Ultrazvuk srdca: od histórie po moderné aplikácie v kardiológii

Ultrasonografia sa v posledných desaťročiach stala jednou z dominantných vyšetrovacích metód v mnohých odboroch modernej medicíny. Pričiniť sa o to mohol technický pokrok, ktorý umožnil dovtedy nemysliteľné rozlíšenie, ako aj vývoj malých prenosných prístrojov. Neinvazivita, rýchlosť, dostupnosť a možnosť vyšetrenia priamo pri lôžku pacienta viedli k vzniku nového konceptu - UZ v intenzívnej starostlivosti, známeho aj ako „critical care ultrasound“ (CCUS).

História a vývoj kardiológie na Slovensku

Slovenská kardiológia (SK) má bohatú históriu, ktorú možno rozdeliť do piatich etáp.

Počiatky slovenskej kardiológie (1919-1930)

Na počiatku slovenskej internej medicíny a kardiológie stál Kristián Hynek (1879-1960), prednosta Internej kliniky Lekárskej fakulty (LF) a prvý rektor Univerzity Komenského (UK). Hynek bol spoluzakladateľom Československej kardiologickej spoločnosti (ČSKS, 1929) a stal sa jej viceprezidentom. Pobyt jeho žiaka Jaroslava Sumbala v Londýne (1922-1923) u kardiológa svetového významu T. Lewisa ho trvalo ovplyvnil a Sumbal od začiatku nasmeroval slovenskú kardiológiu do medzinárodného diania.

Etapa budovania (1931-1948)

Vývoj sa v tejto etape urýchlil, keď Jaroslav Sumbal (1890-1948) bol prednostom Propedeutickej kliniky LF UK (od roku 1945 II. interná klinika). Slovenskú kardiológiu systematicky budoval a stal sa jej vedúcou osobnosťou.

Rozmach slovenskej kardiológie (1949-1978)

Prednostom II. internej kliniky bol v rokoch 1949-1978 jeho žiak Vladimír Haviar (1911-1996). Haviar akceleroval rozvoj SK. Ako prvý Slovák bol prezidentom ČSKS (1955-1959) a po založení Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS) jej prvým prezidentom (1968-1973). V rokoch 1954-1960 bol hlavným internistom Slovenska. Haviar svojimi prácami o infarktoch myokardu u mladých ľudí predbehol Selyeho výskumy o strese a jeho úlohe v etiopatogenéze koronárnej artériovej choroby. V 60. rokoch bol menovaný za experta WHO v problematike rehabilitácie kardiakov a bol poverený usporiadaním 1. Svetového sympózia o epidemiológii aterosklerózy a predčasnom infarkte myokardu (IM) na Sliači v roku 1966. Haviar bol výrazným predstaviteľom verejno-zdravotníckeho a politického života v Československu a prvým moderným slovenským kardiológom medzinárodného formátu.

Konsolidácia odboru (1979-1992)

V tejto etape sa zavŕšilo budovanie kardiológie ako samostatného odboru. Uskutočnila sa reforma postgraduálnej výučby kardiológie a realizovali sa úlohy kardiovaskulárneho programu Slovenskej republiky (SR). Predovšetkým bolo zriadené Ústav kardiovaskulárnych chorôb (ÚKVCH) v Bratislave (1979) s celoslovenskou pôsobnosťou (od roku 2006 Národný ústav srdcových a cievnych chorôb - NÚSCH).

Jadro ústavu tvorili Kardiologická klinika (vedúci Igor Riečanský) a Klinika kardiovaskulárnej chirurgie (vedúci Ivan Šimkovic), ktoré vznikli z II. internej a II. chirurgickej kliniky LFUK. Prvým riaditeľom ústavu bol P. Schneider. V rokoch 1983-1989 bol riaditeľom V. Čorňák, potom M. Šimo, I. Riečanský, J. Fabián, E. Čižmárová, P. Mečiar, J. Postulka st. a od roku 2003 generálny riaditeľ Ing. M. Msolly. Ústav s 224 lôžkami, lokalizovaný v novej budove (1997) na Kramároch, je jediným na Slovensku, ktorý zabezpečuje komplexnú liečbu dospelých i detí na porovnateľnej úrovni s poprednými zahraničnými pracoviskami.

