Mimomaternicové tehotenstvo a samovoľný potrat: Príčiny, príznaky a liečba

Tehotenstvo je prirodzený proces, ktorý zvyčajne začína oplodnením vajíčka spermiou a jeho uhniezdením v dutine maternice. Ak sa však oplodnené vajíčko neusídli v maternici, hovoríme o mimomaternicovom tehotenstve (ektopická gravidita). V tomto prípade sa vajíčko môže usídliť vo vaječníkoch, vajíčkovodoch alebo inde v brušnej dutine. Mimomaternicové tehotenstvo je život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Spočiatku sa tento problém neprejavuje a navonok prebieha tehotenstvo štandardným spôsobom. Odhalí sa pri prvej ultrazvukovej kontrole alebo sa ešte pred ňou začne prejavovať súborom nebezpečných príznakov. V prvých dňoch sa mimomaternicové tehotenstvo prejavuje rovnako ako bežné tehotenstvo. Žena má pozitívny tehotenský test a môžu sa objaviť ďalšie tehotenské príznaky, ako je nevoľnosť, napätie v prsníkoch a únava.

Medzi najčastejšie príznaky mimomaternicového tehotenstva patria:

• Kŕčovité bolesti v podbrušku
• Slabé krvácanie z pošvy mimo menštruačného cyklu
• Bolesť v oblasti bedier

Ak sa mimomaternicové tehotenstvo nelieči, môže viesť k prasknutiu vajíčkovodu, čo spôsobí silnú bolesť v podbrušku, pokles krvného tlaku, zblednutie pokožky a studené končatiny. Tento stav, známy ako hemoragický šok, je život ohrozujúci a vyžaduje si okamžitý lekársky zásah.

Príčiny a rizikové faktory mimomaternicového tehotenstva

Mimomaternicové tehotenstvo sa môže objaviť u každej ženy, bez ohľadu na to, či ide o prvorodičku alebo ženu, ktorá už má za sebou viacero pôrodov. Medzi najrizikovejšie skupiny patria ženy s anatomickými odchýlkami vo vaječníkoch a ženy, ktoré trpia gynekologickými zápalmi. Vajíčkovody sa v dôsledku týchto problémov môžu stať nepriechodnými, čo zabraňuje vajíčku dostať sa do maternice. Práve situácia, kedy sa cesta oplodneného vajíčka končí vo vajíčkovode, patrí medzi najčastejší druh mimomaternicového tehotenstva.

Medzi ďalšie rizikové faktory patria:

• Infekcie (zápalové ochorenia panvy)
• Pooperačné stavy (operácie na vajíčkovodoch)
• Použitie metód asistovanej reprodukcie
• Užívanie antikoncepcie obsahujúcej progesterón
• Vek matky nad 35 rokov
• Fajčenie

Diagnostika a liečba mimomaternicového tehotenstva

Základom úspešnej liečby mimomaternicového tehotenstva je jeho včasná diagnostika. Navštíviť gynekológa by ste mali čo najskôr potom, ako vám tehotenský test potvrdí tehotenstvo a neodkladne v prípade, ak na sebe spozorujete vyššie uvedené príznaky a mohli by ste byť tehotná. Žena by mala navštíviť gynekológa čo najskôr po potvrdení tehotenstva tehotenským testom, a to najmä vtedy, ak spozoruje niektorý z vyššie uvedených príznakov.

Diagnostika mimomaternicového tehotenstva zahŕňa:

• Gynekologické vyšetrenie: Lekár vyšetrí ženu a zistí, či má bolesti v podbrušku.
• Ultrazvukové vyšetrenie: Ultrazvukové vyšetrenie pomôže lekárovi zistiť, či je plodové vajíčko umiestnené v maternici. Ak sa plodové vajíčko v maternici nenachádza, je podozrenie na mimomaternicové tehotenstvo.
• Krvný test na stanovenie hladiny hCG: Hladina tehotenského hormónu hCG sa pri mimomaternicovom tehotenstve nemusí zvyšovať tak rýchlo ako pri normálnom tehotenstve.

Jediným riešením mimomaternicového tehotenstva je jeho prerušenie. Nakoľko nesprávne uhniezdené vajíčko nemá dostatočný priestor a živiny na svoj vývoj, telo takéto tehotenstvo často ukončí aj samé. V niektorých prípadoch mimomaternicového tehotenstva je preto možné ženu len odborne sledovať a čakať na samovoľný potrat. Kvôli nedostatku symptómov a zložitému včasnému odhaleniu je bohužiaľ väčšina mimomaternicových tehotenstiev odhalená v čase, kedy je nutné riešiť následky, ktoré mimomaternicové tehotenstvo so sebou prinieslo, a liečba si žiada operačný zákrok.

