Nástup do materskej školy alebo do prvého ročníka základnej školy je významným míľnikom v živote dieťaťa a jeho rodičov. Celé dni ste doteraz trávili spoločne, dennodenne sa vídali, organizovali program, vymýšľali, ako kreatívne dieťa zamestnať, ako sa spoločne vyhrať, kam vybehnúť von. A od prvého septembra zrazu postupne vaše dieťa celé doobedie strávi mimo vášho domu, vašu pozornosť, dohľad. Dieťa má byť niekoľko metrov, možno kilometrov od vás ďaleko a vyžaduje sa, aby bolo schopné hneď niekoľko úkonov, napr. aby bolo pri niektorých činnostiach samostatné, alebo bolo pripravené učiť sa samostatnosti. Materské školy po celom Slovensku majú na deti nastupujúce do ich zariadenia isté nároky, ktoré zverejňujú aj na svojich stránkach. Podľa nich by každé dieťatko malo ovládať hneď niekoľko vecí. Ak je s tým u vás problém, je dôležité nájsť riešenia.
Škôlky preto majú na detičky nastupujúce v cca 3 rokoch k nim do zariadenia hneď niekoľko nárokov, čo je prirodzené, pretože schopnosti dieťaťa fungovať mimo rodiny a rodičovského domu budú kľúčové v tom, aby sa čo najviac naučilo, zároveň bol pobyt mimo domu preň čo najjednoduchší a najpríjemnejší. Škôlkarovi sa nástupom do školy zmení celý svet. Z hravej škôlky, kde sa hralo s kamarátmi, poobede spalo a neskôr sa hralo na školskom dvore, sa zrazu ocitne v školskej lavici, kde bude musieť celý deň sedieť a prechádzať sa len cez prestávky. Namiesto hrania bude musieť počúvať učiteľku, doma nebude oddychovať, ale robiť si domáce úlohy.
Príprava do školy nespočíva len v nákupoch školských potrieb, akými sú taška, zošity, písacie potreby, ale tá zahŕňa aj mieru pripravenosti dieťaťa po vedomostnej, ale aj psychickej stránke. V materskej škole sa venujú predškolákom špecificky, teda dostatočne na to, aby im postupne pani učiteľky predstavili a oboznámili ich so zmenou, ktorá ich v blízkej dobe čaká. Materská škola má vo vývoji dieťaťa veľmi podstatnú úlohu. Je to prvý kontakt dieťaťa s určitými povinnosťami, konkrétnym režimom, disciplínou, ako aj s kolektívom. Škôlka tiež pomáha formovať osobnosť dieťaťa a vštepuje mu do života nové zážitky, rozvíja fantáziu, vedomosti, a učí ho novým zručnostiam, schopnostiam, pomáha mu v poznávaní nových vecí. Tiež upevňuje detskú psychiku a pomáha dieťaťu pripraviť sa na vstup do školy.
Nástup do školy je skúškou aj pre dospelých. Možno si kladiete otázky: „Zvládne to moje dieťa?“ „Bude si rozumieť s pani učiteľkou?“ „Nájde si kamarátov?“ A možno cítite úzkosť z toho, že už s dieťaťom nebudete celý deň. Je to úplne normálne. Hovorte o tom, zdieľajte pocity s inými rodičmi. Príprava na školu začína už zápisom do školy, neskôr môžete spoločne nakupovať pomôcky a čo najčastejšie sa rozprávať o škole. Môžete si napríklad pospomínať na vaše chvíle v škole a rozprávať o tom vášmu budúcemu prváčikovi rôzne príbehy. Práve tieto spomienky a veselé príbehy mu pomôžu zmierniť obavy z neznámeho. Rozprávajte mu o tom, ako to v škole vyzerá, čo sa tam nachádza, že čas sa môže deliť na hodiny a prestávky. Rozprávajte mu o predmetoch, ktoré sa v škole učia a nalaďte dieťa na to, čo ho baví. Môže to byť napríklad kreslenie, spievanie, telocvik. Motivujte dieťa aj tým, že sa v škole naučí čítať a bude si môcť prečítať samo čokoľvek, čo ho zaujíma. Tiež je dobré spomenúť, že si nájde nových kamarátov a spolužiakov a že do školy budú chodiť aj niektoré deti zo škôlky.
