Rasťo Kopina je mladší z dvojice bratov, spevák, hráč na ústnej harmonike a klávesových nástrojoch skupiny Nocadeň. Táto formácia založili bratia Rasťo a Róbert Kopinovci v decembri 1997. V marci 2000 vydali prvý album Nocadeň. Hitom z neho sa stala skladba Steny. V septembri 2001 vydali druhý album Slová už nevravia nič. V septembri 2003 vydali tretí album Katarzia s hitmi Kým nás smrť nerozdelí a Letíš, padáš. Vo februári 2006 vyšiel ich štvrtý album Nestrieľajte do labutí so skladbami Jackie Chan, Nestrieľajte do labutí a V súhvezdí. V auguste 2006 vydali výberový album s názvom Retrospektíva a v októbri 2008 piaty album s názvom Ikony. Prvým singlom z neho bola skladba Iba pár minút. V apríli 2015 vydali šiesty štúdiový album Pozemskí astronauti. V marci 2017 vydali nový singel Čítaš mi z pier, k 20. výročiu pôsobenia skupiny vydali v máji 2017 kompiláciu Introspekcia. V apríli 2018 vydali koncertný album Nocadeň v divadle.
História kapely Nocadeň sa už stáva legendou. Dvaja bratia si na jahodovej brigáde zarobili peniaze, odmenili sa koncertom U2 v Londýne, a ten bol pre nich takým zásadným zážitkom, že všetky zarobené peniaze investovali do aparatúry a jednej konkrétnej krásnej gitary, ktorá ich očarila vo výklade. Ich prvé kontakty s hudbou ale siahajú do hlbšej minulosti. Pred založením Nocadeň pôsobili členovia skupiny v detských kapelách. "Úplne prvou kapelou, ktorú sme síce nezakladali, ale ocitli sme sa v nej, bola kapela bratov Kavuličovcov. Ich otec bol rovnako zapálený ako ten náš, a tak sa jedného dňa naši otcovia dohodli a boli sme v kapele. Až po prvých opatrných krokoch v tejto zostave, nám otec postavil našu prvú skupinu, kde sme sa stretli aj s Petrom Gufrovičom.
O tom, že raz bude spievať pred veľkým davom sníval líder Nocadeň od okamihu, kedy ako dieťa dostal vinylovú platňu kapely Katapult, ktorá bola živou nahrávkou z koncertu. "Nechcem, aby to vyznelo nejako príliš nafúkane, ale tým, že sme boli od detstva zvyknutí vystupovať pred ľuďmi, minimálne mne to nespôsobovalo nejaké zbytočné traumy. Skôr je to niečo, čo som si dokázal a dokážem užívať. Keď kapela vydá debutový album, prirodzene túži potom, aby sa pesničky z neho dostali medzi ľudí, aby ich začali spoznávať a spájať si ich mená a tváre s hitmi, ktoré poznajú z rádiového éteru. "Pesnička Steny bola tá skladba, ktorá spôsobila to, že som nemohol úplne pokojne prejsť mestom. Prvý album spôsobil celkom veľký prievan, takže sme prvý dotyk s popularitou pocítili veľmi skoro," vrátil sa Rasťo k úspechu prvého veľkého hitu kapely. "Že to začína byť skutočne vážne, sme pochopili, keď ľudia spoznávali na ulici aj ostatných členov kapely bez toho, aby som s nimi bol aj ja.
Inšpirácia je vraj všade okolo nás. Hudobníci by vedeli hovoriť, príbehov o tom, ako vznikajú skladby je mnoho. Jeden taký má aj autor hitu Havran: "Skladba Havran bola zložená na podnet jednej fanúšičky, ktorá mi raz napísala, že ju zaujíma proces, ako to celé vzniká. Netradičný podnet, ktorý stojí za vznikom pesničky, neplánovane pomohol k úspešnému comebacku kapely. Z Havrana sa stal hit, ktorý kapelu znova vrátil do éteru domácich rádií, oslovil stálych fanúšikov a spôsobil príliv nových.
Kapela je však živý organizmus, ktorý má lepšie aj horšie obdobia. Nocadeň zažili vzostupy a pády tiež. V čase, kedy sa nevedeli pohnúť z miesta, už mali v pivnici odloženú aparatúru a pripúšťali si myšlienku, že ďalší album už nebude. Túto myšlienku, našťastie, zapudili a našli v sebe silu a vášeň pokračovať. "Samozrejme, že tých 25 rokov Nocadeň je naplnených rôznymi emóciami, ale asi iba jedinýkrát sme prežívali obdobie, kedy sme nevedeli ako ďalej. Bolo to po albume Ikony, kedy sme dlho, predlho zvažovali, čo ďalej. Vtedy som na to, v podstate, zostal už iba sám. Nejakým spôsobom sa mi podarilo dokončiť album Pozemskí astronauti a ten to znova nakopol," zdôveril sa Rasťo.
