Neuveriteľné výhody sociálneho poistenia pre tehotné doktorandky, ktoré musíte poznať!

Tehotenstvo počas doktorandského štúdia predstavuje pre mnohé študentky náročnú životnú situáciu. Kombinácia akademických povinností, finančnej neistoty a zdravotných zmien si vyžaduje nielen osobnú odolnosť, ale aj adekvátnu podporu zo strany štátu a univerzít. Tento článok sa zameriava na prepojenie doktorandského štúdia s tehotenstvom a na možnosti podpory, ktoré sú pre tehotné študentky dostupné, vrátane tehotenského štipendia a podmienok nároku na tehotenské a materské dávky.

Materská dovolenka a doktorandské štúdium: Ako to funguje?

Ženy, ktoré sa venujú doktorandskému štúdiu na vysokej škole, sa často pýtajú na možnosť získania materskej dovolenky a s ňou spojených dávok. Zisťujú, aké majú možnosti na získanie materského, a či sa im niečo započítava ako obdobie poistenia.

Dôležité je si uvedomiť, že doktorandské štúdium (aj v prípade úspešného ukončenia) ako tretí stupeň vzdelania sa nezapočítava ako obdobie nemocenského poistenia. To znamená, že ho nemožno použiť na získanie materského. Počas doktorandského štúdia sa totiž z neho neodvádza na nemocenské poistenie v Sociálnej poisťovni.

Tehotenské a materské dávky: Podmienky nároku

Študentka, resp. mladá tehotná žena po skončení štúdia nemá automaticky nárok na dávku tehotenské a prípadne neskôr na dávku materské, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa. Počas štúdia totiž študenti nie sú automaticky nemocensky poistení, iba ak by si napr. sami platili dobrovoľné nemocenské poistenie, čo zväčša nerobia. Sociálna poisťovňa preto pripomína, že podmienkami nároku na tehotenské/materské sú trvanie nemocenského poistenia najmenej 270 dní za posledné dva roky a takisto aj existencia nemocenského poistenia ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie konkrétnej dávky. Výnimkou, kedy nárok na dávku tehotenské a materské študentkám môže vzniknúť, sú iba prípady, ak si počas štúdia platili poistné dobrovoľne.

Na to, aby mala žena po skončení štúdia nárok na dávku tehotenské/materské zo Sociálnej poisťovne, je potrebné, aby bola nemocensky poistená, napr. pracovala ako zamestnanec, bola poistená ako povinne nemocensky poistená SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Ak žena otehotnie počas štúdia, prípadne v krátkej dobe po skončení štúdia (stredoškolského alebo vysokoškolského), pre nárok na dávku materské si do obdobia 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom môže od 1. januára 2024 napočítať obdobie ukončeného štúdia spadajúce do sledovaného obdobia, avšak je potrebné zároveň splniť aj podmienku existencie nemocenského poistenia, príp. trvanie ochrannej lehoty.

Nárok na dávku tehotenské vzniká od začiatku 13. týždňa tehotenstva (od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu) a nárok na materské spravidla od začiatku šiesteho až ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodom. To znamená, že študentka musí byť ku dňu začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu nemocensky poistená alebo jej musí plynúť v tento deň ochranná lehota, aby splnila jednu z podmienok nároku na tehotenské. V prípade materského musí byť nemocensky poistená alebo jej musí plynúť ochranná lehota k začiatku 6. alebo 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Podotýkame, že podmienka 270 dní dva roky spätne sa sleduje v prípade dávky tehotenské k začiatku 13. týždňa tehotenstva.

Vďaka schválenému návrhu sa ženám na SŠ, VŠ obdobie ich úspešne ukončeného štúdia počíta ako obdobie nemocenského poistenia na získanie prípadnej materskej.

Pri materskej platí, že ide o zásluhovú dávku zo sociálneho poistenia. Inak povedané, rodič si ju musí odpracovať. Nárok majú tí z nich, ktorí sú nemocensky poistení v zamestnaní, podnikaní alebo si odvody platia dobrovoľne. Do úvahy sa berie aj ochranná lehota, ktorá trvá trvá osem mesiacov, ak žena skončila v práci už v tehotenstve. Vo všetkých prípadoch musí rodič platiť nemocenské poistenie minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.

Po novom sa pre absolventky podmienky zmenili tak, že ak sa po úspešnom ukončení školy a pred žiadosťou o materskú stihnú zamestnať, alebo budú v ochrannej lehote, bude sa do spomínaných 270 dní počítať aj obdobie ich štúdia.

