Tehotenstvo patrí medzi najkrajšie, ale neraz aj fyzicky najnáročnejšie obdobie v živote ženy. Ide o 40 týždňový proces, kedy sa žena a jej telo neustále mení. Už od počatia ženy pociťujú telesnú únavu až vyčerpanosť, prípadne tehotenskú nevoľnosť, či zvracanie. Vadia im rôzne pachy a vône, sú zvyčajne citlivejšie, podráždenejšie, výbušnejšie. Zmeny sa týkajú prakticky všetkých orgánových sústav. Telo sa postupne pripravuje na novú skutočnosť. Je ako „fabrika“, ktorej úlohou je „vyrobiť“ nového ľudského tvora.
Tehotenstvo sa pokladá za prirodzené z pohľadu medicíny a aj spoločnosti. Pozabudlo sa však na fakt, že sa mení spoločnosť a aj prostredie, strava, životný štýl a celkové vedomie. Vek rodičiek stúpa a podľa štatistického úradu SR bol v roku 2018 ich priemerný vek 29,7 roka! Telo, ktoré stárne a postupne sa opotrebúva po výkone aký je spomínaný vyššie už nemusí byť schopné prirodzenej regenerácie a rehabilitácie (znovunadobúdania). Z celostného pohľadu žena vstupuje tehotenstvom a pôrodom do úplne novej roly a dekády svojho života. Už nikdy nebude tou istou ženou. Menia sa hodnoty, postoje, vzťahy, životný štýl a mnoho iného. Mnohé sa upnú na minulosť a očakávajú, že po šestonedelí bude všetko ako predtým. Často ich zaskočí opačný fakt.
Pôrod je vypudenie alebo vybratie plodu z maternice, ktorý javí aspoň jednu známku života (pohyb, krik, napätie svalov, pulzácie pupočníka) bez ohľadu na vývojový vek a na pôrodnú hmotnosť. Pôrod je aj pôrod mŕtveho plodu nad 500 gramov.
V našej kultúre sa rodí v pôrodniciach a spôsob akým sa to robí sa nazýva medicínsky - medikamentózny. Pre vedenie pôrodu sú vypracované štandardy, ktoré si každá pôrodnica mierne prispôsobí svojim možnostiam a potrebám. Ak plod prejde pôrodnými cestami, označuje sa to za pôrod vaginálny. Niektorí lekári ale aj verejnosť ho pokladá za spontánny - prirodzený. Nie je to však tak. Často k nemu nedôjde spontánne lebo sa vyvoláva podaním oxitocínu, či mechanickým prasknutím plodových obalov, pre jeho urýchlenie. Prirodzený by bol iba vtedy, keby nedošlo k žiadnej medikácii (podaniu liekov - najčastejšie oxitocínu, antibiotík, fyziologického roztoku) alebo nástrihu hrádze (epiziotómii), nebol by umelo urýchlovaný a prebehol by spontánne ako reflexný dej s odbornou a aj osobnou podporou rodičky v komfortnom prostredí.
V tehotenstve sa produkuje hormón s názvom relaxín. Ten má za následok postupné rozvoľnenie väzov a svalov. To je biomechanické hľadisko. Tonus svalov (v tomto prípade panvové dno, bránica, brušný lis, panvové spojenia) je riadený automaticky ale aj vedome cez centrálnu nervovú sústavu. Pri pôrode dôjde k povoleniu všetkých spojeniach na panve - najviac v oblasti lonovej kosti a panvového dna. Na to aby, sa to stalo potrebuje žena a aj dieťatko čas, podporu, pokoj, bezpečné prostredie a pocit rešpektu a dôstojnosti.
Keď má žena a dieťatko problém s prechodom cez pôrodné cesty (neotvára sa), dôjde k pôrodu asistovanému, kedy lekár pomôže kliešťami, alebo vákuovou pumpou. V tomto prípade musí dôjsť k rozsiahlemu nástrihu hrádze a tiež útlaku na konečník a kostrč a môže byť horšia a nepríjemnejšia regenerácia matky. Keď tkanivo, ktoré nie je prirodzene povolené násilím roztiahneme, rozrežeme alebo plod vytláčame, môže dôjsť k nenávratnému poškodeniu väzov, šliach, kĺbových spojení, fascií.