Existujú dva spôsoby liečby:

• Medikamentózna liečba: Ak je mimomaternicové tehotenstvo diagnostikované včas, môže sa liečiť liekom metotrexát, ktorý zastaví rast plodového vajíčka.
• Chirurgická liečba: Ak je mimomaternicové tehotenstvo pokročilejšie alebo ak medikamentózna liečba nie je účinná, je potrebný chirurgický zákrok. Najčastejšie sa vykonáva laparoskopia, pri ktorej sa odstráni plodové vajíčko a poškodený vajíčkovod. V niektorých prípadoch je nutné vykonať laparotómiu, čo je rozsiahlejší chirurgický zákrok.

Mimomaternicové tehotenstvo je život ohrozujúci stav, ktorý sa vie nepríjemne podpísať nielen na telesnej, ale aj duševnej schránke ženy. Riešiť tento stav je potrebné čo najskôr, preto by mala žena navštíviť lekára hneď, ako na sebe spozoruje nepríjemné príznaky mimomaternicového tehotenstva. Hoci liečba mimomaternicového tehotenstva sa spája s umelým prerušením tehotenstva, ide o jediný spôsob umožňujúci žene vynosiť v budúcnosti zdravé dieťa.

Samovoľný potrat (spontánny potrat)

Oplodnenie vajíčka spermiou, respektíve otehotnenie, nie vždy skončí pôrodom. Ak sa plod z tela vylúči alebo odstráni počas tehotenstva, hovoríme o potrate. Spontánny alebo samovoľný potrat je definovaný ako spontánna strata tehotenstva do 20. týždňa tehotenstva. Predpokladá sa, že približne 70 % oplodnených vajíčok je potratených, pričom 20 - 25 % klinicky uznaných tehotenstiev končí potratom. K väčšine spontánnych potratov totiž dochádza v prvom trimestri tehotenstva, kedy ešte daný človek nemusí vedieť o tom, že je tehotný. V dôsledku tohto mnoho ľudí nezistí, že potratili.

Klinický priebeh včasného potratu je spojený s obrazom krvácania a bolesti, neskoré potraty prebiehajú pod obrazom pôrodu.

Príčiny spontánneho potratu

Príčiny spontánneho potratu zahŕňajú mnohé genetické, hormonálne a iné zdravotné problémy, ktoré môžu poškodiť plod alebo spôsobiť, že plod nemá správne prostredie na zdravý vývoj v maternici. Najčastejšou príčinou spontánneho potratu v prvom trimestri sú chromozómové abnormality plodu. Vek a zdravotný stav tehotného človeka môžu ovplyvniť pravdepodobnosť spontánneho potratu, pričom risk sa zvyšuje stúpajúcim vekom a zhoršujúcim sa zdravotným stavom. Ženy, ktoré majú 40 alebo viac rokov majú 5-krát väčšie riziko spontánneho potratu než ženy vo veku 31 - 35 rokov. Ohrození sú aj ľudia, ktorí majú hormonálne poruchy, ochorenie štítnej žľazy, cukrovku, autoimunitné ochorenia, či výraznú podváhu alebo nadváhu. Rizikovými faktormi sú aj niektoré poruchy reprodukčného systému tehotného človeka, ako napríklad syndróm polycystických vaječníkov alebo endometrióza. Vrodené chyby maternice môžu spôsobiť, že plod sa nedokáže uhniezdiť, prípadne nemá správne prostredie na vývoj.

Typy spontánneho potratu

Mnohí si potrat predstavujú ako jednu udalosť, no nie je to celkom tak. Potrat je sled viacerých za sebou idúcich udalostí, pričom každá z nich nejak ovplyvňuje plod a má isté symptómy.

• Hroziaci potrat: Symptómy zahŕňajú krvácanie z vagíny, kŕče a bolesť v oblasti krížov a podbrušia. Krčok maternice však ostáva uzavretý, takže telo tehotného človeka nedokáže plod vylúčiť.
• Neúplný potrat: Symptómy sú podobné ako pri hroziacom potrate. Krčok maternice sa však začne otvárať a tehotenstvo musí byť prerušené. Hlavným znakom neúplného potratu je iba čiastočné vylúčenie plodového obalu. Zbytok tkaniva musí byť teda odstránený pomocou zákroku, ktorému hovoríme kyretáž. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k silnému krvácaniu a zdravie tehotného človeka by bolo vážne ohrozené.
• Úplný potrat: Pri tomto type potratu telo tehotnej osoby prirodzene vylúči celý plod aj plodový obal. Bolesť a/alebo krvácanie väčšinou utíchnu krátko po potrate.
• Zamlčaný potrat (missed abortion): Pri tomto type potratu si tehotná žena väčšinou nevšimne, že zažila potrat. Dôvodom je, že bežné príznaky ako krvácanie alebo bolesť sa nedostavia. Plod umrie v maternici ale nie je vylúčený z tela. Zamlčaný potrat je zväčša zistený počas ultrazvuku a plod je následne odstránený z tela kyretážou.

