujú im ich vlastné pomenovania, vytvárajú si svoj vlastný jazyk, ktorému tí najbližší rozumejú. Radosť z prvých krôčikov majú nielen detičky, ale aj my dospelí. Tešíme sa týmto pokrokom, no s radosťou zároveň prichádzajú prvé nedorozumenia, keď sa v snahe ochrany dieťatka dostávame do konfliktu s detskými potrebami a túžbami. Nakoľko dieťatko nemá toľko skúseností ako dospelý človek, nechápe, prečo niektoré aktivity nemôže vykonávať; prečo niektoré predmety nemôže chytať… Nevie pochopiť rozdiel v bezpečnom a nebezpečnom prostredí, či predmete. Detičky v tomto veku sú malí prieskumníci, ktorí túžia preskúmať celý svet, majú potrebu dotknúť sa nedotknutého, spoznať nepoznané… Zaujme ich čokoľvek a budeme to cítiť aj na našich spoločných stretnutiach.

Detičky v tomto veku je ťažšie organizovať do spoločnej aktivity, nakoľko v rovnakom čase môže každé dieťatko zaujať niečo rozdielne, za čím si pôjde - zacieli objekt a vyráža na prieskum. Nie je potrebné ho zastaviť a usmerniť na spoločnú aktivitu. Naopak - je nádherné snažiť sa vidieť danú situáciu očami dieťaťa a pochopiť, ako veľmi dôležité je pre neho zrealizovať svoj vlastný prieskum. Dať mu tú možnosť, neochudobniť ho o jeho vlastnú samostatnosť - či už v pohybe alebo v rozhodovaní. Získavajú tým skúsenosti, vďaka ktorým sa neskôr dokážu orientovať už len podľa zrakového vnemu. Aj keď je dieťatko v danej chvíli zamerané na svoj cieľ a prieskum, stále vníma, čo sa deje v jeho okolí a môže sa k organizovanej aktivite kedykoľvek (po úspešnom ukončení svojho prieskumu a naplnení svojich túžob a potrieb) vrátiť, prípadne mu ju môžme ponúknuť neskôr - či už na hodine alebo v domácom prostredí. Pochopením danej situácie zároveň podporíme jeho schopnosť sústrediť sa.

Novorodenec (0-1 mesiac): Adaptácia na nový svet

Prvý mesiac života je pre dieťa obdobím adaptácie na úplne nové prostredie. Počas tehotenstva bolo dieťa zvyknuté na ničím nerušený spánok v maminom brušku, stály prísun živín a večný wellness v plodovej vode. Teraz sa musí nastaviť na iný režim.

Zmyslové vnímanie a reflexy

Úplne všetko je preň nové. Váš malý zázrak už vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“ so všetkým, čo k tomu patrí. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov.

Bábätko spočiatku vidí ostro len na 20 až 25 centimetrov. To je presne vzdialenosť od vašej tváre, keď sa obrátite na svojho drobčeka, aby ste s ním nadviazali očný kontakt. Vzdialenejšie predmety alebo osoby vidí nejasne. Blízkosť a pocit bezpečia sú dve konštanty, ktoré novorodeniatko najviac potrebuje pre dobrý vývoj v 1. mesiaci života. Veľmi dôležité sú vonkajšie podnety. Spočiatku sa orientuje predovšetkým na vyššie posadené a známe hlasy.

U novorodenca sa prejavujú vrodené reflexy. Sú nepodmienené. Ak by ich bábätko nemalo, znamenalo by to, že sa vyvíja nesprávne.

Hľadací reflex: Keď sa dotknete líčka alebo okolia úst novorodenca, otočí hlavičku smerom k vašej ruke a otvorí ústa. Hľadá prsník.
Sací reflex: Vďaka nemu bábätko saje akýkoľvek predmet, ktorý sa mu dostane do ústočiek. Tento reflex je dôležitý pre prisatie dieťaťa na prsník, prípadne na cumlík fľaše.
Prehĺtací reflex: Stimulovanie zadnej časti jazyka a hltana spúšťa zložitý proces prehĺtania. Spolu s hľadacím a sacím reflexom v koordinácii s dýchaním je tento reflex dôležitý pri prijímaní potravy.
Morov reflex: Priľnavý reflex je pozostatkom našej evolúcie. Pôvodne slúžil pravdepodobne na to, aby sa dieťa vedelo - podobne ako zvieracie mláďa - v nebezpečných situáciách bezpečne držať matkinho tela.
Úchopový reflex: Keď sa dotknete dlane novorodenca prstom, dieťatko ho pevne uchopí a zovrie rúčku.