Sú prípady, kedy je nutná jasná indikácia k pôrodu cisárskym rezom. Najčastejšie sa vykonáva takzvaný „bikiny rez“. Rez sa vedie tesne nad úponom priameho brušného svalu. Sval síce nie je prerezaný, iba jeho fascia (biela blana obaľujúca sval) ale je to miesto, ktoré spája aj obe časti priamych brušných svalov.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) opisuje popôrodné obdobie ako najkritickejšiu a zatiaľ najviac zanedbanú fázu života matky a bábätka. Väčšina úmrtí matiek a / alebo novorodencov sa vyskytuje počas popôrodného obdobia. Začína sa bezprostredne po pôrode. V literatúre sa rozdeľuje zväčša na akútnu fázu, ktorá trvá do 12 hodín po pôrode, subakútnu, ktorá trvá dva až šesť týždňov a oneskorené popôrodné obdobie, ktoré môže trvať aj šesť, či viac mesiacov. Bežne sa pre lepšie pochopenie používa aj názov štvrtý trimester.
Celé toto obdobie od počiatku je veľmi dynamické a mení sa nielen matka ale aj dieťa. Je spojené s obrovskou produkciou hormónov a tvorbou mlieka. Maternica a celé telo sa čistí a navracia do pôvodného štádia a tiež sa postupne obnovuje aj menštruačný cyklus. Regenerácia zmien je sprevádzaná bolesťami pociťovanými pri zavinovaní maternice. Žena môže pociťovať bolesť v oblasti panvového dna, bolesť driekovej a krížovej časti chrbtice, bolesti prsníkov a bolesti panvového kruhu (PGP - Pelvic Girdle Pain) vyrážajúcu do vnútorných stehien, bolesť kostrče, jazvy po epiziotómii, po sekcii, bolesť v mieste vpichu epidurálnej alebo spinálnej anestézy - môže bolieť hlava. Maternica sa čistí a dochádza ku krvácaniu sekrécii. Môže očakávať aj hlad, smäd, emočnú labilitu, strach o dieťa. Našťastie mnohé ženy pociťujú skôr radosť, lásku, bezbrehé šťastie.
Toto obdobie môže trvať u každej ženy rôzny čas. Z celostného pohľadu dochádza okrem iného aj k emočným a energetickým spojeniam medzi matkou a dieťatkom. Opätovne sa vyvíja nervová sústava dieťatka a nastavuje sa nervová sústava matky vo vzťahu k prostrediu a okoliu.
Čo je systém popôrodnej rehabilitácie POSTNATAL?
Predstavme si situáciu, kedy by bola starostlivosť o tehotnú ženu a ženu po pôrode ideálna a bol by prepracovaný plošný systém tehotenskej a popôrodnej celostnej starostlivosti o ženu. Takýto systém by mohol byť postavený na vedomostiach! Žena by už počas tehotenstva navštevovala pravidelne (1x mesačne) fyzioterapeutku, ktorá by ju sprevádzala, starala by sa o jej telo a dávala jej rôzne rady a úlohy, učila ju rôzne techniky. Fyzioterapia využíva fyziku - prírodu a je často veľmi jednoduchá a finančne a časovo nenáročná ale zároveň je medicínsky uznávaná a podložená výskumom. Takto vedená žena, by presne vedela ako k tomuto obdobiu pristupovať a nemusela by hľadať na internete informácie, ktoré sú často protichodné a vychádzajúce zo skúsenosti jednej alebo dvoch žien.
Fyzioterapia by začala už na oddelení šestonedelia. Fyzioterapeutka sa najskôr oboznámi s pacientkou, vypočuje si ju, položí otázky v zmysle anamnézy a vykoná potrebné vyšetrenie. Stav ženy po pôrode sa veľmi rýchlo mení, preto je nutná neustála interakcia a každá ďalšia návšteva a postup závisí od jej momentálneho stavu a podľa toho sa určí aj terapia.
