Prvé dva mesiace života bábätka sú obdobím intenzívneho rastu a zmien. Počas tohto obdobia sa z novorodenca stáva dojča, ktoré sa postupne adaptuje na okolitý svet a začína objavovať svoje schopnosti. Šestonedelie, ktoré je často náročné, sa chýli ku koncu a celá rodina si zvyká na novú rutinu. Bábätko je už viac zvyknuté na okolitý svet a jeho rituály sa stabilizujú, pričom najväčšiu pozornosť stále venuje mame.
V tomto období sa bábätko začína intenzívnejšie zaujímať o svoje okolie. Začína registrovať ostatné tváre, pohybujúce sa predmety, dokáže sa usmievať a z hľadiska motoriky konečne dokáže v obmedzenej miere cielene ovládať pohyby svojich končatín. Vp veku od 2 do 5 mesiacov sa odporúča návšteva ortopéda. Po prvýkrát môžete v tomto období zachytiť snahu o dorozumievanie sa „neidentifikovateľnou“ rečou. Výraznejší zmysel môžu mať aj prvé hračky.
To, čo dokáže 2-mesačné bábätko, je veľmi individuálne. Jednotlivé charakteristiky a vlastnosti nevnímajte ako nevyhnutné. Počas fyzického vývinu sa u dvojmesačného dojčaťa rozvíja jemná i hrubá motorika a taktiež zmyslové vnímanie. Oproti prvému mesiacu už dieťa dokáže v limitovanej miere kontrolovať pohyby nožičiek a ručičiek.
Vývojové míľniky dvojmesačného bábätka
V druhom mesiaci života sa u bábätka prejavujú viaceré pokroky vo vývoji:
- Hrubá motorika: Na brušku dokáže hlavičku dvíhať a otáčať konkrétnym smerom. Pohyb hlavičky už môže byť izolovaný - neotáča hrudník a telo, ale len hlavičku. Pri ležaní na chrbte dokáže ruky - prsty nasmerovať k ústam a pästičky si vkladá do úst a oblizuje. Takisto dochádza k spájaniu pravej a ľavej ruky, čo indikuje súhru oboch hemisfér mozgu. Nožičky dvíha v polohe na chrbte nad podložku a chvíľu ich udrží vo vzduchu. Brušné svalstvo už spevňuje. V polohe na brušku môže mať bábätko snahu sa opierať o lakte a dvíhať hlavu. Dieťatko čoraz lepšie ovláda krk. Má snahy sa naťahovať za predmetmi - hračkami v jeho ohniskovej vzdialenosti, no uchopiť ju ešte dokonale nedokáže.
- Jemná motorika: Z hľadiska jemnej motoriky sú pre ležaní na chrbte už dlane zvyčajne pootvorené alebo úplne otvorené a prsty ohybnejšie. Preto dokáže dieťa po krátku dobu v ruke udržať predmet. Je vhodné stimulovať jeho hmatové zmysly.
- Zrak: V prvých týždňoch po narodení vidí dieťatko ostro len predmety či tváre, ktoré sú vzdialené niekoľko centimetrov. V 2. mesiaci jeho očká vedia zaostriť už do jedného metra. Človek v 2. mesiaci už dobre vníma základné farby (červenú, modrú, žltú), ale ešte nerozpoznáva jemnejšie, napríklad pastelové odtiene. Bábätko dokáže chvíľu pozorovať pohybujúci sa predmet, vidí na krátku vzdialenosť a vníma okolie, dieťa môže ešte škúliť, ale to sa do 4. mesiaca stratí. Zaujímajú ho hrany, rohy a krivky.
- Sluch: Dieťa vníma zvuky, nielen hlasy, ale aj melódie, hrkanie a zachytáva niektoré hlásky. Dokáže rozpoznávať hlasy matky či otca. Za istý „druh reči“ u dvojmesačného bábätka možno považovať vŕkanie, mrnkanie a občasné hrdlové zvuky pripomínajúce samohlásky „óóó“ - „ááá“. Po hlase spozná mamičku, silný zvuk ho môže rozplakať, naopak tzv. biely šum (jazda áut, digestor, práčka) dieťa upokojí a môže pri ňom aj zaspať.
