Walter Benjamin, významný nemecký filozof a teoretik kultúry, napísal v období pred druhou svetovou vojnou sériu vplyvných esejí. Jeho diela, najmä tie, ktoré sa venujú umeniu a jeho reprodukovateľnosti, si aj po desaťročiach zachovávajú svoju aktuálnosť a provokujú k hlbšiemu zamysleniu.
Esej "Umelecké dielo v epoche svojej technickej reprodukovateľnosti" je toho žiarivým príkladom. Napriek svojej relatívnej stručnosti dokáže aj dnes priťahovať pozornosť nielen v akademických kruhoch, kde je považovaná za povinnú literatúru modernej estetiky a politickej kritiky. Benjamin v nej analyzuje, ako technická reprodukcia mení povahu umenia a jeho vzťah k divákovi.
Jedným z kľúčových bodov, kde technická reprodukcia predbieha originál, je jej schopnosť dostať kópiu diela do situácií, do ktorých sa originálu nedarí. Stáva sa to napríklad vtedy, keď kópia prichádza priamo k divákovi či poslucháčovi, namiesto toho, aby ten vyhľadal originál. Benjamin to ilustruje na príklade:
„Katedrála opúšťa svoje miesto, aby ju mohol vnímať milovník umenia vo svojej pracovni, zbierka diel predvádzaná v sále alebo pod holým nebom si môžeme vypočuť v izbe.“
Týmto spôsobom sa umenie stáva dostupnejším a demokratickejším, ale zároveň sa stráca jeho jedinečná "aura". Aura diela je práve to, čo vyzdvihuje originál nad jeho kópiu, a teda nemôže byť produkovaná vo veľkých množstvách.
Benjaminove úvahy o umení a spoločnosti boli hlboko ovplyvnené dobou, v ktorej žil. Po víťazstve nacistov v roku 1933 emigroval z Nemecka do Paríža. Aj keď francúzsku metropolu nazýva hlavným mestom 19. storočia, dá sa povedať, že Paríž bol pupkom Európy ešte aj v čase jeho pobytu. V ďalších svojich esejach autor rozoberá najvýraznejšie prvky architektúry mesta a všetkých druhov umení, ktoré sa v ňom zrodili (film, fotografia), alebo k jeho sláve výrazne prispeli (maľba, literatúra).
Každá doba sa zaoberá tým, čo je a čo nie je umenie, a aká je jeho úloha. Benjamin v 30. rokoch 20. storočia reflektoval tieto otázky v kontexte nových technológií a politických zmien.
Walter Benjamin a Aura: „Umelecké dielo v dobe jeho technologickej reprodukovateľnosti“ 1. časť
Porozumenie textu, ktoré sa často označuje aj ako reprodukcia textu, je dôležitá čitateľská a jazyková zručnosť. Znamená porozumenie prečítanému textu, ktoré si overujeme tým, že ho dokážeme prerozprávať vlastnými slovami. Nejde o presné opakovanie viet, ale o zachytenie hlavných myšlienok, deja a významu textu. Cieľom reprodukcie je ukázať, že sme textu porozumeli, vieme rozlíšiť podstatné informácie od menej dôležitých a dokážeme ich logicky a zrozumiteľne vyjadriť vlastnými slovami. Pri reprodukcii sa sústreďujeme najmä na dej, postavy, prostredie a záver príbehu. Pre úspešnú reprodukciu textu je dôležité najprv si text pozorne prečítať, ideálne aj viackrát, a premýšľať nad tým, o čom text je, čo sa v ňom stalo, kto v ňom vystupuje a ako sa príbeh skončil. Pomáha, ak si v mysli alebo na papieri urobíme jednoduchú osnovu deja.
tags: #reprodukcia #a #recenzia #diela