Po narodení dieťaťa nastáva pre matku a dieťa dôležité obdobie adaptácie a vytvárania vzájomného puta. Oddelenie novorodenca od matky bezprostredne po pôrode môže mať negatívny vplyv na tento proces. Moderné pôrodnícke postupy sa preto zameriavajú na minimalizáciu separácie a podporu bondingu, rooming-in a dojčenia. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku na Slovensku, s dôrazom na najnovšie poznatky a odporúčania.
Význam bondingu a kontaktu koža na kožu
Bonding predstavuje vytvorenie silného citového puta medzi matkou a dieťaťom bezprostredne po pôrode. Zahŕňa kontakt koža na kožu (skin-to-skin), priloženie k prsníku a vzájomné interakcie. Bonding má pre dieťa zásadný význam z hľadiska adaptácie na nové prostredie. Prichádza z dokonale sterilného prostredia maternice do vonkajšieho sveta a prostredníctvom kontaktu s matkou sa osídľuje jej prirodzeným mikrobiómom. Matka v reakcii na svoju bakteriálnu flóru vytvára protilátky, ktoré sú vo vysokej koncentrácii v kolostre, prvom mlieku. Každá kvapka kolostra je pre dieťa ako prvé očkovanie.
Bonding má obrovský význam pre mamu aj dieťa. Z medicínskeho hľadiska je to pre bábätko prirodzená cesta, ako sa adaptovať na nové prostredie. Počas prechodu pôrodnými cestami sa bábätko prirodzene osídľuje mamičkinými baktériami, ktoré sú súčasťou jej prirodzeného mikrobiómu. Tento proces pokračuje aj počas bondingu, keď je bábätko priložené na matkinu pokožku. Matka v reakcii na svoju bakteriálnu flóru, s ktorou žije celý život a je pre každého špecifická, vytvára protilátky. Tie sú vo vysokej koncentrácii práve v prvom mlieku, takzvanom kolostre, ktoré bábätko potrebuje. Každá kvapka materského mlieka v týchto prvých chvíľach je ako prvé očkovanie.
Okrem imunitných benefitov má bonding pozitívny vplyv na termoreguláciu dieťaťa. Matkino telo funguje ako prirodzený termoregulátor a pomáha dieťaťu zohriať sa na ideálnu teplotu. Počas bondingu sa tiež v tele matky uvoľňujú dôležité hormóny, ako oxytocín, známy ako hormón lásky, ktorý sa vyplavuje nielen pri samotnom pôrode, ale aj pri každom kontakte s novorodeniatkom.
Nils Bergman zdôrazňuje, že čím je viac kontaktu koža na kožu, tým je väzba bezpečnejšia. Kontakt koža na kožu tiež znižuje popôrodné depresie. Matky, ktoré strávia so svojimi deťmi prvých tisíc minút života, už potom svoje dieťa ani nedovolia odniesť.
Na konferencii Dr. Nils Bergman ďalej zdôraznil, že na vytvorenie vzťahovej väzby medzi otcom a dieťaťom je tiež dôležité kritické obdobie prvých tisíc minút. Na prežívanie otcovstva v úplne inej kvalite vraj stačí 30 minút kontaktu koža na kožu.
Rooming-in: Spoločný pobyt matky a dieťaťa
Systém rooming-in, kedy je matka s dieťaťom spolu na izbe 24 hodín denne, je na Slovensku praktizovaný už od roku 1982. Umožňuje matke učiť sa starať o dieťa, dojčiť ho podľa potreby a reagovať na jeho signály.
V Nemocnici Bory sa snažia, aby bola počas pôrodu, ale aj pobytu na šestonedelí atmosféra rodinná. Snažia sa zapájať oboch rodičov do starostlivosti o bábätko. Nielen mamička je dôležitá, ale aj otec.
Podpora dojčenia
Dojčenie je najprirodzenejší a najlepší spôsob výživy pre novorodenca. Materské mlieko je dokonale čisté, ľahko stráviteľné a obsahuje všetky potrebné živiny a ochranné látky, ktoré chránia dieťa pred infekciami a alergiami. Na Slovensku je kladený veľký dôraz na podporu dojčenia.
Mnohým matkám sa zdá, že ich mlieko je „slabé“. Nie je to pravda. Častý plač, nepokoj a dožadovanie sa častejšieho kŕmenia nemusia byť známkami nedostatku mlieka. Krízu v dojčení, ktorá sa z času na čas môže dostať, neriešte ihneď siahnutím po výrobkoch umelej výživy! Dieťatko okrem výživy potrebuje aj pocit lásky, bezpečia a istoty. To všetko nájde pri dojčení v náruči svojej matky.
Pracoviská sú držiteľmi certifikátu „Pracovisko podporujúce dojčenie“ a laktačné poradkyne sú mamičkám k dispozícii 24 hodín denne. Kladieme dôraz na edukáciu mamičiek v správnej technike dojčenia, ako aj v správnej výžive novorodenca.
