Súčasný život detí vo veku 11-15 rokov je výrazne ovplyvnený technológiami, čo potvrdil výskum psychológa PhDr. Martina Dolejša, Ph.D. z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, ktorý sa uskutočnil na vzorke 2000 žiakov. Martin Dolejš jednotlivé údaje zisťoval v teréne v priamej komunikácii s deťmi, vďaka čomu mohol vnímať aj ich neverbálne prejavy a pocity.
Počas výskumu si všímal aj ich vzťahy počas prestávok, v triede, vzťah k autoritám a podobne. „Pred desiatimi rokmi, keď som začal zbierať informácie a chodiť do škôl, deti sa navzájom rozprávali. Deti sa za posledné roky zmenili a hlavnú rolu v tom hrajú technológie,“ uvádza Dolejš. V minulosti deti nemali také možnosti, aké majú dnešné deti, a tak je prirodzené, že sa navzájom stretávali, rozprávali sa a hrali sa vonku. Dnes sú deti viac osamotené a pozerajú väčšinou do mobilov, v ktorých väčšinou hrajú rôzne hry.
Výskum potvrdil, že deti medzi 11. - 15. rokom menej pijú alkohol a menej fajčia. Je však potrebné povedať, že je to tým, že sa menej schádzajú v skupinách, nemusia sa týmto spôsobom predvádzať a niečo si dokazovať. Teda tým, že sú viac zavretí doma v izbách, alkohol ani fajčenie nie sú pre ne lákadlom. Závislosť na cigaretách a alkohole vystriedala závislosť na technológiách. Závislosti sa teda zmenili v dôsledku zmeny prostredia, v ktorom prežívajú voľný čas. Momentálne sú najradšej doma a dôležitý je pre ne virtuálny svet.
Martin Dolejš upozorňuje, že je to preto, lebo je pre deti jednoduchší a aj príťažlivejší. Môžu v ňom kedykoľvek meniť svoju identitu. Keď sa im nepáči jedna, za pár minút ju môžu zameniť za inú. Na sociálnych sieťach sa aj vzťahy budujú ľahšie ako v realite. Keď v normálnom živote dieťa povie niečo nevhodné, musí niesť za to následky. Na sociálnej sieti môže povedať čokoľvek komukoľvek. Väčšinou sa nič nestane. Problém je aj v tom, že emócie vyjadrujú len pomocou smajlíkov.
Vytvoria sa dve skupiny ľudí
Z výskumu vyplynulo, že niektoré deti sú extrémne závislé na počítačoch. Je to pre ne akýsi druh drogy. Táto skupina detí sa v budúcnosti len veľmi ťažko vymaní spod tohto vplyvu. V dospelosti sa z týchto detí môžu stať jedinci extrémne závislí na internete a zmyslom ich života bude fungovať pod nejakou identitou.
Dnešné deti nevychovávame k zodpovednosti a samostatnosti
V dnešnej dobe majú deti málo príležitostí byť za niečo zodpovedné. V minulosti museli deti v rámci rodiny plniť rôzne povinnosti a domáce práce. V súčasnosti rodičia deti neposielajú radšej ani do obchodu, aby sa im náhodou niečo nestalo. Do školy a zo školy ich vozia autom. Nemajú podmienky na to, aby si zvykali na samostatný život.
Rodičia majú pre deti čoraz menej času
Dnešná spoločnosť núti ľudí, aby veľa pracovali. Rodičia majú veľa finančných záväzkov, a tak musia pracovať aj v dvoch alebo v troch zamestnaniach. Potom nemajú na deti dostatok času. Martin Dolejš hovorí: „Rodičia by už asi potrebovali mať stanovené zákonom, aby s deťmi komunikovali a aktívne spolu trávili čas. Nestačí deťom dať jesť a urobiť si úlohy. Potrebné je aktívne spolu prežívať čas, venovať sa spoločne niečomu a veľa spolu komunikovať.“
V minulosti deti mnohé práce robili spolu so svojimi rodičmi a aj kvôli tomu boli viac spolu. Pri práci sa dalo navzájom komunikovať. Dnes veľa rodičov chodí s deťmi športovať, ale pri športe nemajú často čas na kvalitnú komunikáciu. Na všetko je málo času. Všetko sa realizuje vo veľkej rýchlosti a podľa presne stanoveného plánu. Kvalitná komunikácia spojená s aktívnym počúvaním rozvíja empatiu, emocionalitu a vzájomnú súdržnosť. A práve tieto atribúty sa zo vzťahov vytrácajú. Nemôžeme byť potom prekvapení, že medzi ľuďmi vládne chlad a odmeranosť. Kde sa majú deti naučiť súcitu a empatii?
