Sviatok Troch kráľov, slávený 6. januára, je významným dňom v kresťanskom liturgickom roku. Pripomína príchod troch mudrcov z Východu, ktorí sa prišli pokloniť narodenému Ježišovi a priniesli mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Popri náboženskom význame má tento sviatok hlboké korene v ľudových tradíciách, ktoré zahŕňajú piesne, riekanky a vinše. Zrejme každý z nás sa vo svojom živote stretol s chvíľou, kedy si prial, aby sa mu darilo lepšie. Príhodnou dobou na pozitívne ovplyvnenie našich životov sú okamihy, ktorým v danom spoločenstve pripisujeme zvláštny význam.
Magicko-prosperitná funkcia vinšov je neoddeliteľnou súčasťou mnohých tradícií. Kratšie želania s vyjadrením priania zdravia, prosperity v živote i v láske, vyslovujeme počas sviatočných príležitostí. V minulosti častejšie ako dnes, sa i dôležité práce nezaobišli bez požehnania a priania jej zdarného priebehu. Krátky slovesný prejav želania v obradoch označujeme ako vinš a určite najčastejšie ho pre svojich blízkych a priateľov vyslovujeme počas vianočného obdobia. Vinše majú najčastejšie veršovanú formu a počas obchôdzok skupiny vinšovníkov (pri koledovaní v dedinách z domu do domu) mali magicko-prosperitnú funkciu. Dominuje v nich magický princíp priania prospechu alebo ochrany vyjadrený v piesňach, vinšoch, úkonoch, gestách, v používaných predmetoch, oblečení, maskách či tancoch a vykonávaných predovšetkým v predvianočnom, vianočnom, fašiangovom i v jarnom období. Obchôdzky postupne nadobudli i zábavnú podobu s humornými prvkami. V niektorých prípadoch obsahovali prvky lokálnej etikety a na ich pochopenie bolo potrebné poznať kontext, v ktorom sa používali. Pozostávali obyčajne z troch častí: oslovenia domácich, zo samotného veršovaného textu a u detí, mládeže a služobníctva i z požiadania odmeny. Zaužívané obchôdzky mali pre dané spoločenstvo veľký význam.
Trojkráľové piesne: Prejav viery a radosti
Piesne na Troch kráľov sú dôležitou súčasťou tohto sviatku. Ich úlohou bolo oslavovať narodenie Krista a vzdať hold mudrcom, ktorí sa mu prišli pokloniť. Texty týchto piesní sú jednoduché, no nesú v sebe hlbokú symboliku. Najznámejšou je pieseň "My tri krále ideme k vám", ktorá zaznievala počas koledovania. V piesňach sa často spomínali aj dary, ktoré mudrci priniesli, pričom každé z nich malo svoj význam. Zlato symbolizovalo kráľovskú hodnosť Ježiša, kadidlo jeho božskú podstatu a myrha predznamenávala jeho utrpenie a smrť.
„My traja králi ideme k vám,
šťastia, zdravia, vinšujeme vám,
šťastia, zdravia dlhé letá,
my sme k vám prišli zďaleka.
Zďaleka je cesta naša,
od Betlema od Ježiška,
kde sme mu dary dali.
Zbohom v rodine ostávajte
A dobre sa vý mávajte.
Nech vás Boh požehná
a dá vám spasenia.“
Trojkráľové riekanky: Hravý odkaz tradícií
Trojkráľové riekanky sú živým dokladom kreativity ľudu. Používali sa pri koledovaní, ktoré bolo obľúbenou činnosťou najmä detí. Skupinky koledníkov chodili od domu k domu, spievali a recitovali, čím prinášali sviatočnú atmosféru a požehnanie. Riekanky boli často krátke a rytmické, aby sa ľahko pamätali.
Jednou z najčastejších tém bola hviezda, ktorá mudrcom ukazovala cestu. V mnohých riekankách sa objavuje ako symbol nádeje a svetla, ktoré vedie ľudí správnym smerom.
„Prišli traja králi
priniesli dary
nech sa nám všetko,
v novom roku splní,
čo sme si predsavzali.