Znie to ako z romantického filmu. Dievča sa zamiluje do rockovej hviezdy a sníva o tom, že jej city budú opätované. Toto sa nedeje pod palcom režisérov, ale aj v reálnom živote. Kto z nás nemal v detskej izbe na stenách plagáty svojich idolov? Keď však týmto snovým predstavám uveríte, môžu sa diať kuriózne situácie. "Tým, že človek preniká do života cudzích ľudí, dejú sa aj nám občas celkom bizarné veci. Ľudia majú niekedy pocit, že sme s nimi úplne blízki kamoši, aj keď my ich nemáme šancu poznať tak, ako oni nás. Raz sa mi dokonca stalo, že sa so mnou rozišlo dievča, ktoré som videl prvýkrát v živote.
Umelci mávajú rôzne špecifické rituály pred vystúpením. Niekto si dáva hlasovú rozcvičku, iní naopak preferujú ticho. Niekto sa pomodlí, niekto sa posilní pohárikom. Rasťo Kopina to má inak. Má jasno v tom, čo pred koncertom nerobí. Neje. Na koncertoch zvykne pred pesničkou V nás zažartovať na tému, čo všetko sa v nich ukrýva. Nehovorí však o ich talente, ako by ste možno čakali, ale o obsahu žalúdkov členov kapely. "Nejaký špeciálny predkoncertný rituál nemáme, dokonca nemám ani žiaden motivačný príhovor. Možno si iba dávam pozor na to, aby som nešiel na pódium ťažký, nejaké dve hodinky pred koncertom už nezvyknem jesť," prezradil sympatický Košičan. "Veľmi rád však robievam predkoncertný playlist, teraz mám na mysli pesničky, ktoré sa púšťajú pred začiatkom koncertu.
Za 25 rokov na scéne toho kapela zažije mnoho. Veľa času trávi na cestách z koncertu na koncert. Niekedy je to zábava a obrovská radosť, inokedy je to vyčerpávajúce. Jednu takúto cestu na koncert absolvovali bratia Kopinovci pred pár rokmi, kedy mali odohrať súkromný unplugged koncert. "Jeden koncert bol pre mňa obzvlášť zaujímavý. Zorganizovali ho členovia nášho Fanklubu. Dohodli sa, že mi zorganizujú narodeninovú oslavu, o čom som ja, samozrejme, nevedel. Malo ísť o súkromný koncert, z ktorého sa nakoniec vykľula oslava mojich narodenín.
Dnes známy spevák zvykne Veľkonočné sviatky tráviť najmä v prírode. Slovenský spevák a líder skupiny Nocadeň Rasťo Kopina si pri spomienke na detstvo spája Veľkonočné sviatky najmä s oblievačkou. „Tú spolužiaci odštartovali vždy už posledný deň v škole pred sviatkami. Hovorím o spolužiakoch na základnej škole a bolo to ešte počas zúriaceho socializmu, takže nejaký silný náboženský podtón o zmŕtvychvstaní Krista som veľmi nevnímal,“ povedal pre agentúru SITA. „Skôr sa mi vybavuje vôňa lacnej kolínskej vody a už spomínané, pre mňa nie úplne pochopiteľné, oblievanie vodou. K nejakému upletenému korbáču som sa za celý svoj doterajší život zatiaľ neprepracoval,“ zasmial sa 42-ročný umelec.
V dospelom veku začal počas Veľkej noci unikať vždy na pár dní do prírody, aby načerpal energiu do ďalších dní. „Tak tomu je aj teraz. Máme toho po tvorivej stránke s kapelou celkom dosť. Tým, že by sme radi tento rok natočili a vydali nový album, sme momentálne v takom kreatívnom procese. Finalizujeme materiál a čoskoro by sme sa mali zatvoriť do štúdia. Medzi knižkami odznelo aj niekoľko piesní.
Spevák, skladateľ a textár Rasťo Kopina rozhodne nevyzerá ako umelec, ktorý by dve dekády viedol typický rockerský život. Sotva by niekto hádal, že on a jeho dualitou prešpikovaná skupina je súčasťou slovenskej hudobnej scény už od roku 1997. "To, že budeme na scéne tak dlho, bolo kedysi pre mňa úplne nepredstaviteľné," uviedol pre TASR líder kapely a vtipne pripustil, že zvlášť rockové kapely činné dlhých dvadsať rokov, väčšinou vyzerajú opotrebovanejšie. "Jasné, že už by mali vyzerať ako starí fotrovia, ale my máme v sebe hravosť. Kto nás troška viac pozná, vie, že sme celkom hraví. Tá hravosť, čiastočne aj mladícka naivita v nás stále je," vyhlásil za všetkých členov Nocadeň. "Celým priehrštím si užívame život, ale vieme byť aj veľmi disciplinovaní. Vek nás naučil disciplíne. To, ako vyzeráme, je sčasti vecou genetiky, ale máme normálny režim, vieme, že máme športovať," podčiarkol spevák, skladateľ a textár, ktorý si je dobre vedomí toho, že úspech na pódiách dnes umelcom nezaručia len "pekné pesničky". "Je to o celom vyznení. Mne sa páči, keď kapela má vyžarovanie a dokáže, aj v takom veku ako sme my, osloviť tínedžerov.
