Pôrodnosť na Slovensku výrazne klesá už tri roky. V roku 2024 sa u nás narodilo len 46 189 detí, čo je o 2 386 menej než v roku 2023 a najmenej od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Problém však nemá len Slovensko, ale aj okolité krajiny - Poľsko, Maďarsko a Česko, ako aj iné krajiny Európy a sveta. Úhrnná plodnosť je počet živonarodených detí pripadajúcich na jednu ženu v reprodukčnom veku. Tzv. Úhrnná plodnosť na Slovensku za posledné roky klesá: 1,64 (rok 2021) - 1,57 (rok 2022) - 1,49 (rok 2023) - 1,46 (rok 2024). Ako vidieť, nachádzame sa hlboko pod úrovňou záchovnej hodnoty.
Demografická kríza, ktorej Slovensko čelí, nie je ideologickou otázkou. Je to matematika, ktorej výsledky nemožno ignorovať. Hrubá pôrodnosť klesla pod hranicu 1 000 pôrodov na 100-tisíc obyvateľov a zaznamenala najnižšiu hodnotu v histórii SR. Počet úmrtí bol 53 876, pričom prirodzený úbytok dosiahol 7 635 osôb. Tento vývoj podporuje aj údaj z databázy Svetovej banky a ďalších demografických indikátorov, ktoré potvrdzujú dlhodobý pokles od hodnoty blízkej dvom v 90. rokoch po súčasné 1,56 TFR.
Ženy narodené v 70. rokoch už uzavreli svoje plodné obdobie so zreteľne nižšou plodnosťou ako dve deti. Posledná silná generácia s priemerom nad dve deti pochádza zo 60. rokov. Slovensko sa umiestňuje nižšie aj oproti východným krajinám Európy, ktoré majú TFR nad 1,6. Rovnako starnutie obyvateľstva je v krajine citeľné.
Príčiny poklesu pôrodnosti
Demograf Branislav Šprocha považuje za jednu z príčin klesajúcu mieru plodnosti. Tento trend potvrdzujú údaje z predchádzajúcich rokov, ako aj z iných krajín. V posledných rokoch bol podporený „zvýšenou neistotou, vysokou infláciou, vojnovou krízou na Ukrajine. To všetko ovplyvňovalo ochotu mať deti“, hovorí pre Postoj. V pandemických rokoch síce táto ochota trochu stúpla, no dlhodobý trend je jasný. Úhrnná plodnosť dosiahla v roku 2022 1,57 dieťaťa na ženu. Naposledy malo Slovensko hodnoty nad úrovňou potrebné na to, aby sa počet obyvateľov prirodzeným spôsobom zachoval na rovnakej úrovni, v roku 1988.
Ešte dôležitejším faktorom ako znižujúca sa plodnosť je možno zmenšovanie reprodukčnej základne. „Do veku najvyššej plodnosti prichádzajú výrazne menšie kohorty,“ vysvetľuje Šprocha. V sedemdesiatych rokoch sa rodilo ročne okolo stotisíc detí, približne polovicu tvorili ženy. Na prelome tisícročí to už bolo iba okolo 50-tisíc detí. Takže prirodzene sa znížila aj skupina žien, ktorá môže mať deti a ktorá prichádza do plodného veku práve teraz. Menej žien znamená aj menej detí.
Dáta ukazujú aj to, že v blízkom čase nemôžeme očakávať zlepšenie, kohorty dospievajúcich totiž patria medzi tie najmenej početné z celého slovenského obyvateľstva. Zaujímavé je aj to, že od pandémie sa otočil dlhodobý trend, a to že sa rodí viac detí v mestách ako na vidieku. Toto tvrdenie platilo od polovice deväťdesiatych rokov až do roku 2021, keď sa situácia otočila. V roku 2023 sa v mestách narodilo necelých 23-tisíc detí, na vidieku to bolo takmer 26-tisíc. Nie je to tak, že by na vidieku počet pôrodov rástol, ale aj na vidieku, aj v mestách ich počet poklesol rovnomerne.
Sociológovia mladí ľudia čoraz viac uprednostňujú kariéru, cestovanie a osobný rozvoj, pričom zakladanie rodiny odsúvajú na neskôr. Lenže otehotnieť vo vyššom veku je náročnejšie, čo vedie k nárastu počtu bezdetných párov. Vlani sa na Slovensku narodilo len 46 214 detí, čo je najmenej od roku 1993. Tento trend nie je špecifikom Slovenska - podobné problémy trápia prakticky všetky západné krajiny, ako aj komunistickú Čínu.