Príklad: Žena úspešne dokončí strednú školu v máji tohto roka. Hneď od júna sa zamestná a na september jej lekár stanoví deň pôrodu. Keby sa to za rovnakých podmienok stalo minulý rok, nárok na materskú by nemala. Po novom jej Sociálna poisťovňa k trom odpracovaným mesiacom započíta aj ďalších šesť mesiacov, ktoré pred zamestnaním strávila štúdiom. Materskú dostane dokonca aj v prípade, že v práci skončí po pár dňoch.

Materská pre študentky môže pomôcť aj ženám, ktoré napríklad v máji úspešne dokončia strednú školu, počas leta si nájdu prácu a v septembri nastúpia na vysokú školu a budú pracovať popri štúdiu. Ak by takáto študentka mala rodiť napríklad v decembri tohto roka, vznikne jej nárok na materskú.

Nárok na materskú vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred pôrodom a spravidla sa poberá 34 týždňov.

Za 30-dňový mesiac potom matka na materskej dostane vyše 742 eur a za mesiac, ktorý má 31 dní, dostane vyše 767 eur. Pre porovnanie, maximálny denný vymeriavací základ je v tomto roku na úrovni 85,7425 eura. Rodičia dosiahnu maximálnu výšku materskej len v prípade, že majú dostatočne vysoký príjem. Po novom by museli zarábať aspoň 2 608 eur mesačne v hrubom, čo je dvojnásobok priemernej mzdy z roku 2022.

Na materskú môže nastúpiť otec dieťaťa, pričom matka je povinná byť na materskej 14 týždňov dokopy, pričom matka si musí vybrať prvých 6 týždňov po pôrode (zvyšných 8 týždňov materskej si matka musí vybrať do uplynutia 34 týždňov odo dňa vzniku nároku na materskú). Potom môže nastúpiť na "materskú" dovolenku otec, ale zároveň nesmie mať iný príjem (počas rodičovskej dovolenky je tento súbeh možný, ale počas materskej nie). Príjem otca počas materskej sa nesleduje iba v prípade, že otec je SZČO. Ak je otec zamestnanec, tak v zákone sa píše o absencii príjmu, t.z. žiadny príjem zo zamestnania. Takže, ak je otec riadnym zamestnancom, tak na materskú môže ísť z 34 týždňov 20 (zvyšných 14 matka, iba v prípade, že by zomrela alebo bola vážne chorá, tak sa to mení). Tých 20 týždňov však nemôže pracovať a teda ani nemá príjem, pričom materská je vždy menej ako plat.

Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.

Tehotenské štipendium: Finančná pomoc pre študentky

Od 1. apríla 2021 môžu tehotné študentky požiadať o tehotenské štipendium. Tehotnej študentke, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike a nemá nárok na výplatu tehotenského, sa v období od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom (t. j. začiatok 13. týždňa tehotenstva) priznáva tehotenské štipendium, najmä na účel pokrytia zvýšených výdavkov spojených so zdravotným stavom študentky, špeciálnymi materiálnymi potrebami a s prípravou na narodenie dieťaťa.

Na tehotenské štipendium má študentka v zmysle § 96b zákona č. 131/2002 Z. z. lekárske potvrdenie o tom, že začal 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu, kópiu občianskeho preukazu.

Štipendium sa priznáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť. Ak podmienky na poskytnutie tehotenského štipendia boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť doručená, tehotenské štipendium patrí za celý kalendárny mesiac.

Štipendium nie je považované za príjem, z ktorého sa platí nemocenské poistenie.

Prerušenie štúdia počas materskej dovolenky

Otázka, či doktorandka môže poberať materské a neprerušiť štúdium (a ďalej poberať štipendium), je komplexná. Materská je niečo úplne iné. Je dôležité zistiť si na študijnom oddelení konkrétne podmienky na danej fakulte, pretože každá fakulta má iné podmienky.

Doktorát momentálne už nie je ako TPP (trvalý pracovný pomer), je to štúdium, takže zrejme ani Sociálna poisťovňa nemá podmienku prerušiť štúdium. Prerušenie nie je výhodné, lebo sa kvôli nemu môže študentka dostať do nadštandardnej dĺžky štúdia a budú po nej chcieť poplatky potom po opätovnom nastupe (ak je v poslednom ročníku). Nemôže mať TPP počas obdobia poberania materskej, dohodu áno. A prerušiť nemusí, ide o to, čo konkrétne študuje a či ju škola uvoľní. Ak však štúdium po dobu materskej nepreruší, mala by zvážiť, či to všetko dokáže "odštudovať", akoby malé nemala.