Výberový album Introspekcia vyšiel 12. mája. Hity ako Steny, Slová už nevravia nič, Havran alebo V nás sú vyšperkované remastrovaným zvukom dvojnásobného držiteľa americkej Grammy Vlada Mellera. Album prináša aj novinku Čítaš mi z pier a bonusy, ktoré doteraz nevyšli na žiadnom nosiči. "Vyberali sme zo singlov, ktoré zarezonovali u fanúšikov a sú povinnou jazdou na našich koncertoch a druhý aspekt bol ten, aby výberovka aj ako celok mala nejaký charakter a dramaturgiu. Vedeli sme, že skladbu Organizmy II majú naši fanúšikovia veľmi radi. Pre nás však začala byť v pôvodnej podobe už nezaujímavá, prestali sme ju dokonca aj hrávať na koncertoch. To sa však stretlo u fanúšikov s istou nevôľou. Takže sme stáli pred zaujímavou výzvou. Na turné k Pozemským astronautom sme ju teda opäť vytiahli a dali sme jej charakter, ktorý bol aj v kontexte nových pesničiek veľmi oživujúci. Na albume Introspekcia nechýbajú skladby ako Steny, Slová už nevravia nič alebo Nestrieľajte do labutí. "Patria medzi hity, na ktoré naši fanúšikovia reagujú na koncertoch vynikajúco a vždy sa na ne tešia. Keby tam neboli, asi by sa to nestretlo s pochopením," povedal basgitarista Boris Mihálik. Bubeník Peter Gufrovič doplnil, že členom Nocadeň sa počas ich kariéry vždy osvedčila jedna zásada: "Byť úprimný voči fanúšikom, ale najmä k sebe samotným. Nič nepredstierať a na nič sa nehrať. Rasťo nezvykne v textoch rozoberať fiktívne témy, vždy sú to zážitky z našich životov, práve preto sme zvolili názov Introspekcia.
Po letnom účinkovaní na festivaloch a iných akciách, chystajú Nocadeň na október spomienkové turné. Počas leta, v čase medzi vystúpeniami budú vraj svedomito pripravovať aj materiál na nový album, ktorým chcú nadviazať na platňu Pozemskí astronauti.
Nocadeň je slovenská rocková kapela, ktorú dňa 25. V roku 1997 sa bratia Rasťo (spev) a Robo (gitara) Kopinovci po návrate z londýnskeho koncertu U2 rozhodli založiť vlastnú kapelu. Ku skupine sa pripojili Boris Mihálik (basgitara) a Peter Gufrovič (bicie). Oficiálny dátum vzniku skupiny je 25. V roku 1999 na základe úspechu singla „Budím sa sám“ podpisuje kapela zmluvu s vydavateľstvom BMG Ariola. Eponymný debut s dvanástimi pesničkami vychádza 27. marca 2000 a prvým singlom z neho bola skladba „Steny“. Pesnička sa vzápätí stáva obrovským hitom a jednou z najhranejších skladieb. Po roku od vydania albumu na Slovensku, vyšiel debutový album aj v susednom Poľsku na značke BMG Poland/ZicZac. Nocadeň sa tak stali prvou slovensky spievajúcou kapelou, ktorej vyšla platňa v zahraničí (ak samozrejme nerátame Česko). Počas júla a augusta 2001 vznikol v štúdiu Slovenského rozhlasu a v štúdiu Phoenix druhý album Slová už nevravia nič. Ten vyšiel 24. septembra 2001 a bol pomenovaný podľa rovnomennej skladby. Tá patrila dlhé týždne medzi najhranejšie pesničky v slovenskom éteri a získala ocenenie SOZA za najúspešnejšiu skladbu mladého autora v oblasti populárnej hudby. Na novembrových odovzdávaniach cien Slávik 2001 získava Nocadeň ocenenie Skokan roka. Následne podpisuje s vydavateľstvom BMG Ariola zmluvu na ďalšie dva albumy. Na prelome rokov 2002 a 2003 nahrávajú Nocadeň svoju tretiu platňu. Tá dostáva názov Katarzia. Predzvesťou vydania nového albumu sa stala pesnička „Letíš padáš“. Táto progresívne znejúca electro-rocková skladba pripomenula fanúšikom, že Nocadeň sú kapelou, ktorá nerada prešľapuje na mieste. Oficiálnym dátumom vydania albumu Katarzia je 29. september 2003 a promuje ho skladba „Kým nás smrť nerozdelí“. Avšak až nasledujúci singel „Buď hviezda“ sa stáva obrovským hitom a radí sa spolu so skladbami „Steny“ a „Slová už nevravia nič“ k najväčším hitom kapely. Po piatich turbulentných rokoch strávených vo vydavateľstve