Umelé oplodnenie: Áno alebo Nie?

Mať svoju vlastnú rodinu a dieťa je prirodzeným snom každého človeka. Môže sa zdať, že počatie potomka je jednou z najjednoduchších vecí na svete, no nie je tomu vždy tak. Až 1 zo 6 párov je v súčasnosti neplodný a až 17 % párov trpí vážnymi poruchami plodnosti. Niet sa čomu diviť, že po roku i viac, čo sa párom nedarí počať potomka, prichádza na rad oslovenie centier asistovanej reprodukcie.

Umelé oplodnenie (odborne IVF - in vitro fertilizácia) znamená, že k oplodneniu vajíčka dôjde mimo tela ženy v laboratóriu. Ide o laboratórnu metódu, ktorá má zabezpečiť otehotnenie, ak to prirodzenou cestou nejde. Patrí k najúspešnejším metódam reprodukčnej medicíny. Umelé oplodnenie je metóda využívaná v reprodukčnej medicíne na docielenie tehotenstva u páru, ktorému sa nedarí alebo nemôže počať dieťa prirodzenou cestou. Vykonáva ho lekár - špecialista na reprodukčnú medicínu, čo je pododbor gynekológie.

Počet párov, ktorým sa nedarí počať dieťatko prirodzenou cestou, neustále rastie. Tým pádom tiež narastá aj záujem o umelé oplodnenie. Otázka umelého oplodnenia je však veľmi rozporuplnou témou. Kým jedni si pochvaľujú, že veda došla tak ďaleko, aby bolo možné splodiť človeka aj bez pohlavného styku, iní varovne dvíhajú prst a hovoria o nemorálnosti takéhoto počínania.

Právo na dieťa však v skutočnosti neexistuje. Dieťa je „niečo“, čo sa nedá vynútiť, je to dar. Odporcovia umelého oplodnenia takisto poukazujú na to, že dieťa je v prípade IVF (in vitro fertilizácia) splodené niekde v laboratóriu a teda chýba akt lásky, ktorý by mal byť jediným morálnym spôsobom splodenia nového života. Určite je však ťažké pre človeka, ktorý má vlastné deti, vžiť sa do pocitov tých, ktorí takéto šťastie nemajú. Pre mnohé ženy je neschopnosť počať dieťa obrovskou životnou prehrou. Niektoré sa s tým dokážu popasovať a hľadajú rôzne prijateľnejšie spôsoby, ako sa k dieťaťu dostať (napríklad adopcia), iné sa však s touto myšlienkou nikdy nezmieria a za každú cenu chcú mať svoje vlastné dieťa. Adopcia totiž nie je pre každého človeka prijateľná - ženy zväčša chcú zažiť tehotenstvo a pôrod na vlastnej koži a to sa pri adoptovanom dieťati nedá. No na druhej strane sú mnohé páry, ktoré radšej dajú domov a lásku opustenému dieťatku a svoju neplodnosť berú ako určitý kríž, s ktorým sa jednoducho musia popasovať.

Proces umelého oplodnenia krok za krokom

Mimotelové, alebo hovorovo umelé oplodnenie (z angl. In vitro fertilization, skratka IVF) je jedným z typov techník asistovanej reprodukcie. Celý cyklus trvá približne 4 až 6 týždňov. Pred začatím liečby musíte počítať s tým, že žiadna z metód asistovanej reprodukcie nie je stopercentná.