V rokoch 1978-1990 sa realizoval kardiovaskulárny komunitný program MZ SR, zameraný na detekciu chorôb obehového systému a ich rizikových faktorov v populácii Slovenska. Odborným garantom a riadiacim pracoviskom programu bol ÚKVCH. Projekt bol rozsahom výnimočný a výsledkami akceptovaný v zahraničí. Predstavuje doposiaľ jediný celistvý pohľad na domácu kardiovaskulárnu (KV) epidemiologickú situáciu.

Piata etapa rozvoja (od 1993)

Slovenská kardiológia v ére samostatnej SR vstúpila rokom 1993 do piatej vývojovej etapy. Zriadenie Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) v Košiciach (1. 1. 2003), Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (SÚSCCH) v Banskej Bystrici (december 2002) a kardiocentier v Prešove, Martine a Nitre zabezpečilo dostupnosť špecializovanej KV starostlivosti pre celé územie Slovenska.

Kardiológia v Košiciach

Začiatky kardiológie v Košiciach sú spojené s Františkom Pórom (1899-1980), prednostom I. internej kliniky (neskôr IV. interná klinika) Univerzity P.J. Šafárika. Mikuláš Takáč (1927-1999), jeho nástupca, zaradil pracovisko medzi popredné v Československu. Bol vysoko erudovaným experimentálnym aj klinickým kardiológom a dlhoročným podpredsedom SKS. Medzi známych kardiológov odchovancov I. internej kliniky patria Kollár, Orčo, Matejíčková, Schweitzer. Miroslav Mydlík (1932), medzinárodne známy nefrológ, podporoval rozvoj kardiológie, ktorá úspešne pokračuje zásluhou prednostov Jozefa Gonsorčíka a Ivana Tkáča. K úrovni kardiológie v Košiciach prispievajú aj ďalšie univerzitné pracoviská, predovšetkým VÚSCH, ktorý vznikol z kardiocentra fungujúceho od roku 1996. Zásluhou oboch týchto ustanovizní dosiahol ústav úroveň európskeho štandardu.

Kardiológia v Banskej Bystrici

Kardiológia v Banskej Bystrici sa formovala na internom oddelení Rooseveltovej nemocnice za vedenia Andreja Sitára a jeho nástupcu Juraja Hrnčiara (1928-2015), ktorý urýchlil rozvoj kardiológie. Rozvoj vyústil do zriadenia internej kliniky IVZ, potom kardiocentra (1995) a následne do SÚSCCH. Ústav poskytuje starostlivosť pre viac ako 1,5 mil. obyvateľov. O rozvoj kardiológie na strednom Slovensku sa podstatne zaslúžili Dálik, Škamla, Szentiványi, Hrnčiarová, Dedič, Farský, Kovář, Vršanský, Seleštianský, Vozár.

Kardiológia v Prešove

Kardiológia v Prešove sa rozvíjala na interných oddeleniach krajskej nemocnice. V roku 1998 vzniklo kardiocentrum, v roku 2004 Klinika kardiológie, výučbová báza prešovskej univerzity. V máji 2013 sa kardiocentrum premiestnilo do nových priestorov fakultnej nemocnice. Vedúcim kardiocentra bol M. Rynik, odvtedy J. Kmec. Úsek intervenčnej kardiológie vedie od roku 2013 M. Studenčan.

Kardiocentrum Nitra a Martin

Kardiocentrum Nitra, lokalizované v areáli FN, začalo činnosť v auguste 2007 (zakladateľ a riaditeľ M. Hranai). Napriek priestorovej obmedzenosti počtom intervenčných výkonov sa zaradilo medzi vysokoobjemové centrá. Kardiocentrum Martin je v prevádzke od novembra 2007. Je súčasťou I. internej kliniky Jesseniovej LF. Prednosta kliniky Marián Mokáň, vedúci kardiocentra F. Kovář. Centrum vykonáva celé spektrum invazívnych výkonov.