BMG ho kapela opúšťa a podpisuje zmluvu s hudobným vydavateľom Universal Music. Nahrávanie novinky sa však muselo posunúť, nakoľko tesne pred jeho začatím mala cestou z koncertu kapela autonehodu, pri ktorej bubeník Peter Gufrovič utrpel komplikovanú zlomeninu ruky. Predzvesťou vydania nového albumu sa stáva skladba „Jackie Chan“. Samotný album Nestrieľajte do labutí, ktorý je pomenovaný podľa rovnomennej pesničky, uzrel svetlo sveta 6. februára 2006. Titulnej pesničke sa výrazne darí, čomu napomáha aj špeciálna verzia tejto skladby s hosťujúcou speváčkou Katarínou Knechtovou. V roku 2006, v deň 30. narodenín speváka Rasťa, sa dostáva do obchodov výberový album s názvom Retrospektíva, ktorý mapuje obdobie strávené vo vydavateľstve BMG. Dramaturgiu platne mali na starosti samotní členovia kapely. Na tejto kompilácii sa okrem hitov z prvých troch albumov objavujú aj skladby, ktoré neboli nikdy singlami a taktiež niekoľko dovtedy nevydaných remixov. Na Retrospektívu je zaradená aj špeciálna verzia pesničky „Nestrieľajte do labutí“ s Katarínou Knechtovou. Na ďalšieho albumového pokračovateľa si fanúšikovia museli počkať vyše dva a pol roka. Len samotné nahrávanie piateho radového albumu trvalo bezmála rok. Ten dostáva názov Ikony. Členovia kapely charakterizujú túto platňu, ako svoj druhý debut. Rasťo o platni povedal: „Všetko sú to nové pesničky, žiadna tam nie je zo staršieho obdobia a album má drive, ako naša prvá platňa.“ Ikony sú s debutovým albumom prepojené aj prostredníctvom skladieb „V nočných svetlách“ (2000) a „V nočných svetlách II“ (2008). Zaujímavosťou nového albumu je i záverečná skladba „Umriem pri tvojich nohách“, v ktorej speváka sprevádza iba sláčikový orchester. Pilotným singlom je skladba „Iba pár minút“ a samotný album vyšiel 6. októbra 2008. 1. mája 2012 sa pri príležitosti 15. Nasledujúce dva roky kapela usilovne pracovala na novom, v poradí šiestom albume. Prvou ochutnávkou z neho je veľmi sviežo znejúci singel „Možno“. Spevák Rasťo o ňom prezradil: "Je to predzvesť toho, akým smerom sa posúvame. 24. apríla 2015, takmer sedem rokov od zatiaľ poslednej platne, vydáva kapela album s názvom Pozemskí astronauti. Album má veľmi svieži a moderný zvuk, ku ktorému prispel aj dvojnásobný držiteľ ceny Grammy Vlado Meller. Bubeník Peter Gufrovič o albume hovorí: „Fanúšikom na novinke ponúkame určite to najlepšie z nás. Snažili sme sa, aby to bol album moderný a zároveň, aby tam bolo aj niečo z klasickej gitarovej muziky. Pri nahrávaní sme skúšali nové postupy, ale tak ako vždy, aj teraz ide najmä o silné texty a melódie.“ Čerstvá novinka podľa slov lídra kapely Rasťa Kopinu v sebe ukrýva esencie tvorby Nocadeň. „Tento album je o nás, o ľuďoch, o tom, ako putujeme vesmírom, o našich zážitkoch, o našom precitnutí a poznaní," hovorí spevák. Zaujímavosťou je určite aj to, že na obale albumu sa objavuje Rasťova dcéra Nina. Pilotným singlom z albumu je pesnička „V nás“, ku ktorej je okrem oficiálneho videa, v ktorom účinkuje herečka Eva Sakálová, natočená séria videoklipov, v ktorých sa objavuje každý člen kapely samostatne. Začiatkom roka 2016 sa do rádií opätovne dostala pesnička „V nás", ktorá sa vyše pol roka držala na popredných priečkach v rebríčku hranosti IFPI. V apríli vyrazila kapela na turné s názvom „Pozemskí astronauti Galaxy S7 Tour". Vypredané koncerty tohto turné definitívne potvrdili úspešný návrat Nocadeň. Koncom marca 2017 sa do éteru dostala novinka „Čítaš mi z pier”, ktorá predznamenáva výberový album, ktorý mapuje 20-ročnú históriu kapely. V pesničke sa objavuje aj ženský vokál Liny Mayer. 