Detstvo je obdobie plné radosti, učenia a rastu, ale aj výziev. Jednou z nich je obdobie vzdoru, ktoré sa u detí prejavuje v rôznom veku a intenzite. Tento článok sa zameriava na špecifiká hádok a vzdoru u sedemročných detí a ponúka praktické rady a stratégie pre rodičov, ako túto náročnú etapu zvládnuť. Informácie vychádzajú z reálnych skúseností rodičov, odborných rád psychológov a zohľadňujú individuálne potreby každého dieťaťa.
Úvod: Obdobie vzdoru u sedemročných
Obdobie vzdoru je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa a prejavuje sa rôznymi spôsobmi. U sedemročných detí sa môže vzdor prejavovať ako hádky, neposlušnosť, odmietanie plnenia povinností alebo emocionálne výbuchy. Tieto prejavy sú často frustrujúce pre rodičov, ktorí sa snažia nájsť efektívne spôsoby, ako s nimi pracovať. Dôležité je uvedomiť si, že vzdor nie je prejavom zlej vôle dieťaťa, ale skôr signálom, že dieťa prežíva vnútorný konflikt alebo potrebuje uspokojiť nejakú svoju potrebu.
V šiestich rokoch sa deti posúvajú vo vývoji dopredu. Stávajú sa nezávislejšími. Začínajú sa zaujímať o školu a kamarátov. Život sa pre ne stáva nielen zaujímavejší, ale aj náročnejší. Cítia, že sa od nich vyžadujú dobré výsledky v škole. V tomto období sa potrebujú veľa rozprávať o svojich zážitkoch zo školy i o tom, kto sú ich noví priatelia a spolužiaci. Rodičov potrebujú hlavne na to, aby ich počúvali.
Sedem rokov! Prichádza vek rozumnosti a obdobie zvýšeného množstva otázok, ktoré začínajú zámenom prečo. Dieťa sa v tomto období pýta na súvislosti týkajúce sa života, smrti, vesmíru. Vo zvýšenej miere sa vyvíjajú rečové oblasti mozgu, dieťa sa ľahko učí a rozširuje sa aj jeho slovná zásoba. Začína dokonca rozumieť irónii a sarkazmu. Premýšľanie je už menej egocentrické, rozvíja sa logika, chápe napríklad aj to, že pri zmene tvaru sa nemení objem. Vie jednať s určitým zámerom, ale koncept čestnosti a nečestnosti je ešte stále problematický. Sedemročné dieťa túži po tom, aby všetko robilo správne. Chce byť dokonalé.
Trucovité správanie u detí nie je zriedkavé, no v siedmich rokoch by už nemalo byť hlavným prejavom. Ak sa však objavuje, je dôležité pochopiť jeho príčiny a adekvátne reagovať. Niekedy sa objavuje aj u detí, ktoré už predtým obdobie vzdoru prekonali, a to sa môže vracať najmä v stresových obdobiach.
Prečo deti vzdorujú?
Za vzdorom sa skrýva viacero faktorov, ktoré je dôležité rozpoznať:
- Potreba nezávislosti: Sedemročné deti túžia po väčšej samostatnosti a chcú mať kontrolu nad svojím životom. Vzdor je spôsob, ako si túto nezávislosť presadzujú.
- Emocionálna nezrelosť: Deti v tomto veku ešte nemajú plne vyvinuté emocionálne zručnosti a nevedia vždy správne vyjadriť svoje pocity. Frustrácia, hnev alebo smútok sa tak môžu prejavovať vzdorom.
- Hľadanie hraníc: Paradoxne, deti potrebujú hranice, aby sa cítili bezpečne a isto. Vzdor je spôsob, ako testujú, kde tieto hranice ležia.
- Nedostatok pozornosti: Niekedy je vzdor len spôsob, ako si dieťa vynucuje pozornosť rodičov.
- Únava, hlad, choroba: Fyzické faktory môžu výrazne ovplyvniť správanie dieťaťa. Unavené, hladné alebo choré dieťa je náchylnejšie k vzdoru.