Už v prvej fáze popôrodia sa vykonáva takzvané uzatvorenie panvových kostí. Fyzioterapeutka môže použiť poskladanú plachtu na šírku cca 40 cm alebo šatku na nosenie dieťatka, či rebozzo. Žena leží na chrbte s vystretými nohami. Plachta sa zasunie pod zadok, preloží sa v oblasti lonovej kosti. Terapeutka s pomocou iného človeka (sestry, člena rodiny) zatiahne pomaličky nenásilne a postupne panvový kruh do maxima a potom panvu na cca. hodinu takto pevne uzavrie.
Pre lepšie zavinovanie maternice je vhodná poloha na brušku s malým (pohánkovým) vankúšikom pod bruškom, ktorý pomáha maternici zavinúť sa do bruška. Môže sa využiť aj vrecúško (v pôrodnici pieskové) s kilogramom ryže a levanduľou, ktoré sa priloží na maternicu ale aj na jazvu po cisárskom reze.
Ďalším dôležitým krokom je rozpružiť bránicu, ktorá je hlavným dýchacím a posturálnym (držanie tela) svalom a ktorá bola počas tehotenstva posunutá smerom nahor a tiež menej pružná, keďže v brušku bol plod. Ideálne je v stoji (sed je nepríjemný) s oporou o stenu najskôr upraviť postúru - držanie tela (hrudník sklopiť nad panvu, ktorá je neutrálna) a niekoľko krát po sebe nafúkať klasický balón alebo cez slamku plážovú loptu. Bránica sa krásne rozprestrie a rozpruží. Zlepší sa dýchanie a žena pociťuje aj menšie napätie v oblasti šije a ramien. Toto si po inštruktáži môže žena cvičiť prvé 2 dni aj sama.
Tiež je dôležité doporučiť vhodné polohy pre dojčenie šetrné k žene aj k dieťatku. V ľahu na boku s vankúšikom alebo lakťom pod hlavou, aby bola zabezpečená rovná chrbtica. Tiež je vhodné dať medzi kolená a stehná vankúš, aby bolo zabezpečené optimálne zatváranie panvových kostí prirodzeným tlakom gravitácie a prostredia.
Dieťatko je ešte veľmi maličké a treba ho hornou rukou pridržať jemne naklonené ku prsníku, prípadne doma v manželskej posteli použiť aj na jeho podopretie vankúš. V sede je to v počiatočnej fáze vhodné so špeciálnym vankúšom alebo detským plávacím kolesom pod zadkom, aby sa zmiernil tlak na panvové dno. Ideálne v kresle, kde sa pod driekovú časť chrbtice vloží vankúšik. Žena sa pohodlne oprie. Na stehná si dá vankúš, alebo zrolovaný paplón, na ktorý položí dieťatko. Lakte si oprie, aby neboli plecia v napätí a jemne pridŕža prsník aj dieťatko. Zásada je priblížiť dieťatko ku prsníku, nie prsník k dieťatku! Po cisárskom reze sa dieťatko položí na poskladaný paplón alebo vankúš z boku (akoby pod pazuchu ženy), aby netlačilo na ranu.
Dojčenie sa stane pre matku a dieťa jednou z najhlavnejších činností denného života. Pri vypestovaní si nevhodného polohového návyku, môže pôsobiť veľmi deštruktívne na pohybový systém a neskôr sa prejaviť blokádami a bolesťou chrbtice. Keď je poloha pri dojčení optimálna, dá sa tento čas využiť veľmi konštruktívne tým, že do týchto polôh vložíme napr.
Špecializovaná starostlivosť po pôrode
Po pôrode došlo k náhlej zmene vnútrobrušného tlaku. Bruško (svaly, väzy, koža) ostali “rozťahané” ako rozťahané tričko spod ktorého vyberieme po 9 mesiacoch loptu a bránica sa nemá pri dýchaní kam oprieť. Tiež dochádza k dočasnému “výpadku” činnosti svalov bruška a panvového dna. Odborne sa tomu hovorí interamitentná denervácia. Po poranení - epiziotómia alebo cisársky rez, môže byť prítomná dokonca aj neurogénna lézia. Znamená to, že keď chceme vydať signál z mozgu na to, aby sme “vtiahli” brucho alebo svaly panvového dna, zrazu nevieme čím a ako to máme urobiť. Tiež je zmenená citlivosť na dotyk, chlad, teplotu. Žena má pocit, že jej brucho nepatrí a preto treba kožu a svaly bruška (receptory) “zobudiť”! Na to sa využíva takzvaná facilitácia, pri ktorej dochádza k hladeniu, škrabkaniu, štipkaniu alebo kefkovaniu bruška, prípadne celého trupu. Toto si môže žena vykonávať aj sama.
