Páry, ktoré sa dostali do životnej fázy, kedy sa snažia založiť rodinu, sa čoraz častejšie dostávajú do situácie, ktorú nedokážu vyriešiť bez pomoci odborníkov. Nedarí sa vám otehotnieť? Problém otehotnieť môže byť spôsobený niekoľkými faktormi týkajúcimi sa oboch pohlaví. Neplodnosť je definovaná ako neschopnosť otehotnieť po 12 mesiacoch pravidelného nechráneného pohlavného styku, resp. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala koncom minulého roka nové usmernenie k prevencii, diagnostike a liečbe neplodnosti. Pri snahe o potomstvo hrá dôležitú úlohu vek matky, ale aj otca. U muža sa postupne znižuje kvalita spermií, ich množstvo i pohyblivosť, u ženy zas klesá počet a kvalita oocytov. Približne 1 zo 6 ľudí na svete sa vo svojom živote stretne s neplodnosťou. Tento problém tak ovplyvňuje milióny ľudí. Slovensko nie je výnimkou a záujem Sloveniek o liečbu neplodnosti metódami asistovanej reprodukcie rastie.
Prirodzene otehotnieť a bez ťažkostí priviesť na tento svet dieťa nie je samozrejmosťou. Problémy s plodnosťou sú celosvetovým problémom, no zdravotnícke autority upozorňujú, že aj prehliadaným. Životný štýl či environmentálne faktory majú na šance otehotnieť zásadný vplyv. Páry, kde obaja partneri fajčia, majú podľa odborných štúdií až o tridsať percent nižšiu pravdepodobnosť otehotnenia. Nadmerná konzumácia alkoholu takisto zhoršuje kvalitu spermií a ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu žien, pričom extrémna podváha či obezita môže viesť k ovulačným poruchám a znižovať schopnosť počať dieťa. Plodnosť nie je len otázkou šťastia. Úprava životného štýlu - vyvážená strava, obmedzenie alkoholu a fajčenia, udržiavanie primeranej hmotnosti a pravidelný pohyb - môže významne zvýšiť šancu na otehotnenie. Rovnako dôležité je minimalizovať kontakt so škodlivými chemikáliami a snažiť sa žiť v prostredí s čo najnižšou úrovňou znečistenia.
Prirodzené otehotnenie je proces, pri ktorom dôjde k spojeniu spermie a vajíčka v tele ženy bez lekárskeho zásahu. Toto je najčastejší a najprirodzenejší spôsob počatia. Avšak, nie vždy je tento proces úspešný, a vtedy prichádzajú na rad iné metódy.
Asistovaná reprodukcia: Keď príroda potrebuje pomoc
Najbežnejšou formou riešenia problémov s otehotnením je asistovaná reprodukcia. Pokiaľ sa rozhodnete absolvovať asistovanú reprodukciu, mali by ste vedieť, že môže prebiehať dvoma spôsobmi. Vnútromaternicová inseminácia (IUI) - k oplodneniu dochádza v tele matky. Vzorka spermií sa odoberie a odstránia sa nekvalitné spermie. Následne je táto vzorka spermií vložená do maternice počas ovulácie, pomocou tenkej trubice. Ide o komplexný proces, ktorý zahŕňa mnohé kroky. V priemere môžete očakávať, že proces bude trvať štyri až šesť týždňov.
Umelé oplodnenie (IVF) je laboratórna metóda, ktorá má zabezpečiť otehotnenie, ak to prirodzenou cestou nejde. Patrí k najúspešnejším metódam reprodukčnej medicíny. Umelé oplodnenie je metóda využívaná v reprodukčnej medicíne na docielenie tehotenstva u páru, ktorému sa nedarí alebo nemôže počať dieťa prirodzenou cestou. Vykonáva ho lekár - špecialista na reprodukčnú medicínu, čo je pododbor gynekológie. Približne 5% párov s neplodnosťou vyskúša IVF. Od roku 1978 sa IVF narodilo viac ako 8 miliónov detí.
IVF (In vitro fertilizácia): Detailný priebeh
IVF (In vitro fertilization) je komplexný proces, ktorý zahŕňa získavanie vajíčok z vaječníkov a ich manuálne spájanie so spermiami. Je to druh liečby plodnosti, pri ktorej sú vajíčka oplodnené spermiami mimo vášho tela. Niekoľko dní po oplodnení sa oplodnené vajíčko umiestni do maternice. Priebeh IVF zahŕňa veľa krokov a je účinnou formou technológie asistovanej reprodukcie (ART).
Kroky procesu IVF:
- Pred začatím liečby IVF vám môžu byť predpísané antikoncepčné tabletky alebo estrogén.