- Nadmerná stimulácia: Príliš veľa hračiek, aktivít alebo hluku môže viesť k preťaženiu a následnému vzdoru.
V tomto období sa u detí rozvíja aj schopnosť odlíšiť sa. Každé dieťa je iné a túži po sebapresadení. Je to prirodzená súčasť formovania identity.
Ako zvládať hádky a vzdor u sedemročného dieťaťa?
Dobré správanie nie je výsledkom náhody a neprichádza zo dňa na deň. Neprinesie ho jeden rozhovor, odmena alebo trest. Je to výsledok zámerných a systematických krokov. Dôležité sú napríklad určité rodinné pravidlá, vďaka ktorým môže v rodine vládnuť harmónia. Tieto normy sú zárukou, že rodina bude fungovať správne a vytvoria sa dobré vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Deti musia presne vedieť, čo sa od nich očakáva. Tieto normy musia byť postavené na zásadách, ktoré uznáva celá rodina a sú vytvorené po vzájomnej dohode. Mali by byť tiež jasné, zrozumiteľné, ľahko uplatniteľné.
Pri určovaní pravidiel pre deti si musíte položiť otázku, či od nich nepožadujete niečo nezmyselné a neprimerané. Prehnané požiadavky od vykonania skôr odrádzajú. Deti musia rozumieť vašim slovám.
1. Stanovte jasné a konzistentné pravidlá
Pravidlá by mali byť jednoduché, zrozumiteľné a primerané veku dieťaťa. Dôležité je, aby boli pravidlá konzistentné a platili pre všetkých členov rodiny.
Príklad: "Nikdy nebijeme iných ľudí. Môžeš udrieť do vankúša alebo roztrhnúť papier, ale nikdy nebijeme iných ľudí."
2. Dôslednosť a benefity
Ak deti hranice dodržiavajú, majú benefity. Ak hranice, ktoré ste jasne stanovili, porušia, je potrebné, aby čo najskôr nastal dôsledok. Deti potrebujú prepojiť príčiny s dôsledkami a rodičia musia byť dôslední. Trest by nikdy nemal byť fyzický, tým iba strácame rešpekt dieťaťa. U malých detí je funkčný tzv. time-out, teda čas pomimo, prestávka v tom, čo práve robí - napríklad na ihrisku prerušíte bitku medzi deťmi a vezmete ho ďalej od skupiny, kde sa môže upokojiť.
Keď sa deti naučia, že NIE je NIE a ÁNO je ÁNO, tak ste na dobrej ceste k hraniciam vo výchove. Musíte si pevne stáť za tým, čo poviete. Keď podľahnete nárekom a dobiedzaniu, potom vaše NIE nebude znamenať nič. Ak ustúpite, deti sa učia, že ak budú dostatočne dlho dobiedzať, tak aj tak vždy všetko dostanú. Dôslední však musíte byť aj pri slove ÁNO. Ak dieťaťu niečo sľúbite, musíte to aj doržať.
3. Oceňujte pozitívne správanie
Pozornosť často obraciame na správanie, ktoré je nevhodné. Skúste si dať záväzok, že najbližší týždeň budete oceňovať všetky malé prejavy správania, ktoré sú pozitívne. Nemusí ísť o prehnané pochvaly, stačí nahlas pomenovať, čo urobí dieťa dobre.
Príklad: "Veľmi mi pomáha, keď sa podelíš so svojou sestrou." alebo "Ďakujem, že si si zavesila vetrovku a odložila topánky."
Účinná disciplína nezahŕňa iba potrestanie nesprávneho rozhodnutia, ale aj odmenu za to správne. Ak dieťa odmeňujete, vždy mu súčasne niekoľkými slovami za niečo poďakujte a povzbuďte ho. Sústreďujte pozornosť na vhodné správanie. Ani pri takejto forme odmeňovania však nezabúdajme na opatrnosť. Nerobte z každého dobrého skutku zázrak. Toto by v deťoch vyvolalo dojem, že túžite len po ich dokonalosti. Mohlo by u nich dôjsť k zatrpknutiu a mohli by nadobudnúť nesprávny postoj k usilovnej práci smerujúcej k stanovenému cieľu. Niektoré zábavné činnosti je preto dobré povoliť deťom pravidelne. Primeraným a premysleným odmeňovaním by sme ich mali naučiť, že vhodné správanie je dôležité preto, lebo je to správne a morálne. Odmeňovanie je jedným zo spôsobov, ako dať dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu, preukázať obdiv a uznanie.
