Spravovanie zoznamov farárov a iných cirkevných hodnostárov je dôležitou súčasťou histórie každého mesta. V Trenčíne bol tento zoznam spracovaný prinajmenšom dvakrát, no s pribúdajúcimi desaťročiami jeho dostupnosť klesala. V tomto článku prinášame zhromaždené informácie o kňazoch a duchovných osobách pôsobiacich v Trenčíne, vrátane ich životopisných údajov a fotografií, v rozsahu, v akom sa ich podarilo získať.
Je dôležité rozlišovať medzi pojmami "farár" a "kňaz". Každý farár je kňazom, ale nie každý kňaz je farárom. Farár je zodpovedný pastier farnosti, ktorej mu bolo zverené biskupom.
Pred rokom 1990 bolo menovanie kňaza do akejkoľvek duchovnej služby podmienené štátnou kontrolou a udelením tzv. štátneho súhlasu. V prípade, že farnosť nemá farára, alebo mu je prekážané vo výkone jeho úlohy (napríklad väznením, vyhnanstvom, alebo aj z dôvodu nespôsobilosti či slabého zdravia), diecézny biskup menuje farského administrátora. Ten má farára zastupovať, ale nenahrádza ho.
Významné osobnosti cirkevného života v Trenčíne
V histórii Trenčína pôsobilo mnoho významných kňazov a cirkevných hodnostárov. Medzi nimi vyniká niekoľko osobností, ktorých život a dielo zanechali nezmazateľnú stopu.
Ľudovít Stárek (1803 - 1855)
Opát Ľudovít Stárek sa narodil 30. marca 1803 v Bratislave a zomrel 22. septembra 1855 v Trenčíne. Bol pochovaný na starom trenčianskom katolíckom cintoríne. Nižšie gymnázium absolvoval v Trenčíne a v štúdiách pokračoval v Nitre, kde študoval filozofiu a teológiu v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa. Bol vynikajúcim študentom a štúdiá dokončil už v roku 1824. Diakonské svätenie prijal v roku 1825 a kňazské svätenie v roku 1827.
Pred vysviackou a krátko po nej pôsobil ako zástupca riaditeľa diecéznej kancelárie. V roku 1827 sa stal kaplánom v Žiline a od roku 1833 bol riaditeľom novo vytvoreného Biskupského sirotinca. V roku 1836 ho povýšili na titulárneho opáta a stal sa aj honorárnym kanonikom. V roku 1845 ho slobodné kráľovské mesto Trenčín zvolilo za svojho farára, kde pôsobil až do svojej smrti. V Trenčíne sa stal aj dekanom a v roku 1855 bol vymenovaný za titulárneho cikádorského opáta. Krátko bol aj riaditeľom trenčianskeho gymnázia.
V Žiline usporiadal mestský archív a vypracoval jej prvé syntetické dejiny - *Historia civitatis Solna ex actis archivi exarata ac deducta*. Jeho dejiny Trenčína zostali v rukopise, z ktorých vydal iba časť - *Wegweiser in der Trentschiner Burg-Ruine und Umrisse der k. Freistadt und Burg Trentschin* (1852). Rímsky nápis na skale Trenčianskeho hradu, ktorý bol dávno známy, ale upadol do zabudnutia, znovuobjavil 11. apríla 1852.
Vydal dva spisy pre Mariánsku spoločnosť, ktorú obnovil v rámci trenčianskeho gymnázia: *Historia sodalitatum B. Mariae virginis* (1855) a *Orationes dum sodalitas immaculatae conceptionis B.*. Bol veľkým ctiteľom benediktínskych pustovníkov sv. Andreja-Svorada a sv. Benedikta. Vydal aj prácu o sv. Benediktovi - *Píseň o Benediktovi, pustevníkovi a mučedlníkovi trenčanském* (1852). Usporiadal zbierku a z jej výnosu dal na Skalke postaviť kaplnku v susedstve jaskyne sv. Jeho život a dielo pripomínajú v Trenčíne dve pamätné tabule a ulica nesúca jeho meno.
Rudolf Anton Misz (1871 - 1954)
Rudolf Anton Misz sa narodil v Nitre 2. januára 1871 v meštianskej, zrejme kupeckej rodine. Gymnázium vyštudoval a zmaturoval u piaristov v Nitre. Teológiu študoval prvé dva roky na univerzite vo Viedni (1889 - 1891) a ďalšie dva roky v kňazskom seminári v Nitre (1892 - 1893). Na katolíckeho kňaza bol vysvätený v Nitre 30. júna 1894.