Starnutie populácie a dôsledky
Starnutie obyvateľstva začína byť realitou. Aj napriek tomu, že pandémia už odznela, počet zomretých stále prekračuje počet narodených. Tieto krivky sa po prvýkrát od začiatku nového milénia otočili práve v roku 2021, keď sme naplno pocítili dôsledky covidu. Odvtedy tento trend trvá. Vlani zomrelo celkovo 54 133 ľudí, čo je o 5500 viac, ako sa narodilo.
Slovensko sa podľa najnovšej prognózy rúti do demografickej priepasti. V najpravdepodobnejšom scenári sa očakáva pokles počtu obyvateľov za obdobie rokov 2022 až 2080 zhruba o 752-tisíc osôb, respektíve 13,8 percenta. V súčasnosti je obyvateľstvo vo veku 65 a viac rokov treťou najpočetnejšou hlavnou vekovou skupinou na Slovensku. V roku 2080 sa očakáva nárast seniorov vo veku nad 64 rokov na takmer 30 percent z populácie Slovenska. Aj v tom lepšom prípade však nebude možné zastaviť starnutie spoločnosti.
Podiel seniorov porastie a štát sa ocitne pod tlakom rastúcich výdavkov. Dôchodky, zdravotníctvo a sociálne služby si vyžiadajú viac peňazí, ako bude ekonomika schopná uniesť. Ak budú politici ďalej predstierať, že stačí pár príspevkov a všetko sa vyrieši, je to len ticho pred búrkou. Čísla hovoria jasne. Rapídny nárast pomeru seniorov k pracujúcej populácii bude znamenať väčšiu finančnú záťaž na dôchodkový systém. Odborné analýzy (napríklad OECD) varujú, že náklady na penzijný a zdravotný systém by mohli v budúcnosti dosiahnuť úroveň výrazne nad súčasnými 18 až 20 percentami HDP. Zdravotníctvo už dnes čelí dvojitým výzvam. Systém je zatiaľ nedostatočne pripravený na rastúci dopyt po chronickej starostlivosti a geriatrických službách.
Možné riešenia a príklady z iných krajín
Francúzsko dlhodobo udržiava TFR približne medzi 1,8 - 2,0, čo patrí k najvyšším hodnotám v EÚ. Tento stav je výsledkom komplexnej rodinnej politiky, ktorá existuje desaťročia. Zahŕňa široké spektrum opatrení, ako sú rodinné prídavky, daňové výhody, rozsiahla sieť dostupných verejných materských škôl a podpora skĺbenia práce a starostlivosti o deti.
V susednej Českej republike je TFR mierne vyššia (okolo 1,83 v roku 2021). Česká migrácia je pozitívna. Severské krajiny stavili na rozsiahlu sieť verejných a dotovaných služieb vrátane univerzálnych a cenovo dostupných škôlok, dlhých platených rodičovských dovoleniek s rozdelením medzi oboch rodičov. V hre je rovnako aj migrácia ako súčasť komplexného prístupu.
Pre Slovensko by mohol byť vhodný prístup, ktorý nekopíruje ideologické slogany, ale systematicky buduje verejné služby. To znamená škôlky, podporu bývania pre mladé rodiny, daňové úľavy kombinované so zameraním na rovnováhu práce a rodiny.
Ekonomická situácia nie je hlavnou príčinou demografických zmien. Ako príklad slúži Maďarsko, kde vláda Viktora Orbána dlhodobo zavádza silné stimuly na podporu rodín. Napriek tomu aj v tejto krajine úhrnná plodnosť po krátkodobom raste znovu klesá. V tejto krajine existuje podpora bývania pre mladé rodiny, známa ako Családi Otthonteremtési Kedvezmény (CSOK). Ide o finančný príspevok určený na kúpu nehnuteľnosti alebo výstavbu nového domu. Rodiny s jedným dieťaťom môžu získať príspevok vo výške 600-tisíc forintov (1 523 eur), s dvoma deťmi 2,6 milióna forintov (6 600 eur) a s tromi a viacerými deťmi až 10 miliónov forintov (približne 25 384 eur). Maďari navyše oslobodia od dane z príjmu ženy s dvoma a viac deťmi.
