Formačná téma na január sa zameriava na Evanjelium podľa Matúša a jeho význam pre veriacich. Toto evanjelium, hoci nie je chronologicky prvé, má zvláštne postavenie medzi štyrmi evanjeliami. Matúš kladie dôraz na Ježišovo učenie, zatiaľ čo iné evanjeliá sa viac zameriavajú na Ježišovu činnosť.
Prečo však nosil so sebou práve Evanjelium podľa Matúša? Väčšinu toho, čo nachádzame u Marka, nájdeme aj u Matúša. Evanjelium podľa Matúša obsahuje Ježišove slová o tzv. piatich veľkých rečiach, ktoré sprostredkovávajú jeho učenie, misijný príkaz a krstnú formulu (Mt 28,18-20). Tieto reči sú od seba oddelené piatimi naratívnymi úsekmi, čím vytvárajú striedanie sa rozprávania a Ježišovho učenia.
Podľa Bacona Matúš tak chcel predstaviť Ježiša ako nového Mojžiša. Táto štruktúra evanjelia je zjavná v jeho piatich častiach, ktoré zodpovedajú prvým piatim knihám Starého zákona. Niektorí biblisti postrehli aj iné analógie, napríklad v štruktúre rečí.
Petrove trampoty s Ježišom
Evanjelium podľa Matúša venuje osobitnú pozornosť apoštolovi Petrovi. Petrovi Ježiš adresuje kľúčové slová: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (16,16). Na tejto skale Ježiš postaví svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Peter dostáva aj moc rozväzovať a viazať: „Čokoľvek zviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (16,18-19).
Napriek svojej viere a význačnému postaveniu, Peter zažíva aj „trampoty“ s Ježišom. Príkladom je situácia, keď Ježiš kráča po mori a Peter ho na chvíľu nasleduje, ale nakoniec ho musí Ježiš zachrániť pred utopením (Mt 14,28-31). Tieto momenty ukazujú nielen Petrovi, ale aj nám, že aj napriek silnej viere môžeme zažívať pochybnosti a slabosti.
Ďalšou dôležitou predzvesťou Ježišovho osudu je smrť Jána Krstiteľa (14,1-12). Ježiš sa po tejto správe stiahne na pusté miesto, ale ľudia ho nasledujú a on ich „naživil a uzdravoval im chorých“ (14,14). Nasleduje zázračné rozmnoženie chleba pre päťtisíc mužov (14,13-21), čo ukazuje Ježišovu moc a súcit s ľudom.
V Genezarete potom Ježiš pokračuje v konaní dobra (14,34-36). Často sa však stretáva s odporom farizejov a zákonníkov, ktorí mu kladú pasívne otázky a chcú ho nachytať. Ježiš ich konfrontuje tým, že prikladajú väčšiu dôležitosť tradíciám svojich otcov než Božiemu slovu (15,6). Keď sa ho učeníci pýtajú na podobenstvo o nečistote, Ježiš vysvetľuje, že to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka (15,10-11). Vymenúva konkrétne zlé skutky ako smilstvo, vraždy, krádeže, krivé svedectvá a rúhanie.
Ježišova služba sa však neobmedzuje len na Židov. Stretáva sa s pohanskou kanaánčankou, ktorej dcéru uzdraví na základe jej veľkej viery: „Žena, veľká je tvoja viera!“ (15,28). Tento príbeh ukazuje, že aj pohania môžu predčiť svojou vierou nejedného pravoverného Izraelitu. Nasleduje ďalšie zázračné rozmnoženie chleba, tentoraz pre štyri tisíc mužov (15,32-39), pričom sa nazbiera sedem plných košov odrobín. Symbolika čísla sedem môže predstavovať aj sedem pohanských národov Kanaánu (Dt 7,1).
Proces počatia a vývoja dieťaťa
Narodenie dieťaťa je komplexný proces, ktorý začína spojením ľudského tela a duše. Ľudské telo je výsledkom spojenia semena a vajíčka s životnou silou a dušou. Spojenie zárodku sa v priebehu dňa premieňa v pevnú hmotu. Počas prvých dní sa zárodok v tele matky vyvíja a nadobúda rôzne tvary.
