Schizofrénia je vážne duševné ochorenie, ktoré ovplyvňuje myslenie, pocity, správanie a vnímanie reality postihnutého človeka. Prejavuje sa rôznorodo, pričom u každého jedinca môže mať iný priebeh a symptómy. Liečba schizofrénie je komplexná a zvyčajne zahŕňa farmakoterapiu, psychoterapiu a sociálnu podporu. Antipsychotiká predstavujú základný kameň farmakologickej liečby, avšak ich užívanie počas tehotenstva si vyžaduje osobitnú pozornosť a starostlivé zváženie rizík a prínosov.
Keď sa priemerného vysokoškoláka opýtame, čo je to schizofrénia, väčšinou jeho odpoveď končí pri slovách „rozdvojená osobnosť". Schizofrénia je závažná duševná choroba, ktorá narušuje schopnosť chorého správať sa tak, aby mu jeho okolie rozumelo, konať a uplatniť sa v spoločnosti. U pacienta nastávajú zmeny osobnosti, prežíva stavy vnútorného napätia i pocit hlbokého odcudzenia. Takto postihnutý človek stráca schopnosť odlíšiť podstatné od nepodstatného, je vzťahovačný, nedokáže sa orientovať v spoločnosti.
Pochopenie schizofrénie
Schizofrénia je psychiatrická diagnóza označujúca často chronickú duševnú chorobu, rôzne ovplyvňujúcu správanie, myslenie a emócie. Pojem schizofrénia pochádza z gréckych slov σχίζω (schizó) = rozdeliť a φρενός (phrenos) = myseľ a v preklade znamená rozdelená myseľ. Stav schizofrénie je sporný, hlavne kvôli nedostatku objektívnych kritérií pre diagnózu a následnú náročnosť dostatočného výskumu nedostatočne definovaného stavu. Výskum však naznačuje, že dôležitými prispievajúcimi faktormi sú genetické aj spoločenské vplyvy. U pacienta so schizofréniou dochádza k rozštiepeniu mysle a celkovému úpadku osobnosti. Pacient je vzťahovačný, neustále prenasledovaný bludmi a myšlienkami, rozpráva si sám pre seba, vytvára umelý svet. Často v hlave počuje 'hlasy' (niekedy mu pomáhajú, niekedy prikazujú robiť veci, ktoré pacient neche). Je veľmi komplikované si len predstaviť, čo človek postihnutý touto chorobou prežíva. K paranoidným vplyvom sa pridružujú poruchy pohybu (schizofrenik je schopný celé hodiny vydržať v neprirodzenej polohe) a vnímania. Otupenosť citov, inokedy extrémnu precitlivenosť sprevádza vytvaranie si neologizmov a nezmyselných súvislostí. Schizofrenik je veľmi plachý a neprestajne stráca spoločenskú istotu a svoje miesto v spoločnosti. Emócie sú vystupňované a nezodpovedajú situáciám, ktoré život prináša. Schizofrénia má veľa podôb, sú ľahšie prípady aj veľmi závažné. Sluchové a vizuálne halucinácie sú tiež sprievodnými javmi choroby. Nie je vymedzená presná doba prejavu choroby, avšak najčastejšie k schizofrénii dochádza medzi 16. - 25. rokom života (je možný prejav už vo včasnom detstve). Schizofrénia môže vážne poškodzovať mozog, ale taktiež môže naraz odoznieť bez porúch kognitívnych a intelektových funkcií.
Schizofrénia sa prejavuje rôznymi symptómami, ktoré zahŕňajú:
- Psychotické príznaky: bludy (chorobné presvedčenia), halucinácie (vnímanie neexistujúcich vecí), dezorganizované myslenie a reč.
- Afektívne príznaky: epizódy mánie (nadmerná aktivita, eufória, podráždenosť) alebo depresie (smútok, strata záujmu, únava).
Diagnostika schizofrénie môže byť náročná, pretože symptómy sa môžu meniť a prekrývať s inými duševnými poruchami. Dôležitá je dôsledná psychiatrická liečba. Príkladom takej poruchy je aj schizoafektívna porucha. Keď je prítomná porucha nálady, a to striedanie chorobne zvýšenej a následne zníženej nálady. Okrem toho sa pridružujú aj bludy a paranoidné predstavy.
Schizofrénia sa diagnostikuje prostredníctvom komplexného hodnotenia psychiatrom. Rozhovor s lekárom - psychiater sa pýta na informácie o vašich príznakoch a osobnej a rodinnej anamnéze duševných chorôb. Otázky sa zameriavajú predovšetkým na halucinácie, bludy, dezorganizované myslenie, zmeny nálad a funkčné poruchy. Diagnostické kritériá pre schizofréniu - diagnóza je založená na kritériách uvedených v DSM-5 (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch). Laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia - pomáhajú vylúčiť iné zdravotné stavy s podobnými príznakmi.