Pohybový vývoj

Pohyby dieťaťa sú zatiaľ nekontrolované a neúmyselné, často budú prejavom Morovho reflexu. Jedná sa o reflex, keď bábätko pociťuje, že padá a ako obranu používa rozhodené paže a nožičky doširoka. Dieťatku bude chvíľu trvať, než sa naučí svoje pohyby ovládať.

Na chrbte - otáča hlavičku a kope nožičkami. Paže a dolné končatiny sú ohnuté, dlane drží zovreté. V ľahu na brušku má zadoček vystrčený hore. Ručičky a nožičky má skrčené pod telíčkom. Bábätko je často v skrčenej polohe, akú malo v brušku u mamičky. Malo by dokázať otočiť hlavičku z jednej strany a položiť ju na druhú. Nemusí ju ale dvíhať vysoko, len toľko, aby ju dokázalo pretočiť. Ručičky má väčšinou zaťaté v päsť a palček schovaný. Nemali by byť držané kŕčovito a bábätko by malo pästičku z času na čas krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť.

Komunikácia a sociálny vývoj

V tomto období sa začínajú objavovať prvé „rečové“ reakcie. Komunikačné schopnosti sa prehlbujú, keď na dieťa hovoríme a usmievame sa na neho. Úsmev bábätka, ktorý sa v tomto období čoraz častejšie objavuje, dáva našej komunikácii nový rozmer. Dieťatko vydáva zvuky ako „gg, hh, gh.“. Tým sa dostávame k téme vývinových štádií reči. Môžeme povedať, že pri mrnčaní začína ovládať prvé tóny a pocity v hlase. Hlasom prejavuje spokojnosť a nespokojnosť.

Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak - veď už ich netlmí plodová voda. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie.

Výživa

V prvých 2 až 3 dňoch po pôrode prijíma bábätko od svojej mamy kolostrum - prvé mlieko, ktoré má vysoký obsah imunitných a rastových faktorov a je pre vývoj bábätka nesmierne dôležité.

Tipy pre rodičov

Podporujte bonding: Kontakt s pokožkou, očný kontakt a sluchový kontakt sú kľúčové pre budovanie vzájomného puta.
Reagujte na potreby dieťaťa: Vhodne a včas reagujte na potreby ako hlad, smäd, bolesť bruška, únava, mokrá plienka, chlad či teplo.
Stimulujte zmysly: Sluch môžete stimulovať upokojujúcou hudbou, pomocou závesných hrkálok, hrajúceho kolotoča nad postieľkou, alebo mäkkými hračkami, ktoré vydávajú zaujímavé zvuky. Rozprávajte sa s dieťaťom povzbudzujúcim vyšším hlasom, na ktorý bude najlepšie reagovať. Vývoj zraku stimulujte závesnými hračkami alebo mäkkými ozdobami čiernobielej farby umiestnenými blízko postieľky (tieto dve farby majú deti v tomto veku najradšej). Jedným z najlepších vizuálnych podnetov je Vaša smejúca sa tvár. Ľudská tvár je pre bábätká obľúbeným objektom, na ktorom sa učí zaostrovať obe oči zároveň Hmat môžete stimulovať pomocou mäkkých hračiek a prikrývok, ktorých sa bude bábätko dotýkať.

Dojča (2-11 mesiacov): Objavovanie sveta a rozvoj zručností

Obdobie dojčaťa je charakterizované rýchlym rozvojom motorických, kognitívnych a sociálnych zručností. Dieťa sa učí sedieť, loziť, chodiť, uchopovať predmety, komunikovať a interagovať s okolím.

Hrubá motorika

V tomto období sa dieťa postupne naučí zdvihnúť hračku zo zeme bez toho, aby spadlo. Ľahko si poradí s chôdzou vzad a dokáže chodiť po schodoch len s prísunom jednej nohy, bez toho aby sa muselo pridržiavať zábradlia. Pri chôdzi sa zvládne rýchlo zastaviť, otočiť, a zvládne aj ľahšie kopanie do lopty, pričom musí krátkodobo udržať rovnováhu na jednej nohe.

Medzi 19. a 21. mesiacom sa vaše dieťa postupne naučí zdvihnúť hračku zo zeme bez toho, aby spadlo. Ľahko si poradí s chôdzou vzad a dokáže chodiť po schodoch len s prísunom jednej nohy, bez toho aby sa muselo pridržiavať zábradlia. Pri chôdzi sa zvládne rýchlo zastaviť, otočiť, a zvládne aj ľahšie kopanie do lopty, pričom musí krátkodobo udržať rovnováhu na jednej nohe.