Jiva (duša) zostupuje do zárodku a môže sa matke zjaviť vo sne, čím dáva najavo svoje poslanie. Bytosť, ktorá má skúsenosti zo ženských zrodení, býva priťahovaná otcom, bytosť s mužskými skúsenosťami zase matkou. Astrálne svetlo prechádza z rodičov na plod, čím sa karma duše spája s karmou rodu.
Lono matky sa môže duši javiť rôzne v závislosti od jej úrovne. Loná nízko založených žien nemajú ochranný obal svetla proti vteleniam nižších bytostí. V súčasnom temnom materialistickom veku - Kali-yuga - klesajú vibrácie Zeme, čo sa prejavuje stratou duchovnej ochrany ľudstva.
Účel manželstva a posvätenie manželskej postele má viesť k tomu, aby toto miesto priťahovalo čistú dušu. Aby sa jíva mohla vteliť, musia byť astrologické charakteristiky postavenia nebeských planét v harmónii s karmou bytosti. Rovnako aj moment narodenia dieťaťa má súhlasiť s jeho karmou.
V prípade narodenia dieťaťa s homosexuálnymi alebo bisexuálnymi sklonmi ide o dušu prechádzajúcu zo ženského na mužský pól alebo naopak. V momente sexuálneho styku rodičov jíva rodičov len pozoruje. Počas siedmich nocí nadobúda zárodok podobu bubliny. V priebehu druhého týždňa sa hmota zhusťuje a počas pätnástich dní nadobúda štvoruholníkový tvar.
Štvrtý týždeň sa zárodok spevní a získava jeden z troch tvarov: guľatý (mužské pohlavie), nepravidelný (ženské pohlavie) alebo predĺžený (obojpohlavný jedinec). Piaty týždeň sa tvorí pupok a embryo je pupočnou šnúrou vyživované z matkinho tela.
Šiesty týždeň je pupok dieťaťa spojený s krvnými cestami matky. Prijíma tak potravu od matky, ale aj časť potravy z Najvyššieho zvrchovaného Svetla, ktorá je doplnkom vedomia jívy. Vďaka tomu prestupuje neprebudenú bytosť a vkladá do nej semeno večnosti.
Siedmy týždeň sa tvorí orgán oka. V ôsmom týždni získava hlava svoj tvar, povstáva nové mäso a krv. V deviatom týždni sa utvára horná polovica trupu spolu s dolnými končatinami. Desiaty týždeň sa objavujú ramená a boky. V jedenástom týždni sa objavuje deväť zmyslových otvorov tela.
Dvanásty týždeň sa objavujú niektoré životné orgány. Dieťa prežíva rôzne podnety, z čoho najsilnejšie sú prežitky pohody alebo strachu matky. Zdarný vývoj plodu závisí od správnej súčinnosti troch dóš, ktoré sú tvorené piatimi životnými silami, piatimi žiarami a piatimi vodstvami-hlienmi.
Trinásty týždeň je vytvorené šestoro vnútorností. V 14. týždni sú vytvorené kosti femur a humerus. V 15. týždni sú vytvorené ruky, nohy, predlaktie a členky. V 16. týždni sa objavuje všetkých dvadsať prstov a ústa.
V 17. týždni sú utvorené žily a šľachy. V 18. týždni sú utvorené zmysly, svaly a tuk. V 19. týždni sú utvorené veľké žľazy a väzivá. V 20. týždni sú vytvorené ostatné kosti a chrbtica.
V 21. týždni je utvorená vonkajšia pokožka o siedmich vrstvách. V 22. týždni sú otvory zmyslov už úplne zrejmé. V 23. týždni rastie ochlpenie a vlasy. V 24. týždni je zreteľne vytvorené rozdelenie orgánov hrudnej a brušnej dutiny.
V 25. týždni, v siedmom mesiaci, zaujíma plod v maternici svoje miesto. Predtým bol uložený tvárou k chrbtici matky, hlavou hore a končatiny mal zložené.
V 26. týždni sa prejavuje myseľ - manas, a tiež pamäť sa stáva zreteľnou. Tým je prestup jívy do nového tela úplne ukončený. Jíva je v tele uzavretá a obalená novou životnou silou - pránou a novým telom.
Od 31. do 35. týždňa sa všetky predtým utvorené orgány rozpínajú a rastú. V ôsmom mesiaci je embryo úplné vo svojich častiach. V 36. týždni, pomocou jedla a pitia z tela matky a pupočnej šnúry, prána embrya nadobúda silu. Substancia vyššej sily od dhátu (ojas) prechádza z matky do dieťaťa, čím je dieťa dotvorené.