Sviatky sa skončili
v zdravísme ich prežili.
Dni sa na troch kráľov
o čosi predĺžili.
Trojkráľovým sviatkom
sa najkrajšie obdobie roka skončilo
a ľudstvo sa k bežnému životu vrátilo.
Urobme celý rok,
každý jeden deň sviatočný,
veď život je vzácny - výnimočný.“
„Prišli sme k vám vinšovať,
Krista Pána oslavovať.
Zďaleka my putujeme,
radosť s vami zdieľame.
Zdravie, šťastie na dlhé roky,
nech vám Pán Boh dá život pokojný.
Aby ste mali všetko, čo chcete,
aj na svete, aj v nebi sväté.“
Trojkráľové vinše: Prejav priania dobra
Vinšovanie bolo neoddeliteľnou súčasťou Troch kráľov. Koledníci, často prezlečení za troch mudrcov, prinášali vinše do každého domu, ktorý navštívili. Obsahovali priania zdravia, šťastia, hojnosti a Božieho požehnania pre nadchádzajúci rok. Vinše boli často prepojené s konkrétnymi situáciami alebo osobami, čo im dodávalo osobný rozmer.
Vinšovanie malo aj sociálnu funkciu - posilňovalo vzťahy medzi ľuďmi v komunite a pripomínalo hodnotu vzájomnej pomoci a spolupatričnosti. Pre mnohých to bola zároveň príležitosť poďakovať za uplynulý rok a vyjadriť nádej do toho nového.
Medzi tradičné vinše patrili:
- „My tri králi prišli sme k vám, zdravie, šťastie vinšovať vám. Zdravie, šťastie dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka. Zďaleka je cesta naša, do Betlema myseľ naša, my sme hviezdu uvideli, pri tom božskom narodení. S pánom Bohom ostávajte a dobre sa tu mávajte.“
- „Z východu hviezda žiari, traja králi k vám ukázali. Nech Božie svetlo svieti, požehná vás a vaše deti.“
- „Požehnanie v tento deň, nech k vám príde ako sen. Troch kráľov vinš prijmite, v radosti rok prežite.“
- „Traja králi vinšujú vám, pokoj v dome, radostný chrám."
Iné regionálne varianty vinšov
Regionálne tradície prinášajú rozmanitosť v podobe vinšov:
- "Daj nám pane matka koľadu, že by vám išiel plug za plugom, skiba za skibom, že by vám pan Bog požehnali teľo mandľikov, keľo ste nam dali vivsikov." (Stráňavy)
- "Kom, chlapci, kom kolinde vom dom. Po jablecku, po orzešku, odžejim še do kozusku. Bude žima mraz, bude lepši čas. Naša pani vesolo, najedla še kisolo. Višla na bunt, spadla z buntu na šano, rozbila še koláno. Nagodžul jej Bug sina, na šv. Blažeja. Poslala go do skoli, biv š nego kšonc goli. Uvionzala go u slupa, mala š nego biskupa. Uvionzala go u pulki, zjod jej gornek šmietonki." (Veľká Franková)
- Prvý kráľ: "Panboh daj večer vždy vesely, vždy vesely, najprv panu hospodarovi, potom tiež i gazdinke, i čeliadke vždy jeho milej."
- Druhý kráľ: "Ja som z mesta Arabie kral, mam od slnka spalenu tvar, slnko tam prehorko pali, bo tam zima nikdy neni."