12. mája 2017 sa v obchodoch objavuje výberový album Introspekcia. Táto kompilácia obsahuje dokopy sedemnásť skladieb. O zvuk jednotlivých pesničiek sa postaral dvojnásobný držiteľ Grammy Vlado Meller. V spolupráci so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu vznikla nová verzia hitu „Buď hviezda”, ktorá sa do rádií dostala tesne pred Vianocami. „Slovenský rozhlas nám dal takýto darček k nášmu dvadsiatemu výročiu. Mohli sme si vybrať niektorú skladbu z nášho repertoáru, v ktorej by bol tak trochu ukrytý duch Vianoc, keďže ju premiérujeme teraz pred sviatkami. Koncom roka 2017 sa udiali aj personálne zmeny v zostave a Nocadeň ďalej pokračujú už ako dvojica. 20. apríla 2018 po dlhom odkladaní vychádza kapele prvý live album Nocadeň v divadle. Nahrávka, ktorá bola zaznamenaná počas výročného koncertu v Štátnom divadle v Košiciach, je obohatená aj o bonus v podobe symfonickej verzie skladby „Buď hviezda”. Počas leta bratia Kopinovci okrem koncertovania a aktívneho oddychu zarezávali aj v štúdiu. Výsledkom je singel s názvom „Domino“, ktorý sa už krátko po svojej rádiovej premiére zaradil medzi najhranejšie domáce pesničky. Skladba predstavuje Nocadeň v trošku inom, netradičnom svetle. V októbri si kapela pripomenula 10. výročie vydania dnes už kultového albumu Ikony na koncertoch s názvom Jeseň 2018. Rok 2019 bol v znamení nového štúdiového albumu. V lete ho chalani z Nocadeň definitívne dokončili a následne dávkovali v rýchlom slede za sebou, jednu novinku za druhou. Najprv to bol online singel „Tváre”, ku ktorému ponúkli aj podmanivý videoklip, no a hneď na to predstavili rádiový singel „Svitanie”, ktorý sa okamžite zaradil medzi najhranejšie skladby v rozhlasovom vysielaní. Všetky tieto aktivity smerovali k vydaniu siedmeho štúdiového albumu, ktorý dostal názov Aurõra a na trhu sa objavil 11. októbra. Začiatkom roka 2020 vypustili bratia Kopinovci do éteru ďalší singel z albumu Auróra, a to skladbu „Architekti šťastia”. Pesnička zaznamela obrovský ohlas v rádiovom vysielaní (13. miesto v rebríčku hranosti IFPI) a bodovala aj v rebríčkoch Spotify. Úspech pesničky a rovnako aj albumu podtrhol fakt, že Nocadeň získali nomináciu Českej hudobnej akadémie (Ceny Anděl) za rok 2019 v kategórii Slovenský album roka. Nocadeň nakoniec túto nomináciu premenili vo víťazstvo a stali sa tak historicky prvými držiteľmi Ceny Anděl v tejto absolútne novej kategórii. Ďalšími singlami z tohto albumu, za predaj ktorého kapela získala Platinovú platňu, boli skladby „Auróra” (21. V roku 1997 sa bratia Rasťo (spev) a Robo (gitara) Kopinovci po návrate z londýnskeho koncertu U2 rozhodli založiť vlastnú kapelu. Ku skupine sa pripojili Boris Mihálik (basgitara) a Peter Gufrovič (bicie). Oficiálny dátum vzniku skupiny je 25. V roku 1999 na základe úspechu singla „Budím sa sám“ podpisuje kapela zmluvu s vydavateľstvom BMG Ariola. Eponymný debut s dvanástimi pesničkami vychádza 27. marca 2000 a prvým singlom z neho bola skladba „Steny“. Pesnička sa vzápätí stáva obrovským hitom a jednou z najhranejších skladieb. Po roku od vydania albumu na Slovensku, vyšiel debutový album aj v susednom Poľsku na značke BMG Poland/ZicZac. Nocadeň sa tak stali prvou slovensky spievajúcou kapelou, ktorej vyšla platňa v zahraničí (ak samozrejme nerátame Česko). Počas júla a augusta 2001 vznikol v štúdiu Slovenského rozhlasu a v štúdiu Phoenix druhý album Slová už nevravia nič. Ten vyšiel 24. septembra 2001 a bol pomenovaný podľa rovnomennej skladby. Tá patrila dlhé týždne medzi najhranejšie pesničky v slovenskom éteri a získala ocenenie SOZA za najúspešnejšiu skladbu mladého autora v oblasti populárnej hudby. Na novembrových odovzdávaniach cien Slávik 2001 získava Nocadeň ocenenie Skokan roka. Následne podpisuje s vydavateľstvom BMG Ariola zmluvu na ďalšie dva albumy. Na prelome rokov 2002 a 2003 nahrávajú