Materské mlieko je najlepšia výživa pre Vášho nového člena rodiny. Po príchode domov dojčite bábätko „na požiadanie“. Majte na pamäti, že novorodenec by prvé týždne mal mať prestávku v kŕmení maximálne 4 hodiny, tzn. Plne dojčené bábätko by malo mať v priebehu celého dňa 6 - 7 plne pomočených plienok.
V stravovaní dojčiacej mamičky nezabúdajte na dostatočný pitný režim.
Vyrábajú sa z kravského mlieka úpravou jeho zloženia tak, aby sa zmiernili rozdiely oproti materskému mlieku. Na dokrmovanie sú najvhodnejšie počiatočné adaptované umelé mlieka.
Čo sa týka problémov s dojčením, štúdia amerického zdravotného centra UC Davis Health z augusta 2020 poukázala na veľké rozdiely v kritériách, na základe ktorých sa zdravotnícky personál v nemocniciach v USA rozhoduje, kedy je potrebné začať s dokrmovaním bábätka. Rovnako sa odlišujú odporúčania, kedy by si matka mala začať odsávať mlieko, a tiež odporúčania, akým spôsobom bábätká dokrmovať. Autori štúdie upozorňujú, že existujú prípady, keď je dôležité zvýšiť príjem mlieka zo strany bábätka, ale dokrmovanie je často zbytočné a vystavuje bábätko a matku rizikám zníženej tvorby mlieka a predčasného ukončenia dojčenia. Ženy by mali v prvom kroku dostávať pomoc s dojčením, nie ponuku dokrmovania bez reálneho dôvodu.
Pre dojčené dieťa je kľúčové, aby sa dokrmovanie udialo na prsníku. 52 % bábätiek v spomínanej americkej štúdii bolo dokrmovaných na prsníku suplementorom. Na Slovensku a v Čechách profesionálne laktačné poradkyne o. z. MAMILA namiesto suplementora odporúča ženám pre dokrmovanie na prsníku zostrojiť laktačnú pomôcku z nádoby a cievky. Cena cievky je menej ako jedno euro, a tak sa tento systém dokrmovania stáva dostupným pre všetky bábätká, ktoré dokrmovanie potrebujú.
Pred dokrmovaním sa totiž dajú urobiť kroky, vďaka ktorým dokrmovanie nemusí byť potrebné vôbec. Zvlášť v prvom týždni po pôrode má drvivá väčšina matiek dostatok mlieka pre svoje bábätko a je možné pomôcť bábätkám toto mlieko získať štyrmi jednoduchými krokmi: Kontaktom koža na kožu, Polohou pri dojčení, Stláčaním prsníka a Výmenou prsníkov.
Starostlivosť o predčasne narodené a rizikové deti
V prípade predčasne narodených alebo rizikových detí je starostlivosť o niečo zložitejšia. Mamička je spolu s predčasne narodeným alebo rizikovým bábätkom hospitalizovaná na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti. Podieľa sa na starostlivosti o bábätko.
Aby komunikácia s rodičmi bola lepšia, tak neonatologická JIS spolupracuje s OZ Malíček, ktoré združuje rodičov predčasne narodených detí. Takisto spolupracujeme s Centrom včasnej intervencie, ktorého pracovníci chodia na oddelenie. Keď rodičov s predčasne narodeným alebo rizikovým novorodencom prepustíme, chceme, aby mali kontinuitu starostlivosti. Aby nemali pocit, že zostali bez pomoci, bez rady.
Moderné prístrojové vybavenie JIS umožňuje poskytnúť dieťaťu podporné dýchanie aj riadené dýchanie, monitorovanie vitálnych funkcií a krvného tlaku, monitorovanie mozgových funkcií, liečbu kyslíkom, infúznu liečbu a parenterálnu výživu, fototerapiu (liečbu novorodeneckej žltačky) a inú špecializovanú starostlivosť.
Kangaroo mother care (KMC), ktorá zahŕňa aj KKK, dojčenie a predčasný pôrod, znižuje úmrtnosť.
Vyšetrenia novorodenca
Po prvotnom kontakte prebieha komplexné vyšetrenie novorodenca. Dieťatko príde na svet z prostredia, kde je podstatne vyššia teplota, ktorú reguluje matka a samo sa len začína „učiť“ udržať si telesnú teplotu. Keď je položené na matke, matka ho zohrieva zdola a zhora by malo byť prikryté plienkou a perinkou, aby sa tepelné straty minimalizovali. Dieťatko preto bežne vyšetrujeme na termolôžku, kde je zabezpečený termomanažment.