Na schizofréniu neexistuje žiadny liek, mnohým liečeným pacientom sa však darí fungovať s minimálnymi príznakmi ochorenia. Základom terapie sú antipsychotiká. Antipsychotiká prvej generácie môžu spôsobiť vedľajšie účinky, ako je trasenie, stuhnutosť, sedácia (útlm), prírastok hmotnosti, sucho v ústach, zápcha, závraty či nízky krvný tlak. Novšie antipsychotiká druhej generácie sú vo všeobecnosti preferované, pretože predstavujú nižšie riziko závažných vedľajších účinkov - sú však o niečo drahšie. Kognitívno-behaviorálna terapia pomáha pacientom rozpoznať a zvládnuť skreslené myšlienky a vyrovnať sa s prejavmi ochorenia.
Genetická predispozícia
Najužšia genetická súvislosť je preukázaná pri dvoch vážnych psychických poruchách: schizofrénia a bipolárna afektívna porucha. Známym dôkazom dedičnosti psychických ochorení sú schizofrénia a bipolárna afektívna porucha (BAP). Z viacerých štúdií vyplýva, že ak majú obaja rodičia niektorú z týchto porúch, existuje štyridsať až päťdesiatpercentné riziko, že poruchou bude trpieť aj ich potomok. Ja sa domnievam, že som to zdedila, keďže som nikdy neholdovala alkoholu, neužívala som drogy a ani som nefajčila. Doktori vravia, že sa dedí predispozícia.
Spúšťače ochorenia
Prvotné príčiny schizofrénie však nastávajú dávno predtým, než sa splaší dopamín a choroba plne prepukne, pravdepodobne už pred narodením jedinca, ktorý neskôr na túto chorobu ochorie. Je to teda siahodlhá reťaz príčin a následkov, ktorá začína dlho pred prepuknutím vlastnej choroby. Na rozpoznanie týchto prvotných príčin je dnes sústredené veľké bádateľské úsilie. Možné scenáre sme už uviedli - môže ísť o geneticky narušený alebo znížený počet spojov medzi mozgovými bunkami, poruchy vo vláknach, ktoré vedú vzruchy medzi nimi… Napríklad sa zistilo, že medzi ľuďmi narodenými v zimných mesiacoch na severnej pologuli je až o 8 % viac schizofrenikov. Možné vysvetlenie spočíva v tom, že tehotné ženy boli na začiatku tehotenstva na jar, keď je populácia viac zaťažená chrípkovými vírusmi. Medzi jedny z posledných dôležitých poznatkov patrí zistenie, že marihuana uľahčuje prepuknutie tohto ochorenia. Zatiaľ sa ešte nepodarilo dokázať, či funguje iba ako spúšťač (a teda či iba urýchľuje objavenie schizofrénie, ktorá by neodvratne nastúpila tak či onak), alebo či môže vyvolať toto ochorenie aj u človeka, ktorý dispozície preň nemá.
Vplyvom stresu a návalu zodpovednosti sa u mňa prepukol prvý atak. Veľmi som sa bála daňovej a hygienickej kontroly, preto som ani nespávala. V tom čase u mňa prepukol prvý atak.
Presne si pamätám, že som bola v kaviarni, bolo už pred uzávierkou a vtedy prišli dvaja páni s firemnou visačkou na krku s tým, že si chcú dať nejaký drink. Ale ja som začala reagovať paranoidne. Obvinila som ich, že sú z nejakej kontroly, že ma prišli skontrolovať. Takto som ich konfrontovala a oni sa len pozerali a vraveli, že si naozaj chcú len vypiť. Nechápali, čo sa deje. Vôbec som nevedela vyhodnotiť situáciu a prepadol ma strach, stále som ich podozrievala.
Následne ma prvýkrát hospitalizovali v nemocnici. Po dvoch týždňoch mi nastavili liečbu, začala som chodiť k psychiatričke. Vtedy to lekári považovali za akútnu psychózu. Vďaka liečbe sa môj stav postupne utlmoval a zlepšoval.