- Sociálny vývin: Dieťa omnoho viac interaguje s okolím. Má lepšiu pozorovaciu schopnosť, sleduje dynamický pohyb a zrak sa zlepšuje. Stále ešte nedokáže pohyby očí koordinovať jedným smerom. Preto môže dieťatko škúliť. Schopnosť koordinovať pohyb očí sa objaví až v priebehu 3. až 6. mesiaca. Vtedy by už škúlenie malo odznieť. Inak je potrebná diagnostika u očného lekára. Periférne videnie sa rozvíja taktiež až okolo 3. - 6. mesiaca. Dožaduje sa interakcie, očného kontaktu, dotykov, nosenia na rukách. Okrem plaču začína komunikovať úsmevom a občasnými grimasami. Často ho svojím úsmevom rozosmejete a ono vám ho opätuje. Všedný plač môže znamenať hlad, mokrú plienku či bolesť. Ak zvuk bábätko indikuje, snaží sa ho hľadať očami. Občasné bľabotanie naprázdno akoby imitovalo reč človeka. Radosť a nevôľu môže vyjadrovať aj pohybom rúk a nôh.
V 2. mesiaci sa bábätko už začína usmievať cielene, reaguje na známe tváre a hlasy rodičov. Pri pocite hladu, potrebe vylučovať, mokrej plienke alebo keď sa chce nosiť, začína túto potrebu vyjadrovať úmyselným plačom. Dieťa vydáva rôzne druhy plaču, v ktorých sa mamička začína pomaly orientovať. Niektoré bábätká pomaly vydávajú aj iné zvuky ako plač, napríklad mrnkanie.
Starostlivosť o dvojmesačné bábätko
Starostlivosť o dvojmesačné bábätko zahŕňa správnu výživu, dostatočný spánok, stimuláciu a preventívne prehliadky.
Výživa
Základnou zložkou potravy aj v období 2 mesiacov naďalej predstavuje materské mlieko, prípadne umelé mlieko. Žiadne prikrmovanie v tomto období nie je potrebné, dieťa si vystačí s bohatými živinami, ktoré ponúka materské mlieko. Tabuľkové intervaly kŕmenia majú skôr odporúčací charakter. Záleží totiž od toho, koľko mliečka dieťa pri aktuálnom kojení vypije. Pri dojčení to nie je možné odsledovať a dieťa by ste mali kŕmiť vždy vtedy, keď to vyžaduje. To, ako často kŕmiť 2-mesačné bábätko, je teda veľmi individuálne. Intervaly kŕmenia sa môžu pohybovať od 1 do 4 hodín, v noci môžu byť intervaly dlhšie.
Kojenie môže mamám často pripadať ako veda. Neustála otázka mám veľa mlieka, málo mlieka, bolesť prsníkov, ako často mám kojiť a kedy si mlieko odsať? Ak nemáte istotu, je najlepšie konzultovať svoje otázky s laktačnou poradkyňou, vo výsledku je však najdôležitejšie, aby dieťatko prosperovalo (priberalo) a aby maminka bola v čo najväčšej pohode.
Užitoční pomocníci pri kojení: vložky do podprsenky - jednorazové alebo prateľné, odsávačka mlieka - automatická alebo manuálna, vrecká na uskladnenie mlieka, ošetrujúci balzam na bradavky (je dobré nanášať po každom kojení).
Ak z akéhokoľvek dôvodu nie je možné novorodenca dojčiť, našťastie existuje pomoc vo forme náhradného dojčenského mlieka. Ak máte v rodine alergie, buďte s výberom opatrní!