V prípade potreby sa vykonáva odsatie - nerobí sa paušálne. K štandardným vyšetreniam novorodenca pred prepustením do domáceho prostredia patrí vyšetrenie sluchu prostredníctvom otoakustických emisií, vyšetrenie vrodenej katarakty a USG obličiek. Po 72. hodine života dieťaťa realizujeme odber kvapky krvi na skríning vybraných vrodených porúch metabolizmu, funkciu štítnej žľazy, cystickú fibrózu a kongenitálnu adrenálnu hyperpláziu. Sme zapojení do pilotnej štúdie novorodeneckého skríningu so zameraním na genetické vyšetrenie svalovej muskulárnej atrofie - SMA a ťažkej primárnej imunodeficiencie - SCID, vyšetrenie sa realizuje z kvapky krvi novorodenca (výlučne so súhlasom rodiča). Vyšetrenie pulznou oxymetriou je štandardom na vylúčenie možnej kritickej vývinovej chyby srdca.
V rámci pediatrie je stanovených niekoľko povinných vyšetrení, ktoré boli urobené aj vášmu dieťatku. Skríning vrodených porúch látkovej výmeny - fenylketonúria (FKÚ), hypotyreróza (KH), kongenitálna adrenálna hypoplázia (CAH), cystická fibróza (CF) a rozšírený skríning metabolických ochorení. Výsledok vyšetrenia je známy najneskôr do 4. týždňa veku dieťatka. Vyšetrenie bedrových zhybov - Ortholániho test, vyšetrenie vykonal na novorodeneckom oddelení lekár - ortopéd. Ďalšie vyšetrenie nasleduje medzi 4. - 6. týždňom veku dieťatka. Ide o sonografické vyšetrenie bedrových kĺbov, ktoré sa vykonáva v Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici. Po príchode domov sa na toto vyšetrenie objednáte telefonicky, na telefónnom čísle: 048/4312172 MUDr. Janek alebo v 4. týždni života dieťatka navštívite ortopedickú ambulanciu v starom nemocničnom areáli, utorok 16:00 - 17:00 hod., MUDr. Echoscreen - na 3. deň života dieťatka bolo vykonané vyšetrenie otoakustických emisií.
Praktické rady pre starostlivosť o novorodenca po prepustení z nemocnice
Po odchode z nemocnice je potrebné do 24 hodín oznámiť prepustenie lekárovi prvého kontaktu, pediatrovi, ktorý následne preberá starostlivosť o vaše dieťatko. Pri prvom stretnutí mu odovzdáte dokumentáciu, ktorú ste dostali pri prepustení z nemocnice.
Výživa
V rannom veku je výživa pre zdravý vývoj dieťatka rozhodujúca. Najprirodzenejšou výživou v tomto veku je materské mlieko. Ak sa aj napriek vašej maximálnej snahe, nevytvára dostatok mlieka v prsníkoch, je potrebné dieťatko dokŕmiť umelou výživou.
Močenie a stolica
Novorodenci močia častejšie než staršie deti. Za normálne sa pokladá aj močenie v intervale jedenkrát za polhodinu. Stolica u novorodenca je zlatožltej farby. Výlučne dojčený novorodenec môže mať stolicu do každej plienky, musí však byť žltej farby. Ak je jej konzistencia zmenená, napr. vodnatá, kašovitá, hlienovitá, zelená, zapáchajúca, s prímesou krvi, navštívte ošetrujúceho lekára dieťatka. Niektoré detičky majú stolicu raz za 2 - 3 dni (dokážu stráviť materské mlieko takmer bez zvyškov).
Prvé dni môže mať moč červeno-oranžové sfarbenie pripomínajúce krv. Ide len o zahustený moč, ktorý sa zvýšeným príjmom mlieka postupne upraví. Frekvencia stolice je rôzna, môže byť niekoľkokrát denne alebo len raz v priebehu týždňa.
Hygiena
U dieťatka je dôležité udržať kožu čistú, čím zabránite vzniku bolestivých zaparenín. Znečistenú kožu umyjete teplou vodou a mydlom alebo jednorazovými čistiacimi obrúskami. Ak používate čistiace obrúsky, pokožku dieťatka je nutné dôkladne umyť vodou aspoň 1-krát denne. Podlá potreby natrite zadoček ochranným krémom.
Kúpeľ je základom hygienickej starostlivosti o kožu dieťatka. Miestnosť na kúpanie má mať teplotu 24 - 26 °C, voda 37 °C. Dieťatko kúpte v čistej vode. Pri kúpeli nepoužívajte špongiu, v ktorej sa môžu hromadiť mikroorganizmy. Kúpeľ by nemal trvať dlho, stačí 3 - 5 minút a to každé 2 - 3 dni. Ak je koža suchá, môžete ju ošetriť vhodným krémom.
Noštek vyčistíte vatovou štetôčkou, ale len vtedy, keď je to nevyhnutné. Ak je noštek upchatý, použite štetôčku navlhčenú vo fyziologickom roztoku. Z ušníc osušte len vodu a vstup do zvukovodu. Zvukovod hlbšie nečistite. U chlapčekov nepreťahujte predkožku na penise.