Nocadeň svoju tretiu platňu. Tá dostáva názov Katarzia. Predzvesťou vydania nového albumu sa stala pesnička „Letíš padáš“. Táto progresívne znejúca electro-rocková skladba pripomenula fanúšikom, že Nocadeň sú kapelou, ktorá nerada prešľapuje na mieste. Oficiálnym dátumom vydania albumu Katarzia je 29. september 2003 a promuje ho skladba „Kým nás smrť nerozdelí“. Avšak až nasledujúci singel „Buď hviezda“ sa stáva obrovským hitom a radí sa spolu so skladbami „Steny“ a „Slová už nevravia nič“ k najväčším hitom kapely. Po piatich turbulentných rokoch strávených vo vydavateľstve BMG ho kapela opúšťa a podpisuje zmluvu s labelom Universal Music. Nahrávanie novinky sa však muselo posunúť, nakoľko tesne pred jeho začatím mala cestou z koncertu kapela autonehodu, pri ktorej bubeník Peter Gufrovič utrpel komplikovanú zlomeninu ruky. Predzvesťou vydania nového albumu sa stáva skladba „Jackie Chan“. Samotný album Nestrieľajte do labutí, ktorý je pomenovaný podľa rovnomennej pesničky, uzrel svetlo sveta 6. februára 2006. Titulnej pesničke sa výrazne darí, čomu napomáha aj špeciálna verzia tejto skladby s hosťujúcou speváčkou Katarínou Knechtovou. V roku 2006, v deň 30. narodenín speváka Rasťa sa dostáva do obchodov výberový album s názvom Retrospektíva, ktorý mapuje obdobie strávené vo vydavateľstve BMG. Dramaturgiu platne mali na starosti samotní členovia kapely. Na tejto výberovke sa okrem hitov z prvých troch albumov objavujú aj skladby, ktoré neboli nikdy singlami a taktiež niekoľko dovtedy nevydaných remixov. Na Retrospektívu je zaradená aj špeciálna verzia pesničky „Nestrieľajte do labutí“ s Katarínou Knechtovou. Na ďalšieho albumového pokračovateľa si fanúšikovia museli počkať vyše dva a pol roka. Len samotné nahrávanie piateho radového albumu trvalo bezmála rok. Ten dostáva názov Ikony. Členovia kapely charakterizujú novú platňu, ako svoj druhý debut. Rasťo o platni povedal: „Všetko sú to nové pesničky, žiadna tam nie je zo staršieho obdobia a album má drive, ako naša prvá platňa.“ Ikony sú s debutovým albumom prepojené aj prostredníctvom skladieb „V nočných svetlách“ (2000) a „V nočných svetlách II“ (2008). Zaujímavosťou nového albumu je i záverečná skladba „Umriem pri tvojich nohách“, v ktorej speváka sprevádza iba sláčikový orchester. Pilotným singlom je skladba „Iba pár minút“ a samotný album vyšiel 6. októbra 2008. 1. mája 2012 sa pri príležitosti 15. Nasledujúce dva roky kapela usilovne pracovala na novom, v poradí šiestom albume. Prvou ochutnávkou z neho je veľmi sviežo znejúci singel „Možno“. Spevák Rasťo o ňom prezradil: „Je to predzvesť toho, akým smerom sa posúvame. 24. apríla 2015 takmer sedem rokov od zatiaľ poslednej platne vydáva kapela album s názvom Pozemskí astronauti. Album má veľmi svieži a moderný zvuk, ku ktorému prispel aj dvojnásobný držiteľ amerických cien Grammy Vlado Meller. Bubeník Peter Gufrovič o albume hovorí: „Fanúšikom na novinke ponúkame určite to najlepšie z nás. Snažili sme sa, aby to bol album moderný a zároveň, aby tam bolo aj niečo z klasickej gitarovej muziky. Pri nahrávaní sme skúšali nové postupy, ale tak ako vždy, aj teraz ide najmä o silné texty a melódie.“ Čerstvá novinka podľa slov lídra kapely Rasťa Kopinu v sebe ukrýva esencie tvorby Nocadeň. „Tento album je o nás, o ľuďoch, o tom, ako putujeme vesmírom, o našich zážitkoch, o našom precitnutí a poznaní“, hovorí spevák. Zaujímavosťou je určite aj to, že na obale albumu sa objavuje Rasťova dcéra Nina. Pilotným singlom z albumu je pesnička „V nás“, ku ktorej je okrem oficiálneho videa, v ktorom účinkuje herečka Eva Sakálová, natočená séria videoklipov, v ktorých sa objavuje každý člen kapely samostatne. Začiatkom roka 2016 sa do rádií opätovne dostala pesnička „V nás“, ktorá sa vyše pol roka držala na popredných priečkach v rebríčku hranosti IFPI. V apríli vyrazila kapela na turné s názvom „Pozemskí astronauti Galaxy S7 Tour“. Koncom augusta sa do rádií dostávajú „Papierové kone“, skladba, v ktorej je zakódovaný leitmotív albumu Pozemskí astronauti, za predaj ktorého kapela získava Zlatú platňu. Koncom marca 2017 sa do éteru dostala novinka „Čítaš mi z pier”, ktorá predznamenáva výberový album, ktorý mapuje 20-ročnú históriu kapely. V pesničke sa objavuje aj ženský vokál Liny Mayer. 