Spánok a hry
Spánok bábätka potrápi väčšinu rodičov. Keďže bábätko spočiatku nerozlišuje deň a noc, môže byť skutočne náročné sa vyspať a oddýchnuť si. Oproti prvému mesiacu sa intervaly spánku a bdenia začínajú predlžovať. Tým, že dieťa začína byť vnímavejšie, klasická forma zobudiť, prebaliť, okúpať, nakŕmiť a spať už nie vždy funguje. Detičky rady trávia čas bdením, pretože pozorujú svoje okolie. Obľubujú nosenie na rukách, čo na jednej strane v spojení s hojdaním môže byť účinným nástrojom na uspávanie. Nočný spánok by sa mal predlžovať, no niekedy je to len zbožné prianie. Stále platí, že pred spánkom by mali byť zaužívané opakujúce sa rituály, ktoré u dieťaťa vytvoria prepojenie, že je čas na spánok. Biorytmus sa u dojčaťa neraz prehodí. V 2. mesiaci bábätko môže prespať počas noci 5 až 6 hodín, no pokojne to môže byť aj viac či menej.
Pokúste sa počas bdelých okien bábätko zabaviť - rozprávaním, spievaním čítaním, časom stráveným na podložke, aby sa „unavilo“. Ale nepreháňajte to. Keď je bábätko prestimulované, zaspí oveľa horšie.
Niektorým deťom pomáha na upokojenie pred spánkom tzv. biely šum alebo jemné húpanie v kočíku.
Pripravte pre dieťa priestor, kde môže tráviť aktívny čas dňa (teda čas medzi etapami spánku). Môže obsahovať deku na hranie aj so závesnými predmetmi či jednoduché kontrastné leporelo či hračky, ktoré umiestnime pred neho keď leží na brušku. Namiesto televízie či rádia môžete púšťať bábätku hudbu z hracích skriniek či mu ukázať zvuk hrkálky.
Aktívne čas s bábätkom trávte tak, že si ho vezmete na ruky. Nadväzujte s dieťaťom očný kontakt. Čítajte mu, spievajte a snažte sa ho rozosmiať. Trávte s ním čas na pohybovej podložke, hrajte sa s ním, chytajte mu ruky, nohy. Snažte sa rozvíjať jeho úchop, dávajte mu svoje prsty do dlaní.
Keď komunikujeme so svojím bábätkom, môže sa pokúsiť o rozhovor - uistime sa, že s nami nadviazalo očný kontakt a potom čakajme na odpoveď - vydá zvuk alebo urobí gesto. Nácvikom takejto interakcie sa môžete uistiť aj o tom, že so sluchom bábätka je všetko v poriadku.
Ukážme mu byt/dom - aktívny čas s bábätkom môžeme tráviť aj tak, že ho vezmeme na ruky a ukážeme mu vybranú čas našeho domova. Veci nachádzajúce v priestore mu môžeme ukazovať a zároveň ich pomenovať.
Čítajte mu - nemusí ísť nevyhnutne o detské knižky - stačí keď mu každý deň prečítate úryvok zo svojej práve rozčítanej knihy. Hlas mamy či otca ho upokojuje.
Vyhnite sa zvukovej clone, ktorú v mnohých domácnostiach tvorí televízia či prehrávač, môžu bábätko nadmerne stimulovať.
Môžeme skúšať bábätku vložiť do ruky malú hrkálku a trénovať tak jeho úchop, zároveň upriamujeme pozornosť na jeho ruku.
Zdravotná starostlivosť a prevencia
V tomto období môže byť bábätko náchylné na infekcie, ktoré môžu spôsobiť problémy.
V priebehu 6. až 8. týždňa sa u kojacej mamičky môže vyskytnúť obdobie, ktorému sa hovorí laktačná kríza. Toto obdobie je tiež charakteristické v 3. až 5. mesiaci. Laktačná kríza sa nevyskytuje u každej dojčiacej ženy. Ide o stav, keď má mamička prechodný nedostatok mlieka. Často sa stáva, že ženy v domnienke z obáv, že stratili mlieko, prestanú dojčiť a prejdú na umelú formulu. Často ide len o vnútorný pocit mamičky, že dochádza k výraznému poklesu mlieka. Snažte sa produkciu materského mlieka podporiť častejším prikladaním bábätka k prsníku, potrebný je dostatočný príjem tekutín. Prsia tvoria vo väčšine prípadov vždy toľko mlieka, koľko si dieťa odsaje. Nie je nutné, aby boli prsia po každom kojení mäkké. Rolu zohráva aj podvedomie. Pomôcť môže podľa niektorých mamičiek masáž pŕs a bradaviek.
