Keď dieťatko „prepadne“ separačnej úzkosti, matku to zvyčajne veľmi prekvapí. Doteraz totiž jej drobček znášal náruč ostatných členov rodiny a príbuzných úplne bez problémov a s úsmevom a ona sa mohla bez obáv vzďialiť i na pár hodín. Lenže teraz je všetko inak. V okamihu, keď dieťatko stratí matku z dohľadu, spustí srdcervúci plač.
Separačnou úzkosťou si prejde dieťa v období od 6. do 12. (niekedy 18.) mesiaca veku. Je to úplne normálne zdravé vývojové štádium, v ktorom si utvára citové puto k preň najdôležitejšej osobe, čo býva spravidla práve matka. U tej sa cíti v úplnom bezpečí, pretože mu dáva dokonalý pocit istoty. Ak ju však odrazu nevidí, prepadá doslova panike, má strach, spustí zúfalý plač.
Dieťatko totiž v tomto veku žije len prítomnosťou, a tak nevie a nechápe, že matka sa o chvíľku vráti, že ho neopúšťa. Ono ju skrátka miluje nadovšetko na svete, je od nej psychicky závislé a chce s ňou byť v nepretržitom kontakte. Každá minúta bez nej je preň veľmi stresujúca.
Najčastejšie sa objavuje medzi 7. a 9. mesiacom života. Ide o prirodzenú fázu vývinu, takže nie je potrebné sa jej obávať. U ročného dieťaťa sa separačná úzkosť prejavuje plačom a lipnutím pri odchode rodiča. U dvojročného dieťaťa sa často prejaví protestom, hnevom a odmietaním odlúčenia. U trojročného dieťaťa sa môže prejaviť strachom zo škôlky a obavami o rodiča.
Separačná úzkosť znamená strach z odlúčenia. Dieťatko od narodenia funguje najmä s maminkou. V určitom období začne dieťatko duševne dozrievať a uvedomuje si odlúčenie. Cez deň býva dieťatko nervózne, plačlivé. Plače, ak sa čo len na chvíľku stratíte z dohľadu. Počas tohto procesu separačnej úzkosti, dieťatko veľmi citlivo a s plačom reaguje najmä na situácie, keď sa maminka vzdiali. Najobľúbenejšou činnosťou dieťatka v tomto období je hra na „suchý zips“.
Niekedy sa môže zdať, že už môžeme dieťatko na chvíľu nechať samé - práve vtedy však nastupuje separačná úzkosť, ktorá ovplyvňuje aj nočný spánok. Dieťa si uvedomuje, že mama nie je vždy nablízku. Dôležité je pochopiť túto situáciu a s láskyplnou trpezlivosťou sprevádzať dieťa cez toto obdobie.
Prečo je separačná úzkosť vlastne dobrým signálom? Hoci je toto obdobie vyčerpávajúce, separačná úzkosť je znakom toho, že dieťa má k rodičovi vytvorenú silnú a bezpečnú väzbu. Mama alebo otec sú jeho istotou. Dieťa, ktoré sa bojí odlúčenia, má dôvod - cíti sa pri tebe dobre a bezpečne. Práve z tohto pocitu istoty neskôr vyrastá samostatnosť.
Separačná úzkosť u bábätka je úplne bežná a objavuje sa najčastejšie okolo 8. až 14. mesiaca, keď dieťa začína chápať objektovú stálosť - teda že rodič existuje aj vtedy, keď nie je pri ňom. Separačnú úzkosť bábätku úplne „nezoberiete“, je to prirodzená fáza. Môžete ju však významne zmierniť tým, ako sa k nemu správate vy.
Separačná úzkosť u detí je v ranom veku bežná a prirodzená - najvýraznejšia býva okolo 6 - 18 mesiacov a môže sa zhoršiť pri nástupe do škôlky či školy. Pri nástupe do škôlky dieťa zažíva stres z nového prostredia, preto sa separačná úzkosť môže dočasne zhoršiť.
V prvých šiestich mesiacoch života sa bábätko cíti ako jedna bytosť so svojou mamou. Nedokáže si predstaviť seba samého bez nej, sú nerozlučnou dvojicou - táto symbióza je pre dieťa doslova rajským stavom. Zrazu reaguje plačom, keď mama opustí miestnosť alebo ho položí - hoci rovnakým spôsobom ako predtým. Voči cudzincom môže byť nedôverčivé, vystrašené, začne plakať.