1. Úvodná konzultácia a vyšetrenia: Prvým krokom je úvodná konzultácia v centre asistovanej reprodukcie. Začína sa komplexnými vyšetreniami oboch partnerov - krvné testy, hormonálny profil, genetika, spermiogram. U žien ide štandardne o hormonálne, imunologické a ultrazvukové vyšetrenie. Lekár vám vysvetlí celý postup a dohodnete sa, ktorá metóda bude pre vás ako pár najvhodnejšia. V závislosti od základných vyšetrení a vášho zdravotného stavu sa rozhodne, či podstúpite menej invazívnu insemináciu alebo IVF - umelé oplodnenie.
2. Stimulácia vaječníkov: Pre podstúpenie mimotelového oplodnenia je nevyhnutné získať väčší počet zrelých vajíčok. Preto sa vaječníky stimulujú podávaním hormónov. Cieľom je dozretie viacerých vajíčok, čo je dôležité, ak by sa niektoré v procese oplodnenia neujali. Stimulácia zvyčajne trvá 2. až 3. týždeň menštruačného cyklu.
3. Odber vajíčok: Po hormonálnej stimulácii nasleduje odber vajíčok, ktoré dozreli vo folikuloch. Vajíčka sa odsajú z vaječníkov (ovárií) vpichom cez pošvu pod ultrazvukovou kontrolou. Folikulárna tekutina s vajíčkami sa zbiera do skúmavky, ktorá sa odovzdáva do embryologického laboratória. Zákrok sa robí v krátkej celkovej anestézii a trvá 15-20 minút. Na zákrok musíte prísť nalačno a po zákroku si ešte asi cca 2,5 hodiny poležíte na izbe. Potom odchádzate domov.
4. Odber spermií a oplodnenie: Odber spermií najčastejšie prebieha v rovnaký deň ako mimotelové oplodnenie v tzv. odberovej miestnosti v centre asistovanej reprodukcie. Po úspešnom odbere vajíčok a spermií sa vajíčka oplodia v laboratóriu ešte v ten istý deň. Stále sa nechá oplodniť viacero vajíčok, aby sa na transfer vybralo to najvitálnejšie embryo. Najúčinnejšou metódou pri liečbe ťažších foriem mužskej neplodnosti je metóda ICSI (intracytoplazmatická injekcia spermie do vajíčka). Ide o mechanické vpravenie jednej spermie do vajíčka pomocou mikroihly pod špeciálnym mikroskopom. Pri IVF je dobrá pohyblivosť spermie dôležitá, keďže musí sama vojsť do vajíčka.
5. Kultivácia embrya: Kultivácia prebieha po odbere vajíčok, presnejšie po ich oplodnení spermiami a trvá dva až tri dni. V tomto čase sa embryo vyvíja v inkubátore.
6. Embryotransfer: Embryotransfer je prenos embrya do maternice, ktorý nasleduje po jeho úspešnej kultivácii v inkubátore. Po 3 až 6 dňoch od oplodnenia sa embryo (môže aj viac) prenesie do maternice. Zákrok trvá asi 1 minútu, je neinvazívny a nebolestivý. Ihla s embryom sa zavedie cez krčok maternice do maternice, kde sa embryo usadí. V prípade transferu už predtým mrazeného embrya hovoríme o tzv. kryoembryotransfere. Po transfere je vhodné odpočívať a zbytočne nezaťažovať telo fyzickou aktivitou.
7. Tehotenský test: Desiaty až štrnásty deň po embryotransfere príde pacientka na tehotenský test (odberom krvi sa zistí hladina hormónu hCG). Stanovenie tehotenstva sa robí odberom krvi na hladinu HCG a tehotenským testom. Pacientka otehotnie, ak sa niektoré z embryí uhniezdi na sliznici maternice.

Metódy asistovanej reprodukcie

Okrem klasického IVF existujú aj ďalšie metódy:

• Intracytoplazmatická fertilizácia ICSI: Používa sa, ak sa pomocou IVF nedarí otehotnieť. Ihlou sa dopomôže spermii vojsť do vajíčka (to sa vykonáva v laboratóriu).
• In vitro inseminácia: Je menej invazívnou metódou. Základom je vstreknutie ejakulátu priamo do dutiny maternice počas ovulácie, aby sa čo najviac skrátila cesta, ktorú musia spermie pri oplodnení prekonať. Práve táto metóda je čoraz viac bežná aj v gynekologických ambulanciách.

V centrách asistovanej reprodukcie sa používajú aj doplnkové metódy, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť otehotnenia hneď počas prvého cyklu mimotelového oplodnenia. Medzi tieto metódy patrí napríklad preimplantačné genetické vyšetrenie embryí alebo špeciálne vyšetrenia spermií (EmbryoGlue).

Úspešnosť a náklady

Úspešnosť umelého oplodnenia závisí od mnohých faktorov, vrátane veku ženy, príčiny neplodnosti a kvality embryí. Priemerná úspešnosť sa pohybuje medzi 30 - 45 % na jeden cyklus. Pri absolvovaní jedného cyklu IVF je šanca otehotnieť medzi 20 a 45%.

Umelé oplodnenie patrí medzi drahšie metódy liečby neplodnosti a jeho ceny sa pohybujú od 800-1500 eur na jeden IVF cyklus. Na Slovensku existuje komerčné poistné krytie neplodnosti, pričom zdravotné poisťovne hradia tri cykly mimotelového oplodnenia ženy do dovŕšenia 39. roku veku. Pokiaľ ide o lieky potrebné na stimuláciu, poisťovňa obvykle prispieva dve tretiny ich ceny, zatiaľ čo zvyšok financuje pacient. Ak si pár dokáže cykly IVF uhradiť sám, vek nad 40 rokov nie je kontraindikovaný.