Kľúčové zručnosti a návyky pre úspešný štart
Aké úkony by teda dieťa malo ovládať podľa nárokov a požiadaviek materských škôl? Akým chybám by ste sa pri príprave dieťaťa do škôlky mali vyhnúť?
1. Komunikácia a reč
Dieťa by malo poznať svoje meno, aby naň reagovalo, vedelo zrozumiteľne vyjadriť svoje potreby a komunikovať s učiteľkami a ostatnými detičkami. Niektoré deti sa rozhovoria práve vďaka materskej škole, deťom a pani učiteľkám v nej. Niektoré škôlky upozorňujú na časté chyby ako maznavé rozprávanie s dieťaťom, čím si môže osvojiť nesprávnu výslovnosť, ľahostajnosť rodičov, ak im je jedno, že dieťa nesprávne rozpráva a nesnažia sa ho učiť správnej výslovnosti, tvarom slov. Nevhodné výrazy nesmú rodičia nechať bez povšimnutia. Neodkladajte logopedickú pomoc, ak ju dieťa potrebuje pre rečové nedostatky trvajúce dlhšiu dobu. Snažte sa dieťa pripraviť napr. na to, že v škôlke sa hračky požičiavajú, že je dôležité sa k nim pekne správať (neubližovať). Dieťa by nemalo mať už dudlík, pretože nesprávne pôsobí na vývin reči, keď dieťa rozpráva s dudlíkom v ústach napr. a zabraňuje správnej artikulácii, deformuje vyvíjajúci sa chrup a podnebie.
2. Samostatnosť pri obliekaní a osobnej hygiene
Dieťa by sa malo vedieť obliecť a vyzliecť. Týka sa to však jednoduchšieho obliekania, pri šnurovaní šnúrok, zapínaní gombíkov a zipsov pomôže aj pani učiteľka, dieťa by malo vedieť spolupracovať a byť aktívne. Malo by si vedieť obuť a vyzuť papučky či topánky. Materské školy zdôrazňujú, aby si dieťa vedelo minimálne obuť topánočky na správne nohy a ak je to možné, skúste deťom zaobstarať topánočky na suchý zips, keďže pri príchode z vonkajšieho prostredia nemôže pani učiteľka rozväzovať (alebo zaväzovať šnúrky pri odchode na prechádzku) šnúrky 25 deťom. Dieťa by malo ovládať základné hygienické návyky. Znamená to, že by nemalo mať plienky, malo by vedieť ísť samo na toaletu (nie nočník, nebáť sa sadnúť si na záchod) a vedieť to aj oznámiť, umyť si ruky mydlom a vodou, utrieť do uteráka, vysmrkať si nos, učesať sa.
3. Samostatnosť pri jedle
Dieťa by malo vedieť samostatne jesť. Predovšetkým lyžicou, nemusí vedieť samo používať príbor, tiež samostatne piť z pohára. Škôlky tiež radia rodičom, aby pred nástupom do škôlky nekŕmili dieťa, nekrájali mu jedlo na malé kúsky a podobne. Vyžaduje sa, aby dieťa neodbiehalo od stola počas jedenia, nerozprávalo pri jedle, nepoužívalo kojeneckú fľašu. Niektoré škôlky upozorňujú na časté chyby, ktorým sa dá doma vyhnúť: dieťa nie je zvyknuté na pestrú, rôznorodú stravu, dieťa nechce prijať jedlo od iných ľudí ako člen rodiny či mama, nechce jesť v inom prostredí než doma, dieťa jedáva pri pustenej TV, v detskej izbe, nie pri jedálenskom stole, dieťa nie je zvyknuté poďakovať za jedlo, dieťaťu inými spôsobmi uľahčujete kŕmenie - nevadí, ak sa viac zamaže, hlavne nech sa naučí samostatne jesť.