Separačná úzkosť sa objavuje v dvoch fázach: okolo 6-8 mesiacov a neskôr približne v 1,5 roku. Prežívame náročnejšie obdobie, a to platí rovnako pre rodiča aj dieťa. Okolo šiesteho mesiaca sa už mohlo zdať, že môžeme dieťatko na chvíľu nechať samé - práve vtedy však nastupuje separačná úzkosť, ktorá ovplyvňuje aj nočný spánok.
Okolí 1,5 roka sa separačná úzkosť často vracia - a môže byť ešte silnejšia. Dieťa už chodí, objavuje svet, no zároveň ho môže znepokojovať, že to dokáže urobiť aj bez mamy. Môžu sa znovu objaviť problémy so spánkom. Túži byť na rukách, potrebuje blízkosť a istotu.
Keď dieťatko „prepadne“ separačnej úzkosti, matku to zvyčajne veľmi prekvapí. Doteraz totiž jej drobček znášal náruč ostatných členov rodiny a príbuzných úplne bez problémov a s úsmevom a ona sa mohla bez obáv vzďialiť i na pár hodín. Lenže teraz je všetko inak. V okamihu, keď dieťatko stratí matku z dohľadu, spustí srdcervúci plač. Aj obyčajné vykonanie potreby sa tak pre ňu stáva obrovským problémom, nehovoriac o tom, že by si chcela oddýchnuť vo vani. Drobec skrátka musí mať svoju matku stále na očiach.
Čo s tým? Rozhodne sa nesnažte jeho úzkostlivé správanie ignorovať alebo podceňovať. Nemôže za to, neovplyvní to. Správnou cestou k prekonaniu tohto náročného obdobia je naopak vypočutie jeho aktuálnych potrieb. Pomôže mu to k rozvoju dobrých citových väzieb v neskoršom veku, vyrastie z neho zdravo sebavedomý a milujúci jedinec. Buďte mu nablízku, keď to vyžaduje, zoberte ho na ruky, doprajte mu svoje teplé náručie, hlaďte ho.
Naopak úplne ignorujte pripomienky okolia, že svoje dieťa rozmaznávate. Vy ste rodič, vy svoje dieťa vychovávate a je len na vás, aby ste mu vytvorili tie najlepšie možné podmienky na zdravý psychický vývin a pripravili ho na ďalšie roky jeho života.
Potláčanie separačnej úzkosti, okrikovanie alebo dokonca trestanie dieťaťa vedie k narušeniu jeho psychického vývinu, stáva sa z neho neistý jedinec bez sebavedomia, ktorý si následky tohto traumatizujúceho zážitku odnáša do dospelosti. Myslite tiež na to, že i vaše dieťa bude raz rodičom a musí vedieť, ako citlivo a s láskou vychovávať svojich potomkov.
Ako uľahčiť dieťaťu odlúčenie počas dňa
Veľmi pomáhajú malé rituály, ktoré sa opakujú každý deň. Dieťa tak vie, čo môže očakávať, a cíti sa istejšie. Pomôcť môže aj mojkáčik alebo obľúbená hračka, ktorú má spojenú s domovom a bezpečím. Takýto prechodový predmet mu dodáva pocit istoty aj vtedy, keď mama alebo otec nie sú práve nablízku.
V tomto období je úplne v poriadku, ak dieťa potrebuje viac kontaktu. Nosenie v ergonomickom nosiči alebo šatke mu umožňuje cítiť tvoju blízkosť, teplo a pokoj. Mnohé deti sa takto rýchlejšie upokoja a zvládajú deň s menším stresom.
Pri vysávaní, utieraní prachu, varení, stále bol so mnou. Brala som ho i do kúpeľne, keď som sa chcela nerušene vykúpať. Zakaždým si spokojne hovel v autosedačke, hral sa a bolo vidieť, že je šťastný. A hlavne prestal konečne plakať. No a za pár mesiacov nebolo po separačnej úzkosti ani stopy. Ako mávnutím čarovného prútika sa z ustrašeného usmrkanca stal malý zvedavý nezbedník, ktorý už nemal problém ísť s babičkou na prechádzku.
Skúste ho postupne zvykať aj na krátke odlúčenia s dôveryhodnou osobou. Pri zaspávaní pomáhajú jednoduché rituály, napríklad rovnaká pesnička, pohladenie alebo pár minút tichej blízkosti. Dôležité je aj predvídateľné prostredie a váš pokoj.