Emocionálna a etická stránka

Mimotelové oplodnenie môže byť emocionálne náročné ako pre pár, tak i pre celú rodinu. Niet výnimkou, že páry, ktoré podstúpia mimotelové oplodnenie bojujú počas celého procesu s obavami a strachom z neúspechu. Dovoľte si cítiť všetko. Smútok, hnev aj radosť. Umelé oplodnenie nie je skúškou vašej hodnoty ako ženy. Je to cesta. Pre niekoho kratšia, pre iného dlhšia.

Za neetické sa okrem iného považuje fakt, že veľa embryí neprežije, niektoré sú zasa nazvyš a tak sa zmrazia prípadne sa zničia. Ak veríme, že život vzniká pri splynutí mužskej spermie a ženského vajíčka, potom je takéto zaobchádzanie s embryami nedôstojné, pretože už ide o novovzniknutý život, o ľudskú bytosť. Umelé oplodnenie akoby „vyrábalo“ človeka z nejakého biologického materiálu.

Veľkým otáznikom je aj použitie darcovských spermií pri umelom oplodnení. Niektorí muži majú minimum spermií alebo prekonali závažné ochorenia, ktoré z nich urobili neplodných. V týchto prípadoch prichádza do úvahy umelé oplodnenia spermiami od darcu, teda neznámeho muža. Odporcovia umelého oplodnenia v tomto vidia značný problém, pretože otcom dieťaťa napokon je niekto celkom cudzí.

Detské zdravotné riziká

Často sa tiež hovorí o tom, že deti počaté v skúmavke, sú na tom zdravotne horšie ako deti počaté prirodzenou cestou. Podľa rôznych štúdií, ktoré sa v posledných rokoch uskutočnili, sa zistilo, že deti z umelého oplodnenia majú vyššie riziko vzniku nádorových, teda rakovinových ochorení. Ďalšie štúdie ukazujú zvýšené riziko nezvyčajných urologických defektov ako aj neplodnosti u detí počatých v skúmavke. Odborníci sa domnievajú, že prípadná neplodnosť „skúmavkových“ detí môže súvisieť s genetikou. Keďže rodičia podstupujúci IVF majú zvyčajne nejaké problémy s reprodukčným systémom, môžu toto preniesť aj na svoje v skúmavke počaté dieťa. Jednou z príčin ďalších potenciálnych rizík je fakt, že pri umelom oplodnení sa často rodí viac ako jedno dieťa - dvojičky či trojičky nie sú ničím nezvyčajným. Tým je potom vyššia možnosť, že sa deti narodia predčasne a s nízkou pôrodnou hmotnosťou a budú čeliť problémom s tým spojeným. Okrem toho môžu byť niektoré ťažkosti spôsobené aj liekmi, ktoré ženy musia užívať, ak chcú podstúpiť IVF. Mnohí špecialisti zastávajú názor, že deti počaté v skúmavke, síce môžu mať nejaké zdravotné ťažkosti súvisiace so spôsobom ich počatia, avšak aby sa toto všetko odhalilo, je potrebné dlhodobejšie skúmanie a ďalšie štúdie, ktoré by sa tejto oblasti venovali.

Možné zdravotné riziká spojené s liečbou neplodnosti sa dajú vďaka odbornosti lekárov a moderným technológiám redukovať na minimum.

Legislatíva na Slovensku

Na niektorých miestach vo svete platia zákony, ktoré regulujú spôsoby umelého oplodnenia. Takéto regulácie sa týkajú obmedzenia vajíčok, ktoré môžu byť oplodnené a obmedzenia počtu embryí, ktoré sa vkladajú do lona matky - na nie viac ako tri za jeden cyklus. V Slovenskej republike je právna úprava umelého oplodnenia nedostatočná a zastaralá. Umelé oplodnenie nie je upravené zákonom, ale len opatrením Ministerstva zdravotníctva SSR č. 24/1983 o podmienkach pre umelé oplodnenie. Toto opatrenie pod pojmom umelé oplodnenie chápe výhradne umelú insemináciu (semenom manžela alebo darcu). Nehovorí teda nič o umelom oplodnení in vitro (IVF). Umelé oplodnenie je podľa tohto opatrenia určené len manželom, u ktorých sú na to zdravotné dôvody. Ďalšími podmienkami sú plnoletosť ženy, jej vek spravidla do 35 rokov a spôsobilosť oboch manželov na právne úkony. V praxi sa však na Slovensku vykonáva aj asistovaná reprodukcia in vitro s použitím vlastných aj darovaných spermií i vajíčok, či dokonca darovaných embryí. Robí sa selekcia, zmrazovanie aj ničenie embryí. Umelé oplodnenie sa v praxi robí aj iným žiadateľom/kám ako manželom. Chýbajúca regulácia predstavuje problém.

tags: #umele #oplodnenie #ano #alebo #ni3