4. Komunikujte s dieťaťom
Snažte sa s dieťaťom otvorene komunikovať a zistiť, čo sa za jeho vzdorom skrýva. Pýtajte sa ho na jeho pocity a potreby. Aktívne počúvajte a snažte sa mu porozumieť.
Príklad: "Vidím, že si nahnevaný. Čo sa stalo?"
Rodičia by mali vo svojich zásadách pevní, ale nie tvrdí. Pravidlá stanovte jasne.
5. Zachovajte pokoj
Je dôležité zachovať pokoj a nenechať sa vyprovokovať. Ak reagujete hnevom, situáciu len zhoršíte.
Je veľmi užitočné, ak si zvyknete používať zvýšený hlas len v nebezpečných alebo urgentných prípadoch a neposlušnosť komentujte vážnym, no tichým hlasom.
6. Ponúknite dieťaťu možnosť výberu
Dajte dieťaťu možnosť vybrať si z viacerých možností, aby malo pocit kontroly.
Príklad: "Chceš si obliecť modré alebo červené tričko?"
Umožnite dieťaťu sa rozhodovať všade tam, kde je to možné. Viem, že na večeru bude jogurt. Dám mu možnosť rozhodnúť aký: „Chceš na večeru jahodový alebo čučoriedkový jogurt.“ Chcem aby si umylo zuby: „Chceš si umyť zuby pred čítaním rozprávky alebo po.“ Ideme von. „Chceš ísť na odrážadle, alebo peši?“
7. Učte dieťa zvládať emócie
Pomôžte dieťaťu naučiť sa rozpoznávať a vyjadrovať svoje emócie. Učte ho relaxačné techniky, ako napríklad dýchanie alebo vizualizáciu.
Príklad: "Keď si nahnevaný, skús sa zhlboka nadýchnuť a pomaly vydýchnuť."
Každé dieťa sa ocitne v situácii, keď sa hnevá, niečo sa mu nepáči, s niečím nie je spokojné. Je to bežná emócia, s ktorou sa stretávame všetci, deti, ale aj my, dospelí. Je súčasťou bežného života a každý má na hnev právo. Otázkou je, ako dokáže dieťa túto emóciu spracovať, ako dokáže v takejto situácii reagovať. S touto schopnosťou sa dieťa nerodí, túto schopnosť sa musí naučiť. „Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať.
Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. Dieťa tak učíme hnev potláčať alebo sa zaň hanbiť. V prvom rade by som rodičovi odporučila zamyslieť sa nad tým, ako on sám reaguje na hnev svojho dieťaťa. Ak rodič udrie svoje dieťa, nerobí to preto, že mu chce skutočne ublížiť. Urobí to preto, že neovládne svoje emócie. Bitka je jeden z príkladov správania, ktoré niektorí rodičia robia a zároveň si želajú, aby to ich deti nerobili. Aby sa súrodenci navzájom nebili, aby dieťa nebolo agresívne voči svojim kamarátom, aby neubližovalo iným deťom. Prečo dieťa nemôže ublížiť svojmu kamarátovi, ale rodič môže ublížiť svojmu dieťaťu? že zvládať hnev sa dieťa učí od rodiča. Nie na základe toho, čo mu rodič rozpráva, ale predovšetkým na základe toho, čo vidí, ako sa rodič správa, keď je nahnevaný.