Ak študentka štúdium preruší, potom sa vracia tam, kde ho prerušila. Cize ked v 1.rocniku, tak sa vrati do 1 rocnika. Ak prerušila v decembri posledného ročníka, rátajú jej to, že si posledný ročník "minula" a keď potom nastúpila naspäť, tak už automaticky bola v nadštandarde a chceli po nej poplatky.

Je možné poberať materské a zároveň pokračovať v štúdiu - aspoň na niektorých školách to ide.

Ak doktorandka preruší štúdium, má nárok len na rodičovský príspevok. Ak sa vráti do školy, bude dostávať štipendium aj rodičovský príspevok. Veľa závisí od školiteľa, či to bude akceptovať, ak doktorandka pokračuje v štúdiu bez prerušenia.

Štipendium v čase prerušenia štúdia nebude poberané, znova sa schváli až potom, keď po prerušení bude pokračovať v štúdiu - dokopy max.36 mesiacov, teda 36 x mesačné štipendium.

Ak preruší doktorandské, má nárok len na rodičák, čo je cca 220€ mesačne. A keď sa vráti do školy, tak bude dostávať štipendium+rodičák.

Sociálne a zdravotné poistenie doktorandov

Vysoká škola nie je povinná odvádzať za doktorandov v dennej forme doktorandského štúdia poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie, pretože sa nepovažujú podľa ZVŠ za zamestnancov. Ak chcú byť poistení, musia si poistné na sociálne poistenie platiť sami ako dobrovoľne poistené osoby.

Podľa zákona č. 594/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2008 novelizoval Zákon o zdravotnom poistení (ZZP), sa doktorandi považujú za poistencov štátu. Podľa § 11 ods. 8 písm. u) ZZP platí poistné štát za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov.

Doktorand už nie je považovaný za zamestnanca. Znamená to, že nie je poistený ako zamestnanec, vysoká škola sa nepovažuje na účely ZZP za jeho zamestnávateľa a zo štipendia sa neplatí poistné na zdravotné poistenie. Na účely ZZP má postavenie poistenca štátu, a to rovnako ako študenti vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa.

Podľa zákona č. 555/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2008 novelizoval Zákon o sociálnom poistení (ZSP), sa doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nepovažuje za zamestnanca. Nie je poistený ako zamestnanec a vysoká škola sa nepovažuje na účely ZSP za jeho zamestnávateľa, neodvádza zaňho zo štipendia poistné do Sociálnej poisťovne a ak je doktorand aj v II. pilieri dôchodkového systému, tak Sociálnej poisťovňa neuhrádza ani príspevky na jeho osobný dôchodkový účet do II. piliera.

Pre jednotlivé druhy dobrovoľného poistenia je možné rozhodnúť sa samostatne, napríklad je možné zvoliť si len dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Ak sa doktorand rozhodne pre niektorý druh dobrovoľného poistenia, prihlási sa do Sociálnej poisťovne ako dobrovoľný platiteľ prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (RLFO). Ak sa doktorand nerozhodne pre uvedené dobrovoľné poistenia, nebude mať nárok na zodpovedajúce dávky zo sociálneho poistenia. Netýka sa to nároku na invalidný dôchodok za podmienok určených v ZSP.

Od 1. januára 2008 nie je obdobie dennej formy doktorandského štúdia obdobím nemocenského poistenia, čoho dôsledkom je, že doktorandovi nevzniká nárok na dávky nemocenského poistenia. Pre doktorandky, ktoré plánujú po ukončení doktorandského štúdia materstvo, stojí za zváženie prihlásiť sa ako dobrovoľný platiteľ na nemocenské poistenie, aby si tak zabezpečili nárok na materské vo vyššej sume, ako sa poskytuje rodičovský príspevok.

Rodičovský príspevok

Rodičovský príspevok je dávka, ktorú nevypláca Sociálna poisťovňa, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a nie je nijako viazaná na predchádzajúce odvody do sociálnej poisťovne (preto rodičovský príspevok môžu poberať všetci bez ohľadu na to koľko prispeli do odvodového systému sociálnej poisťovne).