Kardiológia v Bratislave

V Bratislave sa okrem II. internej kliniky kardiológii venovali aj ďalšie klinické pracoviská. Na I. internej klinike LF UK sa Mikuláš Ondrejička (1910-1995) zaoberal výskumne centrálnou a periférnou hemodynamikou. Patril medzi popredných československých internistov a bol prezidentom SKS a ČSKS v rokoch 1973-1977. Ivan Balažovjech (1936) pokračoval v rozvíjaní hypertenziológie. Jozef Pecháň (1935-1997) rozpracoval na medzinárodnej úrovni rádionuklidovú diagnostiku KV chorôb. Ján Murín (1949) priniesol nové poznatky o úlohe echokardiografie pri srdcovom zlyhaní. Anna Remková (1954) je známa v zahraničí prácami o hypertenzii. III. interná klinika, založená v roku 1956, sa pod vedením Teofila R. Netherlanda a neskôr Jána Gvozdjáka (1926-2000) stala významným pracoviskom. Ján Gvozdják bol medzinárodnou autoritou v oblasti metabolizmu myokardu a kardiomyopatií. Viliam Bada (1943) sa zameriaval na metabolizmus myokardu a srdcové zlyhanie. IV. interná klinika pod vedením Karola Holomáňa (1908-1993) a Stanislava Cagáňa (1932-2006) sa venovala manažmentu liečby IM a zaviedla selektívnu koronarografiu do rutinnej praxe.

Význam ultrazvuku v kardiológii

Ultrasonografia sa stala nepostrádateľnou súčasťou modernej kardiológie. Technický pokrok umožnil vývoj pokročilých ultrazvukových prístrojov, ktoré poskytujú detailné zobrazenie srdca a jeho štruktúr. Toto neinvazívne vyšetrenie umožňuje hodnotiť funkciu srdcových chlopní, hrúbku srdcového svalu, veľkosť srdcových komôr a odhaliť prípadné abnormality.

Ultrazvukové zobrazenie srdca

Echokardiografia

Echokardiografia je kľúčovou ultrazvukovou metódou v kardiológii. Kniha „Echokardiografia I.“ je určená kardiológom v dennej klinickej praxi, ako aj internistom, ktorí si chcú doplniť certifikát z echokardiografie. Kniha poskytuje ucelený pohľad na všeobecnú a praktickú echokardiografiu a poukazuje na významný pokrok v tejto oblasti, ktorý si vyžaduje neustálu aktualizáciu poznatkov.

Ultrazvuk v intenzívnej starostlivosti (CCUS)

Vznik konceptu „critical care ultrasound“ (CCUS) priniesol ultrazvukové vyšetrenie priamo k lôžku pacienta na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Neinvazivita, rýchlosť a dostupnosť tejto metódy umožňujú rýchlu diagnostiku a liečbu kriticky chorých pacientov. Približne pred 10 rokmi vznikli medzinárodné odporúčania odborných spoločností ohľadom využitia UZ v intenzívnej medicíne.

V roku 2013 Česká spoločnosť intenzívnej medicíny (ČSIM) odporučila UZ na jednotkách intenzívnej starostlivosti používať a zabezpečiť jeho dostupnosť a vybavenosť pracovísk. Publikácia je mimoriadne praktická, je nepostrádateľným zdrojom cenných a prehľadne utriedených informácií pre anesteziológov a intenzivistov, ale aj pre rádiológov, kardiológov a ďalšie odbornosti.