Ďalšie anomálie počas tehotenstva

Okrem potratu existuje aj viacero iných anomálií a problémov, ktoré môžu počas tehotenstva nastať. Jednou z nich je mimomaternicové (ektopické) tehotenstvo, kedy sa oplodnené vajíčko zahniezdi mimo maternice, napríklad vo vajíčkovode, takže plod nemá optimálne prostredie pre správny vývin. Mimomaternicové tehotenstvo je život ohrozujúci stav, pretože embryo napadá tkanivá, ktoré nie sú uspôsobené na tehotenstvo a toto je sprevádzané vnútrobrušným krvácaním. Takisto môže dôjsť k anomálii, ktorej hovoríme „zásneť hroznovitá“ alebo mola hydatidosa. Zásneť je spôsobená genetickou chybou, ktorá zapríčiní, že v maternici rastie abnormálne cystické tkanivo. Je nebezpečná v tom, že sa správa ako rakovina a dokáže metastázovať. Symptómy sú zo začiatku rovnaké ako pri bežnom tehotenstva. Neskôr môže nastať vaginálne krvácanie, zvracanie, nadmerný rast maternice, vysoký krvný tlak a zvýšená hladina hormónu hCG v krvi.

Psychologická podpora po potrate

Mnoho ľudí, ktorí si prejdú spontánnym potratom, pociťuje hlboký smútok a žiaľ. Potrat môže psychicky ovplyvniť aj prípadného partnera či partnerku tehotnej osoby, aj blízkych, ktorí pri nej počas tehotenstva stáli. Pri otehotnení v tele nastane množstvo zmien, ktoré sa po potrate musia zastaviť a telo sa musí vrátiť do pôvodného stavu. Úplné telesné zotavenie po potrate môže trvať niekoľko týždňov či mesiacov. Zotavovanie sa je individuálne a závisí od toho, v ktorom týždni tehotenstva potrat nastal, či a aký chirurgický zákrok vyžadoval a ako dlho telo prechádza procesom vyrovnávania hormonálnych hladín. Psychické vyrovnávanie sa s potratom však môže trvať dlho a byť veľmi náročné, ale rovnako môže byť aj relatívne jednoduché. Počas tehotenstva, najmä ak je plánované, sa môže vytvoriť puto medzi tehotnou ženou a dieťaťom. Pretrhnutie tohto puta môže byť pre ženu psychicky náročné. Po potrate môže žena pociťovať smútok, hnev, beznádej, výčitky svedomia, šok, zmätok, izoláciu, ale aj úľavu. Tento proces je náročný predovšetkým pre ženy, ktoré prežívajú potrat po niekoľký raz, alebo mali problém otehotnieť. Mnohé pocity, ktoré žena pociťuje bezprostredne po potrate, sú úplne bežné a po istom čase by mali postupne utíchnuť.

V prípade, že sa žena plánovala o dieťa starať s druhým rodičom, či už s biologickým, alebo s partnerom/partnerkou, potrat môže byť náročný aj pre druhého rodiča. Tento človek môže pociťovať rovnaké či podobné pocity straty, smútku a žiaľu. Tieto pocity sú rovnako bežné a je dôležité dbať o to, aby aj druhý rodič mal okolo seba podpornú sieť blízkych ľudí. Avšak, niekedy môže druhý rodič cítiť aj hnev alebo výčitky smerom k žene, ktorá potratila. V prípade, že tehotná žena je v partnerskom vzťahu, potrat naň môže mať zásadný dopad. Partneri sa môžu navzájom podporovať, smútiť spolu, navštevovať spoločné terapeutické sedenia. Je dôležité si uvedomiť, že každý človek má iné mechanizmy zvládania negatívnych či ťažkých situácií. Partneri sa s potratom môžu vyrovnávať individuálne, pričom jeden z nich môže cítiť intenzívnejšie pocity straty, smútku, žiaľu, hnevu ale aj úľavy.

Rekonvalescencia po mimomaternicovom tehotenstve znamená nielen nabratie telesných, ale aj psychických síl. Navyše, umelé prerušenie tehotenstva so sebou prináša aj hormonálne výkyvy, preto telo potrebuje na spamätanie sa niekoľko mesiacov. Ďalšie tehotenstvo samozrejme nie je vylúčené, pokiaľ po operácií žene ostal aspoň jeden funkčný vaječník. Čakať s novým tehotenstvom sa odporúča aspoň 3 až 6 mesiacov.

tags: #samovolny #potrat #mimomaternicove #tehotenstvo