Po prvom kaplánskom mieste v Bošanoch, bol v roku 1894 menovaný administrátorom v Nitrianskych Žabokrekoch a od roku 1895 v Nitrianskych Diviakoch. Do Trenčína prišiel v roku 1896 ako kaplán. Po dvojročnom pôsobení v Košeci (1902 - 1904) sa opäť vrátil do Trenčína, kde bol v máji 1904 zvolený za farára. V roku 1906 bol menovaný trenčianskym dekanom a v roku 1913 titulárnym (čestným) opátom.
Od 6. novembra 1924 do 22. marca 1928 pôsobil ako starosta mesta Trenčín. Bol významným podporovateľom maďarskej vládnej politiky. V roku 1912 zorganizoval opravu farského kostola za 60 tisíc korún. Ako starosta podnietil založenie kuchyne pre chudobných a zaslúžil sa o založenie textilnej továrne (dnes Merina). Pričinil sa o zavedenie mnohých technických noviniek do verejného života Trenčína, vrátane výstavby bitúnku, vodovodu, kanalizácie a rekonštrukcie hlavného námestia.
V Trenčíne založil katolícky spolok Orol a bol členom Slovenského kruhu. Bol známy svojou spoločenskou povahou, občas verejne hrával na klavíri. Trenčania ho poznali podľa mohutnej postavy a fialovej šerpy okolo pása. Nosil masívny zlatý prsteň ako odznak svojej hodnosti. Svojím silným hlasom z kazateľne odsúdil všetky poklesky. Potrpěl si na dobré jedlo, čo sa odzrkadlilo aj na jeho postave. Bol predsedom Mestského ženského spolku v Trenčíne. Býval v cirkevnom dome pod farsými schodmi, neskôr vo vtedy novopostavenej budove Mestskej sporiteľne. Zomrel 83-ročný v Trenčíne 6. júna 1954.
Mons. ThDr. Jozef Pöstényi (nar. 1909)
Mons. ThDr. Jozef Pöstényi, syn Františka (remeselník sedlár) a Anny rod. Terešovej (krajčírka), sa narodil v roku 1909. V roku 1931 bol vysvätený za kňaza. Od roku 1931 pôsobil ako pápežský prelát v Trenčíne. Dňa 7. decembra 1935 bol slávnostne uvedený do úradu trenčianskeho katolíckeho farára.
Počas Homolovho puču v roku 1939 bol zatknutý. Bol blízkym spolupracovníkom A. Hlinku a na zjazde HSĽS v Trenčíne v roku 1939 bol zvolený do širšieho predsedníctva strany. Zomrel v rehoľnom charitnom dome v Beckove 12. novembra 1987.
Gejza Luky (1924 - 1993)
Gejza Luky sa narodil 13. septembra 1924 v Rudne nad Hronom. V rokoch 1930 - 1935 vychodil obecnú školu a v rokoch 1935 - 1943 absolvoval gymnázium v Leviciach, Zlatých Moravciach a Nitre. Po vysviacke od 1. júla 1948 nastúpil ako kaplán v Bošáci, kde pôsobil do 30. novembra 1951. V rokoch 1951 - 1954 vykonával základnú vojenskú službu (PTP).
Od 1. júna 1954 do 28. februára 1956 pôsobil ako kaplán v Ilave. V rokoch 1956 - 1958 bol kaplánom v Žiline II. Od 1. mája 1958 do 30. júna 1970 pôsobil ako správca fary v Dolnej Tižine. Následne bol preložený do Nemšovej, kde pôsobil ako správca fary do októbra 1982. Od októbra 1982 do roku 1990 pôsobil ako farár a dekan v Trenčíne. Pre zlý zdravotný stav odišiel do dôchodku.
Vo voľných chvíľach bol vášnivým včelárom. Bol láskavý, komunikatívny a príjemný spoločník. Zomrel v Trenčíne 11. mája 1993.
Ján Ondrisík (1820 - 1883)
Ján Ondrisík sa narodil 5. júla 1820 vo Veľkom Rovnom ako prvorodený syn v roľníckej rodine. Vysvätený za kňaza bol 2. júna 1844. Pôsobil ako kaplán v Turzovke (sept. 1844 - marec 1846) a v Bošáci.
