Poslankyňa Katarína Hatráková, psychologička s dlhoročnou praxou, upozorňuje na rastúcu problematiku umelého oplodnenia, ktoré sa podľa jej slov stáva čoraz viac "priemyslom a biznisom". Svoje obavy zdieľa na základe dlhoročných skúseností s pármi, ktoré podstúpili túto liečbu, a poukazuje na potenciálne negatívne dôsledky pre jednotlivcov i rodiny.
Umelé oplodnenie ako biznis
Hatráková zdôrazňuje, že umelé oplodnenie je dnes do veľkej miery súkromnou záležitosťou, ktorá je dostupná najmä tým, ktorí na ňu majú finančné prostriedky. Poukazuje na to, že kliniky sú prevažne súkromné alebo neštátne, čo naznačuje silný komerčný záujem. "Problematika umelého oplodnenia sa nám dnes vymkla z rúk. Funguje to ako priemysel a biznis," uvádza.
Česká dokumentaristka Kateřina Hrochová vo svojom dokumente "Reprodukce 2.0" odhaľuje neetické praktiky niektorých reprodukčných centier. Podľa nej niektoré kliniky naďalej ponúkajú metódy, o ktorých vedia, že nemajú vplyv na úspešnosť otehotnenia, a napriek tomu si za ne účtujú nemalé peniaze. "Zaráža ma najmä neetické konanie niektorých lekárov. Oni musia vedieť, že niektoré veci skutočne nefungujú, a napriek tomu ich úplne bezostyšne ponúkajú a nechajú tých ľudí za to platiť peniaze, ktoré nemajú a ktoré si napríklad aj požičiavajú v banke," hovorí Hrochová.
Psychologické a vzťahové dopady
Hatráková pripomína, že umelé oplodnenie nie je len biologický, ale aj psychologický proces, ktorý môže mať hlboké dôsledky na jednotlivcov a ich vzťahy. "Z pozície detského psychológa sa podľa mňa treba pozrieť, do akej miery to zasiahne fungovanie dieťaťa a celej rodiny," hovorí. Svedectvá párov naznačujú signifikantný nárast detských depresií a porúch správania, ktoré môžu súvisieť s procesom umelého oplodnenia a jeho vplyvom na rodinnú dynamiku.
Mnohé páry, ktoré podstúpili umelé oplodnenie, hlásia ťažké obdobia, až rozpad rodiny a rozvod manželstva. Tieto páry často datujú stratu dôvery, prijatia a blízkosti práve do obdobia opakovaných pokusov o umelé oplodnenie. Hrochová dodáva: "Môžem hovoriť len o skúsenostiach. O signifikantnom náraste detských depresií a porúch správania... Depresie a poruchy správania vyplývajú z veľmi ťažko identifikovateľnej snahy prijať seba ako človeka. To majú deti z umelého oplodnenia nastavené inak ako štandardná vzorka."
Etické otázky a potreba regulácie
Hatráková zdôrazňuje, že téma umelého oplodnenia si vyžaduje diskusiu a reguláciu. Navrhuje, aby každá klinika poskytovala psychologické poradenstvo, ktoré by párom vysvetlilo nielen biologické, ale aj psychologické aspekty procesu. "Netvrdím, že umelé oplodnenia treba bez diskusie zakázať. Tému treba otvoriť," uvádza.
Jednou z hlavných etických otázok je osud zmrazených embryí. "Dnes nevieme presne, čo s ľuďmi proces umelého oplodnenia robí," hovorí Hatráková. Poukazuje na to, že v minulosti sa vkladalo do maternice viacero embryí, čo mohlo byť pre ženu život ohrozujúce. Dnes sa stále diskutuje o tom, čo robiť so zmrazenými embryami, ktoré zostanú po úspešnom oplodnení.
Priebeh umelého oplodnenia – IVF v laboratóriu Gyncare
Budúcnosť asistovanej reprodukcie
Hatráková by si priala, aby sa v budúcnosti viac dbalo na komplexnú diagnostiku, najmä u mužov, kde sa príčiny neplodnosti často zanedbávajú. "Mladé ženy chodia na gynekologické preventívne vyšetrenia, ale preventívne urologické vyšetrenia u chlapcov neexistujú, čo je veľký problém," upozorňuje. Podľa nej je dôležité, aby sa pred začatím liečby umelého oplodnenia dôkladne vyšetrili všetky možné príčiny neplodnosti.
Poslankyňa tiež zdôrazňuje, že liečba umelého oplodnenia by nemala byť len "linkou na výrobu áut", kde sa proces vykonáva bez dostatočnej personalizácie a empatie. "Ľudia, ktorí do centra prídu, sú zraniteľní, túžia po potomkovi a sú preto ovplyvniteľní. A veľmi ma štve, že sa ich zraniteľnosť zneužíva," dodáva.
Zároveň priznáva, že umelé oplodnenie nie je vždy nesprávnym riešením a môže byť pre mnohé páry jedinou nádejou na dieťa. Je však presvedčená, že je nevyhnutné otvoriť diskusiu o jeho regulácii, etických hraniciach a psychologických dopadoch, aby sa zabezpečilo, že tento proces bude slúžiť ako nádej, nie ako neetický biznis.
Možné riziká anonymného darcovstva
V súvislosti s darcovstvom gamét (spermií a vajíčok) existuje ďalšie riziko, ktoré sa týka anonymity darcov. "Ja mám skôr problém v tej anonymite. Lebo potom tie páry, ktoré chcú mať spolu deti, môžu byť reálne nevlastní súrodenci a to je problém," hovorí jedna z diskutujúcich respondentiek. Nekontrolované kríženie génov v anonymite sa môže prejaviť aj v ďalších generáciách. Navrhuje sa zavedenie databázy, ktorá by lekárom umožnila kontrolovať prípadné príbuzenské vzťahy medzi darcami a prijímateľmi.
Historické príklady, ako napríklad Habsburgovci, ukazujú, že príbuzenské kríženie, aj keď bolo v minulosti motivované mocou a majetkom, mohlo viesť k dedičným ochoreniam. Hoci súčasné metódy genetického testovania môžu tieto riziká znížiť, otázka anonymity darcovstva zostáva dôležitou etickou a spoločenskou témou.
tags: #umele #oplodnenie #biznis