12. mája 2017 sa v obchodoch objavuje výberový album Introspekcia. Táto kompilácia obsahuje dokopy sedemnásť skladieb. O zvuk jednotlivých pesničiek sa postaral dvojnásobný držiteľ americkej Grammy Vlado Meller. V spolupráci so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu vznikla nová verzia hitu „Buď hviezda”, ktorá sa do rádií dostala tesne pred Vianocami. „Slovenský rozhlas nám dal takýto darček k nášmu dvadsiatemu výročiu. Mohli sme si vybrať niektorú skladbu z nášho repertoáru, v ktorej by bol tak trochu ukrytý duch Vianoc, keďže ju premiérujeme teraz pred sviatkami. Koncom roka 2017 sa udiali aj personálne zmeny v zostave a Nocadeň ďalej pokračujú už ako dvojica. 20. apríla 2018 po dlhom odkladaní vychádza kapele prvý live album album Nocadeň v divadle. Počas leta bratia Kopinovci okrem koncertovania a aktívneho oddychu zarezávali aj v štúdiu. Výsledkom je singel s názvom „Domino“, ktorý sa už krátko po svojej rádiovej premiére zaradil medzi najhranejšie domáce pesničky. Skladba predstavuje Nocadeň v trošku inom, netradičnom svetle. V októbri si kapela pripomenula 10. Rok 2019 bol v znamení nového štúdiového albumu. V lete ho chalani z Nocadeň definitívne dokončili a následne dávkovali v rýchlom slede za sebou jednu novinku za druhou. Najprv to bol online singel „Tváre”, ku ktorému ponúkli aj podmanivý videoklip, no a hneď na to predstavili rádiový singel „Svitanie”, ktorý sa okamžite zaradil medzi najhranejšie skladby v rozhlasovom vysielaní. Všetky tieto aktivity smerovali k vydaniu siedmeho štúdiového albumu, ktorý dostal názov Aurõra. Na trhu sa objavil 11. Skupina Nocadeň si dopriala na slovenské pomery luxus. Novinku Pozemskí astronauti tvorili sedem rokov. Dôvodov malo viac a prezradil ich spevák Rasťo Kopina (38).Po tom, čo sme ich prebrali, sme dlho debatovali o slovenskej cyklistike. Je verejným tajomstvom, že hudobníci Robo a Rasťo Kopinovci sa už roky priatelia s bratmi Martinom a Petrom Velitsovcami.Za vaším kamarátstvom je sociálna sieť. Chalani chodili na naše koncerty, ja som s nimi absolvoval nejaké tréningy, vďaka čomu som nahliadol do kuchyne proficyklistov. Istý čas som to bral až fanaticky, boli sezóny, keď som najazdil 12 000 kilometrov a dostal sa do slušnej formy. Dokonca som si začal aj holiť nohy (smeje sa).Prečo to hovoríte v minulom čase?Teraz som v štádiu, že to až tak fanaticky neberiem, hoci keď je v televízii cyklistika, nedokážem sa od nej odtrhnúť. Sám však jazdím menej, tento rok mám zatiaľ na konte len slabú tisícku. Kedysi som, sotva zmizol prvý sneh, okamžite sadal na bicykel.Kamarátmi ste však zostali.Sme stále v kontakte, viem, v akej sú forme, čo sa u nich aktuálne deje a oni vedia, čo sa deje v našej kapele. Petrovi sa po operácii polepšilo, tak verím, že stihne aspoň Vueltu a urobí pekný výsledok. Spolu s Martinom veľa energie vkladajú aj do ich firmy, ktorá vyrába cyklistické oblečenie. Prvé výrobky testovali aj na mne.A vy na nich testujete vašu hudbu?Samozrejme, nové pesničky počujú medzi prvými, niekedy dokonca skôr, ako naši rodičia.