Každý atak bol horší a horší. Užívala som lieky tak, ako mi ich predpísali. Brala som ich do konca tretieho ročníka na vysokej škole. Potom mi vysadili lieky s tým, že je to už fajn, že sa to nevráti a že som bola len pod veľkým stresom. Lieky vám navrhla vysadiť lekárka? Áno, sama by som si ich nevysadila. Aj doma mi vysvetlili, že je to dôležité a že si musím uvedomiť, že niečo sa deje a tie lieky mi pomáhajú. Takže sme ich vysadili koncom leta, asi tri mesiace som bola bez liekov a v decembri prišiel oveľa silnejší atak. Dostala som sa na psychiatriu, ale už som musela podstúpiť elektrošoky. V tomto prípade mi už nešlo pomôcť inak.
Ako som ich prestala brať, najskôr som sa cítila lepšie. Pretože keď som ich brala prvýkrát, tlmili ma, bola som ospalejšia, bez nálady, utlmenejšia, do ničoho sa mi nechcelo. Ale len čo som bola bez liekov, ako keby som sa nabudila. Bola som spokojná, šťastná, všetko šlo fajn, už som si myslela, že všetko bude dobré. A bum, zmena prišla z noci na noc. Pamätám si, že som bola v kaviarni, v ktorej som vtedy brigádovala, a začala som sa znova báť toho, že budú chodiť kontroly. Počula som, že už chodili po nejakých prevádzkach. Zľakla som sa, začala som lapať po dychu, musela som odísť. V noci to potom prišlo. Vstala som, začala som búchať stoličkami a hovorila som, že mi niekto chce ublížiť. Už bolo zle, ráno ma brali k lekárke a potom ma hospitalizovali.
Vo svojom prípade som si nechcela siahnuť na život alebo si fyzicky ublížiť. Viem, že sú schizofrenici, ktorým sa to deje, ale v mojom prípade nie.
Táto choroba je nevyliečiteľná a v mojom prípade je alfa a omega brať lieky. Mám aj injekčnú depotnú liečbu. Dôležité je chodiť k psychológovi, dôležitá je životospráva, je dobré venovať sa športu, ktorý dodáva endorfíny. Treba si prispôsobiť život tak, aby bol čo najmenej pod stresom.
Schizofrénia a tehotenstvo
Tehotenstvo u žien so schizofréniou predstavuje komplexnú situáciu, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Je potrebné zvážiť vplyv ochorenia samotného, ako aj potenciálne riziká a prínosy liečby antipsychotikami pre matku a plod.
Riziká nespôsobené užívaním liekov
Ženy so schizofréniou bývajú menej plodné, než ich zdravé rovesníčky. Navyše u nich existuje riziko, že po pôrode sa ich zdravotný stav zhorší. Na druhej strane, aj pre povahu schizofrénie (hlavne apatia), je u nich vyššie riziko neplánovaného otehotnenia.
Riziká užívania antipsychotík počas tehotenstva
Hoci štúdie nepotvrdili výrazné zvýšenie rizika vrodených vývojových chýb pri užívaní väčšiny antipsychotík, niektoré z nich môžu predstavovať mierne zvýšené riziko. Ak ste užívali antipsychotiká počas tretieho trimestra, u novorodenca sa môžu objaviť abstinenčné príznaky a svalové zášklby, keďže lieky prechádzajú cez placentu. Počas tehotenstva bude lekár kontrolovať aj rast vášho dieťaťa. Existuje totiž riziko, že antipsychotiká (najmä prvej generácie) ovplyvnia rast plodu. Niektoré antipsychotiká môžu u matky spôsobiť metabolické zmeny, ako je gestačný diabetes alebo zvýšenie hmotnosti, čo môže mať negatívny vplyv na tehotenstvo.
Dôležité aspekty liečby počas tehotenstva
Napriek potenciálnym rizikám platí pravidlo, že v liečbe antipsychotikami môžete pokračovať iba vtedy, ak je to nevyhnutné. Prerušenie liečby môže viesť k relapsu ochorenia, čo predstavuje vážne riziko pre matku aj plod. Lekár by mal zvážiť výber antipsychotika s najnižším možným rizikom pre plod. Preferujú sa antipsychotiká druhej generácie, ktoré majú menej vedľajších účinkov. Je dôležité užívať najnižšiu účinnú dávku antipsychotika, aby sa minimalizovalo riziko pre plod. Počas tehotenstva je nevyhnutné pravidelné monitorovanie stavu matky aj plodu, aby sa včas odhalili prípadné komplikácie.