- Počas každého prirodzeného cyklu u žien v reprodukčnom období dozrieva skupina vajíčok. Avšak, len jedno vajíčko sa stáva dostatočne zrelým na ovuláciu. Počas cyklu IVF budete užívať injekčné hormonálne lieky, aby ste podporili súčasné a úplné dozrievanie celej skupiny vajíčok tohto cyklu. To znamená, že namiesto jedného vajíčka (ako v prirodzenom cykle) ich môžete mať oveľa viac.
- Odber vajíčok prebieha v celkovej narkóze, 34-36 hodín po aplikácii hormónu hCG, takzvanej „spúšťacej injekcii“. Ihla sa zavedie do vaječníkov a následne sa z folikulov odsáva tekutina spolu s vajíčkami.
- Po odbere vajíčok sa embryológ pokúsi oplodniť všetky zrelé vajíčka.
- Vaše embryo musí prekonať značné prekážky, aby sa stalo embryom vhodným na prenos do maternice. V priemere 50 % oplodnených embryí postúpi do štádia, kedy môže byť vložené do maternice.
Pred začatím liečby budete potrebovať dôkladné lekárske vyšetrenie a testy plodnosti. Je potrebné, aby vyšetrením a testovaním prešli obaja partneri. Taktiež by ste nemali zabúdať na užívanie vitamínov už pred samotným IVF. Lekár vám odporučí začať s dopĺňaním kyseliny listovej najmenej tri mesiace pred prenosom embryí. Dôležitým krokom k úspešnému IVF je aj výber centra asistovanej reprodukcie.
Celý cyklus trvá približne 4 až 6 týždňov. Proces prenosu embrya do maternice - 14. až 18. Po 3 až 6 dňoch od oplodnenia sa embryo (môže aj viac) prenesie do maternice. Zákrok trvá asi 1 minútu je neinvazívny a nebolestivý. Ihla s embryom sa zavedie cez krčok maternice do maternice, kde sa embryo usadí. Odber krvi a tehotenský test - 26. až 30. Stanovenie tehotenstva sa robí odberom krvi na hladinu HCG a tehotenským testom.
Faktory ovplyvňujúce úspešnosť a rozhodnutie pre IVF
Vek je jedným z najsilnejších faktorov úspechu IVF. U žien mladších ako 35 rokov začíname hovoriť o neplodnosti ak sa páru nedarí otehotnieť po 12 mesiacoch nechránených pohlavných stykov. Ľudia si vyberajú IVF oplodnenie z mnohých dôvodov, vrátane problémov s neplodnosťou alebo ak má jeden z partnerov existujúci zdravotný stav. Niektorí ľudia volia IVF po zlyhaní iných metód plodnosti alebo ak sú v pokročilom veku matky. Toto neľahké rozhodnutie trápi čím ďalej tým viac párov, pričom momentálne môže mať problém s otehotnením až 1 zo 6 párov.
Dôležité je nezabúdať, že vaše šance na úspešné IVF sa vekom znižujú. Miera úspešnosti IVF klesá po 40. roku života. Riešením môže byť aj kryokonzervácia embryí, ktorá sa vykonáva ako súčasť väčšiny programov IVF.
V súčasnej dobe sa často stretávam s požiadavkou klientov, ktorí chcú riešiť umelé oplodnenie, pretože sa im nedarí otehotnieť prirodzenou cestou. IVF je čoraz viac vyhľadávaný spôsob. Žijeme v rýchlej dobe, a preto sa niektorým párom môže zdať, že rok je dlhá doba. Najmä, ak prichádzajú vo veku, kedy žene už bijú pomyselné biologické hodiny a blíži sa k 40-ke. Ako človek tomu rozumiem. Ako lekár sa však snažím vysvetliť, že všetko chce svoj čas. Na prvom mieste sa snažím zistiť základné návyky páru, ktorý za mnou prichádza. Netýka sa to samozrejme iba intímneho spolunažívania. Niekedy môže byť problémom prílišný stres. Inokedy zlá strava alebo takmer nulový pohyb, keďže žijeme v časoch home office a sedavej práce. Vždy odporúčam pozrieť sa na základné návyky, akým obaja partneri holdujú. Niekedy už po troch alebo 6 mesiacoch príde k výsledku a žena otehotnie.
Kedy riešiť neplodnosť a rozmýšľať nad umelým oplodnením?
Na mieste je trpezlivosť a hľadanie odpovedí na niektoré základné otázky. Ak sa nedarí páru otehotnieť a okrem úpravy životného štýlu a stravy sme podnikli všetky potrebné vyšetrenia, na rad prichádza snaha o umelé oplodnenie. Ak hľadáte informácie a ambulanciu, ktorá vám v tejto oblasti poradí, sme vám k dispozícii.