4. Udržiavanie poriadku a pozornosť
Dieťa by si malo vedieť upratať po sebe hračky, napríklad keď sa dohrá. Dieťa by malo vedieť udržiavať po sebe poriadok. Škôlky zdôrazňujú, že je dôležité aspoň chvíľu vedieť udržať pozornosť, aby bolo schopné napr. riadiť sa pokynmi, ktoré pani učiteľka deťom zadá. Dieťa by tiež malo vedieť používať slová ako „ďakujem“, „prosím“, vedieť pozdraviť a odzdraviť.
5. Rozpoznávanie osobných vecí a značky
Dieťa by malo poznať svoje oblečenie, pyžamo, papuče. Vedieť ich odlíšiť od oblečenia iných detí, teda vedieť spoznať, že toto patrí jemu. Malo by tiež poznať pridelenú značku. Takéto značky majú zvyčajne deti pridelení na skrinke, pod ktorou nájde každé dieťa v škôlke svoje veci a pomôcky - zvyčajne sú to lienka, huba, slniečko, autíčko, mačička, čiže dobre rozpoznateľné obrázky.
6. Pohybové zručnosti
Dieťa by malo mať zvládnutú lokomóciu. Teda konkrétne chôdzu, chôdzu po schodoch s prikračovaním, beh.
Kognitívne schopnosti
Niektoré škôlky po otázkach rodičov na svojich stránkach spresnili, čo by zdravé dieťa pred nástupom do škôlky mohlo byť schopné vedieť. Ide o kognitívne, poznávacie schopnosti, ktoré vám môžu napovedať, či je vaše dieťa pripravené venovať sa činnostiam v škôlke a či mu s tým netreba pomôcť tak, že vyhľadáte príslušnú pomoc. Napr. podľa MŠ Skalité - Ústredie by „štandardné zdravé dieťa malo byť schopné zapamätať si napr.: tri čísla, vedieť vyhľadať známy predmet na obrázku podľa predlohy, zrakovo odlíšiť iný obrázok v rade rovnakých obrázkov, poznať základné farby, poskladať obrázok zo 4 častí, vedieť diskriminovať pojmy - napr. hore - dole, malý - veľký, poznať kruh a štvorec, guľu a kocku, zoradiť prvky podľa veľkosti, chápať a dodržiavať jednoduché pravidlá napr. pri hre, výchovno-vzdelávacom procese.
Čo do škôlky a školy nepatrí
Škôlky na stránkach upozorňujú rodičov, že dieťa do škôlky potrebuje náhradné oblečenie, papučky (niektoré vyžadujú s uzavretou pätou) a pyžamo, pohárik s uškom a hrebeň pre dlhé vlasy (všetko najlepšie označené menom), no sú isté veci, ktoré do škôlky nepatria a je zakázané ich sem doniesť: hračky z domu, drahé, cenné predmety, mobilné telefóny, lieky, sladkosti, cukríky, lízanky, žuvačky a podobne, fľaše s nápojmi.
Čo si všímať počas školského roka
Počas školského roka je ideálne, aby deti, žiaci, ale aj študenti mali stabilný režim. Každý týždeň má vyzerať rovnako, lebo rutina pomáha ľahšie zapracovať veci aj narábať s časom. Je úplne v poriadku, ak počas septembra tú rutinu hľadáme. Po príchode domov zo školy je dobré dopriať deťom trochu oddychu a následne sa môžu presunúť k povinnostiam. Kľúčové je, aby malo dieťa dostatok spánku. Ak školák na 1. stupni ZŠ počas pracovného týždňa vstáva ráno o pol siedmej, má ísť spať o pol deviatej večer. Dozreté dieťa, ktoré je na školu pripravené a chodilo do materskej školy, nemá problém prijať nové povinnosti, teší sa do školy a dobre sa adaptuje. Už aj deti v materskej škole majú povinnosť a zodpovednosť napríklad za to, že si upracú hračky, s ktorými sa hrali. Keď nastupuje dieťa do školy, tak sa mu povinnosti logicky menia. Pomáha nastavenie, že po povinnostiach prichádza hra, relax a oddych. Niekedy deťom vysvetľujeme, že aj rodičia majú povinnosti - chodia do práce, nakupujú, varia alebo upratujú. Do škôl prechádza aj veľa detí, ktoré sú nedozreté, majú nejaké vývinové problémy. Vtedy sa stáva, že sa už aj v prvé dni školy objavia prejavy, keď dieťa odmieta niektoré veci, nechce si robiť úlohy, nevie ich dokončovať či vydržať pri aktivitách alebo má problém s porozumením.