Keďže som psychiatrický pacient, konzultovala som to s lekármi. Tí mi povedali, že je to možné, ale minimálne päť rokov musí byť môj stav stabilizovaný a bez ataku. Takže som sa snažila, aby bolo všetko v poriadku. Držala som sa tri roky. V tom čase som zmenila prácu, mali sme svadbu a došlo k zhoršeniu stavu. S pani doktorkou sme to vtedy zvládli ambulantne. Odvtedy sme museli rátať odznova päť rokov. Bol to taký krok dozadu a s tým som sa tiež musela vyrovnať. Ale manžel mi hovoril, že aj keby sme nemohli mať bábätko, že to nevadí, že je so mnou, že si ma vybral a so mnou chce žiť aj bez dieťaťa. Bola to pre mňa obrovská podpora.
Po tej stopke to bolo fajn, prišiel začiatok roka 2021. Riešili sme, že som päť rokov bez ataku, už by sme mohli mať bábätko. Vtedy som nebola len u svojej psychiatričky, ale radila som sa s ďalšími dvomi, aby sme sa vedeli správne rozhodnúť.
Mali sme dve alternatívy. Prvá bola, že keď otehotniem, nebudem brať lieky, aby som chránila plod, a až v treťom trimestri by mi ich nasadili, aby som ochránila aj seba. Druhá alternatíva bola, že budem celé tehotenstvo na minimálnych dávkach liekov, ale s rizikom, že to môže nejak ovplyvniť bábätko.
Ja som sa nakoniec rozhodla, že nechcem ohroziť dieťa a budem robiť maximum, aby bolo všetko v poriadku, aj keď vysadím lieky. Obetovala som svoje zdravie pre zdravie bábätka. Chcem povedať, že toto rozhodnutie nevzniklo na jednom posedení, dlho sme to zvažovali, radili sme sa.
Otehotnieť sa mi potom podarilo veľmi rýchlo.
Prvé dva trimestre som nebrala lieky, ale koncom druhého trimestra sa začala psychóza. Už som inak vnímala realitu, už som to nebola ja a okolie si to, samozrejme, všimlo. Začala som chodiť častejšie k psychiatričke a ona mi už musela dať lieky. Chodila k nám domov mamka, pomáhala nám aj po nociach. Ale bez liekov by to už nešlo.
Moja realita nebola normálna ako u zdravých ľudí. Ale musím povedať, že z posledného ataku sa mi veľa spomienok po elektrošokoch vymazalo. Čiže z ataku mám len útržky. Viem, že som bola strašne proti chlapom. Ako keby som riešila to, že v prvom vzťahu som sa veľmi sklamala, a dostala som voči nim averziu. Mala som aj bludy, počula som nereálne zvuky. Manžel sa vtedy bál, či nezostanem v ústave. V priebehu polroka som skúšala fungovať aj doma, ale opakovane som sa vracala do nemocnice, domáce prostredie vtedy nefungovalo.
Život s s diagnózou a materstvo
Trvalo mi to roky a aj dnes si niekedy uvedomím, že ten život, čo vediem, je iný, ako majú zdravé mamičky napríklad. Ja sa musím nastaviť inak. Ale povedala som si, že sa k tejto celoživotnej chorobe postavím tak, že sa nebudem ľutovať ani plakať. Začala som si o schizofrénii čítať, zisťovať, aké sú metódy, vďaka ktorým bude môj život plnohodnotnejší. Nie je to úplne plnohodnotný život, lebo človek musí veľa obetovať, ale treba si povedať, že je to choroba, a postaviť sa jej čelom. Môj cieľ bol, aby sme s manželom mali bábätko, a išla som si za tým.
Vraveli ste, že ten prvý atak bol označený ako psychóza. Kedy sa definitívne potvrdilo, že ide o schizofréniu? A bolo ťažké ju diagnostikovať? Definitívne sa potvrdilo, že je to schizofrénia až po druhom ataku, kde aj liečba bola silnejšia. Ako som už spomínala, musela som podstúpiť aj elektrošoky.
Váš manžel bol s vami od začiatku ochorenia, poznal vašu diagnózu. Ako to celé vnímal on? Zakaždým mi bol nápomocný, podporoval ma vo všetkom. Je môj oporný bod. Veľmi dobre sa poznáme, už 15 rokov. Vždy vie, že sa niečo deje. Keď som zadumaná, príde a spýta sa ma, či ma niečo trápi, porozprávame sa. Je skvelý. Vníma to ako chorobu, trápi ho, keď sa trápim ja. So všetkým je uzrozumený. Nikdy sa mi neotočil chrbtom, všetko sme spoločne zvládli.
