História hasiacich prístrojov siaha až do 18. storočia, kedy sa začali objavovať prvé snahy o vytvorenie prenosných zariadení na hasenie požiarov. Tieto rané vynálezy položili základy pre moderné hasiace prístroje, ktoré poznáme dnes.
Počiatky hasiacich prístrojov
V roku 1818 kapitán George William Manby vynašiel prvú verziu moderného prenosného hasiaceho prístroja. Jeho prístroj bol vyrobený z medenej nádoby s objemom 3 galóny roztoku perlového popola (uhličitanu draselného) stlačeného vzduchom.
V priebehu 19. storočia pokračoval technologický rozvoj hasiacich prístrojov. V roku 1866 Francois Carlier patentoval v Francúzsku sódový hasiaci prístroj. O pár rokov neskôr, v roku 1881, Almon M. Granger patentoval v USA kyslý sódový hasiaci prístroj využívajúci reakciu medzi hydrogénuhličitanom sodným a kyselinou sírovou na vypudenie tlakovej vody do ohňa.
V priebehu ďalších rokov sa objavovali nové typy hasiacich prístrojov. V roku 1905 Alexander Laurant z Ruska vynašiel chemický penový hasiaci prístroj, ktorý bol úspešne použitý na uhasenie panvice s horiacim benzínom.
V roku 1911 bol patentovaný malý prenosný hasiaci prístroj, ktorý používal chemikáliu. Tento prístroj obsahoval mosadznú alebo chrómovú nádobu s integrovanou ručnou pumpou na vytlačenie kvapaliny smerom k ohňu.
V roku 1924 spoločnosť Walter Kidde Company v USA vynašla hasiaci prístroj s oxidom uhličitým (CO2), ktorý bol určený na hasenie požiarov v telefónnych ústredniach.
V priebehu 50. a 60. rokov 20. storočia došlo k významnému rozvoju suchých chemických látok používaných v hasiacich prístrojoch. Hasiace médium Halón 1211 sa dostalo do Spojených štátov z Európy a začalo sa používať koncom 40. alebo začiatkom 50. rokov.
Špecifické typy a použitie v minulosti
Vojenský penový hasiaci prístroj bol typickým príkladom starožitného hasiaceho prístroja, ktorý bol ideálny pre veterány. Americká patentovaná výroba týchto prístrojov zaručovala ich kvalitu a spoľahlivosť.
Existovali aj staršie smaltované tabule, ktoré informovali o hasičských staniciach alebo zastávkach, napríklad s nápisom "-čsad zastávka-".
V ponuke sa objavovali aj rôzne iné predmety, ako napríklad:
- Nové nepoužívané kompotové misky (6 kusov za 10€)
- Ploskačky (50 kusov za 20 centov)
- Dvere z masívu (70 cm, ľavé, 30€ kus)
- Raz použité čisté potravinárske 3L vedierka (25 centov kus)
- Stolná retro lampa (10€)
- Práškový hasiaci prístroj (10€ kus)
- Elektrické vianočné sviečky (50€)
- Bandasky 10L (2€ kus)
Hasiaci prístroj CO2 bol dostupný aj v zánovnom stave, s rokom výroby 2018 a 2019. Tieto 5 kg snehové (CO2) prístroje s platnou revíziou a kontrolou boli vhodné najmä do serverovní, plynomerní, trafostaníc a podobne, čím predstavovali ideálnu voľbu pre tých, ktorí potrebovali kolaudovať.
Predávali sa aj hasiace prístroje s hmotnosťou 6kg spolu so skrinkami na hasiaci prístroj. Hasiaci prístroj - práškový (bez revízie) bol tiež v ponuke.
Okrem toho sa dali zohnať staré plechovky, hasičáky a ďalšie doplnky určené do veteránov. Tieto veci boli často v peknom stave, niektoré neumyté, s obsahom v plechovkách, a bolo možné ich zaslať.
Existovali aj špeciálne hasiace prístroje, ako napríklad 1x30 kg oxidu uhličitého (CO2), ktorý sa používal na hasenie požiarov kvapalín alebo látok prechádzajúcich do kvapalného skupenstva a na požiare plynov. Súčasťou takéhoto prístroja bola 5-metrová hadica s prúdnica.
Hasiaci prístroj BAR bol imitáciou menšieho hasiaceho prístroja, slúžiaci ako bar. Mal uzamykanie na kľúč, rozmery cca 40x12 cm a zmestila sa doň jedna fľaša a dva poháriky. Predával sa prázdny a bol vhodný ako darček.
Práškové hasiace prístroje boli vhodné na chatu, chalupu, garáže a pod. Tieto prístroje mali platnú kontrolu a boli plne funkčné, pričom bolo možné dodať aj vešiak.
Automobilový dizajn a hasiace prístroje
V súvislosti s automobilmi z 50. rokov a neskôr sa spomína aj hasiaci prístroj ako výbava. Napríklad v modernom automobile Ermini Seiottosei z roku 2014, ktorý mal retro dizajn, sa nachádzal hasiaci prístroj. Tento automobil, s výkonom 320 konských síl a hmotnosťou 686 kg, bol navrhnutý s dôrazom na nízku hmotnosť a jednoduchosť interiéru, pripomínajúc pretekárske monoposty.
História hasiacich prístrojov sa od ich prvých vynálezov v 18. storočí neustále vyvíjala a vylepšovala, pričom každý typ a obdobie prinieslo svoje špecifické vlastnosti a použitie.