Rómovia za najobľúbenejšiu potravinu považovali vždy mäso.
V minulosti konzumovali takmer všetku lesnú zver, pokiaľ im bola prístupná.
K veľkej zveri sa dostali len výnimočne, a to hlavne vtedy, keď našli nejaké kusy, ktoré zahynuli následkom postrelenia a pod.
Rómovia častokrát dostávali od roľníkov vnútornosti zo zabitých zvierat, o ktoré roľníci nemali záujem.
Išlo najmä o črevá, žalúdky a podobne.
Vnútornosti najprv niekoľkokrát vyvarili vo vodách a až takto aspoň čiastočne umyté mäso považovali za vhodné na konečnú úpravu.
Vnútornosti, teda hlavne črevá, pripravovali na rôzne spôsoby.
Umyté črevá prevrátili naopak, aby sa vonkajšia strana obrastená tukom dostala dovnútra.
Potom črevá naplnili nadrobno pokrájanými zemiakmi rozmiešanými s múkou a rôznymi koreninami.
Išlo o jedlo s názvom GOJA, varilo sa hodinu až dve vo vode.
Niektorí to zase robili tak, že tuk z čreva stiahli a vyškvarili, aby GOJA nebola príliš mastná.
Táto ich obľúbená pochúťka sa varí v rómskych rodinách aj dnes.
Niektorí si spôsob prípravy vylepšili a zdokonalili, niektorí to robia tak, že GOJA trochu povaria, potom pečú v rúre.
Do vody, kde sa varí Goja, sa potom ešte nadrobí cesto a vznikne tak ďalšie jedlo, ktoré patrí tiež k jedným z tradičných a to tzv.
Aj napriek tomu, že mäso bolo a aj je pre Rómov najvítanejšou potravinou, častejšie sa v rómskych rodinách jedia jedlá z múky, predovšetkým cestoviny.
Tiež ďalším obľúbeným jedlom sú placky, tzv. BOKHELI, MARIKLI.
Ide o jednoduché nekvasené cesto z múky a vody, ktoré sa vymiesi.
Placky alebo ich MARIKĽA sa jedli k mäsu alebo aj samostatne.
Rómovia nikdy nepiekli riadny chlieb.
K rozšíreným jedlám patrilo aj varené cesto, upravené na spôsob knedlí, väčšinou sú nekysnuté.
Jedia sa buď prázdne a suché, alebo ich občas posypú cukrom, strúhankou alebo naslano so slaninou.
Často sa robí v niektorých rodinách aj zemiakové cesto a z neho halušky.
Väčšina Rómov z osád pôvodne nevedela a nevie pripravovať sladké múčne jedlá.
Tiež nevaria pečené jedlá (mäsá, zemiaky), vzhľadom na ich možnosti to neprichádzalo vôbec do úvahy.
Iba bohaté alebo bohatšie rodiny si dávali piecť koláče alebo torty.
Rómovia vôbec nepoznajú diétne jedlá.
Malým deťom nie sú schopní pripraviť vhodné jedlá, ktoré si deti podľa veku vyžadujú.
Niektoré ženy koja svoje deti až do dvoch rokov, avšak už asi od pol roka začnú malým deťom dávať bežnú stravu.
Goja , hurky , čreva bravčové. Rómska špeciálita.
Pri snahe rozlúsknuť, ako pristupovať k vzdelávaniu rómskych detí, je potrebné mať na zreteli všetky tieto fakty.
Rómske dieťa vyrastá v úplne inej realite, s inou úrovňou existenčných problémov a aj to ovplyvňuje jeho chápanie sveta.
Kultivujeme a podporujeme jeho aktivity, pričom sme pre neho prirodzenou autoritou.
Vyjednávame s ním pravidlá spolupráce, vyberáme pre dieťa optimálne ciele, metódy a formy.
Poskytujeme dieťaťu istotu, podnety a slobodu, aby mohlo uplatniť svoje vnútorné zdroje.
Vedieme ho vhodnou motiváciou k aktívnemu a samostatnému učeniu sa a pri tom vytvárame pozitívnu klímu založenú na dôvere, bezpečí, vzájomnej úcte, tolerancii, empatii.