Pupočný pahýľ po kúpeli nechajte samovoľne zaschýnať. Pri kúpeli pupočný pahýľ zbytočne nenamáčajte. Pupočný pahýľ nasilu netrhajte, odpadne sám! Po odpadnutí pupočného pahýľa pupok prekryte sterilným suchým štvorcom a prelepte šetriacim leukoplastom na 12 - 24 hodín. V tento deň dieťatko nekúpte! Od nasledujúceho dňa pupok dezinfikujte. Navlhčite sterilný štvorec dezinfekčným roztokom a pupok dobre vyčistite 2-krát denne. Na pupok neaplikujte žiadne masti a zásypy.
Pupočný pahýľ väčšinou odpadne do 14 dní. Kým sa tak stane, ošetrujte ho denne 3% peroxidom vodíka, po odpadnutí nechajte voľne sušiť. V deň odpadnutia pupočného pahýľa dieťatko nekúpte, ak to nie je nutné. Od nasledujúceho dňa pupok ošetrujte (peroxidom) do úplného zhojenia.
Koža novorodenca je prvé týždne veľmi priepustná a citlivá, za normálnych okolností nevyžaduje preventívne používanie kozmetických prípravkov. Suchú kožu je vhodné ošetriť Vazelínou alebo pridaním olejového roztoku do kúpeľa.
Tzv. „ublinkávanie“ (alebo gastroezofágový reflux) je v novorodeneckom veku časté, dávajte pozor na správnu techniku dojčenia.
Hormonálne reakcie
Spôsobujú ich matkine hormóny, ktoré sa v priebehu tehotenstva dostali cez placentu do krvi dieťaťa. Novorodenecký ekzantém je kožná reakcia, ktorá je najčastejšou a najvčasnejšou hormonálnou reakciou u novorodenca. Na tomto základe môže tak u chlapcov, ako aj u dievčat, dôjsť k zdureniu prsnej žľazy. Žľazy môžu vylučovať aj malé množstvo sekrétu, ktorý však nevytláčajte. Reakcia sa objavuje v prvých 2 týždňoch života. Výtok z pošvy je hormonálna reakcia, ktorá vzniká v prvom týždni života dievčatka. Ide o hlienový, niekedy aj krvavý výtok z pošvy. Ak sa vám zdajú reakcie príliš búrlivé a neustupujú, informujte o tom ošetrujúceho lekára dieťatka.
Môže sa objaviť tzv. novorodenecký exantém - ide o bežnú kožnú reakciu, červené fľaky rôznej veľkosti a na rôznych miestach, ktoré postupne vymiznú. Medzi možné nálezy u novorodencov patrí aj zdurenie prsnej žľazy - možné u oboch pohlaví a výtok z pošvy u dievčatiek v prvých 2 týždňoch života.
Pobyt na čerstvom vzduchu a otužovanie
Neodmysliteľnou súčasťou denného režimu vášho dieťatka je pobyt na čerstvom vzduchu. V letných mesiacoch môžete ísť s novorodencom von už koncom prvého týždňa. Vychádzky by však nemali trvať dlhšie ako pol hodiny, postupne ich predlžujte. V chladnejších mesiacoch môžete začať s postupným otužovaním dieťatka v 2. - 3. týždni jeho života. Otužovať začínajte najprv pri otvorenom okne. Dieťatko oblečte tak, ako keby ste šli s dieťatkom von. Prvé otužovanie trvá asi 10 - 15 min, postupne čas predlžujte až na pol hodiny. Po takomto otužovaní vo vnútri môžete ísť s bábätkom von, pričom postupne čas pobytu predlžujte. Bábätko obliekajte štýlom „cibule“.
Po prepustení z nemocnice je vhodný denný pobyt vonku, dieťa je nutné obliecť adektvátne k počasiu. Deti do 1 roku nevystavujte priamemu slnku.
Bábätká od narodenia postupne otužujte.
Vitamín D
Vitamín D - odporúčame každému novorodencovi, ak nie je uvedené v prepúšťacej správe inak, podávať vitamín D v dávke 400 - 1000IU od 2. týždňa života.
Nulová separácia: Nový pohľad na starostlivosť o novorodenca
V súčasnej dobe, je materská a novorodenecká starostlivosť, platí to najmä pre západnú civilizáciu, v značnej miere založená na rutinnom oddelovaní matky a novorodenca. Oproti tejto neopodstatnenej a nevedeckej praxi stojí súhrn nových poznatkov, ktoré podporujú tzv. Nulovú separáciu matky a dieťaťa. Podpora Nulovej separácie je založená na potrebe materských zmyslových vstupov, ktoré regulujú fyziologické procesy u novorodenca. V dôsledku separácie vznikajú škodlivé vplyvy disregulácie a následných epigenetických zmien. Kontakt koža na kožu (KKK) je v úplnom protiklade takéhoto oddelenia matky a dieťaťa. Telo matky je z biologického pohľadu „normálnym“ miestom určeným pre starostlivosť, podporujúce lepšie výsledky jednak pre normálne zdravé deti, tak aj pre najmenšie, predčasne narodené deti. Nulová separácia podporuje prebiehanie v tele matky takých neurologických procesov, ktoré zaisťujú zvýšenú reprodukčnú zdatnosť, vrátane zmien v správaní (napr. bonding a ochrana) a zlepšujú laktáciu.