Z rozhovoru vyplýva, že váš vzťah s manželom vplyvom choroby neutrpel, práve naopak. Z priateľstva sa stalo manželstvo a teraz ste už aj rodičmi. S touto diagnózou je asi veľmi dôležité mať v živote v niekom oporu. Určite. Neviem si úprimne predstaviť, ako by to bolo, keby som nemala vzťah a prišla by choroba. Vidím to aj na iných pacientoch. Po atakoch, po všetkých tých ťažkých skúsenostiach, čo človek prežije, je to sebavedomie nižšie, zoznamovanie sa by bolo ťažšie. Je to veľmi veľká opora, keď už človek niekoho má a kráča s ním životom.
Naznačili ste už, že ako mamka máte iný život ako iné mamy. Teraz máte dvojročné dieťa. Čím je iné vaše materstvo? Potrebujem pomoc, takže mám osobnú asistentku, ktorá mi pomáha nielen s dieťaťom, ale aj v domácnosti. Dieťa som musela dať do jaslí. Keď som prišla z nemocnice, malo už tri mesiace, pretože po poslednom ataku som sa liečila pol roka. Už len to zoznamovanie s bábätkom a uvedomenie si, že som mamka, mi trvalo nejaký čas. Teraz má dva roky, ale chodí do jaslí, aby som mala čas pre seba. Môže to vyznieť zvláštne alebo sebecky, ale najprv sa musím postarať o svoje psychické zdravie, aby som tu bola pre svoju rodinu. Ako sa hovorí, šťastná mamka, šťastné dieťa, šťastná rodina. Zdravé ženy berú materstvo prirodzene, automaticky vykonávajú všetky činnosti, ktoré k tomu patria, ale na mňa by to bolo príliš. Nezvládam tie činnosti a je to stres.
A na ten stres si už dávate pozor. Musím, preto mám aj osobnú asistentku a veľmi mi pomáha. Byť na materskej a venovať sa dieťaťu nonstop, to by pre mňa bolo priveľa. Aj to sme už skúšali a bolo to náročné. Materstvo je pre mňa krásna vec, ale psychicky je to veľmi ťažké. Myslím, že aj zdravé ženy s tým majú niekedy problém. K tomu patria aj všetky domáce práce, to je na mňa veľa. Bojím sa ísť s dieťaťom na preliezky, bojím sa, že sa mu niečo stane. Takže tie strachy tam stále sú. Pritom pri výchove sa má dieťa niečo naučiť, a nie že mamka bude stále ustráchaná. Najprv si neviem predstaviť ho učiť novým veciam, napríklad bicyklovať, kolobežkovať, liezť po preliezkach, ale keď po čase vidím, že mu to ide, tak sa strach zmierni. Stále potrebujem mať pri sebe niekoho ako oporu. Veľakrát mi pomáha moja mamka alebo manžel, keď príde z práce. Nie som mamka na plný úväzok. Ale aj psychiatrička mi povedala, že si musím uvedomiť, že nikdy nebudem 100-percentnou mamkou. Znie to smutne, ale je to tak a ja sa s tým musím naučiť žiť. Stále je lepšie byť mamkou na 90 percent, ako byť v liečebniach. Viem, že potrebujem pomoc, a našťastie ju mám a môžem takto fungovať.
Starostlivosť o duševné zdravie
Či už máte duševné ochorenia v rodine alebo nie, vždy je na mieste chrániť svoje duševné zdravie. Ako? Doprajte si zdravú výživu - jedlo má dlhodobý vplyv na duševné zdravie. Mozog potrebuje rôzne živiny, aby zostal zdravý a dobre fungoval. Ak si chcete zlepšiť duševnú pohodu, mali by ste jesť vyváženú a pestrú stravu. Všímajte si svoje pocity a myšlienky - uvedomujte si svoje myšlienky, pocity, reakcie tela a svet okolo seba. Všímavosť voči sebe samému pomáha zlepšiť duševnú pohodu, ľahšie a skôr spozorujete príznaky stresu alebo úzkosti a lepšie sa s nimi vyrovnáte. Pravidelne sa hýbte - cvičenie a pohyb zlepšujú náladu, zmierňujú stres a pomáhajú lepšie spať. Stačí 30 minút mierneho cvičenia päťkrát týždenne, pravidelné prechádzky či bicyklovanie. Dbajte o dostatok spánku - dospelí ľudia by mali spať šesť až deväť hodín za noc. Dodržiavajte rovnaký čas zaspávania aj vstávania počas bežných dní aj víkendov. Problémy so spánkom ovplyvňujú to, ako sa fyzicky a duševne cítite. Funguje to aj opačne - vaše pocity a stavy ovplyvňujú kvalitu spánku. Udržiavajte kontakt s inými ľuďmi - dobré vzťahy s inými ľuďmi sú dôležité pre duševnú pohodu každého.