Fyzioterapeut využíva špeciálne manuálne techniky pre posun orgánov v brušnej dutine na správne miesto. Pomôže tým tráveniu a vyprázdňovaniu. V prípade cisárskeho rezu naučí fyzioterapeut ženu, ako si pridržať jazvu pomocou poskladaného uteráka alebo vankúšika pri vstávaní a pohybe. Všeobecne sa doporučuje vstávanie cez bok. To však môže byť pre niektoré ženy nepríjemné, pretože maternica je ťažká a vplyv gravitácie pri tomto úkone spôsobí neznesiteľnú bolesť v mieste rezu. Ak to žena zvládne, môže sa zodvihnúť pomocou hrazdičky zavesenej nad posteľou alebo v prípade elektricky polohovateľného lehátka si môže dať podhlavkovú časť vyššie (až do sedu) a potom len spustiť nohy na podlahu. Bruško si tiež môže facilitovať, avšak vyhýba sa zatiaľ jazve.
Hojeniu jazvy po cisárskom reze ale aj po epiziotómii napomáha vzduch. Po vybratí stehov je možné využiť aj lymfatické tejpovanie. Tejpovacia páska sa nalepí do okolia jazvy tak, aby dopomohla hojivým procesom prostredníctvom podpory priechodu lymfy. Môžu sa využiť rôzne hojivé maste, či oleje. Najskôr päť týždňov po pôrode sa môže jazva manuálne ošetriť tak, aby sa stala funkčne plnohodnotným tkanivom a aby sa mobilizovali navzájom jednotlivé vrstvy, ktoré boli prerezané. Neošetrená jazva môže robiť neskôr problém a prejaviť sa ako úplne iná funkčná porucha a môže mať negatívny vplyv na vytvorenie diastázy brušných svalov alebo sa prejaví ako bolesť krížov alebo zlá funkcia svalov panvového dna - inkontinencia.
Diastáza je rozostúpenie všetkých brušných svalov v oblasti linea alba s motorickým prejavom priameho brušného svalu. Ide o komplexnú dysfunkciu svalov trupového valca. Môže pri tom dôjsť roztiahnutiu, čo je do istej miery fyziologické (je to súčasť tehotenstva a popôrodia) a je dobrý predpoklad pre opätovné spojenie podporené včasným zásahom. Horšie je to ak dôjde k pretrhnutiu tejto väzivovej štruktúry. Brušná stena zostáva na tomto mieste prekrytá len pobrušnicou, fasciou, tukom a kožou. Aj tieto prípady sa však dajú riešiť konzervatívnym spôsobom a včasným zásahom kvalitnej fyzioterapie a pomocou niektorých popísaných postupov.
Svaly panvového dna sa počas pôrodu roztiahnu, prípadne natrhnú alebo sú poranené cielene. V prvej a druhej fáze sú veľmi citlivé, opuchnuté. Doporučuje sa močenie počas sprchovania, kedy sa moč zriedi a nedochádza k nepríjemnému podráždeniu. Voda a vzduch sú dokonalá kombinácia pre lepší pocit a tiež hojenie. Voda pôsobí facilitačne a zároveň aj liečivo. Je možné využiť aj vaginálne naparovanie s prímesou dezinfekčných a hojivých bylín.
V ľahu na chrbáte môže žena skúšať pomaličky zvedomovať túto časť tela a vťahovať svaly panvového dna. Tieto svaly majú tri vrstvy. Dôležitý je vťah (lift) a nie sťah. Pri sťahu zostávame len na prvej vrstve. Tá nezabezpečí dostatočnú oporu pre orgány malej panvy a preto môže neskôr dôjsť k ich poklesu alebo k inkontinencii. Vťah si môžeme vizualizovať tak, že chceme postupne svalmi pošvy nasať do seba vodu. Cítiť by sme to mali až za lonovou kosťou. Ak už máme svaly dostatočne prebudené môžeme vykonávať PFMT (pelvic floor muscle training). Ide o vťah najväčšou silou, výdrž vo vťahu po dobu desať sekúnd, rýchle vtiahnutia a povolenia a tonizáciu, kedy svaly jemne vtiahneme a držíme počas chôdze.