Až donedávna prevládalo štandardné presvedčenie, že mozog novorodenca je krátko po narodení extrémne nezrelý. Panovala domnienka, že dozrievanie dieťaťa je primárne geneticky riadeným procesom a preto teda relatívne nezávislý od rannej starostlivosti po pôrode a nepriaznivým okolnostiam. Verilo sa, že matky majú iba zanedbateľný vplyv na mozog a orgány ich dieťaťa a prvoradé bolo, aby dieťatko prežilo. Keďže existovalo dedičstvo vysokej úmrtnosti matiek, pôrod sa považoval za extrémne nebezpečný a vyžadoval odborníkov, ktorý mali zabezpečiť jeho zvládnutie. Miera úspechu závisela prvotne od samotného prežitia dieťaťa, nie od jeho kvality alebo výsledkov správania sa, či sociálnych schopností. Za posledných 100 rokov sa sformuloval pohľad na to, ako by mali byť služby zdravotníctva navrhované a prevádzkované. Vyššie uvedené názory a predstavy o pôrode nenašli podporu v sfére neurovedy 21. storočia ani medicíny, založenej na dôkazoch.
Tvorcovia politiky vývoja ranného detstva poukazujú na ’prvých 1000 dní’ ako na prvé dva roky života a 270 dní predchádzajúcich pôrodu. Ľudský novorodenec sa rodí s relatívne malým mozgom, ale veda preukázala, že je dokonale pripravený a kompetentný pre začiatok mimomaternicového života. Človek už nikdy nebude tak čulý ako po vaginálnom pôrode: noradrenalín, ktorý prebudí mozog, je 10 krát vyšší pri narodení než kedykoľvek inokedy. Vysoká hladina noradrenalínu aktivuje pľúca a čo je ešte dôležitejšie, zabezpečuje skorý bonding dieťaťa s matkou. Vôňa matky, kontakt a teplo naštartujú cestu z amygdaly dieťaťa k jeho frontálnemu laloku, čo spojí emočné a sociálne zapojenia mozgu. Zatiaľ čo gény toto robia možným, zažitie trvalej a neprerušenej matkinej prítomnosti to uskutoční.
Kládla sa otázka, či rozvoj riadila príroda (gény) alebo starostlivosť. Donedávna sa verilo, že to bola príroda a starostlivosť a miesto - miesto ako prostredie. Súčasný pohľad prihliada na oboje, starostlivosť aj niku ako na prostredie, pričom účinky génov sú znásobené v interakcii s prostredím.
Sú inkubátory, separované od matky, najbezpečnejším miestom pre novorodencov? Prieskum Cochrane, ktorý sa zameral na kontakt koža na kožu (KKK) u zdravých novorodencov a ich matiek, získal dôkazy, že KKK zlepšuje psychologickú reguláciu a zvyšuje frekvenciu dojčenia. Ďalší prieskum Cochrane, ktorý sa zameral na stratégiu Kangaroo mother Care (KMC), ktorá zahŕňa aj KKK, dojčenie a predčasný pôrod, dospel k záveru, že KMC znižuje úmrtnosť.
V mnohých nemocniciach sa o predčasne narodených deťoch predpokladá, že sú nestabilné, a preto nie je umožnené ich držanie ani dotyk. Akokoľvek, zistenia z randomizovanej kontrolovanej štúdie zverejnenej pred 10 rokmi poukazujú na to, že stav novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou sa stabilizoval, pretože deti neboli oddelené od svojich matiek. Na druhej strane sa u predčasne narodených detí, ktoré boli umiestnené do inkubátorov, počas prvých šiestich hodín života zvýšila nestabilita.
Bežný pohľad na novorodenca je ako leží v postieľke, v ktorej buď plače alebo spí, pričom perinka ho pomáha upokojiť. Plač je vraj dobrý, pomáha cvičiť pľúca. Moderná neuroveda však tento názor nepodporuje. Veda reprodukčnej biológie hovorí, že všetky telesné zmysly matky pomáhajú riadiť všetky rôzne časti fyziológie dieťaťa - hovorí sa tomu regulácia. Dlhodobá materská regulácia má za následok zdravé fyziologické nastavenia sprostredkované epigenetickým nastavením, ktoré zapája nervové obvody stredného mozgu.
Bábätká plačú, lebo im chýbajú materské zmyslové regulátory, prežívajú disreguláciu. Tá má za následok zastavenie rastového hormónu a spustenie kortizolu. Kortizol odvádza všetky kalórie a ďalšie neurologické zdroje na zabezpečenie prežitia tak, že homeostáza je obnovená, ale na úkor rastu. Tieto deti síce majú ‘stabilné vitálne funkcie’, ale nepoznáme hodnotu energie potrebnú na dosiahnutie tejto stability.