Zhruba v tomto období sa bábätkám na hlavičke môžu začať tvoriť tzv. mliečne chrasty. Dajú sa pomerne jednoducho odstrániť pomocou krému alebo špeciálneho šampónu. Môže ísť o mliečnu chrastu, ktorá sa zvykne u bábätiek vyskytovať približne od 3 do 12 mesiacov. Ide o neinfekčné ochorenie kože, ktoré sa prejavuje šupinami - chrastičkami žltkastej kože. Dochádza k prekrývaniu starej vrstvy kože a náhrade odumretých buniek kože novými. Na týchto miestach je zvýšená produkcia mazu. Odstrániť šupiny treba nenásilne prostredníctvom detského oleja a špeciálneho hrebeňa na mliečnu chrastu. Účinný môže byť takisto špeciálny šampón alebo Bepanthen.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo novorodenca trápi nafúknuté bruško - od nedostatku pohybu, ktorého má v prvých týždňoch života skutočne málo, až po stravovacie návyky mamy. Nesprávne pohybové zvyky môžu viesť k rôznym zdravotným problémom v dospelosti, pričom mnohé sa formujú už v ranom veku. Na aké pohybové návyky detí by rodičia mali zvlášť dbať? Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ako ho identifikovať a efektívne riadiť?
1. Kolika býva definovaná aj číslami 3-3-3. Teda aspoň 3 hodiny plaču, 3 krát týždenne po dobu 3 týždňoch. Máme pre vás 5 rád ako si s ňou rýchlo a účinne poradiť.
Pri návšteve ortopéda odborník zhodnotí, ako je na tom vývoj pohybového aparátu dieťaťa. Pri skríningu pozoruje, čo dokáže 2-mesačné bábätko. Vykonáva jednoduché testy, ktoré vo veku 4 až 6 týždňov môžu odhaliť isté odchýlky. Vykonáva sa tiež vyšetrenie pod ultrazvukom - sonom.
Pediater/pediatrička znovu skontroluje hmotnosť a miery bábätka. Nechýba meranie obvodu hlavičky a tiež sledovanie fyzického a mentálneho rozvoja. Lekár kontroluje reakcie bábätka a jeho oči - prípadný stav škúlenia. Zhodnotí psychomotorický vývoj a pre detailnejšie zhodnotenie rastu odporučí návštevu ortopéda. Lekár orientačne kontroluje všeobecne zadefinované vývojové míľniky u bábätka v 2. mesiaci.
Podľa odporúčaní by malo bábätko v druhom mesiaci života dostať prvú dávku Hexavakcíny. Ak ste sa na očkovanie ešte neobjednali, zavolajte detskému pediatrovi čo najskôr.
Cestovanie a prechádzky
Pri cestovaní autom by malo byť bábätko pripútané v autosedačke v tvare vajíčka, ktorá je pre deti od narodenia do 10 kg. Autosedačku je nutné potom ešte pripútať bezpečnostným pásom. Dieťa je možné voziť na prednom sedadle spolujazdca, ale iba v prípade, že je vypnutý airbag.
Ak chce ísť mamička s dieťaťom na prechádzku, teplota do 10°C mu určite neublíži a krátka prechádzka na čerstvom vzduchu naopak prospeje. Dieťa je nutné teplo obliecť a podľa potreby aj zabaliť do fusaku či deky. Pri nosení je vhodné použiť širšiu bundu alebo zateplený vak na nosenie. Hraničná teplota pre prechádzky je 0°C až -3°C. Pozor si tiež treba dať na silný a studený vietor. Dieťa ešte nedokáže regulovať svoju teplotu a mohlo by rýchlo prechladnúť.