Je dobré, ak dieťa najmä v prvom ročníku navštevuje školský klub, lebo má možnosť byť so spolužiakmi inak ako len pri učení. Tam je čas na lepšie spoznanie sa, na spoločné hry a nadväzovanie vzťahov. Záleží aj na tom, čo rodič od školského klubu očakáva. Ak klub ponúka pomoc pri úlohách a rodič presne toto potrebuje, tak zase je vhodné využiť túto možnosť. Je dosť detí, ktoré školský klub nenavštevujú často z finančných dôvodov a potom trávia čas doma samy. Odborníčky sa však zhodujú, že čas strávený v školskom klube v mnohých ohľadoch pozitívne vplýva na dieťa. Činnosť v školskom klube je všestranná a podporujúca.
Miera oddychu je pri každom dieťati iná, niektoré nepotrebuje ani chvíľu a iné hodinu. Vo všeobecnosti je dobré nechať dieťaťu aspoň 20-30 minút pokojnú činnosť. Udáva sa, že okolo 15. Ak príde mladší školák zo školského klubu, je už „vyhratý“ a môže si už po polhodine od príchodu domov robiť domáce úlohy alebo školskú prípravu. Pri starších školákoch, ktorí prídu domov okolo štrnástej hodiny, je dobré, aby na nejaké dve hodinky vypli - najedli sa a oddýchli si.
Hovorme o deťoch! Adaptácia dieťaťa na základnú školu
Ideálne je, ak si po príchode zo školy dieťa sadne, oddýchne si a potom sa venuje učeniu a úlohám. No realita je často iná aj kvôli krúžkom, keď sa musí zohľadniť aj čas presunov, pričom sa čas na učenie dosť okliešťuje. Ak sa však dieťa učí s rodičom, potom to vychádza až na neskoršie hodiny. „Ideálne to nie je, no je to lepšie ako nič. V takomto prípade je potrebné dohodnúť sa s dieťaťom, koľko času má na oddych, naladenie sa, a aj rodič sa potrebuje o seba postarať a naladiť sa; stanoviť si čas, prestávky,“ radí psychologička Kupcová. Niekto je poobede plný energie a niekto má energiu a kapacitu až neskôr, podvečer.
Škola a domáce učenie v prvom aj druhom ročníku základnej školy by mali ísť dieťaťu ľahko. Rodičia by mali byť pri domácej príprave prítomní, no dieťa si robí úlohy samo. Rodič má dieťa usmerniť, ale nie zaň dokončovať úlohy. Ak je dobre stanovená domáca úloha s bežným rozsahom, tak stačí dieťa podporiť. Na druhom stupni s pribúdajúcimi predmetmi si už príprava vyžaduje viac času, ideálne do dvoch hodín. Môže to byť aj menej, ak to žiakovi stačí, no ak to má byť viac ako jedna hodina, tak odporúčam rozdeliť si to na kratšie úseky a dávať si prestávky,“ radí psychologička.
Dieťa má určite stihnúť hru, ktorej sa má venovať rovnako dlho ako príprave do školy, prípadne aj viac. Je vhodné, ak sa rodič s dieťaťom dohodne. Niektoré deti si rodičov vyslovene pýtajú, niektoré ich skôr odmietajú. Pokiaľ dieťa nemá ťažkosti s úlohami a učením a vie si nachystať pomôcky, tak rodič nemusí byť pri ňom. Ďalšia možnosť je, že si časť úloh dieťa spraví samo a pomoc rodiča si vypýta pri konkrétnom predmete, špecifickom type úlohy; môžu sa učiť formou dialógu alebo ho rodič preskúša. Pri deťoch, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby (poruchy učenia a pozornosti, narušenú komunikačnú schopnosť a iné), psychologička zdôrazňuje dôležitosť spolupráce rodiča a dieťaťa na celom prvom stupni a často aj na druhom stupni.