Kombinácia štipendia a rodičovského príspevku

Daňové aspekty doktorandského štúdia

Podľa zákona č. 621/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2008 novelizoval Zákon o dani z príjmov (ZDP), je štipendium, teda príjem plynúci doktorandom z doktorandského štúdia, príjmom oslobodeným od dane z príjmov, ktorý nevstupuje do ročného zúčtovania ani do daňového priznania. Štúdium v dennej forme doktorandského štúdia sa na daňové účely, rovnako ako aj na účely sociálneho a zdravotného poistenia, považuje za 3. stupeň vysokoškolského štúdia.

Nezaopatrené dieťa a daňový bonus

ZoPD nepovažuje doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia za vyživované nezaopatrené dieťa na účely poskytovania prídavku na dieťa. Nie je tak splnená ani podmienka na uplatnenie nároku na daňový bonus. Je to preto, lebo za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie podľa § 4 ods. 1 a ods. 3 ZoPD sa považuje iba vysokoškolského štúdium 1. a 2. stupňa.

Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku

Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na manžela alebo manželku (ďalej len „NČZDM“) podľa § 11 ods. 3 ZDP sa do vlastného príjmu manžela alebo manželky podľa § 11 ods. 5 ZDP nezahŕňa okrem iných plnení štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie podľa ZoPD. Ide iba o štipendium poskytované študujúcim vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa okrem externého štúdia.

Dovolenka a pracovnoprávne nároky

Doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nemá od 1. septembra 2007 postavenie zamestnanca. Nevzniká mu nárok na dovolenku a na ďalšie nároky, ktoré ustanovuje Zákonník práce pre osoby, ktoré sú u zamestnávateľa zamestnané v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy.

Obdobie doktorandského štúdia má vplyv iba na ďalší pracovnoprávny vzťah, v ktorom sa toto obdobie započíta do období, ktoré ovplyvňujú nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky. Do času trvania pracovného pomeru sa podľa § 103 ods. 5 písm. e) ZP započítava čas doktorandského štúdia. Podľa § 103 ods. 4 ZP nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je zamestnanec povinný preukázať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku, inak mu nárok na dlhšiu dovolenku za príslušný kalendárny rok zaniká.

Infografika porovnávajúca nároky na materské a rodičovský príspevok

Navrhovaná novela zákona o sociálnom poistení

Poslanci z klubu Progresívne Slovensko (PS) Simona Petrík a Dávid Dej chcú v rámci novely zákona o sociálnom poistení, ktorú už predložili do parlamentu, budúcich doktorandov nemocensky a dôchodkovo poistiť. Novela garantuje študentom nárok na materské a započítava im tieto roky do dôchodkových nárokov bez ohľadu na podmienku absolvovania daného stupňa štúdia. Zároveň im priamo prispieva ku skvalitneniu podmienok štúdia, keďže odstraňuje nepriamy tlak na študentov byť zároveň v zamestnaneckom pomere pre vznik povinného nemocenského a starobného dôchodkového poistenia, vďaka čomu sa môžu naplno venovať vede. Zmena sa bude týkať všetkých študentov v dennej forme doktorandského štúdia, pokiaľ nevykonávajú inú zárobkovú činnosť. Celková výška sociálnych odvodov, ktorú za študentov štát zaplatí, bude predstavovať výdavky vo výške 7 až 8 miliónov eur ročne v priebehu nasledujúcich štyroch rokov.

"Navrhovaná novela zákona chce motivovať ženy stať sa matkami v čase adekvátneho reprodukčného veku, pričom odstraňuje nedostatky novely zákona o sociálnom poistení z roku 2023, tým že zo študentov III. stupňa štúdia vytvára povinne nemocensky a dôchodkovo poistené osoby," uvádzajú opoziční poslanci v dokumente. Stiahnutý návrh chcel dosiahnuť práve to, aby status študenta nebránil ich spravodlivému postaveniu pre účely sociálneho poistenia. Po jeho úspešnom prijatí by boli aj oni povinne nemocensky poistení, rozšíril by sa osobný rozsah dôchodkového poistenia a ich štipendium by nebolo ani prekážkou pri nároku na nemocenskú dávku.

"Napriek vedeckým a pedagogickým aktivitám sa mladým doktorandkám a doktorandom ich činnosť počas štúdia žiadnym spôsobom pozitívne neodrazí v starobe pri poberaní starobného dôchodku. Rovnako nemajú mladé doktorandky nárok na materské v prípade tehotenstva počas rokov, kedy študujú," vysvetľuje predložený dokument.