Pri zaspávaní pomáhajú jednoduché rituály, napríklad rovnaká pesnička, pohladenie alebo pár minút tichej blízkosti. Dôležité je aj predvídateľné prostredie a váš pokoj.
Je dobré a vhodné, aby detičky občas boli chvíľku aj samé s niekým iným, napr. ockom, babkou a pod. Niekedy sú situácie, že maminka jednoducho potrebuje odísť k lekárovi, do obchodu, na úrad alebo do práce bez dieťatka. Odlúčenie v období separčnej úzkosti dieťatko lepšie zvládne, ak je zvyknuté bývať aj s niekým iným.
Neponáhľajte sa s lúčením, ale ani ho zbytočne nepredlžujte. Keď sa rozlúčite, odíďte. Povedzte dieťaťu, že ho máte radi a uistite ho, že sa vrátite. Ak ste prejavy separačnej úzkosti u seba, alebo svojich blízkych v niektorých zo spomínaných bodov našli, aj touto cestou je možné nájsť odbornú pomoc.
Ak vaše dieťatko aj napriek mnohým pokusom nechať ho s ostatnými stále pociťuje separačnú úzkosť, zvážte, či nenastal okamih požiadať o radu svojho lekára. Ak vás sužuje veľa pochybností týkajúcich sa tejto témy, môže byť tiež užitočné obrátiť sa na psychológa.
Prečo sa pri separačnej úzkosti často zhorší spánok
Separačná úzkosť sa veľmi často prejaví práve na spánku. Dieťa sa môže budiť častejšie, vyžadovať kontakt alebo sa ťažšie upokojovať. Nie je to znak, že robíš niečo zle, ani že je pokazený režim. Musíte len zachovať rovnaké večerné rituály a vytvoriť dieťaťu príjemný pocit bezpečia pri zaspávaní. Spací vak pomáha udržať komfort a stabilitu aj v náročnejšom období.
Separačná úzkosť často zhoršuje spánok, pretože dieťa vníma ukladanie do postele ako odlúčenie, čo zvyšuje strach a potrebu blízkosti rodiča. Bábätká: Sledujte vývin, držte sa rutiny a doprajte bábätku istotu.
V postieľke cez deň pri hraní ale aj cez deň v iných častiach domu/bytu, sa skrývajte za blízky nábytok (posteľ, gauč a pod.) na pár sekúnd a hovorte, „Kde je maminka?… Tu je maminka!“ alebo „Kukuk!“. Takýmto spôsobom ukazujete, že veci existujú, aj keď ich nevidíme. Hrajte si napríklad s plyšiakmi, autíčkami alebo bábikami divadielko o maminke a dieťatku. Simulujte modelové situácie, kedy maminka (hračka) na chvíľku odíde a potom sa s k svojmu dieťatku opäť vráti.
Separačná úzkosť u detí znamená problémy so zaspávaním a spánkom. Ahojte baby, Mám 7,5 mesačného synčeka a posledné cca 3 týždne do je des.. nič nemôžem počas dňa spraviť, keď ho položím z rúk že mu idem navarit prikrm tak place tak, že začne doslova ryčať…keď ho zoberiem naspäť na ruky hneď prestane a už je dobre.. denné spanky tiež mi najlepšie pospí keď cely čas ležím v posteli s nim… keď som s nim počas dňa sama, nevie sa absolútne ani na chvíľku zahrať sám, začne mrnčať a dožadovať sa prsníka.. keď sa s ním hrá manžel alebo niekto z rodiny tak úplne v pohode je pokojný a akonáhle ma vidí tak začne mrnčať revat chce ísť ku mne na ruky.. je to separačná úzkosť alebo čo je to za obdobie? Prejde to či sa to len bude zhoršovať?🙈
Separačná úzkosť u detí sa obvykle objavuje medzi 7. a 9. mesiacom veku. Chcete sa dozvedieť viac o vývojových skokoch a zručnostiach, ktoré vaše dieťa v tomto období získava?
Separačná úzkosť a súrodenci
Ak je vaše dieťa jedináčik, tieto starosti sa vás netýkajú. Problém však môžu mať rodičia, ktorí majú detí viac. Každé z nich túži po pozornosti a zvýšenú starostlivosť o ich mladšieho súrodenca nemusí niesť práve dobre. K žiarlivosti tak chýba len krôčik. Prečo matka tak často pestuje malého bračeka? Prečo ho berie všade so sebou?