Štúdia dvojdňových zdravých detí, spiacich buď v postieľke alebo v kontakte koža na kožu (podľa voľby matky), poukázala na trikrát vyššiu aktiváciu autonómneho nervového systému (ANS) u detí spiacich v postieľkach v porovnaní s KKK. Teraz je už známe, že čím vyššia aktivita ANS, tým vyššia spotreba kalórií, so sprievodnou vysokou hladinou kortizolu. Keď reguluje kortizol, vo fyziológii dieťaťa dochádza k menej efektívnemu programovaniu nastavených homeostatických hodnôt. Tieto hodnoty zostávajú nastavené po celý život. Najčastejším dôsledkom tohto preprogramovania je vznik obezity.
Zabalené a separované dieťa leží tíško so zavretými očami a predpokladá sa o ňom, že spí. Štúdia o aktivácii autonómneho nervového systému (ANS), preukázala, že hlboká fáza spánku sa u separovaných detí, v porovnaní s KKK, znížila o 86% a ich spánkový cyklus takmer vymizol. U detí sa tiež vyskytli špecifické autonómne vzorce správania, ktoré sa dokonale zhodujú s tými, ktoré boli popísané ako ‘reakcie na hrozby’ nájdené u zneužívaných detí. Prvým náznakom pocitu hrozby u dieťaťa je jeho bdelosť, kde plač predstavuje hodnotu prežitia, nakoľko vnímaná hrozba je ďalej než jeho matka. Keď je však pocit hrozby bližšie ako matka, alebo keď matka neodpovedá na potreby dieťaťa, vtedy by plač mohol hrozbu zvýšiť a preto nasleduje stav ‘zmrazenia’. Tento ‘stav zmrazenia’ sprevádza intenzívna a úplná aktivácia ANS, kde EEG ukazuje žiadne známky aktivity. Takéto deti ležia úplne bez pohybu, v tichosti, s očami pevne zavretými. Predpokladá sa, že ide o spánok! Ale v skutočnosti ide o stav vysokého vzrušenia, tiež označovaný ako ‘strach-teror’.
Zatiaľ čo miera prežitia je dôležitá, kvalitné prežitie je v skutočnosti tým, na čom záleží. To je obzvlášť dôležité pre predčasne narodené deti, ktoré trávia týždne v separácii. Bolo preukázané, že kvalita prežitia je vtedy, s ohľadom na imunitu, IQ a školskú spôsobilosť, slabá.
Zdravotnícka starostlivosť zabezpečuje bezpečnosť matky, ale mnoho postupov a obmedzení nie je na základe vedeckých podkladov. V uplynulých rokoch boli tieto postupy metodicky testované v randomizovaných kontrolných klinických štúdiách a preukázali sa ako neužitočné a v mnohých prípadoch aj škodlivé. Príkladmi takýchto postupov sú holenie, nástrih hrádze, pôrod na pôrodnom lôžku, neustála kardiografia a hladovanie počas pôrodu.
Čerstvá mamička je ešte stále často nabádaná alebo povzbudzovaná k mysleniu, že po pôrode je dobré byť ‘sama a oddýchnuť si’ , že je to tak bezpečné ako pre ňu, tak aj pre dieťatko, ktoré ostáva v starostlivosti zdravotníkov. Reprodukčná biológia hovorí o existencii kritickej doby, ktorá sa týka novorodencov a aj ich matiek. Všetky stimulácie, ktoré prichádzajúce od dieťatka k matke - očný kontakt, stimulácia bradaviek a zvuky - pracujú spolu za účelom spustenia nových nervových obvodov u matky. Jedným z nich je aj efekt oxytocínu v predo-čelných mozgových závitoch, ktorý vytvára ‘zúrivú obranu mláďat’. Priestor pre tento efekt trvá iba pár hodín. Skorý začiatok dojčenia produkuje prolaktín, ktorý zabezpečuje optimálnu mamogenézu. Časové okno pre tento efekt sú 2 dni. Nulová separácia je preto nevyhnutná i pre úspešné dojčenie.
Zatiaľ čo mamičky potrebujú pozorovanie a starostlivosť, aby sa predišlo komplikáciám pred a po pôrode, súčasná starostlivosť sa musí stotožniť s novým chápaním reprodukčnej biológie a vyvíjajúcej sa neurovedy. Výsledky matky a plodu sa významne zlepšili za prítomnosti duly pri ‘prirodzenom pôrode’ a za zabezpečenia prirodzeného prostredia, ktoré produkujú ‘GxE’ popísané vyššie. Hoci sú technológia a zručnosti dostupné pre novorodencov a predčasne narodené deti na výbornej úrovni, nevyžadujú separáciu. Ak sú potrebné, treba ich použiť na správnom mieste, a to na matkinej hrudi. Základnou požiadavkou je ‘zjednotenie’ matky a novorodenca, ktorá začína KKK od momentu samotného pôrodu, pokračujúc Nulovou Separáciou. Dosiahnutie ‘zjednotenia’ si vyžaduje KKK aj od otca. Dostatočný priestor je nevyhnutný pre oboch rodičov starajúcich sa o dieťa.