Ilustrácia prístroja na ultrazvukové vyšetrenie srdca

Súčasné trendy a publikácie v kardiológii

V súčasnosti na Slovensku vznikajú urgentné príjmy, pričom ambíciou mnohých publikácií je poskytnúť informácie o najčastejších diagnózach v rámci akútnej medicíny pre dospelých aj pediatrickú populáciu. Cieľom je doplniť erudíciu špecialistom z iných odborov. Predchádzajúce vydania príručiek sa vyskytovali v ambulanciách záchrannej zdravotnej služby a aj toto tretie vydanie si kladie za cieľ byť užitočnou pomôckou.

Kniha „Kardiologie v otázkách a odpovědích“ sumarizuje najdôležitejšie oblasti modernej kardiológie, od základov srdcovej fyziológie cez zobrazovacie metódy až po liečbu srdcového zlyhania. Je určená medikom, kardiologom pred atestáciou, internistom a praktickým lekárom.

Publikácia docenta Martina Studenčana podáva ucelený pohľad na problematiku kardiovaskulárnych ochorení, reaguje na vývoj najnovších poznatkov a na potrebu ich aplikácie do klinickej praxe. Je napísaná prehľadne a zrozumiteľne. Čitatelia ocenia zhrnutie najdôležitejších faktov na konci jednotlivých kapitol. Uvedená monografia je určená nielen kardiológom, ale aj internistom, všeobecným lekárom a študentom medicíny.

Vysokoškolský učebný text „Chlopňové chyby“ je prvou slovenskou publikáciou, ktorá sa venuje využitiu simulátorovej medicíny vo výučbe auskultácie srdca. Cieľom bolo skvalitnenie štúdia vnútorného lekárstva prostredníctvom kardiologického simulátora. Študenti v publikácii nájdu detailný opis auskultačných nálezov, klinickú manifestáciu, EKG a echokardiografické nálezy, ako aj možnosti manažmentu chlopňových chýb podľa najnovších odporúčaní.

„Základy hodnotenia kardiovaskulárneho rizika: nástroje a aplikácie“ je prvou publikáciou svojho druhu na Slovensku, ktorá poskytuje zdravotníckym pracovníkom a študentom medicíny praktický pohľad na kardiovaskulárne riziko. Kniha približuje globálny aj národný obraz mortality, zdôrazňuje význam prevencie a skríningu a predstavuje základné princípy hodnotenia rizika, rizikové faktory a modifikátory.

Monografia „Resuscitace“ prináša komplexný pohľad na problematiku kardiopulmonálnej resuscitácie, čerpá zo súčasných postupov Európskej resuscitačnej rady. Je aktuálna, užívateľsky prívetivá, doplnená grafmi, obrázkami a odkazmi na videá. Zahrňuje algoritmy základnej a rozšírenej kardiopulmonálnej resuscitácie, diagnostické a terapeutické postupy, etickú a právnu problematiku.

Kniha „EKG v prvním kontaktu“ je prakticky zameraná a určená predovšetkým praktickým lekárom, sestrám, záchranárom a študentom bez hlbších znalostí elektrokardiografie. Čitateľ nájde informácie o systematickom vyšetrení pacienta, správnom prevedení EKG, interpretácii EKG záznamu v ôsmich krokoch a množstvo kazuistík.

Učebný text „Chirurgia srdca pre medikov“ vzniká ako odpoveď na požiadavky študentov Lekárskej fakulty UPJŠ o študijný materiál pre prípravu na štátnu skúšku. Základné vedomosti zo srdcovej chirurgie sú potrebné pre každého absolventa lekárskej fakulty.

Dyslipidémie patria k hlavným rizikovým faktorom rozvoja kardiovaskulárnych ochorení. Skriptá „Dyslipidémie“ poskytujú informácie o základnom manažmente pacientov s dyslipidémiami, postupoch, cieľových hladinách a dostupných liekoch.

Vysokoškolský učebný text „Viscerálna patológia cievneho pôvodu“ prináša chirurgický pohľad na diagnostiku a liečbu ochorení aorty a jej viscerálnych vetiev. Zaoberá sa diagnostikou a liečbou aneuryzmy abdominálnej aorty, akútnymi a chronickými uzávermi aorty a panvových tepien, ako aj akútnou a chronickou mezenteriálnou ischémiou.

