Pľúcna embólia (PE) je stav, pri ktorom dochádza k upchatiu jednej alebo viacerých krvných ciev v pľúcach materiálom, ktorý sa do pľúcneho cievneho riečiska dostal krvným prúdom. Najčastejšie ide o krvnú zrazeninu (embolus), ktorá sa uvoľní z hlbokých žíl dolných končatín alebo panvy (hlboká žilová trombóza) a putuje krvným systémom až do pľúc. Embolus však môže byť tvorený aj tukovým tkanivom, vzduchom alebo plodovou vodou. Pľúca sú párový orgán zodpovedný za výmenu kyslíka a oxidu uhličitého medzi vzduchom a krvou, sú pokryté blanou nazývanou pohrudnica (pleura). Do pľúc je krv vháňaná zo srdca pľúcnymi artériami, ktoré sa postupne delia na menšie vetvy.
Pľúcna embólia môže postihnúť ľudí v akomkoľvek veku. Rizikové faktory zahŕňajú vrodené poruchy zrážanlivosti krvi (napr. nedostatok antitrombínu, Leidenova mutácia), pridružené stavy ako nádory, operácie (najmä ortopedické a brušné zákroky), cievne mozgové príhody, poškodenie obličiek, srdcové zlyhávanie, tehotenstvo, užívanie hormonálnej antikoncepcie, vyšší vek, obezita, kŕčové žily, nedostatok pohybu (imobilizácia), dlhé cestovanie (nad 8 hodín), septické stavy (vysoká horúčka) a popáleniny či autoimunitné ochorenia.
Vznik pľúcnej embólie je najčastejšie spojený s krvnou zrazeninou z dolných končatín. Táto zrazenina sa môže kedykoľvek uvoľniť a putovať do pľúc, kde upchá niektorú z ciev. Pľúcna embólia sa delí podľa rozsahu postihnutia ciev na akútnu malú embóliu (často bez príznakov, len s náhlou dušnosťou), akútnu masívnu embóliu (náhly pokles tlaku, možnosť odpadnutia, chladné končatiny), subakútnu masívnu embóliu (postupné zhoršovanie dýchania) a chronickú tromboembolickú chorobu. Podľa klinických ukazovateľov sa rozlišuje embólia s nízkym, stredne vysokým a vysokým rizikom, pričom vysoké riziko predstavuje život ohrozujúci stav.
Príznaky pľúcnej embólie
Príznaky pľúcnej embólie sa môžu líšiť v závislosti od veľkosti zrazeniny a počtu zablokovaných ciev. Medzi typické prejavy patria náhle vzniknuté ťažkosti s dýchaním, pacienti sa nemôžu poriadne nadýchnuť. Charakteristická je aj bolesť na hrudníku, ktorá môže byť ostrá, tlaková a zhoršuje sa pri námahe alebo dýchaní. Ďalšími príznakmi môžu byť kašeľ, vykašliavanie krvavého hlienu, mdloby alebo závraty pri nízkom tlaku, šokový stav, rýchly a nepravidelný srdcový tep (tachykardia), zrýchlené dýchanie (tachypnoe), zmätenosť, malátnosť, bledá, vlhká alebo modrastá pokožka (cyanóza), nadmerné potenie, horúčka, nízky krvný tlak, únava, vysilenosť, bolesť alebo opuch nôh spôsobené hlbokou žilovou trombózou, či pocit úzkosti. V krajnom prípade môže dôjsť k náhlemu úmrtiu.
Je dôležité si uvedomiť, že nie každý pacient má všetky tieto príznaky a ľahká pľúcna embólia má často menej závažné symptómy. Niekedy môžu byť príznaky pľúcnej embólie pripísané iným ochoreniam, ako je srdcové zlyhávanie, zápal pľúc alebo chronická obštrukčná choroba pľúc.
Diagnostika pľúcnej embólie
Podozrenie na pľúcnu embóliu vzniká u pacientov s náhlymi dýchacími ťažkosťami. Diagnostika je často uľahčená typickými príznakmi, no nie vždy sa musia vyskytnúť. Už na EKG môžu byť viditeľné prejavy svedčiace pre embóliu. V krvných odberoch môžu byť pozitívne tzv. D-diméry, ktoré podporujú diagnózu. Najpresnejším vyšetrením je CT-pulmoangiografia, pri ktorej sa do krvného obehu vstrekne kontrastná látka a zobrazia sa pľúcne cievy. Ak kontrastná látka narazí na prekážku v podobe upchatia cievy, zobrazí sa to ako výpadok kontrastu. Toto vyšetrenie umožňuje presne určiť rozsah embólie, avšak nemôže byť vykonané u alergikov na kontrastnú látku alebo u pacientov s obličkovým ochorením.
Ďalším dôležitým vyšetrením je echokardiografia (sonografické vyšetrenie srdca), ktorá môže odhaliť rozšírenie niektorých častí srdca pri masívnej embólii. V prípade podozrenia na pľúcnu embóliu je tiež dôležité vyhodnotenie rizikových faktorov pre vznik hlbokej žilovej trombózy a jej rozpoznanie. Nález hlbokej žilovej trombózy pri ultrasonografickom vyšetrení žíl dolných končatín je vysoko výpovedný.