Dieťa sa ocitne v situácii, keď mu niečo nedovolíme, keď od neho vyžadujeme niečo, čo sa mu nepáči a začne ho ovládať hnev. Rodič sa snaží túto vlnu negatívnych emócií zastaviť. Buď ustúpi zo svojich požiadaviek a vyhovie dieťaťu , čím mu vlastne ukazuje- hnevaj sa, zlosti a dosiahneš čo chceš. Alebo mu nariadi zákaz plaču alebo akéhokoľvek iného prejavu hnevu. Aké je riešenie? Neustúpiť, ale zároveň empaticky počúvať a prijať pocity dieťaťa. Vety ako „ si zlý“... „ reveš ako malé decko“...nie sú najšťastnejšie, miesto toho skôr použite slová ako „ chápem, že ťa to nahnevalo“...“ viem, že si z toho smutný“...“vidím, že sa ti to nepáči“... Dieťa tak vidí, že chápete jeho hnev a zvýšite tak pravdepodobnosť, že bude s vami spolupracovať. Vnímate jeho pocity, jeho hnev, nesúhlas, čo ale neznamená, že mu ustupujete.
8. Hľadajte kompromisy
Snažte sa s dieťaťom dohodnúť na kompromisoch, ktoré budú vyhovovať obom stranám.
Príklad: "Môžeš sa hrať na počítači 30 minút, a potom si pôjdeš urobiť domáce úlohy."
9. Doprajte dieťaťu dostatok pohybu a odpočinku
Dbajte na to, aby malo dieťa dostatok pohybu a odpočinku. Unavené alebo preťažené dieťa je náchylnejšie k vzdoru.
10. Obmedzte stimuláciu
Všimli ste si, že v jednu chvíľu má vaše dieťa dobrú náladu a potom sa zrazu dramaticky zmení: je umrnčané, zdá sa vám byť unavené, nevrlé, nahnevané a hádže sa o zem, odmieta komunikovať, odvracia tváričku, menšie deti zatínajú pästičky, kopú a plačú, staršie deti sa tvária znudene, alebo žiadajú viac pozornosti. Problém je, že deti niekedy vidia priveľa hračiek, svetiel, ľudských tvárí, vecí, počujú priveľa hluku, zažívajú priveľa aktivít, situácií, priveľa možností na výber - v obchodných centrách, preplnených uliciach, ihriskách či v parku. Ide o kumuláciu stresu v deťoch, ktorý nevidíme a necítime, preto niekedy nerozumieme, kde sa to v našich deťoch berie. To všetko sa odráža v ich náladách. Nehovorte „upokoj sa, prestaň“, sú to frázy, ktoré nefungujú. Radšej sa spýtajte „si unavený/á? Potrebuješ pokoj a ticho?“ a poskytnite im prostredie, v ktorom sa môžu sami a v tichosti hrať, alebo odpočinúť si. Odložte aktivity na inokedy, redukujte intenzívne skúsenosti, aby ste dosiahli balans, rovnováhu v tom, čo denne prežívajú - a ich správanie sa zlepší.
11. Hra je dôležitá
Maľuje si vaše dieťa tvár jedlom, steny fixkami, zo zubnej kefky sa stala loď bez kapitána - pozóóór, stroskotá! Na podlahe sú blatové stopy, jedenie bez naháňačky neexistuje - toto všetko je hra a nie neposlušné dieťa. Deti vidia hru vo všetkom a všade, v každom čase a nečase. Nie je ani zlé, ani sa nesnaží prekaziť vám všetky plány či narušiť režim. Deti milujú novosť, dobrodružstvo, zvláštnosti, vzrušenie, smiech, radosť. A vidia ich, vytvárajú. A zdieľajú ich - s nami, rodičmi. Hra je fundamentálny základ pre učenie a rast, pomáha deťom vyvíjať sa, spoznávať svet vôkol seba a svoju úlohu v ňom. Preto miesto „prestaň s tým už konečne“ sa k nim radšej pridajte a nechajte sa nakaziť dobrou náladou. Vytvárate si spoločne prekrásne spomienky. A budujete úžasný vzťah.