Čo dala cyklistika vám ako muzikantovi?Cyklistika ťa naučí totálnu oddanosti, odriekaniu, ale súčasne vďaka nej zažiješ veľmi slastné až euforické pocity, ktoré viem prirovnať len k tomu, čo zažívam na pódiu.Vy ste s kapelou tiež zažili sedemročnú Tour de Nocadeň. Čo všetko sa počas nej udialo?Všetko. Kde mám začať?Prečo tak dlho?Prepásli sme normálny čas, kedy vydať album, presnejšie povedané, časový odstup. Predtým sme vydávali albumy po roku, maximálne dvoch, no a ten termín sme naposledy prešvihli. Potrebovali sme sa zorientovať a dať dokopy, pretože ostatný album Ikony (2008) bol trochu temnejší, ťažší, hľadali sme nový zvuk, ktorý však zachová našu tvár a ja ako textár som si potreboval čosi odžiť, aby bolo o čom. Mal som obdobia temna, depresie, následnej obrovskej radosti, a to všetko je na ňom zachytené.Za obdobie temna sa na vás podpísalo čo?Viac vecí. Mali sme krátke obdobie, keď sme si trochu prestali rozumieť s bratom, čo bola kľúčová vec, pretože sme autori, skladáme spolu a náš vzťah musí byť dobre zladený, aby to fungovalo. Druhá vec, čo ma potrápila, bola, že v čase vzniku Ikon sa mi rozpadol dlhoročný vzťah, keď som viac-menej prišiel o dieťa. Moja bývalá partnerka sa odsťahovala do Nemecka, s čím som sa musel vyrovnať. Teraz je to už v poriadku a moja 11-ročná dcéra Ninka je na obale našej novinky. Okrem toho, že sme si s bratom museli vyriešiť otázky vzájomnej bratskej lásky, aby sme sa znova chápali ako na začiatku, visel nad nami aj otáznik ako s kapelou.Z celej zostavy sa ako jediný živíte hudbou, ostatní pracujú. Koncertovali ste počas tých rokov?Chalani v kapele pracujú v IT biznise, ja sa živím hudbou, píšem aj pre iných interpretov. Raz som na tom lepšie, raz horšie, ale nevzdávam sa. Koncertovať sme koncertovali, ale nebolo to také intenzívne ako v časoch našej najväčšej slávy. Vnímame to však ako prirodzený proces, lebo kapela, ktorá hrá 18 rokov, zažíva rôzne situácie a málokomu sa podarí držať sa po celý čas na výslní. Krízy sú normálne a každá, ktorú skupina prekoná, ju môže len posilniť, čo je aj náš prípad. Dostali sme sa do najlepšej formy, akú sme kedy mali, veľa sme skúšali, nové veci tvorili spoločne, nie ako kedysi, že my s bratom sme vymysleli skladbu, ostatní sa ju naučili hrať a potom ju nahrali. Máme na ňom veľa hostí, mladých, ktorí vyrástli na našej hudbe, je pestrý. Výsledok je cítiť, máme úžasné recenzie, od odborníkov i fanúšikov, zatiaľ ani jeden náš album nebol tak vrúcne prijatý a myslím si, že je to jednoznačne náš najlepší titul.Zhodli ste sa vy, fanúšikovia a odborníci na tzv. tutovkách?Havran a Papierové kone rezonujú najviac. Album však výborne funguje aj ako celok. Teraz sme jasne ukázali, kto sme, čo sme, už za tým nie sú tri bodky, ale výkričník: Toto sme my a takto vnímame hudbu!Pod úspech albumu sa podpísal ešte jeden človek, ktorý vám ho v Amerike celý zmastroval. Zvukový inžinier slovenského pôvodu Vlado Meller, ktorého meno nájdeme na albumoch Michaela Jacksona, Metallicy, Red Hot Chili Peppers či Rihanny. Ako sa medzi ne dostala kapela Nocadeň?Keď som natrafil na jeho meno, pozrel som sa do svojej hudobnej skrine, kde mám asi 1 000 cédečiek a našiel som tam kapely ako Duran Duran, Muse či Mona, ktoré mastroval a potom to už bola len otázka komunikácie. Napísali sme mu, poslali sme mu naše staré i nové veci, aby vedel, o čo ide. Tajne sme dúfali, že si to vypočuje a že bude ústretový. Stalo sa a nás potešilo, že človek, ktorý má v uchu zvuk svetových hviezd, našu ponuku prijal. Okrem nás pracoval doteraz len s jedným slovenským interpretom Petrom Lipom.Dohodli ste sa rýchlo?Pomerne rýchlo. Keď sa k nám dostal, vypočul si našu tvorbu, napísal, že sa mu páči a už to bolo. Nedávno ma potešil znova. Na svojej stránke má vytvorenú galériu interpretov, s ktorými spolupracoval a na prácu s ktorými je hrdý.