Podľa údajov z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bolo v roku 2024 do Národného registra asistovanej reprodukcie nahlásených 8 288 cyklov, čo predstavuje zvýšenie o 4 % oproti roku 2023 a až o 25 % oproti roku 2022. „Odborné odhady ukazujú, že neplodnosť postihuje približne 15-18 % párov v reprodukčnom veku, čo zodpovedá aj údajom zo Slovenska, kde sa často hovorí o „každom šiestom až siedmom páre“. Zdôrazňuje, že hoci na Slovensku rastie počet párov, ktoré vyhľadávajú liečbu neplodnosti pomocou asistovanej reprodukcie, no nemožno to automaticky interpretovať ako prudký nárast samotnej neplodnosti. „Z európskeho pohľadu je teda Slovensko súčasťou rovnakého demografického a medicínskeho trendu: menej detí, vyšší vek rodičov pri prvom dieťati a rastúci význam asistovanej reprodukcie ako legitímnej súčasti modernej zdravotnej starostlivosti.“
Odborné odhady hovoria, že približne 70-80 % párov s diagnostikovanou neplodnosťou majú reálnu šancu na dosiahnutie tehotenstva, či už spontánne po liečbe, alebo pomocou asistovanej reprodukcie.
Tehotenstvo po IVF: Je iné?
Asi každá jedna žena, ktorá otehotnie po mimomaternicovom oplodnení, si kladie otázky: Je moje tehotenstvo iné? Som viac riziková? Mám sa správať inak ako „prirodzene“ tehotná žena? Jednoduchá odpoveď na všetky tieto otázky je: NIE. „Tehotenstvo prebieha úplne rovnako, či žena otehotnie spontánne alebo po umelom oplodnení. Môže mať komplikácie, a môže rovnako prebiehať úplne bez nich. Každá žena a každé tehotenstvo je unikátne,“ hovorí odborná garantka Centra pre asistovanú reprodukciu Gyncare Košice doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA.
Rozdiel oproti spontánnemu otehotneniu bude žena vnímať hlavne v prvých týždňoch tehotnosti. Samotné umelé oplodnenie je určite psychicky náročné obdobie, spojené so stresom a očakávaniami. „Prvé týždne po potvrdení tehotnosti je žena kontrolovaná oveľa častejšie ako pri spontánnom otehotnení, najčastejšie raz za dva týždne. Do desiateho týždňa tehotnosti je vo väčšine prípadov potrebné aj užívať lieky, aké spontánne tehotná žena užívať nemusí. Je to kvôli tomu, že hormonálna stimulácia pred umelým oplodnením môže narušiť tvorbu hormónov vo vaječníkoch, ktoré sú nevyhnutné pre včasné tehotenstvo. Okolo desiateho týždňa tehotenstva však túto funkciu tvorby hormónov plne preberá placenta a hormonálna liečba už vo väčšine prípadov nie je potrebná,“ vysvetľuje docentka.
Prvé dva až tri týždne po odbere vajíčok v rámci procesu mimotelového oplodnenia sa je potrebné pripraviť aj na určitý diskomfort - pobolievanie v podbrušku, pocit nafúknutého bruška. Je to spôsobené zväčšenými vaječníkmi a miernymi formami hyperstimulačného syndrómu, ktorý je po hormonálnej stimulácii relatívne častý a odznie v priebehu krátkeho času. Ťažké formy hyperstimulačného syndrómu sú už v súčasnosti veľmi zriedkavé a vo väčšine prípadov im vieme predísť.
Najčastejšou komplikáciou včasného tehotenstva po mimotelovom oplodnení je stres a strach. „Je ťažké ho eliminovať, ale treba si uvedomiť, že to vášmu bábätku neprospieva. Je pochopiteľné, že žena, ktorá sa roky snažila neúspešne otehotnieť, sa o to svoje tehotenstvo bojí. Ale najlepšie, čo pre bábätko v brušku môžete urobiť, je byť v čo najväčšej pohode. Nie je vhodná prílišná fyzická aktivita ani náročné športy, ale prechádzky v prírode a primeraný pohybový režim vám určite pomôžu. Ležať a nehýbať sa v prípade bezproblémového priebehu tehotenstva po mimotelovom oplodnení nie je nutné, ba dokonca by sme mohli povedať, že nevhodné.“
Dôležité upozornenia a štatistiky
V prípade, že sa nevyskytnú žiadne komplikácie, v 10. týždni tehotnosti po mimotelovom oplodnení je pacientka odporúčaná do starostlivosti svojho gynekológa a nie je potrebné ďalšie sledovanie v centre reprodukčnej medicíny. Riziko potratu po 10. týždni už je relatívne nízke, a ďalšia podporná liečba už zvyčajne nie je potrebná. To, samozrejme, neznamená, že žena sa o svoje budúce bábätko prestane báť.