- Všetci: "Ked sme sa mi vedno zišli, budme že mi jednej mysli, jednu piesen zaspievajme, jeden tanec zatancujme. My sme chuapci zverbovanci, husari, husari, nas nezmuožu žiadni pani cisari, cisari!" Po obdarovaní všetci spievajú: "Djakujeme vam za vaše dary, za vaše dary, ktore ste nam oferovali. Djakujeme vam za vašu pomoc, za vašu pomoc a vinšujeme vam dobru noc." (Važec)
- "Vinšujeme vám smele, všetkým vesele, sedliakom vrece na plece, ovčiarom kaše a kravám paše. Vinšujeme vám husi pierace a kúdeľ práce, barany s krivými rohami, capov s veľkými nohami, aby ste mali tolko teličiek, ako v lese jedličiek. Povinšoval som už všetky vinše, namôjveru neviem inšie a vinšovať neprestanem, dokiaľ dačo nedostanem. Koledička, koleda, dajte nám ju chytro, aby näs objala zvečera do rána." (Vinš Gašpara z trojkráľovej hry v Or. Lesnej)
- "Idú tré krále od východu, idú tré krále od východu, klanajú sa tomuto hodu. Tré krále, tré krále, pane Bože vám prihládam. Kolko máte na stene taniérov, taniérov, aby ste mali tolko frajérov, fŕajérov, pane Bože vám prihládam. Tré krále, tré krále, pane Bože vám prihládam. Kolko máte na stene klinkov, klinkov, aby ste mali do roka tolko synkov, synkov, pane Bože vám prihládam. Tré krále, tré krále, pane Bože vám prihládam. Kolko rnáte v kuchyni smecí, smecí, aby ste mali tolko dzecí, dzecí, pane Bože vám prihládam." (Lubina)
- "Či pustíte s tríma králi? Daj Pán Boh večer vždy veselý, po nejprve pánu hospodárovi potom jest také hospodine. Byla jest matka Ježišova Jozefovi zasľúbená. Chcel Jozef nahať Máriu pannu a ju z dieťatkom zanahať samú. Prišli tri králi od východu, klaňati sa tomuto rodu: prišli sme sa i my klaňati dary jemu darovati, jednou cestou sa preč brati Pána Krista si poznati." (Tajov)
- "My tri krále ideme k vám, štástie, zdravie prajenze vám, štástia zdravia dlhé letá, my snze prišli k vánz zdáleka. Zďaleka je cesta zzaša, do Betlema zn salaša. Do Betlema pospiechajnze Ježiškovi dary dajme. A ty, starý, z toho radu nevystrkuj na nás bradu. A ja starý vystrkujem, štástlivý rok vám vinšujenz." (Štrba)
- "My tri krále prišli sme k vám, zdravia, šťastia, zdravia, šťastia vinšovať vám. Zdravia, šťastia, dlhé letá, my sme prišli, my sme prišli k vám zďaleka. Čierny kráľ: A ja čierny vystupujem, svoju briadku, svoju briadku vystrkujem. Slnko svieti z vysokosti, opaľuje, opaľuje moje kosti. Traja králi: Vy gazdíčko, vy gazdíčkou deľte nám, udeľte nám po trošíčko. A čo vy nám udelíte, z toho biedni, z toho biedni nebudete."
Posolstvo Troch kráľov v dnešnej dobe
Piesne, riekanky a vinše spojené so sviatkom Troch kráľov majú aj dnes čo ponúknuť. Sú nielen cenným kultúrnym dedičstvom, ale aj pripomienkou hodnoty radosti, spolupatričnosti a duchovného rozmeru sviatkov. Ich posolstvo je univerzálne - povzbudzujú nás, aby sme nezabúdali na dôležité veci v živote, ako je viera, nádej a láska.
V dnešnom svete, kde nás často pohlcuje zhon a povrchnosť, môžu tieto staré tradície priniesť chvíľu pokoja a zamyslenia.
Koledovanie: Zachovaná tradícia
"Koledovanie", "koleda", "koľada" hoci boli predošlým režimom zakazované sa našťastie zachovali a svojím posolstvom tešia aj súčasné vianočné sviatky. Tým, že rodina otvorila koledníkom dvere a pozvala ich do svojho príbytku, vnútro izby nadobudlo nový význam. Verilo sa i v priaznivé pôsobenie vlastností „vinšovníkov“, ktorými boli chlapci (mladí, zdraví, čisto oblečení). V prípade, že chodili koledovať obecní sluhovia, vyplácala sa im za ich služby časť vopred dohodnutej mzdy.