Podporujeme jeho prirodzenú zvedavosť, činorodosť a tvorivosť.
Sme jeho partnerom, sprievodcom, facilitátorom jeho učenia.
Poskytujeme mu možnosť výberu viacerých zdrojov učenia, no najmä učíme dieťa - učiť sa.
Sme citliví k potrebám dieťaťa, pričom berieme do úvahy jeho vývinové predpoklady na učenie (štýly učenia, inteligenciu, temperament, vôľové, charakterové a sociálne kvality osobnosti).
Vzdelávanie detí z prostredia rómskej menšiny a práca s ním je naozaj výnimočná.
Rómske deti vynikajú šibalstvom, neposednosťou, nedokážu sa sústrediť, ich pozornosť je krátkodobá, často odbehujú, zaujíma ich vždy niečo iné.
Rómske deti ale disponujú mnohými inými pozitívnymi vlastnosťami osobnosti, na ktoré by sme sa mali zamerať a rozvíjať ich.
Rómske deti majú záujem o spev, tanec, pohybové hry a výtvarné práce.
U týchto detí by sme mali do procesu edukácie zaradiť práve aktivity, ktoré rozvíjajú ich talent a zručnosti.
Pri práci s rómskymi deťmi by sme mali využívať hru ako dominantnú metódu.
Tanec a spev neodmysliteľne patrí k rómskej kultúre.
Všetky významné udalosti v živote Rómov sú sprevádzané hudbou a tancom.
Práve preto rómske deti často inklinujú k aktivitám s hudbou a hudobno-pohybovým vyjadrením.
Estetické aktivity a estetická výchova môže byť cestou pre skvalitnenie života a vzdelania rómskeho etnika.
Rómske deti sa javia ako živšie, hravejšie, emocionálne uvoľnenejšie.
Deti sú často ponechané, aby samy objavovali svet, experimentovali a učili sa pozorovaním.
To môže byť príčinou skráteného obdobia detstva.
Vo vývine rómskeho dieťaťa tak môže chýbať obdobie dospievania.
Na základe vlastného pozorovania sme sa už viackrát stretli s tým, že deti nerómske sa častokrát odmietajú hrať s rómskymi deťmi z viacerých dôvodov.
Vylučujú ich z kolektívu, nechcú im dať hračky, nechcú sa s nimi kontaktovať, dotýkať sa ich.
U niektorých z nich sa môžu javiť aj známky šikany alebo začínajúceho rasizmu.
Všímame si, že v našej spoločnosti nájdeme aj také rómske rodiny, ktoré sa veľmi ľahko asimilovali k majorite a pokladajú vzdelanie ich detí za dôležité.
Ich deti navštevujú školu pravidelne a začiatok ich školskej dochádzky začína už v materskej škole.
Čo možno vnímať ako negatívnu súčasť vzdelávania rómskeho dieťaťa je fakt, že vo väčšine rómskych rodín sa nededí rodičovský jemnocit, ako ho poznáme.
Rodičia rómskych detí sa často s deťmi nerozprávajú o tom, čo ich zaujíma, nekupujú im nové hračky, knihy a chýba im pomoc pri vzdelávaní.
Tieto deti často netušia, že im niečo chýba, až kým sa s tým nestretnú priamo.
Nemajú osobnú skúsenosť a ani neprichádzajú do kontaktu s prvkami domácnosti majority.
Výchova detí je najmä povinnosťou ženy napriek tomu, že sa na nej podieľajú aj ostatní členovia.
Hlavné poslanie matky je však výchova detí.
Matky sa starajú o dcéry, učia ich najmä to, ako sa majú starať o mladších súrodencov.
Výchova v rodine je súrodenecká.
Tak ako aj všetky deti na svete, aj rómske dieťa potrebuje byť v rodine milované a prijímané.
Dieťa v rómskej rodine znamená dar od Boha.
Jeho zdravý vývin závisí najmä od získania pozornosti od rodičov a súrodencov, možnosti rozhodovať a byť zodpovedný za svoje správanie a regulovať svoje potreby a túžby.
Pre rómske dieťa je jeho rodina so svojimi zvykmi, tradíciami, hodnotami celým svetom.