Čo všetko potrebujete okrem liekov, aby ste sa cítili dobre, aby ste neboli v strese? Rada si chodím zacvičiť, predtým, ako idem po dieťa do jaslí, si robím relaxačné cvičenia - pustím si autogénny tréning, potom si zdriemnem. Môj mozog nemôže byť veľmi zaťažený, preto si v polovici dňa ľahnem, oddýchnem si a do večera môžem fungovať. Potrebujem čas pre seba, vrátane ničnerobenia. Ale sú dni, keď sa viac povzbudím a nenechám všetko len na osobnú asistentku. A o tom aj osobná asistencia je, že nás má priviesť do praktického života, aby sme ho vedeli zvládnuť aj bez nej. Veľmi mi tiež pomáha ambulantná liečba a rozhovory so psychológmi. Rozprávam sa aj s inými pacientmi na psychiatrii, radíme si navzájom a vidím, ako sa aj ostatní snažia zvládať svoj život. Vďaka tomu mám podporu a viem, že všetko sa dá zvládnuť. Ale to, čo príde, človek nikdy nevie. Človeka môžu postretnúť aj ťažké situácie, takže uvidíme potom, ako to budem zvládať.
Keď som ochorela, vedeli to len moji rodičia, manžel, babka a moji veľmi dobrí priatelia. Nevedela o tom širšia rodina a tak to aj zostalo celé roky. Ale po mojom poslednom ataku, ktorý sa začal v tehotenstve, som sa rozhodla, že sa už nebudem schovávať za to, že manžel dobre zarába a ja nemusím chodiť do práce. Lebo dovtedy som len hľadala ospravedlnenia, prečo roky nechodím do práce. Musela som čeliť otázkam a vysvetľovať aj to, prečo ešte nemáme dieťa.
Musela som to nejak zahovoriť a maskovať, preto som vtedy hovorila, že manžel dobre zarába. Tak som to vtedy cítila, lebo veľa ľudí by to asi nepochopilo. Takže som vtedy hrala ako keby vydržiavanú manželku. (Úsmev.) To sa už trochu zmenilo, nemám už problém rozprávať, že mám schizofréniu, lebo vidieť, že aj s tým sa dá žiť a fungovať. Nie som však ešte ochotná zverejňovať pred cudzími ľuďmi konkrétnejšie informácie o sebe, ani nechcem zverejňovať svoju tvár. Rozhodla som sa napísať knihu, kde chcem opísať život so schizofréniou, svoj príbeh a všetko, čo sa udialo počas uplynulých rokov.
Myslím, že nie. Nie je to len o mne. Sama by som s tým nemala problém, ale chcem chrániť svoju rodinu.
Určite. Ten, kto sa lieči na psychiatrii, má nálepku a vidím to aj u iných pacientov. Aj oni hovoria, že sa boja vyjsť s tým, že majú taký problém. Ja mám schizofréniu. Keď to poviem, ľudia sa hneď vyplašia a pýtajú sa, či neublížim dieťaťu. Už aj také bolo.
Najhoršia reakcia bola, bohužiaľ, v rodine. Tam to aj zabolelo.
Keď som prišla z nemocnice, vtedy nerozumeli, že sa potrebujem doliečiť, moja psychika bola roztrieštená, mala som za sebou niekoľko elektrošokov. Nechápali, že dieťa chceme dať do jaslí. Chceli pomôcť, ale neprijali naše rozhodnutia. Pýtali sa, čo budem za ten čas, čo bude dieťa v jasliach, robiť.
Schizoafektívna porucha je závažné duševné ochorenie, ktoré kombinuje príznaky schizofrénie a afektívnej poruchy, ako je mánia alebo depresia. Tehotenstvo u žien s touto poruchou predstavuje špecifické výzvy a riziká, ktoré si vyžadujú komplexný prístup a starostlivé zváženie.
Pri schizoafektívnej poruche ide o zmiešanie príznakov schizofrénie a afektívnej poruchy (so zmenami nálad - depresiou alebo mániou). Prebieha v epizódach, medzi ktorými je chorý bez príznakov. Ochorenie zväčša nemení trvalo osobnosť. Moderná liečba by mala byť komplexná: psychofarmaká, psychoterapia (podporná, arteterapia, muzikoterapia) a resocializácia (na podporu návratu do spoločnosti). Z liekov sa najčastejšie používajú antipsychotiká. Navyše, depresívne stavy pri schizofrénii je u niektorých pacientov možné dobre vyladiť vhodným AP druhej/tretej generácie, u iných je nutné pristúpiť k podávaniu vhodných antidepresív.