Pri manipulácii s dieťatkom alebo dvíhaní bremien (autosedačka) si vytvoríme “zámok”. Znamená to, že svaly najskôr vtiahneme, zodvihneme bremeno a potom sa snažíme pri prenose jemne držať. Toto samozrejme pridávame postupne po návrate z pôrodnice.
Svaly panvového dna sú počas tehotenstva pod neustálym, narastajúcim tlakom. Rozťahujú sa a oslabujú niekoľko mesiacov. Keď porodíte, neznamená to ešte, že svaly hneď „skočia naspäť“ do pôvodného stavu. Hovoriť o panvovom dne je u nás stále akýmsi tabu. Pritom svaly panvového dna majú omnoho viac funkcií, ako si mnohí myslia. Počas tehotenstva a pôrodu dostanú tieto svaly poriadne zabrať, čoho dôsledkom môžu byť problémy ako únik moču, bolesti spodnej časti chrbta, vypuklé brucho, „spľasnutý“ zadok, bolesti v podbrušku, nesprávne držanie tela, bolesť pri styku, ako aj vážne problémy, napr. pokles orgánov malej panvy.
Po tehotenstve väčšina z nás nedýcha správne, pretože bránica kvôli rastúcemu bábätku nemala veľmi priestor na to, aby fungovala tak, ako by mala. Za normálnych okolností by bránica a panvové dno mali pri každom nádychu a výdychu spolupracovať a aktivovať tiež všetky svaly stredu tela. Po tehotenstve nám však väčšinou ostane tzv. dysfunkčné dýchanie. Zlé držanie tela nám môže narobiť kopec problémov. Spôsob, akým chodíte, stojíte či sedíte, veľmi ovplyvňuje zahojenie diastázy a panvového dna. Vťahujete bruško, aby ste vyzerali štíhlejšie. V čom je problém? Keď sú brušné svaly v neustálom napätí, vytvárajú tlak na vaše panvové dno. Toto sa týka ako panvového dna, tak aj celého tela. Skúste si niekedy len tak uvedomiť, ako často máte stiahnutý zadok, keď stojíte, alebo že stále zaťahujete bruško.
Kegelove cviky sú úmyselné sťahovanie svalov panvového dna (tak, akoby ste chceli zastaviť prúd moču). „Kegel“ je kontrakcia svalov panvového dna. A kontrakcia spôsobuje napätie. A ak je vaše panvové dno hypertonické (teda nedokáže sa úplne uvoľniť - ako keď máte nejakú svalovú skupinu v neustálom kŕči, napr. krk), potom je kontraproduktívne vykonávať len Kegelove cviky. Preto je potrebné Kegelove cviky kombinovať s dýchacími cvičeniami, cvikmi na fitlopte a s cvikmi, pri ktorých máme panvu vyššie ako hlavu (napr. pri sedení na fitlopte).
Treba si uvedomiť, že aj keď tento stav po pôrode je celkom bežný, nie je dôvod, aby ste sa s tým „naučili žiť“ alebo si na to len „zvykli“. Vážnejší pokles panvových orgánov sa zvykne operovať, ale existujú štúdie, že takmer polovici žien sa po operácii tento stav vráti. Prečo? Lebo panvovému dnu sa treba venovať aj po operácii. Nezáleží na tom, či ste rodili pred mesiacmi alebo rokmi - nikdy nie je neskoro, ale ani príliš skoro začať. Treba len vedieť, ako na to.