1965. Vplyv emocionálnej deprivácie a zanedbávania na bábätká. S anglickými titulkami.
Každý z nás prišiel na svet za určitých okolností, ktoré prirodzene ovplyvnili náš život. Separácia dieťaťa od matky po pôrode môže v našom podvedomí zanechať hlboké emočné zranenia. Často nerozumieme, prečo sú niektoré situácie pre nás také zraňujúce.
Zuzana Bajkaiová dodáva, že systém následne sťažuje aj nasledujúci život. Deti, ktoré boli separované, teda oddelené od matky, obzvlášť po pôrode, sa nevedia častokrát začleniť ani v dospelosti. Cítia sa stratené alebo majú pocit, že svet je k nim príliš krutý. Boja sa cítiť, prejavovať pocity pred blízkymi, pretože častokrát dostávajú odpoveď typu - si citlivka.
Silvia zdôrazňuje, že každé dieťa potrebuje zostať po pôrode pri matke, nie len choré dieťa. Dnes vieme, že stres významne komplikuje akékoľvek zotavovanie. Nezáleží na veku, ak prežívame stres alebo chorobu, úraz, alebo šok, potrebujeme sa cítiť v bezpečí.
V charte práv dieťaťa je napísané, že dieťa má právo byť s rodičmi a rodičia s dieťaťom. Neplatí to len pri záchrane života alebo pri súdnom príkaze. Vymáhanie tohto práva je však problematické a jeho porušovanie je spoločenská norma.
Gabi poukazuje na fakt, že aj keď sú tieto témy právne ošetrené, v praxi je častokrát nemožné uplatniť svoje práva. Ako príklad uviedla, keď jej dcére nedovolili s jej dieťaťom tráviť noc v nemocnici.
Na záver rozhovoru Zuzana spomína dôležitosť práce pôrodných asistentiek a vyjadruje nádej, že táto profesia nezmizne ani o 20 rokov. Z praxe pozná ženy, ktoré povedali, že pôrod nebolel, keď mali splnené podmienky, o ktorých rozprávala Silvia.
Čo sa týka starých príručiek, tie odporúčali veci, ktoré sú v súčasnosti prekonané a považujú sa za škodlivé. Napríklad spoločné spanie s dieťaťom síce už nie je žiadne tabu, ale veľa rodičov o tom radšej nikde nehovorí, aby sa nestali predmetom kritiky. Dieťa k matke nepatrí - toto bolo kedysi bežné tvrdenie. Nebojte sa, nestratí sa vám. Čoskoro si však uvedomíte, že toto dočasné oddelenie od novorodenca je pre vás prospešné. Predošlý zvyk umiestňovať novorodencov do spoločnej miestnosti s matkami totiž mával jeden nepríjemný dôsledok.
Dnes sa mnohé mamičky nechcú od svojho novorodiata oddeľovať, pretože si dobre uvedomuje význam skorého a neprerušovaného fyzického kontaktu. Pomáha to dojčeniu aj vytváraniu silnej vzťahovej väzby. Žena je navyše biologicky stavaná na to, aby bola s dieťaťom hneď od narodenia, oddeľovať ich je v podstate násilie.
Ach, tí výstrední francúzski oteckovia! „Pomôžte vašej partnerke vytvoriť vhodné prostredie k príprave na pôrod. Vie sa totiž, že životná pohoda má priaznivý vplyv nielen na priebeh tehotenstva, ale i na ľahší priebeh pôrodu. Vo Francúzsku idú manželia dokonca tak ďaleko, že prichádzajú na pôrodnícke oddelenia a pomáhajú manželkám pri pôrode. Ako je to dnes: Žena si dnes našťastie môže vziať k pôrodu nielen partnera, ale napríklad i skúsenú pomocnicu dulu, ktorá jej pomôže zmierniť pôrodné bolesti či úzkosť. V niektorých zariadeniach môže k pôrodu i viac osôb. Alebo aj nikto, ak to tak žena chce. Možnosť voľby je na nezaplatenie.
Dieťa je na svete, ale vidieť ho nikto nesmie. Návštevníci a gratulanti sú síce veľmi milí ľudia, nie však v dobe, keď si má šestonedieľka odpočinúť. Hoci sú v našich pôrodníckych ústavoch návštevy na oddeleniach šestonedelia zakázané, príbuzní a známi sa niekedy dožadujú, aby im bola výnimočne dovolená návšteva mladej mamičky. Ako je to dnes: V niektorých pôrodniciach sa žiaľ nič nezmenilo a príbuzní môžu novorodeniatko vidieť len cez sklo, ale našťastie to už neplatí všade. Vo vyspelom zahraničí môžu príbuzní za dieťaťom priamo na izbu už v deň narodenia, Slovensko má ešte čo doháňať.