Liečba pľúcnej embólie
Liečba pľúcnej embólie nadväzuje na diagnostiku a začína sa už pri podozrení na ochorenie. Pacient je hospitalizovaný a následne sa vykonávajú potrebné vyšetrenia. Terapia je zameraná na zamedzenie zväčšovania a odstránenie existujúcich zrazenín, zabránenie vzniku nových zrazenín a vážnym komplikáciám alebo smrti.
Postup liečby závisí od závažnosti embólie. Pri masívnej pľúcnej embólii, ktorá je následkom uzatvorenia viac ako 60% pľúcneho riečišťa, sa používa trombolytická liečba pomocou liekov (fibrinolytík), ktoré rozpúšťajú čerstvú krvnú zrazeninu. V krajnom prípade môže byť vykonaná embolektómia (odstránenie embolu katétrom alebo operačne). Nemenej masívna pľúcna embólia sa lieči antikoagulačnou liečbou, ktorá sa spravidla začína nízkomolekulárnym heparínom (LMWH), ktorý riedi krv a umožňuje postupné rozpúšťanie zrazeniny. Po prepustení z nemocnice je potrebné užívať lieky na prevenciu tvorby zrazenín po dobu 3-6 mesiacov.
Pri liečbe sa často podávajú aj lieky proti bolesti a terapia kyslíkom. Pacienti s menej závažným stupňom embólie sú uložení na lôžkovom oddelení a liečení pomocou injekčného heparínu. Lieky na riedenie krvi (antikoagulanciá) sú hlavnou liečbou a zabraňujú zväčšovaniu zrazeniny a tvorbe nových. Aj keď diagnóza nie je ešte definitívna, je možné začať s týmito liekmi, pretože nebránia zobrazeniu embólie na CT.
Pľúcna embólia - prehľad
Tehotenstvo a pľúcna embólia
Tehotenstvo samo o sebe predstavuje fyziologicky vyššiu náchylnosť na vznik krvných zrazenín. Ak je tehotná žena staršia, už prekonala embóliu v minulosti alebo má iné rizikové faktory, riziko pľúcnej embólie sa zvyšuje. Pľúcna embólia v tehotenstve je častejšia v popôrodnom období, najmä po cisárskom reze. Diagnostika môže byť sťažená, pretože D-diméry bývajú v tehotenstve pozitívne aj bez trombotického procesu a zobrazovacie metódy ako CT alebo scintigrafia môžu ohroziť plod radiačnou záťažou. Trombolytická liečba je v tehotenstve riziková a v období pôrodu je vylúčená.
Tehotná žena s pľúcnou embóliou dostáva nízkomolekulárny heparín a je pozorne sledovaná v nemocnici. Prevencia vzniku krvných zrazenín v tehotenstve je kľúčová, zahŕňa nosenie elastických pančúch, dostatočný pohyb a skorú mobilizáciu po pôrode.
Ak sa u vás vyskytne náhla a nevysvetliteľná dýchavičnosť, ostré bolesti na hrudníku, kašeľ s vykašliavaním krvi, zvracanie, sipot, bledá, vlhká alebo modrastá pokožka, rýchly a nepravidelný srdcový tep, zrýchlené dýchanie, nadmerné potenie, horúčka, nízky krvný tlak, únava, vysilenosť, bolesť alebo opuch nôh spôsobené hlbokou žilovou trombózou, pocit úzkosti, točenie hlavy, malátnosť, zmätenosť, mdloby alebo bezvedomie, je nevyhnutné navštíviť odborného lekára - internistu. V prípade podozrenia na pľúcnu embóliu okamžite volajte záchrannú službu.
Prevencia pľúcnej embólie
Prevencia pľúcnej embólie je totožná s prevenciou hlbokej žilovej trombózy. U rizikových pacientov sa vykonáva dočasné alebo dlhodobé podávanie nízkomolekulárneho heparínu alebo antikoagulačná liečba. Zníženie rizika vzniku pľúcnej embólie zahŕňa konzumáciu pestrej a vyváženej stravy a pravidelné cvičenie. Dôležitá je aj včasná mobilizácia po operáciách či pôrode a vyhýbanie sa dlhodobej nehybnosti.
Život po prekonaní pľúcnej embólie a zotavovanie po nej býva náročné. Včasné rozpoznanie príznakov a podanie prvej pomoci môže zachrániť život. V prípade podozrenia na embóliu pľúc okamžite volajte pohotovosť (112 alebo 155), snažte sa postihnutú osobu upokojiť, zabráňte jej v namáhaní alebo kráčaní, ideálne ju usadite do polosedu s mierne zdvihnutým trupom. Sledujte jej dýchanie a vedomie, neponúkajte jedlo ani pitie a zostaňte s ňou do príchodu záchrannej služby.
tags: #tehotenstvo #alebo #psm