Manželstvo na Slovensku je vnímané ako jedinečný zväzok muža a ženy, ktorý požíva všestrannú ochranu. Jeho hlavným účelom je založenie rodiny a riadna výchova detí. Hoci zákon o rodine kladie dôraz na manželstvo, splodenie a výchova detí nie sú výhradne podmienené existenciou manželského zväzku. V právnom poriadku Slovenskej republiky, rovnako ako aj v európskom práve, vychádza zo zásady monogamie. Polygamia je neprijateľná a uzavretie ďalšieho manželstva je nielen neplatné, ale aj trestné.
Manželstvo vzniká slobodným a dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy. Základným cieľom manželstva je vytvorenie trvalej a harmonickej rodiny, ktorá zabezpečí riadnu výchovu detí. Manželstvo vzniká vyhlásením snúbencov pred príslušným orgánom (matričný úrad alebo orgán cirkvi) za prítomnosti dvoch svedkov. Týmto vyhlásením snúbenci deklarujú svoju slobodnú vôľu vstúpiť do manželstva a vytvoriť trvalé spoločenstvo.
Manželstvo zaniká smrťou jedného z manželov, vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho alebo rozvodom. Pred uzavretím manželstva musia snúbenci vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti, ktoré by vylučovali jeho uzavretie. Tieto okolnosti definuje zákon o rodine a zahŕňajú napríklad už existujúce manželstvo, príbuzenský vzťah alebo nedostatok spôsobilosti na právne úkony.
Súd môže manželstvo zrušiť rozvodom, ak sú vzťahy medzi manželmi natoľko narušené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Súd pri rozhodovaní o rozvode prihliada na záujmy maloletých detí.
Úprava rodičovských práv a povinností po rozvode
Spolu s konaním o rozvod manželstva je spojené i rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ak manželia maloleté deti majú. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa Vaše manželstvo rozviedlo, súd upraví i výkon rodičovských práv a povinností k spoločným deťom, ktoré sa narodili počas manželstva alebo ešte pred uzavretím manželstva. V konaní o rozvod nie je však možné upraviť rodičovské práva a povinnosti k ešte nenarodenému dieťaťu aj napriek tomu, že je manželka vo vysokom štádiu tehotenstva. Súd vychádza zo stavu manželstva v čase vyhlásenia rozsudku.
Spoločná osobná starostlivosť o deti bola zavedená do nášho právneho poriadku v roku 2023. Ide o pomerne nový model starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje u koho a kedy budú deti, nie sú presné stanovené časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú kedy a u koho bude dieťa.
Ďalšie spôsoby starostlivosti o deti, ktoré pozná väčšina z nás sú striedavá starostlivosť oboch rodičov alebo osobná starostlivosť jedného z rodičov. Na tom, či bude dieťa v striedavej alebo osobnej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť. Je potrebné, aby túto dohodu súd schválil, inak je takáto dohoda nevykonateľná.
Pri rozhodovaní o tom, či bude dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo do osobnej starostlivosti len jedného rodiča, súd zohľadňuje niekoľko aspektov ako je napr. najlepší záujem dieťaťa. V prípadoch, ak sa rodičia nevedia dohodnúť ani na časovom rámci, kedy a u koho bude dieťa tráviť napr. víkendy, prázdniny, sviatky a pod., tak o tomto časovom rámci rozhoduje tiež súd. Rodičia však môžu zhodne uviesť, že súd právo styku upravovať nemá. V takom prípade súd stretávanie (tzn. styk s dieťaťom) neupravuje. Avšak aj súd aj Vy ako rodičia by ste mali brať ohľad na najlepší záujem dieťaťa a snažiť sa dohodnúť.
V prípade, ak nie ste manželia, na úpravu pomerov starostlivosti o deti sa aplikujú presne tie isté zákonné ustanovenia ako v konaní o rozvod, ktoré je spojené s konaním o úprave pomerov k deťom na čas po rozvode. V takom prípade sa však nepodáva na súd návrh na rozvod spojený s konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ale ktorýkoľvek z rodičov môže podať návrh na úpravu rodičovských práva a povinností.
Rozvod manželstva, v ktorom je dieťa narodené pred jeho uzavretím, má svoje špecifiká. Súd musí pri rozvode rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. To zahŕňa určenie, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako bude prebiehať styk dieťaťa s druhým rodičom a akým spôsobom budú rodičia prispievať na výživu dieťaťa. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo mimo neho. Výška výživného sa určuje na základe potrieb dieťaťa a majetkových pomerov rodičov.
Ak má dieťa priezvisko jedného z rodičov a rodičia sa po rozvode dohodnú na zmene priezviska, môžu o to požiadať príslušný úrad.
V prípadoch, ak sa rodičia nevedia dohodnúť ani na časovom rámci, kedy a u koho bude dieťa tráviť napr. víkendy, prázdniny, sviatky a pod., tak o tomto časovom rámci rozhoduje tiež súd. Rodičia však môžu zhodne uviesť, že súd právo styku upravovať nemá. V takom prípade súd stretávanie (tzn. styk s dieťaťom) neupravuje. Avšak aj súd aj Vy ako rodičia by ste mali brať ohľad na najlepší záujem dieťaťa a snažiť sa dohodnúť.
Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na záujem maloletých detí, najmä na ich citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.).
V prípade maloletých súrodencov je nežiaduce a nevhodné a vo väčšine prípadov aj v neprospech týchto maloletých detí, aby sa pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti rozdeľovali, aj keď praxou vžitá zásada zverovania maloletých detí - súrodencov do osobnej starostlivosti jednému rodičovi sa nemá uplatňovať automaticky.