V lete by sa mala používať strieška kočíka, ktorá dieťa ochráni pred priamym slnkom. Mamička by pri obliekaní dojčaťa mala dať pozor na množstvo oblečenia, aby nedošlo k prehriatiu organizmu.
Najčastejšie otázky - FAQ
Čo dokáže 2-mesačné bábätko?
Dvojmesačné bábätko sa začína viac zaujímať o svoje okolie, reaguje na tváre a zvuky, dokáže sa usmievať, dvíhať hlavičku na brušku a v obmedzenej miere ovládať pohyby končatín.
Koľko má spinkať 2-mesačné bábätko?
Intervaly spánku sa predlžujú. V noci môže bábätko spať 5-6 hodín, cez deň sú fázy bdenia dlhšie. Celkovo spí okolo 12-15 hodín denne, ale je to individuálne.
Ako stimulovať 2-mesačné bábätko?
Stimulujte bábätko hrou na podložke, rozprávaním, spievaním, čítaním, ukážkami hračiek a nadväzovaním očného kontaktu. Môžete mu ponúknuť jemnú masáž pri prebaľovaní alebo kúpaní.
Čo robiť, keď bábätko v 2. mesiaci veľa plače?
Plače môže signalizovať hlad, potrebu prebaľovania, nepohodlie alebo koliku. Skúste bábätko nakŕmiť, prebaliť, uložiť do pokojného prostredia, alebo vyskúšajte techniky na zmiernenie koliky.
Kedy začať s prikrmovaním?
V tomto veku nie je prikrmovanie potrebné. Základom výživy je materské alebo umelé mlieko.
Čo robiť s mliečnou krastou?
Mliečne chrasty sa dajú odstrániť pomocou jemných olejov, špeciálnych šampónov alebo krémov určených na tento problém.
ROZVOJOVÉ AKTIVITY pre 2 a 3-mesačné bábätko
Moje dvojčatá Romanka s Karolínkou sa narodili na začiatku 36. týždňa tehotenstva, mali obe 2,5 kg. Kontakt koža na kožu po pôrode sa nekonal. Svoje bábätká som videla prvý krát až dlhšie po pôrode. Keď som si sadla do miestnosti pre nedonosené bábätká, po jednom si prisávala. Nechceli však chytiť prsník, ako keby mali menšie ústočká, nedarilo sa im sať. Potom mali žltačku, takže som bola na izbe sama a bola som trošku smutná, pretože mliečko nechcelo tiecť. Na radu sestričky som skúšala, aby pili mliečko cez klobúčiky a pomaly sa im začalo dariť. Kiež by som dostala skutočnú pomoc s dojčením. Vtedy som však nevedela, že klobúčiky nie sú riešením a existujú postupy, ako pomôcť neprisávajúcim sa bábätkám prisať skutočne na prsník, nie na kus plastu na bradavke, cez ktorý nebudú získavať dosť mlieka. Túžila som dojčiť. Chcela som, aby ako predčasne narodené deti mohli získavať všetko, čo dojčenie poskytuje. Chcela som im dať okrem lásky to najcennejšie v hmotnej podobe. Výsledky používania klobúčikov však na seba nenechali dlho čakať. Dcérky nezískavali dosť mlieka. Váhové prírastky neboli dostatočné. Namiesto toho, aby mi niekto pomohol dcérky prisať k prsníku a ukázal, ako vyzerá pitie na prsníku, ich po každom dojčení vážili. Riešením problémy vytvoreného klobúčikmi, bolo podávanie umelej výživy fľašou. A ja som bola opäť smutná... Našťastie to trvalo len jeden deň a potom to prišlo... Podarilo sa mi dcérky prisať bez klobúčikov. Mliečka bolo zrazu dosť, začali piť, priberať, spolu s ostatnými matkami, čo mali bábätká na oddelení predčasne narodených detí, začali preteky v odsávaní, ja som viac používala ručnú techniku, skúsila som aj odsávačku, rátali sme každú kvapku mliečka. Vytvorili sme komunitu žien spojených rovnakým osudom, povzbudzovali sme sa navzájom, boli