Je veľmi dôležité v tomto období nezanedbávať i svoje staršie deti. Aj keď to môže byť veľmi vyčerpávajúce, treba sa venovať aj im. I pár spoločných minút postačí k pocitu radosti a šťastia a ony budú vedieť, že ste tu stále i pre ne. Pokúste sa im vysvetliť, že braček je malý a ešte zďaleka nechápe, že matka nikam neodchádza a že ho neopúšťa, preto tak plače. Čo najviac ich objímajte a hovorte im, že ich máte rada a aká ste na ne pyšná, keď vám napríklad s niečím pomôžu. Uvidíte, že to pochopia a so situáciou sa vyrovnajú.
Žiarlivosť však nemusí byť len výsadou starších súrodencov. Často prepadne i otcov, ktorí majú pocit, že sú zanedbávaní. A nie div. Všetko sa točí okolo dieťaťa, ktoré navyše plače, keď sa k nemu ktokoľvek iba priblíži.
Separačná úzkosť a dospelí
Separačná úzkosť u dospelých znamená silný strach z odlúčenia alebo straty blízkej osoby, ktorý zasahuje do vzťahov, nálady a bežného života. Ak chcete pomôcť dospelému človeku so separačnou úzkosťou, zostaňte pokojní a trpezliví. Poskytujte mu istotu a podporu, ale bez prehnanej ochrany.
V dospelosti sa môžeme stretnúť so strachom z odlúčenia od pokrvného príbuzného, životného partnera, alebo spolubývajúceho, ku ktorému máme výrazné emočné puto. Pri pochopení, že sa nejedná o nebezpečenstvo, môže byť do istej miery aj táto úzkosť užitočná.
O chorobnej separačnej úzkosti môžeme hovoriť vtedy, ak v oblasti prežívania ide o intenzívny a iracionálny strach, že sa niečo blízkej osobe stane, pokiaľ práve nie je s nami. Samozrejme tento strach je natoľko intenzívny, že výrazne obmedzuje každodenné fungovanie. Prítomné sú rovnako fyzické a psychické príznaky, o ktorých sme už hovorili.
V prípade, že u dospelých sa nepríjemné stavy opakujú a evidentne nezlepšujú, vyslovene sa nevedia s danou situáciou vysporiadať, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Psychológ postupuje individuálne, v prvom rade je dôležité pochopenie prežívania. Psychoterapia je účinná pri zvládaní úzkostných symptómov, často aplikovaná je najmä kognitívno-behaviorálna terapia.
Toto pomohlo vyriešiť separačnú úzkosť môjho batoľaťa
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
V prípade detí sa postupom veku a zrením mozgu separačná úzkosť vytratí. V určitých situáciach počas života sa môže opäť akoby vynoriť, avšak keďže sa jedná o situácie, kedy sa tento mierny strach môže objaviť u väčšiny (napr. u detí - pobyt v tábore, na školskom výlete), nejedná sa o chorobný stav.
Na druhej strane, u starších detí môžete separačnú úzkosť, rovnako ako každú úzkostnú poruchu, riešiť pomocou psychologickej intervencie. Kľúčový je však pocit blízkosti. Váš potomok potrebuje cítiť, že sú mu rodičia oporou, že nie je sám.
Deti: Ak úzkosť pretrváva dlhšie než 4 týždne alebo dieťaťu bráni fungovať v škôlke či škole, je vhodné obrátiť sa na detského psychológa.
V prípade, ak hovoríme o separačnej úzkosti u detí do 3 rokov veku, je plač prirodzenou súčasťou stresujúcej situácie. Prežívanie smútku z odlúčenia je teda prirodzené, avšak aj rodič by mal mať na pamäti, že jeho plač nie je v takomto prípade na mieste, keďže fungujú zrkadlové neuróny u dieťaťa, začne opakovať správanie, ktoré vidí.
Na mieste je však uznanie pocitov dieťaťa.
Vždy sa nájde nejaké vhodné riešenie, ako túto situáciu zvládnuť. Nájdenie adekvátnej cesty k prekonaniu separačnej úzkosti je prínosom a úľavou nielen pre dieťa, ale aj pre rodičov je toto neľahké obdobie vďaka tomu menej stresujúce. A to rozhodne stojí za trochu námahy a pár ústupkov a odriekania.