Myšlienka surogácie, teda náhradného materstva, nie je nová a často sa spája s biblickým príbehom Sáry a Abraháma. Hoci vtedajší svet nepoznal umelé oplodnenie, princíp bol podobný - vynosenie dieťaťa inou ženou na žiadosť niekoho iného. Tento historický príbeh však zároveň poukazuje na komplikovanosť celého procesu náhradného materstva a napätia medzi zúčastnenými stranami.
Surogátne materstvo: Splnený sen či neviditeľná rana
Surogácia, čiže náhradné materstvo, je témou, ktorá vyvoláva mnohé etické dilemy a otázky. Najčastejšími dôvodmi pre využitie surogácie je neplodnosť, pokročilý vek alebo partnerstvo osôb rovnakého pohlavia. V roku 2023 český policajný vyšetrovateľ v Prahe odhalil organizovanú sieť týkajúcu sa surogátneho materstva, kde ukrajinské surogátne matky rodili deti pre zahraničných mužov, pričom organizátori zarobili viac než 1,2 milióna eur.
Komerčnú formu surogácie môžu využívať aj ženy bez zdravotnej indikácie, čo otvára pandorinu skrinku rôznych etických dilem.
Surogátne materstvo ako riešenie neplodnosti
Zistenie, že pár nemôže mať vlastné dieťa, je bolestivým momentom plným smútku a frustrácie. Spoločenský tlak na založenie rodiny tento pocit ešte umocňuje. Bezdetnosť je stále v spoločnosti vnímaná ako odchýlka, čo môže viesť k strate sebadôvery a pocitu zníženej hodnoty.
Heterosexuálne páry často prechádzajú vyčerpávajúcim kolotočom umelého oplodnenia (IVF), bolestivých procedúr, spontánnych potratov a straty dieťaťa. Napriek tomu pokračujú v snahe, až kým nedostanú ďalší úder - zistenie, že IVF im nepomôže a ich telo nedokáže vynosiť dieťa. V takýchto prípadoch lekári často ponúknu surogátne materstvo.
Ako (ne)funguje surogácia na Slovensku a v Česku
Slovenské právne predpisy po novelizácii ústavy od novembra 2025 priamo zakazujú surogáciu na ústavnej úrovni. Zákaz sa vzťahuje na všetky formy surogácie, či už komerčnú alebo altruistickú. Zákon o rodine navyše uvádza, že matkou je žena, ktorá dieťa porodila, a dohody s tým v rozpore sú neplatné.
V Českej republike sa slovo náhradné materstvo objavilo v občianskom zákonníku v roku 2014, čím sa otvorili dvere k tejto praxi. Aj tu sú však všetky zmluvy zaväzujúce surogátnu matku odovzdať dieťa neplatné. Vzdať sa rodičovstva môže až po šiestich týždňoch od pôrodu, počas ktorých je právne matkou ona. V prípade surogátneho materstva však dieťa nejde do klasického procesu adopcie, ale osvojujú si ho priamo zamýšľaní rodičia. V Česku je tiež zakázané dostávať za náhradné materstvo finančnú odmenu nad rámec nákladov spojených s tehotenstvom. Prax však ukazuje, že surogátne matky často podstupujú túto prax za vyššie odmeny, než je dovolené, pričom v roku 2021 sa suma pohybovala okolo 500-tisíc až milión českých korún.
Keď sa túžba po dieťati stane nárokom
Túžba mať dieťa je prirodzená, rovnako ako bolesť, keď dieťa z akéhokoľvek dôvodu mať nemožno. Ľudia trpiaci neplodnosťou majú právo na súcit a pomoc, nie však na dieťa za každú cenu. Právo na rodinu, zakotvené v medzinárodných dohovoroch, sa chápe ako právo na ochranu existujúcich rodinných väzieb, nie ako nárok stať sa rodičom.
Právo na rodinu neznamená, že každý má nárok získať dieťa ako osobné vlastníctvo. Dokonca ani právo na adopciu nie je automatické, ale podmienené záujmom dieťaťa a zákonnými pravidlami krajiny. Pri surogácii sa na záujem dieťaťa často zabúda.
Právnička Andrea Erdösová poukazuje na to, že túžba stať sa rodičom ženie páry k tomu, aby podstúpili čokoľvek, často za hranicami prirodzeného. Toto konanie môže súvisieť s historickou zmenou významu detí - kým kedysi mali ekonomickú hodnotu, dnes majú emocionálnu hodnotu, ktorá prináša rodičom pocit naplnenia a statusu.