12. Ukážte dieťaťu, že vám môže s niečím pomôcť
Pri nakupovaní namiesto: "No počkaj, keď prídeme domov! Tak ťa zmlátim ako hada! Pri nakupovaní namiesto:"Vôbec nevieš, ako sa máš v obchode správať! Dnes nebudeš pozerať žiadny televízor večer!" Nahradíme: "Nepáči sa mi, čo sa tu deje! Prekáža to určite všetkým predavačom, keď tu medzi regálmi behajú malé deti. Pri nakupovaní namiesto: "Ak ťa uvidím zase behať, tak ti už jednu strelím!" Nahradíme: "Miško nebehaj! Syn: Aj ja chcem ísť! Mama: Bohužiaľ, nemôžeš, Miško. Mama: Ty vieš prečo, Miško a určite mi to rád povieš. Mama: Presne preto, Miško. Niekedy nabudúce so mnou budeš môcť ísť, ale budeš si musieť pamätať, ako sa správame v obchode. "Zajtra pôjdeme na poštu. Určite tam bude veľa ľudí. Som zvedavá, či sa ti podarí stáť trpezlivo so mnou v rade."
V tomto období môžete svoje dieťa poveriť aj nenáročnými domácim prácami, aby sa tak učilo chodu rodinného života.
13. Emocionálna konfrontácia
Jiřina Prekopová odporúča používať pri riešení konfliktov tzv. „emocionálnu konfrontáciu ( EK ). “ Spočíva v tom, že nadviažeme empatický pohľad zoči-voči, podľa potreby sa fyzicky dotýkame a nerozídeme sa dovtedy, pokým sa láska opäť neobnoví. Ubezpečujeme počas nej druhého, že ho milujeme, aj keď nekoná podľa našich predstáv, no zároveň mu musíme zdeliť naše pocity.
Príklad: „To ma bolí, keď ma hryzieš! Nie sme žiadne tigre.
Príklad: „Au, to bolí! Toto viac nechcem, aby si robil.
Pri nadmernej bolesti, ktorá sa nedá vyjadriť slovami je potrebné objatie. Aj keď nám pud prirodzene hovorí, že máme ujsť. Musíme si však pripomenúť, že nie sme zvieratá, ale ľudia. A zotrváme spolu dovtedy, pokiaľ nenájdeme riešenie a kým sa nezmierime.
Jej cieľom je zmierenie a obnovenie vzájomnej lásky. Schopnosti emocionálnej konfrontácie zvládne dieťa už v predškolskom veku a malo by ju v prvom rade vidieť u rodičov. Nielen hádky, ale aj konštruktívne riešenie problému zoči voči a láskavé zmierenie, obnova lásky by mali byť štandardnou súčasťou každej rodiny. Neriešenie konfliktov sa do života vkradne ako zlozvyk. Prídu omnoho ťažšie obdobia pri dospievaní detí, ktoré budú potrebovať, aby sme situáciu zvládli. Riešenie konfliktov pomocou emocionálnej konfrontácie učí dieťa, že našu bezpodmienečnú lásku nič a nikdy neohrozí. Výsledkom našej výchovy je to, ako sa dieťa chová, keď ho nevidíme, keď je bez rodičov.
14. Nekomentujte osobnosť dieťaťa, iba jeho správanie
Každé dieťa je iné - jedno je skvelé v matematike, ale doma nechce umývať riad, radšej kalkuluje a robí výpočty, čo s vreckovým. Iné je športovo zdatné, pomáha doma, ale nedokončí ani jednu domácu úlohu. Nič z toho neznamená, že je dieťa lenivé, neposlušné, nezodpovedné či zlé. Za zlé môžete označiť jedine jeho správanie - pretože to sa dá zmeniť. Ak označíte dieťa zlým, môže tomu uveriť a rezignovať na zmenu. Okrem toho na kritizovanie sú deti obzvlášť citlivé - kritika ich zráža k zemi, ničí motiváciu, necítia sa dosť dobré a teda hodnotné, prestanú si veriť, pretože si to berú k srdcu. Je potrebné, aby ste sa ako rodičia naučili odlišovať správanie dieťaťa v tom ktorom momente od toho, aké je - neodvádzali jeho osobnosť od jeho správania. Je lepšie im citlivo ukázať, čo za správanie nie je vhodné, nepovažujete za správne a ako to nabudúce spraviť inak. Tak im pomôžete lepšie.