Existuje však aj taká skupina rodičov a starých rodičov, ktorá sa snaží deťom maximálne venovať, ale deti odmietajú komunikovať, hrať karty, pexeso, robiť ručné práce a čokoľvek iné, lebo ich to všetko maximálne nudí. Stále ich to ťahá len k počítaču. Prečo je to tak? Lebo všetky činnosti s rodičmi sa im zdajú málo akčné, málo rýchle, málo farebné. Jednoducho je to tak, že realita je pre niektoré deti málo zaujímavá a pôvabná. Internetový a virtuálny svet im bežná realita už nevie nahradiť. A preto sa napríklad niektoré deti odmietajú stretávať aj so starými rodičmi. Ich svet sa im zdá maximálne nudný. Podobná situácia je aj v školách. Deti, ktoré sú závislé na počítačoch, škola už nevie zaujať. Zdá sa im nudná, statická, nezáživná.
Catherine Steiner-Adair: Ako technológia ovplyvňuje vývoj dieťaťa
V spoločnosti rastie túžba po moci, peniazoch, bezstarostnom živote
Martin Dolejš upozorňuje: „Agresivita rastie preto, lebo sa strácajú hodnoty v rodine. Stráca sa úcta k druhým, k životu, k sebe samým. Keď dieťa vidí, že sa rodič správa agresívne, podvádza a získava tak pre seba rôzne výhody, tak tento vzorec správania sa naučí aj dieťa a v živote ho používa tiež.“ U detí sa agresivita môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Niektoré deti spolužiakov šikanujú, ďalšie kradnú v obchodoch, iné sa správajú bezohľadne a vulgárne.
„Keby som išiel do histórie, tak po 2. svetovej vojne, keď ľudia zažili ťažkú dobu, agresivitu, bolesť, smrť blízkych a podobne, hlásali predovšetkým mier. Pochopili, že spoločnosť môže fungovať len vtedy, keď obyvatelia nebudú na seba agresívni,“ upozorňuje Martin Dolejš. Dnes takmer všetci chcú mať všetko. A aj deti, samozrejme. Niektoré z nich netúžia chodiť na brigády, šetriť si peniaze, a tak začnú kradnúť a zneužívať iných ľudí, len aby získali výhody. Deti to majú všetko odpozorované zo spoločnosti. Niektoré deti sa správajú aj k učiteľom arogantne. Často je to preto, lebo tak isto sa k učiteľom správajú aj rodičia. A rodičia sa nemusia agresívne prejavovať priamo v škole. Stačí, keď doma na učiteľov nadávajú.
Zmena môže nastať len zmenou hodnôt
„V minulosti bolo menej ľudí, ktorí túžili po moci, peniazoch a funkciách. Mali v sebe aj určitú mieru pokory a úcty k iným. Dnes takéto niečo už takmer neexistuje. V minulosti bolo viac ľudí spokojných so svojím životom. Vedeli sa radovať v rámci svojej rodiny, a to im k životu stačilo. Dnes je to iné. Dnes chce čoraz viac ľudí kupovať drahé autá, kamarátiť sa s vplyvnými ľuďmi, kupovať luxusné dovolenky. Málo je tých, ktorých zaujíma vnútorná spokojnosť, zmysel života, pomoc druhým, zdravý a slušný život,“ upozorňuje Martin Dolejš.
Keď takýto prístup k životu deti vidia u svojich rodičov, prestávajú veriť v dobro. Je samozrejmé, že narastá u nich agresivita a nepáči sa im reálny svet. Nemôžeme byť prekvapení, že virtuálny svet im je sympatickejší, utiekajú sa smerom k nemu a stávajú sa závislými. Túto situáciu môže zmeniť len nové nastavenie hodnôt v spoločnosti. Keď deti budú vidieť, že pravda je skutočnou pravdou, že dobrými ľuďmi sú ľudia spravodliví, čestní, pracovití a čestní, tak sa budú snažiť takými stať aj ony.
