Sociálna reprodukcia jazykových schopností v rodine

Dar reči je vlastný len človeku. Reč je špecifickou ľudskou schopnosťou. Je to zložitý systém znakov a symbolov vo všetkých jeho formách. Umožňuje odovzdávanie pocitov, prianí, myšlienok okoliu. Preto je veľmi dôležité venovať pozornosť rozvoju reči už od útleho veku dieťaťa.

Rozvoj tejto schopnosti sa zaoberal ruský profesor D. B. Eľkonin. Komunikácia je výmena významov, informácii medzi ľuďmi. Bez komunikácie nemôže existovať a rozvíjať sa žiadna spoločnosť. Význam a dôležitosť komunikácie pre život ľudí sa nedá dostatočne oceniť. Komunikácia je výmena významov, informácii medzi ľuďmi a slúži k vytváraniu, udržovaniu a pestovaniu medziľudských vzťahov. Bez nej by dorozumievanie pripomínalo komunikáciu so strojom. Komunikovať môžeme verbálne, čiže slovami, alebo neverbálne prostredníctvom gest, mimiky, pohybov očí, kvality hlasu, a pod. Každý z nás má vrodenú schopnosť komunikovať, nevedieť komunikovať je patologický stav. Pritom nekomunikovať je tiež významným komunikačným aktom.

Ľudská reč má základné stránky: sluchovú, hovorenú a významovú. Človek, aby mohol hovoriť (reč), musí ovládať jazyk. Impresívna zložka reči zahŕňa vnímanie a chápanie hovorenej reči a postupuje k chápaniu zložitého rečového oznámenia. Expresívna zložka reči je artikulačná schopnosť označovania predmetov a javov slovami. U normálne vyvíjajúcich detí sa tento medzník pozoruje okolo 8. mesiaca života, kedy sa prejavujú prvé slová či vety. Rozvoj reči prebieha v ôsmich po sebe nasledujúcich štádiách. V prvom štádiu sú to jednoduché vety obsahujúce dve významové jednotky, v ôsmom je to už 21 významových kategórií. Sémantické vzťahy sú čoraz zložitejšie.

Fázy rozvoja reči

Rozlišujeme nasledovné obdobia:

1. Obdobie pragmatizácie - približne do konca 1. roku života
2. Obdobie sémantizácie - 1. - 2. rok života
3. Obdobie lexémizácie - 2. - 3. rok života
4. Obdobie gramatizácie - 3. - 4. rok života
5. Obdobie intelektualizácie - po 4. roku života

V odbornej literatúre aj v logopedickej praxi je od 90. rokov 20. storočia narušený vývin reči chápaný ako najtypickejší. Narušený vývin reči nie je vždy vrodenou poruchou, môže ísť aj o získanú poruchu reči. V mnohých prípadoch je narušený vývin reči príznakom iného, dominujúceho postihnutia, ochorenia či narušenia. Môže byť úplné alebo čiastočné. Narušený vývin reči systémovo ovplyvňuje psychický vývin dieťaťa a komunikačných porúch.

Prevažná väčšina detí sa vyvíja normálne a to platí aj o vývine reči. Avšak, niektoré deti majú v tejto oblasti problémy. Tieto problémy môžu v rôznej miere spôsobovať ďalšie komplikácie. Väčšina detí sa vyvíja normálne a to platí aj o vývine reči. Oblasti problémov môžu spôsobovať ďalšie komplikácie. Niekedy tieto problémy samy pominú a nenechajú žiadne následky. Avšak, narušený vývin reči má širšie vývinové súvislosti. Narušený vývin reči systémovo ovplyvňuje psychický vývin dieťaťa a komunikačných porúch.

Diagnostika skúma priebeh doterajšieho vývoja človeka aj s jeho etiológiou. Potrebné je zhodnotiť slovnú zásobu, ktorá dieťaťu umožňuje chápať inštrukcie a rozumieť situáciám. Dôležitú úlohu zohráva aj podpora zo svojho prostredia, tiež kvalitný rečový vzor. Najmä rodina a materská škola sú kľúčové pre predškolské vzdelávanie.

Význam rodiny a prostredia

Motorikou rozumieme celkovú pohybovú schopnosť človeka. Motorika a reč sa navzájom ovplyvňujú vo vývine ľudstva aj vo vývine jednotlivca. Reč sa sformovala v závislosti od rozvoja motoriky a vývoja mozgu. Preto je dôležité, aby sa reč rozvíjala súčasne s pohybom už od útleho veku. Pri ťažšom poškodení pohybového ústrojenstva býva často porušená aj reč. Preto je dôležité u detí rozvíjať hybnosť celého tela, rúk a obratnosť hovoridiel.