Dôležité je zamyslieť sa nad tým, prečo to dieťa nezaujíma. Väčšina informácií zo školského učiva sa už dá preberať zážitkovo, je množstvo videí a fotiek na internete, rodič si ich môže s dieťaťom pozrieť a rozprávať sa o tom. Ale ak je dieťa demotivované, tak ani to nemusí pomôcť. Dôležité je mu byť oporou, snažiť sa porozumieť, čo sa deje, spoločne si skúsiť dohodnúť nejaký cieľ a podporovať dieťa v jeho dosiahnutí. Aj dospelí niektoré veci preferujú viac a iné menej. Pri bežných deťoch, ktoré nemajú ťažkosti s učením, nie je problém naučiť sa aj niečo, čo ich až tak nebaví a nezaujíma. Za každou veľkou nechuťou k učeniu môže byť väčší problém. Pokiaľ dieťa nemá na 1. stupni ZŠ dobre zvládnutú úroveň čítania, postupne sa to odráža aj v nadobúdaní vedomostí na 2. Ak sa dieťaťu v niektorom predmete nedarí, ako to riešiť? Odborníčky sa zhodujú, že ak sú problémy väčšieho rozsahu alebo sa prekrývajú, napríklad dieťa s dyslexiou má problémy vo všetkých náukových predmetoch, vtedy sa treba obrátiť na odbornú pomoc. Ak sa rodič s dieťaťom učí, trénuje s ním, radil sa s učiteľmi, pokúsil sa učiť s dieťaťom na základe odporúčaní učiteľov alebo školského podporného tímu a nič nemalo žiaduci efekt, v tom prípade treba zrealizovať diagnostiku v poradenskom zariadení, radí psychologička. Poruchy učenia sa zväčša prejavia už v prvom ročníku. „Dieťa si odmieta robiť domáce úlohy, odmieta chodiť do školy, môže byť plačlivé, a ak sa to nerieši, stupňuje sa to. Medzi typické prejavy porúch učenia patrí zámena písmeniek pri čítaní, pri písaní, vynechávanie písmen pri písaní, domýšľanie slov pri čítaní, dieťa sa viac sústredí na techniku čítania ako na obsah a nevie povedať, o čom čítalo. Alebo dieťa síce rozumie gramatickým pravidlám, no pri diktáte má aj tak veľa chýb.
Prvá by mala byť konzultácia s učiteľom, aby aj učiteľ vedel, čo všetko už doma rodič s dieťaťom skúsil a koľko úsilia ich stojí domáca príprava. Následne konzultácia a spolupráca so školským podporným tímom. A v prípade, že ani takáto podpora nestačí, tak škola nasmeruje rodiča do prislúchajúceho poradenského zariadenia. Psychologička odporúča rodičom povedať dieťaťu, že si všimli zmenu jeho prežívania a správania a premýšľajú, čo za tým môže byť. „Je vhodné, ak má rodič s dieťaťom večerný rituál, keď sa rozprávajú o tom, ako sa dieťa malo cez deň, čo zažilo, čo sa mu páčilo, čo sa mu nepáčilo, čo by chcelo zmeniť a tak ďalej. Môžeme sa s dieťaťom rozprávať o tom, čo ho v ten deň v škole zaujalo, čo ho najviac zaujíma. Nemusí to byť spojené vždy len s učením, radí pedagogička Kubasová. Dieťa mohlo tráviť príjemne čas cez veľkú prestávku alebo majú v školskom klube nové spoločenské hry, nemusí byť za každú cenu debata o škole viazaná len na to, čo bolo na matematike alebo na slovenčine. Vždy má rodič vytvoriť bezpečné prostredie, v ktorom sa dieťa nemusí báť kriku, trestu, pýtať sa na školu pokojným hlasom a so záujmom o dobro dieťaťa. Rodič má dieťaťu porozumieť a vyjadriť pochopenie, ak sa v škole nemá dobre. „Ak to dieťa nevie sformulovať do slov, tak sa s ním rodič môže dohodnúť, že mu bude klásť otázky a ono bude odpovedať. Prípadne môže aj napísať lístoček, ak sa to bojí povedať nahlas,“ radí psychologička.