V mojej praxi sa stretávam s tým, že drvivá väčšina pacientov má chybné držanie tela. Týka sa to rovnako žien, ako aj mužov. Pôrod dá ženskému telu zabrať po viacerých stránkach, a týka sa to aj správnej postúry. Centrom pohybu nášho tela, je tzv. hlboký stabilizačný systém (ďalej len HSS). Ten je tvorený skupinou svalov, ktoré riadia držanie tela nielen staticky, ale aj dynamicky v každej sekunde každého vykonaného pohybu. HSS je tvorený hlavne nasledovnými štruktúrami: bránica, m. transversus abdominis, panvové dno a samozrejme aj svaly chrbta - mm. multifidi. Na to, aby naše telo fungovalo tak, ako má, je nutné, aby každá z týchto zložiek HSS plnila svoju funkciu a tieto svaly spolupracovali.
Ak je HSS dostatočne silný a funguje správne, poskytuje oporu chrbtici, čo znižuje riziko zdravotných problémov, preťaženia resp. oslabenia, úrazov atď. Počas tehotenstva a prípravy tela na pôrod sa držanie tela u žien prirodzene mení, a to aj v súvislosti s narastajúcou váhou a veľkosťou dieťatka. Potom príde pôrod. Pôrod je sám o sebe náročným procesom, ktorý má veľký vplyv na ženské telo, ale predovšetkým panvové dno (aj rôznymi zásahmi ako sú nástrihy, poranenia nervov, natrhnutia svalov, odtrhnutie úponov svalov a pod.) ním trpí. Podobne to platí aj po sekcii, pretože rez prebieha priamo cez všetky vrstvy: kožu, podkožie, fascie, obaly svalov, svaly až samotnú maternicu. Ide o náročný operačný zásah, brušné svaly sú tým vyradené na dlhší čas a samotné sa potrebujú zotaviť.
Keď je dieťatko na svete, začína proces rekonvalescencie, v ktorom nastupuje hormón oxytocín, ktorý pomáha pri zavinovaní maternice a pomáha roztiahnutým brušným svalom dostať sa do čo najlepšej pôvodnej formy. Panvové dno sa po tehotenstve a pôrode tiež potrebuje zotaviť, postupne sťahovať a sfunkčniť sa. Počas tohto obdobia je náš hlboký stabilizačný systém do istej miery „vyradený z hry“ a nemôže naplno plniť svoju funkciu, čo spôsobuje okrem iného aj nesprávne držanie tela. Aj z uvedených dôvodov je veľmi dôležité hneď po pôrode cielene HSS zapájať do funkcie, čím sa posilňuje a aktivuje. Samozrejme nemám na mysli žiadne krkolomné cviky. Na začiatok stačí jednoduchá aktivácia bránice, rôzne dychové cvičenia, postupne sa snažiť „zobudiť“ transverzálny brušný sval (to je ten, čo sa aktivuje pri kašlaní, kýchaní atď., a teda sa nemusíte báť ho zapájať). Tak isto je dôležité vedome sa snažiť pracovať s panvovým dnom, a to aj keď máte pocit, že sa ani trošku nepohne.
Nosenie dieťatka a držanie tela
Mamičky, ktoré sa rozhodli nosiť svoje dieťatko (samozrejme malo by ísť o ergonomické nosenie) už od narodenia, by si mali dávať ešte väčší pozor. Aj keď dieťatko váži v priemere cca tri kilá, pre organizmus v takom vyčerpanom stave to môže byť náročnejšie ako sa zdá. Je potrebné dopriať nášmu telu dostatočný čas na regeneráciu po pôrode. Môj osobný názor je, že s nosením na dlhší čas je dobré počkať aspoň dva až tri mesiace, kým sa mamička naučí svaly znovu vnímať, ovládať a bude si tým pádom vedieť dať pozor aj na držanie tela pri nosení dieťatka.
Veľmi často vidím aj vonku mamičky s dieťatkom síce v správnom ergonomickom nosiči, aby dieťatku bolo dobre, ale mama má také zlé držanie tela, že sa to môže čoskoro odraziť na jej zdravotných problémoch - napr. migrény, bolesti krku, hrudnej, či driekovej oblasti chrbtice, bolesti v oblasti panvy, bedrových kĺbov atď.