Cieľom výchovy je, aby deti pochopili, že určité správanie je zlé a nie ony. Deti, ktorým sa často hovorí, že sú zlé a neposlušné, majú buď tendenciu naplniť toto proroctvo, alebo sa cítia nehodné vo svojom vnútri.
15. Vyhýbajte sa neúčinným hrozbám
V kritickej chvíli sa občas stane, že rodič pohrozí svojim deťom niečím nezmyselným a nereálnym. Hrozby si nechajte v zálohe pre prípad, keď je už situácia naozaj nezvládnuteľná.
16. Vyberte adekvátne následky
Disciplína je proces. Niektoré techniky, ktoré fungovali u detí, keď boli malé, po určitej dobe svoju účinnosť stratili. Preto ich treba obmieňať. Čím sú deti staršie, tým menej sa odporúča trestať a napomínať ich pred ostatnými. Vezmite ich radšej nabok, čím zaručíte ich dôstojnosť. Trest, ktorí dieťaťu dáte, by mal zodpovedať jeho previneniu.
Možné nepríjemné následky zlého správania pre 6-10 ročné deti:
- poslať dieťa do jeho izby,
- predčasný odchod do postele,
- zákaz pozerať v ten deň televíziu,
- vziať dieťaťu obľúbenú hračku,
- obmedziť čas strávený pri počítači,
- žiadne sladkosti,
- mimoriadne domáce práce (umytie auta, zametanie lístia).
Rázne zakročiť voči svojim deťom, keď sa snažia posúvať hranice, je oveľa účinnejšie, než ich karhať a kričať na ne. Zásah môže byť účinný vtedy, ak sa týka niečoho, na čom dieťaťu naozaj záleží. Rodičia obvykle míňajú veľa energie, keď sa s deťmi dohadujú o tom, čo môžu a čo nemôžu robiť.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak je vzdor dieťaťa príliš častý, intenzívny alebo trvá dlhodobo, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc psychológa.
Príklady z praxe a rady
Niektorí rodičia sa stretávajú s tým, že ich 7-ročné deti majú výbuchy hnevu, ktoré trvajú aj 15 minút. Tieto prejavy sa často objavujú pri príkazoch alebo zákazoch zo strany rodiča. Je dôležité si uvedomiť, že deti v tomto veku sa ešte stále učia zvládať svoje emócie a ich reakcie môžu byť intenzívne.
Pokiaľ dieťa reaguje vzdorovito len pri jednom rodičovi, je to signál, že je potrebné zjednotiť výchovné metódy oboch rodičov. Ak dieťa vybíja hnev na jednom rodičovi, je to tiež znak nerovnováhy vo výchove.
V období, keď deti testujú hranice, je dôležité im ukázať, že ich rodičia milujú, ale zároveň trvajú na dodržiavaní pravidiel. Rodičia by mali postupovať jednotne a jasne komunikovať, čo očakávajú. Keď poviete "áno", malo by to znamenať "áno", nie niečo medzi tým.
Predísť vzdoru je možné aj tým, že sa vyhnete zbytočným konfliktom. Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s hračkou presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo. Rovnako síce trvajte na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc.
Neponáhľajte sa a na dieťa nekričte!
Treba si tiež uvedomiť, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate - nemáte čas sa s dieťaťom porozprávať, často naň kričíte. Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví, a to preto, že deti zbytočne chránia a strážia.
Praktické tipy, ako zamedziť záchvatom zlosti:
- Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže.
- Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac.
- Ideálne je takúto situáciu zmeniť, čiže nereagovať a odstúpiť ďalej od dieťaťa.
- Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“.
- Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti. Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane.
- Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili (prečo ste odišli z miestnosti a pod.).
Čo je opozičná vzdorovitá porucha? Príroda a liečba
Trucovité správanie sa u detí prejavuje rôznymi spôsobmi, no jeho zvládnutie si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a empatiu. V siedmich rokoch deti už lepšie chápu súvislosti, preto je dôležité s nimi komunikovať, vysvetľovať im pravidlá a viesť ich k zodpovednosti za svoje činy.