Pri riešení všetkých úloh mozgové hemisféry spolupracujú. Lateralita sa obvykle vyhraňuje v priebehu predškolského veku. Správne vnímanie bežnej hovorenej reči je základom celkového rečového rozvoja. Je to predpoklad na osvojenie si čítania a písania, na osvojenie si tvaroslovného systému jazyka. Fonematické vnímanie je proces rozlíšenia foném i radov foném (slov). Je to schopnosť rozlišovať zvuky reči, analyzovať a syntetizovať zvukovú štruktúru slova. Najintenzívnejšie sa fonematický sluch formuje v období od 1. do 2. roka života a končí až pri výuke písania a čítania.

Rodina je miestom prvotného a celoživotného ukotvenia človeka v sociálnej, psychologickej, a duchovnej realite života. Úplná rodina najlepšie podporuje zdravý, harmonický vývin dieťaťa. Strata alebo rozvod rodičov môžu mať nepriaznivý vplyv na reč dieťaťa. Jediné dieťa v rodine rodičia často rozmaznávajú, alebo majú naň neprimerané nároky. Tieto výchovné postupy sa môžu negatívne prejaviť na rečovom rozvoji. Nedostatkov zas vznik nedbalej reči, chybnej výslovnosti.

Rodina ako jedinečná skupinová bytosť podáva o sebe svedectvo prostredníctvom správania a konania jednotlivých svojich členov, tak vnútri samotnej rodiny ako aj navonok, mimo prostredia rodiny. V prípade komunikačnej invázie sa členovi rodiny vnucuje niečo, čo nechce a nežiada si. Vtedy odborne povedané ide o psychologický jav introjekcie. Osoba akoby proti svojej vôli „zhltla“ vnucovaný názor, postoj, prejavy druhého a podobne. Ibaže, člen rodiny môže na nátlak reagovať aj inváziou voči niekomu a niečomu. Vtedy odborne povedané ide o psychologický jav projekcie. Osoba svoju nevôľu z nátlaku na seba, aby prijala vnucovaný názor, postoj, vec, city a podobne, reaguje domáhaním sa svojej pravdy, útokom (slovne aj doslovne). K stavu komunikačnej deprivácie dochádza vtedy, keď osobe nie je vyhovené v jej základnej sociálnej potrebe mať s členmi rodiny láskyplný funkčný vzťah. Zvyčajne nerozumie komunikačným pascám v rodine, nastraženým najčastejšie za pomoci manipulatívnej komunikácie. Osoba reaguje na situáciu, v ktorej je frustrovaná ústupom alebo útokom. Ak je pasívna, tak ustúpi od svojich potrieb a požiadaviek na úkor seba.

Rozvoj osobnosti členov rodiny podporujú také vzťahy a komunikácia v rodine, ktoré členom rodiny umožňujú vyjadriť svoju osobnosť spontánne. Optimálna sloboda a optimálne možnosti sebavyjadrenia členov rodiny napomáhajú k zvýšeniu ich sebacitu, teda toho ako prežívajú svoju osobu. Objavovanie svojej osobnosti v rámci rodiny sa deje v rámci sociálnej a spoločenskej situácie života rodiny a tiež v medziach osobnej situácie členov rodiny. Rodina sa stáva dôležitým životným priestorom, za ktorý sa musí platiť určitá daň tým, že sa im zavše a do istej miery zúžia vzťahy a komunikácia s okolím. Rodina je dobrodením predovšetkým pre tých, ktorých rodinný život podporuje k rozvoju ich osobnosti.

V tomto príspevku sme sa zamerali na komunikačnú kompetenciu v rodine, ktorá je základom pre psychologicky i sociálne zdravý rodinný život. Rozvoj členov rodiny záleží vo veľkej miere od spôsobu ich vzájomnej komunikácie. Zdôrazňujeme potrebu venovať pozornosť kvalite komunikácie v rodine a poukazujeme na poškodzujúcu, zraňujúcu komunikáciu, ktorou je - komunikačná invázia a komunikačná deprivácia. Spôsob komunikácie rodinných príslušníkov tvárou v tvár, predurčuje povahu spolužitia v rodine.

Vlastný výskum som realizovala v bežnej materskej škole. Materskú školu navštevuje celkom 120 detí vo veku od 2 do 7 rokov. S deťmi realizuje logopéd individuálne logopedické sedenia. V rámci diagnostiky boli niektoré deti, ktorým bola diagnostikovaná dysláliá, vyšetrené v PPP. Z driesatich kazuistík sa nám podarilo analyzovať a spracovať iba šesť z nich. Ostatné deti sa v materskej škole nenachádzali, alebo nebolo možné získať ich lekársku dokumentáciu.

tags: #socialna #reprodukcia #jazykovych #sposobilosti #v #rodine