Rešpektovanie, resp. prihliadnutie k prianiu samotného maloletého dieťaťa, možno za splnenia určitých predpokladov „považovať za zásadné vodítko pri hľadaní najlepšieho záujmu“ maloletého. Za predpoklady ovplyvňujúce mieru relevancie tohto kritéria je potrebné považovať predovšetkým dostatočnú rozumovú a emocionálnu vyspelosť maloletého dieťaťa, kde významným faktorom je v tomto prípade vek samotného dieťaťa, lebo čím je dieťa staršie, tým väčší má jeho názor váhu.
V prípade, ak nie ste manželia, na úpravu pomerov starostlivosti o deti sa aplikujú presne tie isté zákonné ustanovenia ako v konaní o rozvod, ktoré je spojené s konaním o úprave pomerov k deťom na čas po rozvode. V takom prípade sa však nepodáva na súd návrh na rozvod spojený s konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ale ktorýkoľvek z rodičov môže podať návrh na úpravu rodičovských práva a povinností.
Zákon neumožňuje vzdať sa výživného na dieťa jedným z rodičov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Predkladanie návrhov na súd zo strany rodičov, ktorí sa chcú dohodnúť na výživnom, je bežné. Takúto rodičovskú dohodu predložia súdu na schválenie.
Rozvodové konanie
Rozvod manželstva predstavuje jeden z najnáročnejších životných momentov, ktorý v sebe spája hlboké osobné, sociálne a psychologické aspekty s presne definovaným právnym procesom. Hoci je vnímaný ako ukončenie jedného životného obdobia, z právneho hľadiska ide o formálny akt, ktorým sa zväzok dvoch živých partnerov definitívne zrušuje. Zánik manželstva je na Slovensku možný len dvoma spôsobmi: smrťou jedného z manželov alebo právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode. Právnu úpravu, ktorá definuje podmienky a vzťahy v rodine, obsahuje predovšetkým zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine, zatiaľ čo procesné postupy súdov v rozvodovom konaní upravuje zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok.
Základnou podmienkou, ktorú súd musí posúdiť pred vydaním rozsudku o rozvode, je zistenie "vážneho a trvalého rozvratu" vzťahov medzi manželmi. Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine môže súd rozviesť manželstvo len vtedy, ak vzťahy medzi manželmi sú tak hlboko narušené a ich spolužitie nemôže plniť svoj účel, pričom nemožno očakávať jeho obnovenie. Súd v rámci svojej posudzovacej činnosti prihliada na porušenie manželských povinností zakotvených v § 18 a 19 Zákona o rodine, ktoré zahŕňajú povinnosť žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Samotné rozvodové konanie sa začína podaním návrhu na rozvod manželstva. Návrh na rozvod podáva jeden z manželov (navrhovateľ) a je dôležité, aby bol vypracovaný s právnou presnosťou, keďže akékoľvek nedostatky môžu viesť k predĺženiu konania. Návrh sa podáva na miestne príslušný okresný súd, ktorým je súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v ňom má aspoň jeden z nich stále bydlisko. Ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu. Ak nie je ani taký súd, návrh sa podáva na všeobecnom súde navrhovateľa.
Po podaní a doručení návrhu súd stanoví termín pojednávania. Na pojednávaní sa súd najskôr pokúsi o zmier medzi manželmi a preverí, či nie je možná obnova manželstva. Po pokuse o zmier súd vypočuje navrhovateľa a následne odporcu, pričom v prípade maloletých detí vypočuje aj kolízneho opatrovníka. Manželstvo nezaniká dňom vyhlásenia rozsudku, ako sa mnohí klienti mylne domnievajú. Súdne rozhodnutie sa považuje za právoplatné a manželstvo zaniká až uplynutím 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.
Ak sa manželia dohodnú na podstatných otázkach, akými sú starostlivosť o deti a majetkové vyporiadanie, proces sa môže výrazne zrýchliť a zjednodušiť. V takomto prípade súd už nemusí vykonávať rozsiahle dokazovanie o príčinách rozvratu, čo je kľúčové pre efektívny a menej stresujúci priebeh konania.
Finančné náklady a majetkové vyporiadanie
S rozvodovým konaním sú spojené aj finančné náklady, ktoré je dôležité zvážiť. Hlavným nákladom je súdny poplatok za podanie návrhu na rozvod manželstva. Vzhľadom na nedávne legislatívne zmeny, ktoré nadobudli účinnosť, je aktuálny súdny poplatok za podanie návrhu na rozvod 100 EUR. Ak sa návrh a všetky jeho prílohy podávajú v elektronickej podobe, poplatok je znížený o polovicu, teda na 50 EUR.
Rozvodom manželstva automaticky zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), ale majetok v ňom zahrnutý je potrebné vyporiadať. Do BSM patrí všetok majetok, ktorý jeden z manželov nadobudol počas trvania manželstva, s výnimkou majetku získaného dedičstvom alebo darom. Do BSM nepatria ani veci, ktoré slúžia výlučne na osobnú potrebu jedného z manželov alebo na výkon jeho povolania.
Dohoda o majetkovom vyporiadaní je najefektívnejší a najmenej nákladný spôsob. Dohoda musí byť písomná a v prípade, že sa týka nehnuteľnosti, musí byť notársky overená, aby sa mohla zapísať do katastra. Ak sa manželia nedokážu dohodnúť, musia podať návrh na súdne vyporiadanie. Súd pri svojom rozhodovaní vychádza zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké, pričom môže zohľadniť aj starostlivosť o deti a o spoločnú domácnosť.
tags: #rozvod #dieta #narodene #pred #uzatvoreniim #manzelstva