Pokiaľ sa panvové dno dostatočne nevráti do pôvodného stavu, môže sa to prejaviť inkontinenciou (močovou ale aj stolice, či plynov), prolapsom, rôznymi bolesťami svalov panvového dna, problémami pri sexuálnom styku, problémami s močením, vyprázdňovaním a rôznymi inými problémami.
Spomínate si, že by Vám počas gynekologickej prehliadky bolo vyšetrené panvové dno? Asi skôr nie, pretože toto vyšetrenie a celkovo kontrola správnej funkcie svalstva panvového dna ešte stále nie je rozšírená v našej spoločnosti. Len malé percento žien sa môže tešiť žiadnym negatívnym zmenám po pôrode v oblasti panvového dna. A niekedy si zmeny, ktoré sú malé nevšímame, hoci vieme, že už to nie je tak ako to bolo pred pôrodom. Začínajúca inkontinencia, nepríjemné pocity pri pohlavnom styku, bolesť v oblasti krížov,… Dúfame, že časom sa to prirodzene zlepší.
Áno, zopakujeme to ešte raz. Po pôrode je veľmi dôležité cvičiť! Nájdite si čas aspoň na jednoduché sťahovacie cvičenia, no dôležité je cvičiť denne a vytrvať. Panvové dno sa len málokedy dá samé do formy alebo to trvá podstatne dlhšie.
Pôrodom nastáva veľké povolenie a ochabnutie hlbokých svalov brušnej dutiny, ktoré funkčne spolupracujú aj so svalmi panvového dna. Prečo je dôležité začať s cvičením už v období šestonedelia alebo bezprostredne po ňom? V tomto období nám pomáha ešte aj samotné telo, v ktorom sa uvoľňuje hormón oxytocín, ktorý napomáha sťahovaniu maternice do pôvodnej podoby. Našťastie aj tu platí, že radšej začať neskôr ako vôbec. A mnoho problémov sa dá cvičením upraviť aj v pokročilejšom štádiu.
O funkcii panvového dna sme už písali v článku - Panvové dno a jeho posilnenie. Ako na to? Iba v skratke zhrnieme jeho dôležitosť a funkciu. Panvové dno je súbor svalov, väzov a tkanív, ktoré uzatvárajú dno panvy a zároveň pôsobí aj ako podporný aparát pre tieto orgány: maternica, močový mechúr, močová trubica a konečník. Samotný pôrod je ďalším zaberákom pre panvové dno. Avšak sú prípady, kedy pôrod prebehne výnimočne dobre, bez veľkých následkov pre rodičku. Problémy nastávajú pri rôznych zásahoch, ktorým sa mnoho žien pri pôrodne nevyhne. Ide o nastrihnutie hrádze, vyvolávanie pôrodu, tlačenie na brucho…vtedy je na panvové dno vyvolaný enormný tlak. Preto je potrebné venovať mu pozornosť a čo najskôr začať posilňovať jeho svaly, aby sa čo najlepšie zregenerovalo a posilnila sa jeho správna funkcia.
V našom Centre Feminatal+ si dôležitosť panvového dna uvedomujeme a venujeme mu dostatočnú pozornosť. Naše vyškolené fyzioterapeutky rešpektujúco vaginálne vyšetria stav panvového dna a zhodnotia jeho aktuálny stav na stupnici. Na základe anamnézy Vám bude navrhnutá cvičebná jednotka s cielenou fyzioterapeutickou liečbou v našom centre. Okrem panvového dna si posilníte aj core svalstvo, precvičíte brušné svalstvo pre korekciu prípadnej diastázy a skoriguje sa správna postúra.
Ich výnimočná funkcia vám počas tehotenstva navodí pocit uvoľnenia krížov, odľahčenia, a perfektná prevencia voči nadmernej popôrodnej diastáze. Zavinovacie šatky sa využívajú aj pri pôrodných bolestiach ako napríklad pri symfyzeolyze čo je rozstup lonovej kosti, ktorý sa po pôrode prejavuje bolestivou symfýzou, okolím, bolestivou chôdzou, pocit nestabilnej panvy. Šatky sa používajú aj pri menštruácii kvôli navodeniu tepla do oblasti malej panvy a krížov.