Cieľom je odstránenie nepríjemných príznakov, ako sú napätie, úzkosť, strach, halucinácie, bludy, podozrievavosť, a takisto predchádzanie kolísaniu a zhoršovaniu stavu. Schizoafektívna porucha má vo všeobecnosti lepšiu prognózu, než schizofrénia, dlhodobá liečba je však takisto nevyhnutná.
Úskalím liečby chronických, nielen psychiatrických ochorení, je svojvoľné vysadzovanie liečby, prípadne nepravidelne užívanie či znižovanie dávok liekov. Riziko nespolupráce počas liečby u psychotických pacientov je vyššie pre nekritickosť k ochoreniu, prípadne podozrievavosť. Situáciu komplikuje aj fakt, že ihneď po svojvoľnom vysadení liekov, pacient nemusí cítiť negatívnu zmenu, a príbuzní si tiež nemusia nič všimnúť. Často je potrebná hospitalizácia. Navyše, prognóza ochorenia sa zhoršuje s narastajúcim počtom akútnych atakov.
Na úvod je dôležité spomenúť, že aj keď máte schizofréniu, môžete mať normálne tehotenstvo a porodiť zdravé dieťa. Keď sa budete o seba starať, budete mať dosť síl postarať sa aj o svoje dieťa. Prvá vec, ktorú by ste však mali urobiť, je porozprávať sa so svojimi lekármi, aby ste dostávali správnu liečbu a starostlivosť a zároveň aby ste chránili svoje zdravie a zdravie svojho dieťatka. Lekár vám môže poskytnúť rady, čo je vo vašej situácii najlepšie. Vďaka tomu sa budete cítiť pripravená a mať situáciu (aj schizofréniu) pod kontrolou.
1. Mám schizofréniu a chcem mať dieťa
Aj keď má schizofrénia tendenciu vyskytovať sa u príbuzných, nie je podľa doterajších poznatkov daná jediným génom. Je pravdepodobnejšie, že vplyv na riziko rozvoja schizofrénie majú rôzne kombinácie génov. Rovnako významnú rolu ako genetické faktory hrajú pri rozvoji schizofrénie faktory vonkajšieho prostredia a stresujúce životné skúsenosti. Ak v súčasnosti zvládate svoje príznaky pomocou liekov, mali by ste sa porozprávať so svojím lekárom o rizikách liečby a rizikách neliečenia schizofrénie. Pokračujúce užívanie predpísaných liekov môže znamenať riziko pre vaše nenarodené dieťa, ale keď nebudete lieky užívať, môžete sa cítiť zle vy. Niektoré antipsychotiká môžu zvyšovať hladinu hormónu prolaktínu v krvi. A aj keď prolaktín pomáha pripraviť telo na tehotenstvo, príliš veľa prolaktínu môže mať vplyv na vašu šancu otehotnieť a váš lekár sa môže rozhodnúť vám liečbu zmeniť. Pri zvýšenej hladine prolaktínu môže dochádzať k poruchám menštruácie, čo môže ovplyvniť vaše libido a plodnosť. Je preto dôležité porozprávať sa s lekárom o tom, aké lieky sú pre vás najvhodnejšie.
Všeobecne platí, že vždy je dobré mať niekoho, s kým sa môžete porozprávať. Podporná sieť (rodina, priatelia a ľudia s podobnými problémami) vám môže pomôcť zvládnuť stres počas tehotenstva a po pôrode aj napriek vašej schizofrénii. Terapeutické sedenia ponúkajú profesionálnejšie podmienky, kde môžete hovoriť s niekým, kto je vyškolený na to, ako vám pomôcť schizofréniu zvládnuť. Okrem liekov môžete vyskúšať psychoterapiu, predovšetkým kognitívno-behaviorálnu terapiu (KBT), psychoterapiu prijatia a odovzdania (ACT) a arteterapiu. Môžu vám pomôcť zmeniť spôsob myslenia a správania a príznaky schizofrénie môžu byť vďaka tomu zvládnuteľnejšie. Táto liečba môže pomôcť aj pri popôrodnej depresii, čo je vzácne, ale závažné duševné ochorenie, ktoré môže postihnúť ženu krátko po narodení dieťaťa.