Migrácia ako čiastočné riešenie
Migrácia prispieva len čiastočne k demografickému vyrovnávaniu. Migračná kríza v roku 2015 sa Slovensku vo veľkej miere vyhla zavedením aktívnych opatrení. Migranti smerovali najmä do Nemecka, Švédska, Rakúska, Francúzska a Beneluxu. Podľa štatistiky rezortu vnútra v čase migračnej krízy požiadalo na Slovensku o azyl 330 cudzincov. Ďalšia migračná vlna nasledovala po začatí ruskej invázie na Ukrajinu začiatkom roka 2022. Ministerstvo vnútra uviedlo, že na Slovensko prišlo takmer 270-tisíc osôb. Táto bilancia však nestačí na vyrovnanie prirodzeného úbytku obyvateľstva. Kým migrácia je historicky pokračujúcou súčasťou demografie, v posledných rokoch nedokázala pokryť straty vyplývajúce z nízkej pôrodnosti a zvyšujúcej úmrtnosti.
Na Slovensku sa demografická kríza prejavuje nerovnomerne. Zatiaľ čo Bratislavský kraj ako jediný vykazuje mierny populačný rast a relatívne mladšiu populáciu s podielom seniorov na úrovni 18,4 percenta, Trenčiansky kraj zaznamenal najvyšší nárast podielu seniorov od roku 2011.
Úpadok manželstva a zmeny v rodinnom živote
Celkový počet sobášov sa z viac ako štyridsaťtisíc v roku 1990 znížil na dvadsaťpäťtisíc v roku 2002. Oveľa výrečnejšie ako absolútne čísla je však porovnanie hrubej miery sobášnosti, ktorá sa za ostatných trinásť rokov znížila zo 7,63 na 4,66 sobáša na 1 000 obyvateľov. Tento prudký vývoj možno vysvetliť vhodnými podmienkami na sebarealizáciu, ako aj ekonomickým tlakom, ktorý sa prejavil najmä zvýšením životných nákladov, infláciou, nezamestnanosťou či obmedzením bytovej výstavby.
Od začiatku 90. rokov priemerný vek vstupu do manželstva postupne stúpa. U mužov i u žien stúpol od roku 1992 do roku 2002 o celé tri roky na 29,1 resp. 26,1 roku. V súvislosti s rodinným stavom je z dlhodobého hľadiska zaujímavé predovšetkým znižovanie podielu slobodných na celkovom počte snúbencov. Nové manželstvá uzatvárajú čoraz častejšie aj rozvedení muži a ženy (12,3, resp. 10,4 percenta všetkých sobášov). Veľký vplyv na znižovanie počtu slobodných snúbencov má aj čoraz obľúbenejšie spolužitie v nezosobášenom partnerstve. Aj keď o tomto trende neexistujú priame štatistické údaje, o zvyšujúcom sa počte kohabitácií svedčí aj rastúci počet detí narodených mimo manželstva, ktorý sa od deväťdesiatych rokov takmer zdvojnásobil.
Podobne ako v iných rozvinutých krajinách, aj na Slovensku pozorujeme od polovice minulého storočia nárast rozvodovosti. Historicky najvyšší počet rozvodov 10 960 bol zaznamenaný minulý rok. (Celkový počet sobášov bol 25 062.) Autori populačného výskumu si myslia, že čoraz viac ľudí sa rozhodne radikálne ukončiť partnerstvo bez hľadania príčin rozvratu, bez snahy o ich odstránenie a bez pokusu o kompromisné riešenie krízy. Rozvod sa akoby stal súčasťou moderného životného štýlu, a to aj napriek tomu, že ide o negatívnu a traumatizujúcu udalosť. Z hľadiska príčin rozvodov sa začínajú zviditeľňovať dva okruhy problémov. Na jednej strane ide o príčiny vyplývajúce zo zlých materiálnych podmienok, z finančných nezhôd a problémy súvisiace s bývaním. Na druhej strane je to zhoršenie medziľudských vzťahov.