to pekné chvíle. Prečo sme odsávali? Pretože v noci nám neumožnili byť so svojimi deťmi. Sestričky naše odsaté mlieko dávali bábätkám fľašou. Predčasne narodené deti to malo naozaj s dojčením veľmi ťažké a ich matkám sa hádzali polená pod nohy na každom kroku. Po príchode domov som skúšala dojčiť na vankúši "na dojčenie" obe naraz futbalovou polohou, išlo to, ale obe dievčatá boli nepokojné, náročné bábätká, plakali. Nastali pre mňa ťažké dni. Odvšadiaľ sa valili rady typu - máš málo mlieka, slabé mlieko a podobne. Nikdy sme však nemali doma umelú výživu a ani som ju nemala v pláne použiť. Prvý týždeň sme skúšali odsaté mliečko dávať aj fľaškou, tak ako ma to naučili v pôrodnici, avšak po snahe nakŕmiť baby vonku fľašou, keď sa nám mliečko celé vylialo na zem, snažíme sa fľašu odstaviť na vedľajšiu koľaj. Odsaté mliečko som dávala aj do mrazničky, keďže je ho veľa, kúpila som si odsávačku mliečka, ale používala som je len jeden týždeň, vrátila som sa k ručnému odsávaniu, ktoré je omnoho efektívnejšie a praktickejšie. Keď mali dcérky 3 týždne, dostala som zablokované mliekovody, horúčky, strach, cesta na pohotovosť, doktor mi nasadil antibiotiká, keďže som nevedela, čo a ako, brala som ich, našťastie nejaké veľké bolesti som nemala, po 3 dňoch príznaky ustúpili. Rozhodla som sa ozvať laktačnej poradkyni, ktorá prišla k nám domov. Vysvetlila mi, že bábätkám pomáha získavať z prsníka dostatok mlieka správne prisatie, pri ktorom majú v prsníku zaborenú bradu a sú prisaté dostatočne hlboko. Keď sme porovnali takéto správne asymetrické prisatie s prisatím mojich dcér na cumlíku, či už na fľaši alebo na klobúčikoch, pochopila som, prečo pri používaní klobúčikov nepriberali a prečo boli teraz pri dojčení nespokojné. Prisávali sa stále plytko a s noštekmi do prsníka. Nezískavali tak dostatok mlieka. Poradkyňa mi tiež povedala, že pri správnom prisatí sa z prsníkov mlieko odoberá rovnomerne a že ak sa tak nedeje, začne sa v niektorej časti prsníka mlieko hromadiť, výsledkom čoho je zablokovanie mliekovodu. Všetko to do seba zapadlo. A hlavne: keď že dcéram upravili polohu tak, aby ich prisatie bolo správne, začali piť omnoho viac mlieka! Poradkyňa mi ukázala, ako pitie rozlíšiť a krásne som videla, ako pili omnoho viac vďaka ďalšej technike, ktorú naučila poradkyňa: stláčanie prsníka. Porozprávali sme sa tiež o tom, aký dôležité je pre dojčenie kontakt, najmä kontakt koža na kožu. Vyzbrojená novými vedomosťami a zručnosťami som to nevzdala. Nastúpil môj postoj notorickej jednotkárky zo školy (zakorenilo sa mi to v hlave, že sa nemôžem vzdať, že to chcem a hotovo). A obom dcérkam sa prisávanie začalo dariť. Robila som, na čom sme sa dohodli s laktačnou poradkyňou a keďže sme spoločne prešli, ako bábätká utíšiť a pomáhať im so spánkom, nemuseli sme používať cumlíky, Kajka, tá ho nechcela vôbec, Romi, tá by aj bola možno chcela, ale prestala som so skúšaním, či ho bude chcieť, lebo nepriberala toľko ako Kajka (keďže používanie cumlíkov môže zmiasť bábo a znižovať tvorbu mliečka). Priberanie mali ukážkové, podľa tabuliek, len raz mala Romanka menší prírastok. Vždy som si hľadala veci, zisťovala, nechcela som podľahnúť tlaku, že