Keď prúdi ojas z matky do dieťaťa, stáva sa dieťa šťastným a matka smutnou. Ojas je svetelná rovina životnej sily prány, prináša vysokú inteligenciu, silu tvorenia a bráni starnutiu. Jeho nedostatkom sa myseľ stáva tupou.
V 37. týždni je schopnosť vnímania a chápania embrya vyvinutá v úplnosti. Embryo je úplné vo všetkých svojich častiach a tiež v poznaní.
V 38. týždni alebo v desiatom mesiaci je dieťa tlačené hlavou dole von z maternice. Vychádza tiesnené tlakom a za veľkých bolestí. Jíva tak vychádza z pošvy do materiálneho sveta. Sila vzduchu a tlak poševného kanálu spôsobuje spolu s prvotným nádychom zabudnutie všetkého, čo prežila.
Prvý krik dieťaťa pochádza z podnetu sily kundalini. Potom je novorodenec umytý, položený matke do náručia a odreže sa pupočná šnúra. Tým je opätovný návrat do tohto sveta dokonaný.
Matka dáva dieťaťu potravu, prenáša naň časť svojej pránickej aury. Otec predáva dieťaťu semeno a pomocou obradov aj časť astrálnej sily svojho bytia.
Vzdelávací obsah, od oplodnenia až po pôrod | 3D lekárska animácia | od tímu Dandelion
Duchovné aspekty narodenia
Okrem biologického procesu počatia a vývoja dieťaťa existujú aj hlbšie duchovné aspekty, ktoré ovplyvňujú jeho príchod na svet. Podľa niektorých presvedčení, záleží na duševnom stave rodičov, najmä matky, aká duša sa inkarnuje do dieťaťa.
Keď budúca matka pestuje v sebe vznešené city a smeruje ku Svetlu, môže priviesť na svet dobroprajnú, svetlú dušu. Naopak, ak rodičia pestujú negatívne emócie, môžu prilákať temnú a zlú dušu, ktorá prinesie do života mnoho starostí.
Zákon Príťažlivosti rovnorodého hovorí, že podobné sa priťahuje. Preto rodičia svojím duševným naladením, cítením a myslením ovplyvňujú druh duše, ktorá sa snaží vstúpiť do pozemského života.
Okrem Zákona Príťažlivosti pôsobia aj iné možnosti vtelení. Ak je záhrobná duša spojená niťami vzájomných väzieb s budúcim rodičom, táto okolnosť môže zohrať hlavnú úlohu pri vtelení.
Proces vtelenia temnej duše môže mať rôzne príčiny. Je dôležité poznať zákonitosti Stvorenia a pochopiť mechanizmus ich pôsobenia. Nespĺňanie týchto zákonov neoslobodzuje ľudí od zodpovednosti.
Ľudstvo prerušilo priamu cestu ku Svetlu, ktorú ukazuje Stvorenie prostredníctvom neochvejných Zákonov Stvorenia. Cesta ku Svetlu znamená cestu k skutočnému šťastiu, radosti a blahobytu. Ľudstvo by mohlo dosiahnuť premenu planéty Zem na náznak Raja.
Podstata javu je desivá, a pritom veľmi jednoduchá. Negatívne emócie a zlé chcenie vytvorili mosty do temných oblastí Vesmíru, po ktorých prichádzajú ľudské duše zaťažené nízkym chcením a utrpením.
Veľmi často z najničotnejších príčin pozemské ženy lámu prirodzenú ochranu, ktorú im poskytujú Zákony Stvorenia, a otvárajú dvere nečistým prúdom z nízkych úrovní, čím umožňujú vtelenie temným dušiam. Stáva sa to aj v takzvaných dobrých rodinách.
Situácia sa vyvíja nepriaznivo, pretože ľudstvo zotrváva v nesúlade s večnými Zákonmi Stvorenia. Je dôležité pestovať v sebe ušľachtilé city a smerovať ku Svetlu, aby sme priviedli na svet svetlé duše a vytvorili lepší zajtrajšok.
Modlitba k Božiemu milosrdenstvu je jedným zo spôsobov, ako sa spojiť s vyššou silou a prosiť o pomoc pri výchove a ochrane detí.