V súčasnosti sa už v rámci asistovanej reprodukcie preferuje prenos len jediného embrya do maternice ženy, čím sa znižuje percento viacplodových tehotností na riziko bežnej populácie. Sú však pacienti, u ktorých sa do maternice aj v dnešnej dobe prenášajú dve embryá. Asi v 20 % všetkých tehotenstiev, ktoré vznikli po prenose 2 embryí do maternice, dôjde ku uhniezdeniu oboch embryí. Takéto tehotenstvo je, samozrejme, oveľa rizikovejšie, a pacientka sa musí pripraviť na častejšie kontroly a obmedzenejší režim. „Snažíme sa hlavne minimalizovať riziko predčasného pôrodu a s tým spojených novorodeneckých komplikácií. Cieľom modernej reprodukčnej medicíny je ale čo najviac znížiť percento dvojčiat,“ vysvetľuje lekárka s 18-ročnou praxou v asistovanej reprodukcii.
Určité špecifiká starostlivosti o tehotnosť po IVF vyplývajú aj z vekového zloženia populácie pacientiek liečených v IVF centrách. Vekový priemer tehotných je tu vyšší ako v populácii žien, ktoré otehotnejú spontánne. S tehotenstvom vo vyššom veku sa následne spájajú rôzne komplikácie, ktoré sa u tejto skupiny tehotných vyskytujú častejšie, ako v mladších vekových ročníkoch. Sú to napríklad riziko predčasného pôrodu, tehotenskej cukrovky, vysokého tlaku a preeklampsie a mnohých ďalších ochorení. Za vysoko rizikové už musíme pokladať tehotnosti po 45. roku veku života ženy, ktoré si vyžadujú zvyčajne špecifickú starostlivosť a častejšie kontroly v poradni.
„Pacientky sa pred umelým oplodnením často pýtajú aj na to, či umelé oplodnenie zvyšuje riziká pre bábätká v zmysle vyššieho výskytu genetických abnormalít a vrodených vývojových chýb. Znovu si je potrebné uvedomiť, že skupina pacientiek tehotných po IVF je priemerne staršia. Po 35. roku života ženy už stúpa riziko genetických abnormalít plodu, tak v prípade spontánneho otehotnenia, ako aj asistovanej reprodukcie. V súčasnosti však už máme k dispozícii aj neinvazívne testy z krvi matky, ktoré vedia odhaliť tieto najčastejšie abnormality už po 11. týždni tehotnosti. Čo sa týka výskytu vrodených vývojových chýb u bábätiek, tak zatiaľ čo v bežnej populácii je riziko 2 %, po umelom oplodnení je riziko zhruba 4 %. Preto každej tehotnej odporúčame dôsledný prenatálny skríning. Dnešné možnosti prenatálnej diagnostiky sa už posunuli tak dopredu, že odborníci na prenatálnu diagnostiku vedia odhaliť veľkú časť takýchto problémov už v 12. týždni tehotnosti. Najdôležitejším vyšetrením však stále ostáva podrobný morfologický ultrazvuk okolo 20. týždňa tehotnosti,“ vysvetľuje docentka Toporcerová z Centra asistovanej reprodukcie Gyncare Košice.
Riziko predčasného pôrodu je u jednoplodových tehotností po mimotelovom oplodnení trošku vyššie ako v prípade spontánnych otehotnení. Podľa niektorých štúdií však toto riziko klesá v prípade tehotnosti po prenose rozmrazených embryí, kedy sú hormonálne pomery u ženy takmer identické ako pri prirodzenom otehotnení. Riziko predčasného pôrodu u dvojčiat je výrazne zvýšené, ale je rovnaké tak v prípade gravidít po umelom oplodnení, ako aj spontánnych tehotností. Otehotnenie po IVF cykle neznamená, že budú mamičky rodiť cisárskym rezom. Indikácie na cisársky rez sú rovnaké, či už žena otehotnela spontánne, alebo po metódach asistovanej reprodukcie. Dôležitý je aktuálny nález u tej ktorej ženy.
Gynekologička Grossová: Počet zamrazených embryí neriešia len katolíci
Môžeme teda jednoznačne povedať, že tehotnosť po asistovanej reprodukcii sa veľmi nelíši od tehotenstva po spontánnom otehotnení. V oboch prípadoch sú dôležité pozitívne naladenie a pravidelná prenatálna starostlivosť. V absolútnej väčšine prípadov tehotnosť po asistovanej reprodukcii prebehne bez akýchkoľvek komplikácií a po 9 mesiacoch majú rodičia doma maličkého drobca, na ktorého veľmi dlho čakali.
tags: #spontanne #otehotnenie #pred #umelym #oplodnenym