Archaické podoby vinšov vychádzali z metaforického vyjadrenia želania (Koľko máte v plote kolov, aby ste mali na dvore volov!). Vinš sa v minulosti považoval za dar, za ktorý ich gazdiné skromne odmenili. Po jeho prednesení chlapec podskočil a poklopal o drevený stôl. Z bohatého zoznamu vinšov rozšírených na Orave sme sa rozhodli vybrať len niektoré, viažuce sa k určitým dňom, kde dotvárali ich čarovnú atmosféru.
Vinše v rôznych obdobiach Vianoc
Tradičné vinšovanie sprevádzalo celé vianočné obdobie:
- Približne týždeň pred Vianocami prichádzali s vinšom do domácností deti roznášajúce vianočné oblátky, ktoré v dedine piekol obyčajne „rechtor“, „kántor“. „Pán rechtor vás pekne pozdravuje, posiela vám oplátky a praje vám veselé a šťastlivé Vianoce a nový rok.“ (Oravská Jasenica)
- V predvečer dňa svätého Tomáša (21. december) chodili po dedine vinšovať dievčatá popod okná mládencom: „Na Tomáša, nech vám pán Boh nevestu dobrú prináša, a zlô odnáša, aby bola domácnosť spokojná a úroda na poli hojná.“ (Párnica)
- V Štedrý deň (24. december) skoro ráno gazdiné piekli kysnuté koláče, ktoré slúžili aj ako výslužka pre malých vinšovníkov. Malí chlapci pracovali počas roka ako pastieri a do domácností so sebou prinášali tzv. „polazníky“, „boženíky“, ktoré tam nechali. Išlo o konáriky (vŕba, breza) zviazané spolu s obilím (ovos), ktoré gazda položil do kúta izby alebo na hradu povaly. Nasledujúcu jar nimi pošibával dobytok počas prvého výhonu z maštalí. Čerstvo upečené pečivo im bolo odmenou za vinš, ale i poďakovaním a vyjadrením spokojnosti gazdu za pastierove služby.
- „Vinšujem vám tieto Vianoce, aby ste mali štyri ovce, dva barany, to je kŕdeľ neslýchaný.“ (Oravská Lesná)
- „Vinšujem Vám šťastlivé sviatky, aby vám Pán Boh dal šťastia, zdravia a hodného božského požehnania, na dietkach radosti, na poli hojnosti, na statku brzosti.“
- Alebo „Nesiem vám tu polazník, Kristu Pána radostník, aby ste boli zdraví a veselí, ako v nebi anjeli.“ „Pochválen Pán Ježiš Kristus!“ (Horná Lehota)
- „Vinšujem vám veselé Vianoce, nech sa vám stromček trbliece, aby ste zdraví boli, aby ste mali v maštali pekné voly, koľko máte v šuflíku lyžičiek, toľko gazdinka, aby ste mali v maštali telíčiek, koľko máte v plote kolov, toľko gazdičko, aby ste mali na dvore volov a koľko máte kolo stola reťazí, aby ste mali toľko doma peňazí.“ (Párnica)
- Po Štedrej večeri sa dedinou rozliehal spev mladých ľudí. V niektorých oravských lokalitách bolo zaužívané spievanie vianočných piesní mládencov pod oknami dievčat a na nový rok zase opačne, dievky chodili spievať pod okná mládencom.