Kde sú príčiny? Napriek vyššiemu sobášnemu veku a dostupnej a používanej antikoncepcii však počet rozvodov stále rastie. Autori populačného výskumu si myslia, že čoraz viac ľudí sa rozhodne radikálne ukončiť partnerstvo bez hľadania príčin rozvratu, bez snahy o ich odstránenie a bez pokusu o kompromisné riešenie krízy. Rozvod sa akoby stal súčasťou moderného životného štýlu, a to aj napriek tomu, že ide o negatívnu a traumatizujúcu udalosť. Z hľadiska príčin rozvodov sa začínajú zviditeľňovať dva okruhy problémov. Na jednej strane ide o príčiny vyplývajúce zo zlých materiálnych podmienok, z finančných nezhôd a problémy súvisiace s bývaním. Na druhej strane je to zhoršenie medziľudských vzťahov.
Rok 2001 nebol len prvým rokom prirodzeného úbytku obyvateľstva, ale aj rokom, keď po prvýkrát klesla úhrnná plodnosť pod hranicu 1,2 dieťaťa na jednu ženu a Slovensko sa tak zaradilo k štátom s najnižšou mierou plodnosti v Európe. A to aj napriek tomu, že vo veku najvyššej plodnosti sa nachádzajú silné populačné ročníky zo sedemdesiatych rokov. Príčiny možno hľadať, rovnako ako pri sobášnosti, v zmene sociálno-ekonomickej situácie. Obavy zo straty zamestnania, problémy so získaním bytu a na druhej strane väčšia možnosť sebarealizácie, ktorá otvorila mladým ľuďom nové perspektívy, mali vplyv aj na počet narodených detí.
Čistá miera reprodukcie, t. j. priemerný počet živonarodených dievčat na jednu ženu, sa totiž trvalo znižuje. Už v roku 1989 klesla pod záchovnú hodnotu a v súčasnosti je jej stav 0,57. Zmena nastala aj v počte detí v rodine. Od roku 1991 mierne rastie podiel detí, ktoré sa narodili ako prvé v poradí, pri druhých a tretích sa tento podiel znižuje. Štvrtých a ďalších detí v poradí v porovnaní s ostatnými mierne pribúda. Ľudia teda viac ako v minulosti preferujú jednodetné domácnosti. Počet štvor- a viacdetných rodín zostáva stabilný.
Dynamiku reprodukcie obyvateľstva ovplyvňuje aj potratovosť. Dnes však aj vďaka dostupnej antikoncepcii v oveľa menšej miere ako v minulosti. Od roku 1957, keď bola uzákonená možnosť vykonania interrupcie zo sociálnych dôvodov, ich počet rástol. Toto obdobie kulminovalo v roku 1988, keď sa ich na Slovensku vykonalo 51 000, minulý rok ich počet klesol na 22 141 (z 35 na 25 % všetkých tehotenstiev).
Žijeme dlhšie, ale menej
Na pokles alebo rast počtu obyvateľstva má okrem pôrodnosti vplyv aj faktor úmrtnosti. Po prudkom zlepšení v päťdesiatych rokoch situácia nasledujúcich tridsať rokov stagnovala, ba sa až zhoršovala. V deväťdesiatych rokoch dochádza opäť k zlepšeniu. Demografi tento stav považujú za dôsledok sociálnej transformácie, ktorá prinútila obyvateľov na zodpovednejšie správanie k svojmu zdraviu. Zlepšovanie je z dôvodu biologickej zotrvačnosti pomerne pomalé, ale už zreteľne viditeľné (za posledných trinásť rokov sa stredná dĺžka života pri narodení zvýšila u mužov o 3,2 roka a u žien o 2,2 roka). Rozhodujúcu úlohu pri náraste strednej dĺžky života mužov mal pokles intenzity úmrtnosti na choroby obehovej sústavy a na nádorové ochorenia. Podobná situácia je aj u žien.
Zmena počtu obyvateľov je bezprostredne ovplyvňovaná aj migráciou obyvateľstva. Podľa oficiálnych štatistík má Slovensko kladné migračné saldo (t. j. počet prisťahovaných je vyšší ako počet odsťahovaných), avšak neoficiálne čísla hovoria o inom stave. Problémom migračnej štatistiky sú podhodnotené dáta o vysťahovaných, keď sa títo len veľmi neradi hlásia do evidencie. Napriek občasným panickým vyhláseniam, Slovensku zatiaľ žiadna invázia cudzincov nehrozí. Povolený pobyt má u nás 5 cudzincov na 1 000 obyvateľov, kým v Česku je to trikrát viac. Podobne neopodstatnené sú aj úvahy o prudkom raste rómskej populácie.