Závažia sú v rôznych vahach (50 g - 65 g - 80 g - 95 g - 110 g - 130 g). Začínajte s cvičením vždy od najľahšej váhy. Závažia Kegel balls sú ideálne na tréning panvového dna a vaginálnych svalov. Jedno balenie obsahuje 6/5 závaží s rôznou hmotnosťou, ktoré môžete použiť podľa potreby. Cvičenie sa odporúča pri príliš uvoľnenom panvovom dne, pri problémoch s močením a inkontinenciou, a na cvičenie pred a po pôrode. Urýchľuje regeneráciu pošvy po tehotenstve.
Dámy, ak pociťujete akúkoľvek odchýlku od normálnej štruktúry v oblasti panvového dna (napr. inkontinencia, bolesť pri sexe, či pocit ťažoby v podbrušku), neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Väčšina tehotných žien sa v období tehotenstva vyhýba akejkoľvej aktivite, pretože majú pocit, že dieťatku skôr uškodia. Je to len mýtus. Prvé mesiace po pôrode nemá väčšinou mamička veľa času pre seba, ale rýchle zotavenie je viac ako dôležité.
Zotavenie po pôrode je takmer okamžité. Svaly panvového dna nestratia svoju elasticitu a bruško nezabudne, že nejaké svaly vôbec malo. Brušná diastáza je rozostúpenie priameho brušného svalstva. Veľmi dôležité je však rozlíšiť, o aký únik moču sa jedná. Ak ide o hyperaktívny močový mechúr, ktorý sa prejavuje častým chodením na toaletu alebo nočným močením, je vhodné vyhľadať lekára.
Vo všeobecnosti je známe, že ak žena nevie otehotnieť, navštívi centrum pre liečbu neplodnosti. Z našich skúseností ale vyplýva, že nie vždy túto pomoc hneď potrebuje. Zmeny prebiehajúce v tele ženy môžeme odľahčiť tehotenskou masážou. Cielenou masážou zmierňujeme napätie vo svaloch, ovplyvňujeme okysličenie mäkkých tkanív, cirkuláciu a bolestivosť. Venujeme sa hlavne týmto oblastiam: chrbtica, hlava, kĺbny systém, chodidlá. Masáž sa vykonáva najčastejšie v sede alebo na boku.
Nemocnica AGEL Komárno neustále pre svojich pacientov zvyšuje komfort a zavádza mnohé novinky. Jednou z nich, ktorá určite mimoriadne poteší čerstvé mamičky, je popôrodná rehabilitácia priamo na oddelení gynekológie a pôrodníctva. Každý pôrod je iný a prináša so sebou veľké psychické aj fyzické zmeny. Či to bol pôrod prirodzený alebo pôrod cisárskym rezom, v oboch prípadoch sa v období šestonedelia telo mamičky zotavuje a prechádza procesom hojenia. Dochádza k zavinovaniu maternice, hormonálnej regulácii a môžu sa objaviť bolesti pohybového aparátu najmä chrbtice, bedrových kĺbov a panvy.
V rehabilitácii sa od prvého popôrodného dňa zameriavajú na aktiváciu bráničného dýchania, správny stereotyp dýchania na podporu črevnej peristaltiky, cievnu gymnastiku kvôli správnej funkcii cievneho a lymfatického systému. „Kegelovými cvikmi posilňujeme svalstvo panvového dna. Pri pôrode cisárskym rezom nezabúdame na starostlivosť o jazvu. Mamičky nevedia, ako sa starať o jazvu a veľakrát sa jej boja aj dotknúť. Jazvu treba prijať za vlastnú a správnou starostlivosťou zabrániť vzniku keloidných zrastov a funkčných porúch,“ vysvetľuje fyzioterapeutka Mgr. J. Sedláková. Rehabilitácie nie sú zamerané iba na bezchybné cvičenie. „Dôležitou súčasťou je edukácia mamičiek o polohovaní na podporu zavinovania maternice, správnych pohybových stereotypoch pri vertikalizácii, pri manipulácii s dieťatom - ako dobre dvíhať, dojčiť.
🏄🏼♂️ Posunutá panva, šikmá panva. ☝🏻 Cviky a ako nato? Rýchla Fyzioterapia
tags: #rehabilitacia #sanky #po #narodeni