málo priberá, a letáčikom o umelom mlieku, hoci v týchto situáciách som bola tiež neistá a plná pochybností, či to zvládnem a prekonám. Poradkyňa pri dojčení bola vždy naporúdzi a dokázala ma vždy upokojiť. Nemali sme však ešte všetko vyhraté. Udržiavanie správneho prisatia pri dvojičkách nebolo také jednoduché. Prekonala som ďalšie dva zablokované mliekovody. Skúsená som však už nešla k lekárovi, ale som hrče rozmasírovala pri dojčení, udržiavala prsníky v teple a požiadala o pomoc s domácnosťou. Hoci nepríjemné to bolo vždy, ale dojčiť sa mi dalo, bolesť sa dala zniesť. Dievčatá boli počas prvých troch mesiacov na prsníku často, vlastne sa len hojdali na rukách, dojčili, alebo chvíľku spali, boli to ťažké chvíle, niekedy aj slzy, nevrlosť, dokonca pochybnosti, či som vôbec mala mať deti. Priznávam, v tejto ťažkej dobe, som niekedy použila slová, o ktorých som si myslela, že mi nikdy nemôžu vyjsť z úst. Týmto ďakujem všetkým mojim najbližším, ktorí mi pomáhali, bola a som im navždy vďačná za kolísanie, nosenie a podobne. Počas prvých šiestich mesiacov sme nedávali ani vodičku, ani čaj. Laktačná poradkyňa mi vysvetlila, že výlučné dojčenie má trvať do času, kým dieťa neprejaví o jedlo záujem. Počas podávania jedla sa dojčili stále rovnako, vôbec nemali v úmysle nahrádzať si mliečko polievočkami, papaniu moc nedávali, mliečko bolo stále favoritom. Laktačná poradkyňa ma ubezpečila, že to je v poriadku, ak priberajú. A ony priberali. Zaspávali na prsníku. Pod tlakom okolia sme skúsili aj metódu vyplakania, ale po dvojitom náreku, ktorý bolo počuť snáď aj do susediaceho mesta, som to vzdala a s výdychom „podľahla“ môjmu inštinktu chrániť si svoje mláďatká za každú cenu; nech si píšu, čo chcú, ja som na to jednoducho nemala. Laktačná poradkyňa ma znova podporila v tom, že nemusím nechať dcérky vyplakať. Raz sa naučia zaspávať aj samé od seba a prespia celú noc. Najviac sa mliečko využilo v lete, pitný režim mali určite unikátny, super bolo dojčenie aj pri hnačkách, chorobách. mliečko v tej dobe začali volať „nieno“. V zime to bolo ťažké, vonku sa nedalo byť tak často, takže sa chceli tuľkať a cuckať často, išli aj zuby, bola som aj nervózna, vidím sa v kaviarni s detským kútikom alebo v pizzérii, kde sa stihli „nalepiť“ aj trikrát. Dojčenie na verejnosti mi nerobilo problém, bolo pre mňa úplne prirodzené, vždy sa teším pohľadu na dojčiacu maminu, ale zas pre mňa to nebol problém, lebo moje prsia sú menších rozmerov, takže vlastne nikdy nič nebolo vidieť. Keď mali dva roky už som chcela s dojčením prestať, poviem pravdu „liezlo mi na nervy“, ale vydržala som, okrem iného aj kvôli letu, aby mali dosť tekutín. A v lete pili už len pred spinkaním, teda 2x, vždy boli veľmi zlaté, vraveli: „Mamina, máš ešte tuošku miečka?“ Bolo to nádherné obdobie, puto neskutočné, ale aj ťažké, som vďačná Bohu, že mi dal dar dojčenia a všetku trpezlivosť a silu na prekonanie prekážok. Chcem ešte raz poďakovať všetkým, ktorým mi pomohli, podporili ma, najmä manželovi, rodičom, sestre, tete, ostatným blízkym a v ťažkých chvíľach mi pomohli a podporili ma laktačné poradkyne Katka Glavová a Monika Veselská.
tags: #skusenosti #svojmwsacne #dieta