Svätá Monika, matka svätého Augustína, je jednou z najvýznamnejších postáv kresťanskej histórie. Jej život, hoci poznačený osobnými ťažkosťami, je silným svedectvom o sile viery, trpezlivosti a neochvejnej modlitby. Narodila sa okolo roku 332 v Tagaste, v severoafrickej Numídii (dnešné Alžírsko), v zámožnej kresťanskej rodine. Jej príbeh nám pripomína, že aj v najťažších situáciách môžeme nájsť silu v Bohu a stať sa svetlom pre ostatných.
Detstvo a manželstvo
Monika bola vychovávaná v duchu kresťanstva. Jej výchova bola prísna a viedla ju k odriekaniu, vytrvalosti a disciplíne. Ako mladé dievča bola vydatá za staršieho pohanského úradníka Patrícia. Hoci bol jej manžel štedrý, mal prudkú povahu a bol jej neverný. Monike nebolo ani osemnásť rokov, keď sa vydávala. Manželstvo bolo zvlášť vo vtedajších časoch hlavne tradičné a praktickou povinnosťou. Dievčatá vstupovali do manželstva väčšinou veľmi mladé, ale muži sa ženili väčšinou až v zrelom veku a vtedy bolo bežnou praxou, že sobáš dohovorili obe matky bez účasti svojich potomkov a budúci manželia sa často uvideli prvýkrát až na svojej svadbe. S manželom mala tri deti: Augustína, Navigia a Perpetuu.
Neľahkú situáciu v rodine jej neuľahčovalo ani to, že s nimi bývala Patríciova matka, ktorá si spočiatku mladú pani príliš neobľúbila. Celá pohanská domácnosť jej vadila Monikiným postom, modlitbám aj spôsobu, akým sa snažila hlučný dom upokojiť. Aj keď vtedy bolo bežné a úplne beztrestné fyzické násilie na svojich manželkách, prudký až cholerický manžel Moniku nikdy neudrel. Pri takomto hroziacom nebezpečenstve sa proste stiahla a až sa manžel upokojil, náležite mu vysvetlila svoj názor. Snažila sa ho neprovokovať, ale tiež sa ho nijako mimoriadne nebála a keď to inak nešlo, manžela obmäkčila a upokojila svojím plačom.
Trpezlivosť a modlitba
Monika sa každý deň cvičila v trpezlivosti. Svojou miernosťou a trpezlivosťou dosiahla, že jej svokra a manžel prijali krst. Rok na to manžel zomrel. Perpetua a Navigius začali viesť náboženský život. S Augustínom to bolo oveľa zložitejšie. Bol síce veľmi nadaný, ale žil bezuzdným životom. Sedemnásť rokov sa za neho modlila a prosila o modlitby aj kňazov, ktorí sa jej vyhýbali kvôli jej neodbytnému a zdanlivo beznádejnému úsiliu. Milánsky biskup Ambróz ju utešil slovami: „Nie je možné, aby syn toľkých sĺz zahynul.“ Táto myšlienka spolu s víziou, ktorú mala, ju neustále posilňovala. Aj keď sa vo Vyznaniach píše najrôznejšími výrazmi predovšetkým o jej modlitbách a slzách na každom kroku, nájdeme tam samozrejme aj zmienky o pôstoch Moniky, o hojnej almužne, ktorú rozdávala, ale napr. aj o ochotné službe svätým.
Keď roku 383 odišiel ako učiteľ rečníctva do Ríma a odtiaľ do Milána, vydala sa za ním, aby mu bola nablízku a vyprosovala pre neho milosť obrátenia. Pre záchranu syna ho prenasleduje až do Ríma, sprevádza do Milána a potom s ním ide späť do Ostie. Vo svojej modlitbe sa obracala k Bohu: „Pre mňa moja matka plakala pred tebou, Pane, so slzami, aké matky nikdy nevyronia ani pri telesnej smrti svojich detí […]; jej slzy tiekli v hojnosti na zem pred tvojimi očami všade, kde sa modlila.“
Obrátenie a smrť
Najradostnejším dňom jej života bol 24. apríl 387, kedy Augustín prijal krst z rúk biskupa Ambróza. Svatá Monika společně se sv. Augustinem. Svatá Monika (Monika z Tagasty, 332 Thagaste, dnes Souk-Ahras v Alžírsku - 387 Ostia Antica) je křesťanská světice a matka sv. Augustina, který rozsáhle popsal její počestnost a život s ní ve svých Confessiones. Ne o mnoho neskôr vo svojich 56 rokoch zomrela v prístave Ostia, kde sa s Augustínom pripravovala na návrat do Afriky. Řekla mu: „Ve skutečnosti byla jen jediná věc, pro kterou jsem si přála ještě chvíli setrvat v tomto životě, a to abych tě viděla jako katolického křesťana předtím, než zemřu. Můj Bůh na to odpověděl více než jasně, takže tě teď vidím, jak jsi jeho služebníkem a zavrhuješ všechna dřívější uspokojení. Co více bych zde mohla ještě dělat?“
Svätá Monika zavŕšila svoj život v Ostii (Taliansko) v roku 387 vo veku 55 rokov. Tu ju jej synovia Augustín a Navigius aj pochovali. V 15. storočí boli jej telesné pozostatky prevezené do Ríma do Kostola sv. Tryfóna, ktorý bol neskôr zasvätený sv. Augustínovi. Aj takto bola vyjadrená spätosť týchto dvoch bohumilých duší. Aj v súčasnom kalendári nasleduje ich sviatok po sebe - Monikin 27. augusta a Augustínov 28. augusta.
Odkaz svätej Moniky
Svätá Monika je príkladom vynikajúcej matky, ktorá modlitbou živila vieru a čnosťami ju robila viditeľnou. Je patrónkou kresťanských manželiek, matiek a vdov, patrónkou pri modlitbách za obrátenie detí a patrónkou manželiek, ktoré prežívajú manželské ťažkosti. Jej život nám ukazuje, že vytrvalá modlitba a viera môžu zmeniť aj tie najťažšie situácie.
Dnes 27. augusta slávime v cirkvi spomienku na svätú Moniku. Inšpirujme sa jej vrúcnou a vytrvalou modlitbou, aj keď nevidíme ovocie hneď, ako si to často predstavujeme. Viac dôverujme Bohu, že nie naše, ale Jeho načasovanie je správne. Konajme skutky lásky k blížnym a menej o nich hovorme, ako by to malo podľa našich predstáv vyzerať! Vyprosujme si denne dar vytrvalej modlitby od Nebeského Otca na príhovor sv. Moniky, ktorej spomienku dnes slávime.
Narodenie: okolo roku 332, Thagaste, dnešné Alžírsko
Úmrtie: október 387, Ostia, Taliansko
Sviatok: 27. august