V mestách sa priemerný vek do roku 2035 narastie o 3 - 6 rokov. Sťahovaním strácajú obyvateľov všetky mestá s jednou výnimkou. Ako doplnil docent Branislav Bleha z Univerzity Komenského: „Tou výnimkou je hlavné mesto, ktoré sa po skončení ,čiernej demografickej dekády’ približne pred desiatimi rokmi dostalo do kladných čísel a získava obyvateľov zo všetkých regiónov Slovenska.“ Ďalej uviedol: „Do budúcna predpokladáme znižovanie migračnej straty a niektoré mestá sa môžu pridať k Bratislave ako migračne ziskovému mestu. S nárastom priemerného veku a nárastom počtu seniorov narastie tiež hodnota indexu ekonomického zaťaženia.
Demografi z Univerzity Komenského vydali unikátnu publikáciu o doterajšom a budúcom vývoji jedenástich najväčších miest Slovenska. Hoci odborníci očakávajú nárast plodnosti, počet narodených detí bude klesať, pretože žien vo veku 15 - 49 rokov bude menej. Publikáciu pod názvom „Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska“ vydali: Katedra humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a Výskumné demografické centrum pri Infostate. Autori: Branislav Šprocha, Branislav Bleha, Boris Vaňo a Ján Buček. Na Slovensku ani v okolitých krajinách nebola doposiaľ publikovaná taká detailná analýza demografického vývoja aj za jednotlivé mestá. Demografické analýzy sa robia zvyčajne iba na celoštátnej úrovni. V tejto štúdii je každé mesto spracované jednotnou metodikou a v troch scenároch.
Doc. RNDr. Branislav Bleha, PhD., napríklad poukázal na to, že „ani v jednom meste nedosahuje úhrnná plodnosť hodnotu dve deti na jednu ženu, čo sa považuje za tzv. záchovnú hodnotu pre veľkosť populácie, ak sa neberie do úvahy migrácia. Aktuálne iba v Bratislave je plodnosť vyššia ako na celom Slovensku, v ostatných mestách je v zásade rovnaká alebo nižšia ako celoslovenská hodnota. Vo všetkých mestách sa vo viac ako polovici prípadov stávajú rodičmi ľudia vo veku tridsať a viac rokov. Len v jednej pätine prípadov sú rodičia mladší ako 25 rokov. Vek rodičov od roku 1989 prudko vzrástol. Demografi predpokladajú nárast plodnosti, avšak úroveň nedosiahne hodnotu dve deti na jednu ženu. Výskumníci sa zamerali aj na oblasť manželských zväzkov. Vedúci Výskumného demografického centra pri Infostate RNDr. Branislav Šprocha, PhD., uvádza: „Je celoslovenským trendom, že čoraz viac detí sa rodí nezosobášeným rodičom. Mestá Martin a Prievidza majú dokonca najvyšší podiel narodených detí mimo manželstva.“ Ďalej upozornil: „V najväčších mestách nastal prudký pokles sobášnosti a ich obyvatelia sa sobášia neskôr ako v menších mestách. Obyvatelia najväčších miest žijú výrazne dlhšie ako pred 25 rokmi. Vo všetkých jedenástich mestách žijú obyvatelia dlhšie, ako je slovenský priemer. Najväčšiu mieru na náraste strednej dĺžky života má zníženie úmrtnosti ľudí vo veku 60 - 79 rokov. Prevažuje však prirodzený úbytok, viac osôb zomiera, ako sa narodí detí. V sledovaných mestách bez výnimky odborníci očakávajú ďalšie zlepšovanie úmrtnostných pomerov u mužov i žien. Z hľadiska úrovne úmrtnosti zostanú pod celoslovenským priemerom. Počet obyvateľov sa napriek tomu v mestách s výnimkou Bratislavy bude znižovať.
Je čas prestať odkladať nepopulárne rozhodnutia. Rodiny nepotrebujú koncepcie na papieri, ale stabilnú a zmysluplnú podporu, a nie jednorazové dávky. Do budúcnosti sú na výber iba dve možnosti riešenia problému s vymieraním Slovenska. Snažiť sa o podporu rodín s deťmi alebo masový príliv imigrantov na slovenský pracovný trh. Každá ďalšia vláda, ktorá problém odignoruje, bude priamo zodpovedná za jeho dôsledky. Demografia nie je dočasný výkyv, ale tiché zemetrasenie, ktoré mení krajinu. Demografická zima prichádza a ukázali to aj najnovšie čísla štatistického úradu.