Prežil ťažké časy hladomoru a po potlačení maďarskej revolúcie sa zúčastnil na petičnom hnutí (sept. a okt. 1849) s cieľom presadiť oprávnenosť slovenských politických akcií a potrebu odčlenenia Slovenska od Uhorska. Za to ho biskup preložil na iné pôsobisko a musel opustiť Kysucké Nové Mesto. V rokoch 1850 - 1879 pôsobil v Trenčíne ako kaplán a kurátor kostola sv. Anny. Po Trenčíne pôsobil v obci Nová Ves nad Váhom.
Národne sa angažoval od polovice 40. rokov 19. storočia. V rokoch 1846 - 1848 uverejňoval v Slovenských národných novinách správy s miestnou tematikou. V revolúcii 1848 - 1849 podporoval slovenské dobrovoľnícke výpravy. Po potlačení revolúcie v septembri a októbri 1849 aktivizoval obyvateľstvo Kysúc na zapojenie sa do masových národnopolitických akcií.
V Trenčíne pôsobil v období, keď farský úrad zastával Ľudovít Stárek. Ondrisík sa okrem cirkevnej oblasti venoval aj histórii, čoho výsledkom je jeho dielo *Jubilárna Slávnosť kostola Sv. Anny v Trenčíne* (1868). Takmer tridsať rokov vykonával funkciu kaplána v Trenčíne a bol kurátorom kostola sv. Anny. V roku 1865 bol zvolený za člena výboru Matice slovenskej. Finančne podporoval prvé slovenské katolícke patronátne gymnázium v Kláštore pod Znievom a bol členom Spolku sv. Vojtecha.
Svoje básne a články s vlasteneckou, vzdelávacou a náboženskou tematikou uverejňoval v rôznych periodikách. Zomrel 26. decembra 1883 v obci Nová Ves nad Váhom.
Zoznam farárov a administrátorov v Trenčíne (neúplný)
Nasleduje čiastočný zoznam farárov a farských administrátorov pôsobiacich v Trenčíne, s uvedením rokov pôsobenia, ak boli dostupné.
- Occurrit 1660. parochus Nemethiensis in cottu Hont, et 14. Apr. ejusdem a. in causa familiae Palásthy citationem peregit (Palásthyak, II. 539.) Hinc 26. Apr. 1671. investitus est parochus in Krakován, inde vero circa finem Jan. 1672. electus in parochum Trencsiniensem. Subin promotus ad canonicatum Nitriensem. † in Mart.
- 1863...
- 1950 - 1954 Dr.
- 1968 - 1970 Dr.
- 1990 - 1991 Dr.
- 1991 - júl 2004 Mons.
- 2004 - 30.6.2019 Mons.
- 7.7.2019 - PaedDr.
- 1937 - 1938 Dr.
- 1938 - 1940 Ján Milo (básnické meno: M. J.
- 1945 - 1950 Dr.
- 1950 - 1959 p.
- 1955 - 1959 p.
- 1998 - 1999 Ing.
- 1999 - 2005 Juraj Križan (správca duch.
- 1999 - 2000 Ing.
- 2000 - 2002 Martin Michalíček (kaplán duch.
- 2002 - 2004 Ing.
- 2002 - 2004 Eugen Rybanský (kaplán duch.
- 1949 - 1959 Dr.
- 1959 - 1965 Dr.
- 1969 - 1996 Dr.
- 2004 - 2005 Ing.
- 1951 - 1972 Dr.
- 1972 - 1998 p. (okolo r. (okolo r.
- Ďalší r. k.
- 1. júla 2007 - Mgr. Peter Knapec (farský administrátor v Trenčianskych Biskupiciach)
V Trenčianskych Biskupiciach (obec administratívne pripojená k Trenčínu v roku 1964 alebo 1965) bola farnosť novozriadená 1. júla 2007, pričom sa farských administrátorom stal vdp. Mgr. Peter Knapec. V lete 2019 došlo k zmene osoby na tejto pozícii.
Iné duchovné osoby a inštitúcie
Okrem rímskokatolíckych kňazov pôsobili v Trenčíne aj iné duchovné osobnosti a inštitúcie.
- Evanjelická cirkev (ECAV) v Trenčíne na svojich stránkach uvádza zoznamy svojich duchovných.
- Rabínovia trenčianskych súpis a krátke životopisné údaje boli už skôr zverejnené v článku o trenčianskom židovstve, no zdroj týchto informácií je dnes nezvestný.
- Zoznam kurátorov sv.
Starodávny kostol v Trenčíne, ktorý okolo roku 1900 vymaľoval Franz Brabenetz, dostal v novšej dobe (1971 - 1973) novú, štýlovo odlišnú výmaľbu.