- Mládenci dievčatám: „Na vašom stole kvitla ruža, vašej Aničke dobrého muža, nie tak krásnieho, ako dobrieho, to vám vinšujem zo srdca svého.“ (Párnica)
- „V tomto domčeku švárna dievčina, nech nám naleje zo stola vína. Možná vy mamka perín nemáte, keď vi tie dievky nevydávate. A keď nemáte to požičajte, a staré dievky nenechávajte. Na vašom stole vykvitla ruža, tím vašim dievkam pekného muža. Nie tak pekného, ako dobrého, mi jej prajeme, srdca celého. Srdca celého, celej dušičky, by sa dostala dobrej mamičky. Dobrej mamičky, dobrého otca, by sa vydala len za Polhorca.“ (Oravská Polhora)
- Alebo „Do toho domu, sviňacú nohu. Tomu mládencu, bohatú ženu. A v tomto dome, švárna dievčina, keby nám dali za pohár vína. Dal by jej Pán Boh dobrého muža, ej Miša, Miša alebo Ondriša.“ (Zábiedovo)
- Vinšovanie bolo zaužívané i v nasledujúci deň, na Božie narodenie (25. december). Ráno si v rodinách dávali pozor, aby nezasvietili skôr (nezapálili oheň v peci), kým sa všetci členovia rodiny nepoumývali vo vode. Preto sa gazda alebo niektoré z detí ponáhľali k studni po vodu. Vlial ju do „lavóra“ (nádoby) a vložil do nej mince. Najskôr pofŕkal vodou všetky kúty a nakoniec povedal vinš, ktorý zopakoval trikrát: „Vinšujem vám v tento slávny deň, prv vodička, než oheň.“ Potom zakričal: „Vstávajte a raňajky dávajte.“
- Alebo „Prv voda že oheň, Pán Boh daj dobrí deň, narodil sa Kristus pán v tento deň.“
- Vo vode sa symbolicky postupne opláchli všetci členovia rodiny. Dievčatá zase vinšovali: „A ja malá panna, vítam Krista Pána, vítam ho ja vítam, koláčik si pýtam, koláčik mi dajte, zbohom ostávajte.“ (Párnica)
- „Ja som malý neveličký, pýtam sebe do kapsičky. Kus koláča, kus kabáča, donesiem vám ráno vtáča, ak sa vám to nezvidí, donesiem vám hlavu z ryby.“ „Pochválen Pán Ježiš Kristus.“ (Dlhá nad Oravou)
- Druhý sviatok vianočný alebo deň svätého Štefana (26. december) sa niesol v uvoľnenejšej nálade. Do príbytkov s vinšmi vstupovali obyčajne príbuzní. Obsah často prispôsobili konkrétnej rodine. „Vinšujem vám tohto svätého Štefana, aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, hojné Božie požehnanie a po smrti slávu nebeskú a radosť večnú. Amen“ „Pochválen buď Ježiš Kristus.“
- Nový rok (1. január) začínal opäť vinšmi, ktoré do domácností „prinášali“ malí chlapci. „Vinšujem vám nový rok, aby vám vypadol z pece bok a z kozuba rúra, aby bola Anča na takto rok hrubá“.
- Alebo „Vinšujem vám na tento nový rok: na šťastie, na zdravie, na hojné božie požehnanie. V stodole hojnosť, v pitvore svornosť, v izbe mier ducha svätého i do srdca vašeho, aby ste boli takí zdraví, ako anjeli v nebi.“
- Alebo „Ja som malý žiačik, spievam ako vtáčik, pri jasenskej škole, hneď som pri kostole, tam ma ľudia znajú, peniažtek mi dajú. Sláva je veliká, na stole jablká, dajte mi zo dve, aj to bude dobre.“
- „Vinšujem smele všetkým vesele, sedliakom vrece plné na plece, pastierom kaše a kravám paše, sviniam žaludí, nech tučné budú.“
- „Vinšu, vinšu, ale neviem inšu, ja vinšovať neprestanem, kým korunku nedostanem. Poslúchajte málo, čo sa ešte stalo. Stala sa novina, veľmi neslýchaná, že Panna Mária synka porodila. Do jasličiek vložila, prišli pastuškovia, pekne ho vítali. Vitaj Ježiško malý, sme ťa od dávna čakali.“ (Oravská Jesenica)
- „Za kolende džinkuj...
Úplná História Kresťanstva | Pôvod, Expanzia, a Transformácia Sveta
Dňa 7. januára sa ľudia v Izraeli tešili z narodenia zvláštneho dieťaťa - Bohom prisľúbeného Kráľa. Mudrci, vedení novou jasnou hviezdou, prišli do Jeruzalema a následne do Betlehema, aby sa poklonili novonarodenému kráľovi. Po obdarovaní Máriu a Jozefa v malom domčeku, Boh varoval mudrcov vo sne, aby sa nevracali k Herodesovi, a tí si preto zvolili inú cestu späť.