Ak sa spýtame dieťaťa „Čo bolo v škole?“, odpovie, že nič. Preto kladieme otázky, ktorými sa zaujímame o vzťahy v kolektíve, napríklad s kým teraz sedíš, a dieťa sa rozhovorí o spolužiakovi, ako ich učiteľka presadila, debata sa takto začína a postupne sa dostanete možno aj k tej matematike, o ktorej by sa rád rodič dozvedel viac, objasňuje špeciálna pedagogička. Neklásť neurčité otázky, ale otvorené. Určite s triednym učiteľom, so školským podporným tímom, ktorý má možnosť pozorovať kolektív v triede a vzťahy medzi deťmi. Školy majú smernice na riešenie takýchto situácií. Aj pri zmene správania dieťaťa, ak dieťa nekomunikuje, má rodič právo vypýtať si konzultáciu v škole, či si tam všimli nejaké zmeny.
Odmeňovať nie, skôr oceňovať. A nie za výkony, skôr za proces. Teda oceňujeme dieťa, že sa snaží, že sa pripravuje, že mu záleží na tom, aby malo pomôcky v poriadku, hotové úlohy. „Je veľmi dôležité oceniť, ak si dieťa sadá k učeniu práve aj tých predmetov, ktoré ho nebavia, teda že vidíme, že si k tomu sadá a že tomu dáva čas a energiu a že sa naozaj snaží. „Rodičia často sami od seba vsúvajú do učenia výkonnostný parameter a robia to aj cez to vecné odmeňovanie dieťaťa.
Najprv je dobré si s dieťaťom sadnúť a zistiť, ako ono samo vníma toto hodnotenie. My nemusíme vidieť všetko, je možné, že ho to vnútorne trápi, a teda mu netreba ešte pridávať. Vždy je dobré debatovať s dieťaťom a pokúsiť sa zistiť čo najviac. Brať dieťa ako rovnocenného partnera v diskusii, dávať mu priestor na vyjadrenie názoru, rešpektovať jeho názor. Nemôžeme očakávať od 12-ročných detí, že si dajú nejakú stopku pri online hraní a trávení času na internete. Môže to byť aj tak, že dieťa ten predmet naozaj nebaví, nič za tým nie je, len to, že to nie je jeho profilový predmet.
Pri prvákoch radím jeden krúžok a dosť. Dôležitejší je čas v školskom klube strávený hrou. Treba si uvedomiť, že aj akokoľvek skvelé krúžky vyžadujú organizáciu, nejaký výkon, dieťa tomu musí venovať pozornosť, čo ho môže unavovať,“ hovorí špeciálna pedagogička. Pri menších deťoch odporúča skôr pohybový krúžok, ktorý im môže pomôcť aj po zdravotnej stránke. Na začiatku, ak je možnosť, je vhodné ísť sa na krúžok pozrieť, aby dieťa pochopilo obsah a priebeh aktivít a vedelo sa rozhodnúť, odporúča psychologička. Potom dieťaťu povedať, že zaplatíte za určitý čas a počas toho obdobia dieťa na krúžok chodiť bude. Má rodič presviedčať dieťa na zapísanie sa do krúžku, aj keď ono o to nejaví záujem? Najlepším riešením je naozaj dohodnúť sa s dieťaťom, že sa pôjdu s rodičom na krúžok pozrieť, alebo ak sa dá, tak vyskúšať si jednu hodinu. Rodič má potom akceptovať, ak dieťa povie, že už tam nechce ísť. Takto môžu skúsiť viacero krúžkov, a keď dieťa nič neosloví, aj to je v poriadku. Chce si samo zvoliť, ako bude tráviť voľný čas doma.