Dojčenie s rúškom cez ústa. Pred dojčením si žena umyje ruky mydlom. Bradavku jemne umyje vatou namočenou v borovej vode a to isté urobí aj po dojčení, potom bradavku osuší a priloží na ňu suchú gázu upevnenú podprsenkou. Ako je to dnes: Namiesto usmievajúcej sa mamičky malo dieťa na konci päťdesiatych rokov minulého storočia vidieť - zdravotnícke rúško. To sa však usmievať nevie. A umývať si pred dojčením a po ňom bradavku, to je už úplne prekonané. Matka si však môže bradavku potrieť materským mliekom, ktoré má hojivé účinky.
Snažte sa ešte v 4. mesiaci dojčiť. Ako je to dnes: Vinou separácie detí a matiek po pôrode a nedostatku podpory a informácií došlo k tomu, že ženy mali veľmi slabé materské sebavedomie. Dojčenie im veľmi nešlo, mali poranené bradavky a nikto ich nepodporoval, aby to ešte skúšali. A tak sa dojčenie v štvrtom mesiaci považovalo za veľký úspech! Dnes sa odporúča plné dojčenie do šiesteho mesiaca a potom, ako si dieťa bude žiadať. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dojčiť dva roky a ak chcete, tak aj dlhšie.
Si hladný? Máš smolu! Ak dojča oznamuje krikom, že má hlad, neberte jeho žiadosť na vedomie. Detská sestra pred dojčením a po ňom novorodenca odváži, takže vie, koľko toho vypil a či je nasýtený. Dieťa to potom musí vydržať až do ďalšieho dojčenia. Ako je to dnes: Ak si hladný, máš jednoducho smolu, ešte nie je čas. Ešte v osemdesiatych rokoch sa odporúčalo dojčiť každé tri hodiny, bez ohľadu na to, či dieťa kričalo od hladu. Dnes sú deti našťastie dojčené podľa potreby, keď si žiadajú.
Žiada si vašu pozornosť? Tak si ho samozrejme nevšímajte. Nepokoj u takzvaného nervózneho dieťaťa nesmieme podporovať, naopak snažíme sa ho zmierniť a odstrániť. Nezvykáme dieťa na uspávanie hýčkaním, kolísaním či svojou prítomnosťou. Pri mrnčaní alebo kriku dieťaťa nemá matka hneď k nemu bežať a tíšiť ho. V tom často matka robí chybu. Aj to najmenšie stvorenie je prefíkané. Čoskoro pochopí, že keď zakričí, už je tu matka hýčkajúca, spievajúca atď., a tak zámerne využíva svojho kriku, aby získalo túto príjemnú zábavu. Chyba teda nie je v dieťati, ale v matke. Ako je to dnes: Maličké dieťa ako rodený manipulátor, ktorý celkom vedome diriguje svoju mamu? To snáď nie! Ignorovať vrodenú túžbu dieťaťa po nosení, maznaní sa a telesnej blízkosti bolo jedným z tragických výchovných omylov minulosti. Dôsledky pociťujeme dodnes.
Do postele k rodičom? Ani náhodou, poškodí to ich pracovný výkon. Je úplne nevhodné brať si dieťa na utíšenie k sebe do postele nielen z dôvodov zdravotných, ale aj preto, že dieťa sa príliš pripúta k tomu rodičovi, ktorý si ho berie do postele, zvyká si na to a často sa potom budí v noci a s plačom sa pokúša dostať sa k nim do postele. Preto je nutné vštiepiť dieťaťu, že je to neprekročiteľná zásada, že do postele sa rodičom v noci nesmie. Podobne dôrazne musí byť dieťaťu zakázané, aby v noci behalo k ich posteli. Ak sa to povolí, dieťa si môže zvyknúť na také nočné budenie aj niekoľkokrát za noc, že sa vôbec nevyspí so všetkými dôsledkami pre jeho telesné i duševné zdravie. Ako je to dnes: Pripútať sa k rodičovi? To je naozaj hrôza. Spať s ním v posteli? Ani nehovoriac… Je to naozaj tak strašné, spať v noci s tým malým voňavým stvorením v jednej posteli? Ak vám to tak vyhovuje a dieťa si to žiada, prečo to neurobiť? Rodine by nemal nikto zvonku prikazovať, čo smie a čo nesmie.
V ôsmich mesiacoch nechodí na nočník? Chyba vo výchove! V ôsmom mesiaci môžete dieťa začať učiť na nočník. Snažte sa u dieťaťa vypestovať tzv. Ako je to dnes: Dávať dieťa na nočník v ôsmich mesiacoch je predčasné. Dieťa ešte neovláda dobre zvierače. Musí k tomu dospieť samo a prirodzeným vývojom, čo je okolo 18. až 24. mesiaca, u mnohých detí aj neskôr, okolo 30. mesiaca. Rešpektujte preto jeho prirodzený vývoj bez ohľadu na to, čo hovoria babičky, podľa ktorých vy ste už na nočníku sedeli v jednom roku.
tags: #separacia #dietata #od #matky #novorodenec