2. Mám schizofréniu a som už tehotná
Antipsychotiká môžu mať vedľajšie účinky na vaše zdravie, ale ak ste tehotná, môže byť riziko určitých komplikácií o trochu väčšie. Veľká kanadská štúdia preukázala, že tehotné ženy so schizofréniou majú v porovnaní so ženami bez diagnostikovaného duševného ochorenia mierne vyššie riziko: preeklampsie, hlbokej žilovej trombózy, predčasného pôrodu, nízkej alebo vysokej pôrodnej hmotnosti plodu vzhľadom na jeho vek, tehotenskej cukrovky, chronicky zvýšeného krvného tlaku. Aj keď to znamená, že ženy v štúdii museli zostať v nemocnici častejšie, než je to pravidlom. Lekári teraz vedia viac o možných rizikách. Preto je možné vytvoriť vhodné postupy riešenia rizík pre ženy so schizofréniou, ktoré chcú otehotnieť alebo už sú tehotné. Pri hodnotení pomeru prínosu a rizika antipsychotík váš lekár zrejme (okrem iného) zváži: Rizikové faktory pre tehotenskú cukrovku a nadmerný nárast telesnej hmotnosti. Dostupné údaje o bezpečnosti týchto liekov v tehotenstve a v popôrodnom období. Riziko relapsu (návratu príznakov) bez užívania liekov. Je dôležité, aby ste dodržiavali pokyny svojho lekára a chápali význam zvládnutia príznakov počas tehotenstva. Ak vediete so svojím lekárom otvorenú a úprimnú diskusiu o možných rizikách tehotenstva a zmenách liečby, máte vyššiu šancu, že vaše tehotenstvo prebehne v poriadku a bude dobre sledované.
Užívanie antipsychotík počas tehotenstva pravdepodobne nebude mať pre vaše nenarodené dieťa žiadne závažné vedľajšie účinky (napr. vrodené chyby), ale môže súvisieť s predčasným pôrodom, nízkou pôrodnou hmotnosťou alebo novorodeneckými abstinenčnými príznakmi (z dôvodu pôsobenia liekov, ktorému bolo vystavené v maternici). Väčšina dôkazov sa ale týka staršej generácie antipsychotík, nie novších („atypických“) antipsychotík. Ak máte obavy o zdravie svojho nenarodeného dieťaťa kvôli užívaniu liekov, porozprávajte sa o tom so svojím lekárom. Lekár posúdi, či potrebujete na obdobie tehotenstva zmeniť lieky.
Väčšina antipsychotík môže prechádzať do materského mlieka, ale len vo veľmi malom množstve (< 3 %). Aj keď boli opísané prípady ospalosti a letargie po pôrode, väčšina prác nezistila u novorodencov žiadne nežiaduce udalosti. Ak chcete vedieť, či máte užívať lieky aj po pôrode, porozprávajte sa so svojím lekárom, ktorý vám poradí podľa vašej aktuálnej situácie.
Čo ďalšie môžem robiť počas tehotenstva na podporu svojho telesného a duševného zdravia?
Je mnoho vecí, ktoré môžete robiť, aby ste podporili zdravie svojho dieťaťa počas tehotenstva: Jedzte zdravo a venujte sa fyzickej aktivite. Denne užívajte výživové doplnky s kyselinou listovou. Obmedzte konzumáciu alkoholu. Ak je to možné, prestaňte ho piť úplne. Prestaňte fajčiť. Praktizujte techniky, ktoré znižujú stres, napr. svalovú relaxáciu, meditáciu. Dodržiavajte správny režim spánku.
Rady pre rodinných príslušníkov
Ak máte vo svojej blízkosti ženu so schizofréniou, ktorá plánuje alebo už je tehotná, najlepšia vec, ako ju podporiť, je dodržiavať nasledujúce tri kroky. Počúvajte Obrovským prínosom pre vašu priateľku alebo príbuznú so schizofréniou počas tehotenstva a po pôrode môže byť to, že s ňou budete. Podporte ju, nech vyjadrí svoje pocity a ponúknite jej pomoc v každodennom živote. Plánujte dopredu Pripravte sa na náročné situácie, ktoré môžu nastať počas tehotenstva a po pôrode, a povzbuďte ju k otvorenej diskusii o niektorých rozhodnutiach dopredu. Čerstvé matky so schizofréniou často potrebujú v období po pôrode veľkú podporu. Takúto ženu je potrebné dôkladne sledovať, či sa u nej znovu objavia príznaky psychózy, prípadne či nezanedbáva dieťa, čo by ich oboch mohlo ohroziť. Myslite na seba Starať sa o človeka so schizofréniou môže byť stresujúce a veľké životné udalosti, ako je tehotenstvo, môžu stres stupňovať. Preto je dôležité, aby ste sa starali aj sami o seba a venovali čas svojmu vlastnému zdraviu a pohode.
tags: #schizofrenia #antipsychotika #tehotenstvo