Učebný text „Poruchy srdcového rytmu“ je určený pre študentov medicíny. V publikácii sú charakterizované bradykardické a tachykardické poruchy srdcového rytmu, vysvetlený mechanizmus, klinický obraz, diagnostika a liečba. Dôraz sa kladie na rozpoznanie poruchy rytmu pomocou povrchového EKG záznamu.

Kniha „Ultrazvuk v hrudníku“ prináša klinickým lekárom informácie o možnosti využitia ultrazvukového vyšetrenia pri každodennej starostlivosti o pacientov s chorobami vnútorných orgánov hrudníka. Ultrazvuk je dostupné neinvazívne vyšetrenie, ktoré sa stáva užitočnou pomôckou u lôžka nemocného.

Schematické znázornenie srdca s vyznačenými štruktúrami

Kardiosonografy poskytujú detailné zobrazenie srdca

Klinický obor kardioonkológia sa zameriava na celoživotnú starostlivosť o pacientov po onkologickej a hematoonkologickej liečbe s kardiovaskulárnymi komplikáciami. V súčasnosti takmer neexistuje onkologický liečebný režim, ktorý by neviedol k nejakej forme kardiovaskulárneho poškodenia.

Ultrasonografie se stala v posledních desetiletích jednou z dominantních vyšetřovacích metod v mnoha oborech moderní medicíny. Přispěl k tomu technický pokrok umožňující dříve nemyslitelné rozlišení i vývoj malých přenosných přístrojů. Neinvazivita, rychlost, dostupnost a možnost vyšetření přímo u lůžka nemocného vedly ke vzniku nového konceptu - UZ v intenzivní péči neboli „critical care ultrasound“ (CCUS).

Prenatálna diagnostika vrodených vývojových chýb srdca

Oblasti prenatálnej diagnostiky vrodených vývojových chýb srdca sa venujeme vyše 20 rokov. Extrémne rýchly vývoj highendovej ultrasonografickej techniky za posledných 10-15 rokov presunul v špičkových diagnostických centrách pozornosť na možnosti diagnostiky vrodených chýb srdca do prvého trimestra. Od roku 2011 sa prenatálna fetálna echokardiografia stala rutinnou súčasťou vyšetrenia pri kombinovanom teste aj v našom centre Sonoclinic v Košiciach. Podstatným rozdielom medzi vyšetrením srdca plodu v druhom a prvom trimestri je, že diagnostika je založená predovšetkým na využití rôznych foriem farebného dopplera. V expertných rukách je možné na 7 až 9 mm srdci plodu v období 11. - 14. týždňa tehotenstva uskutočniť základné vyšetrenie srdca.

Realita skríningu vrodených chýb srdca na Slovensku ďaleko zaostáva za vyspelými krajinami a v rámci EÚ nám patria posledné priečky. Z tohto dôvodu sme do čísla zaradili aj publikáciu z pera Detského kardiocentra z Bratislavy, ktorá na štatistických dátach o záchytnosti D-transpozície veľkých ciev srdca na Slovensku za posledných 20 rokov porovnáva situáciu s Českom a krajinami EU. Je na zamyslenie, či naše neuspokojivé výsledky by nemali viesť k zmene štandardných terapeutických postupov, kde pri vyšetrení srdca v druhom trimestri vo štvordutinovej projekcii by nemalo byť pridané aj vyšetrenie výtokových traktov. Legislatívnej zmene by však mali predchádzať plošné školiace akcie, ktoré, žiaľ, na Slovensku chýbajú. Ďalšou oblasťou výskumu v našom centre je včasná diagnostika vrodených vývojových chýb CNS.

Budúcnosť kardiovaskulárnej chirurgie: Diaľkový ultrazvuk, supermikrochirurgia, nové chirurgické roboty a ďalšie

tags: #ultrazvuk #srdca #kniha