Ak človek neberie dieťa ako samostatnú bytosť, ale ako prostriedok na riešenie vlastnej prázdnoty či túžby po nesmrteľnosti, poukazuje to na osobnú nezrelosť. Emocionálne nezrelí rodičia kladú vlastné potreby na prvé miesto, majú nízku toleranciu na frustráciu a reagujú impulzívne, čo môže viesť k parentifikácii - stavu, keď dieťa nesie zodpovednosť za šťastie dospelého.
Keď sa ženské telo stáva službou, darom alebo výmenou
Všetci aktéri surogácie prežívajú silné emócie. Manželky vojakov si často volia surogáciu ako spôsob finančného príspevku do domácnosti, čo vyvoláva otázky o nezištnosti tohto činu. Tehotenstvo je pritom prácou na plný úväzok, ktorá trvá 24 hodín denne, sedem dní v týdni, počas deviatich mesiacov.
Aj keď sa často používa terminológia ako darovanie vajíčok alebo pomoc neplodným párom, v skutočnosti ide o komerčné transakcie, kde sa deti a reprodukčné služby stávajú predmetom trhu. Niektoré štúdie zamerané na motivácie surogátnych matiek uvádzajú ako hlavné dôvody finančnú podporu, osobnú sebarealizáciu a altruizmus. Napriek tomu, že len relatívne málo žien malo po surogácii vážne psychické problémy, rozrušenie z odovzdania dieťaťa po pôrode bolo silné.
Je však dôležité poznamenať, že tieto štúdie často spolupracujú s agentúrami sprostredkujúcimi surogáciu, čo môže viesť k selektívnemu výberu respondentiek s "vhodnými" motívmi.
Surogátne matky len málokedy priznávajú finančnú motiváciu, zatiaľ čo zamýšľaní rodičia sa transakčným rozmerom surogácie netaja. Považujú ju za racionálnu cestu k rodičovstvu s jasne stanovenými pravidlami, zmluvami a rozpočtom.
Láska, gén a zmluva: Osobné príbehy žien
Surogátne materstvo si vyžaduje náročný psychický koktejl - citový odstup od dieťaťa, ale aj poctivú starostlivosť oňho. Ženy, ktoré sa stali surogátnymi matkami, často pochádzajú z chudobných pomerov, unikajú z násilných vzťahov a tehotenstvo podstupujú ako jediný spôsob obživy.
Príbehy surogátnych matiek často poukazujú na emocionálnu záťaž, odlúčenie od dieťaťa po pôrode a neistotu ohľadom budúcnosti. V niektorých prípadoch sa surogátnym matkám dokonca nepovoľuje dotknúť sa dieťaťa, ktoré práve porodili.
Finančná odmena za surogáciu môže byť výrazne vyššia ako bežný zárobok, avšak často je spojená s vážnymi zdravotnými rizikami a psychickou traumou.
Zaobchádzanie so vzniknutým životom nie ako s človekom, ale ako s objektom, plodenie redukované na výrobu a biznis, to sú kritické pohľady morálneho teológa Jána Viglaša na metódy asistovanej reprodukcie, ktoré sú pre Katolícku cirkev neprijateľné.
„Problém je, že v tomto štádiu už čokoľvek urobíme, tak je to zlé. Hľadáme najmenej zlé riešenie. Celé zlo nastalo už vtedy, keď to dieťa vzniklo ako embryo mimo tela ženy, kdesi v skúmavke, in vitro,“ tvrdí Ján Viglaš.
Asistovaná reprodukcia a umelé oplodnenie: Čo je čo?
Umelé oplodnenie (IVF) je len jedna oblasť asistovanej reprodukcie (AR), aj keď najčastejšia. AR zahŕňa rôzne testy, ošetrenia a terapie, ktoré pomáhajú párom v snahe o počatie. Tento proces je náročný po fyzickej, psychickej a finančnej stránke.
Zdravotná poisťovňa na Slovensku hradí najviac 3 cykly AR do veku 39 rokov.
Metódy umelého oplodnenia
- IUI (Intrauterinná inseminácia): Lekári vložia do maternice ženy spermie tenkou trubičkou presne v čase ovulácie.
- IVF (In vitro fertilizácia): Oplodnenie prebieha mimo tela v laboratóriu, životaschopné embryo sa vkladá späť do maternice.
- ICSI a PICSI: Nadstavby IVF, kde sa do vajíčka injekčne vstrekne najkvalitnejšia spermia alebo sa vyberú oplodnenia schopné spermie.
- GIFT (Gamete Intrafallopian Transfer): Prenos pohlavných buniek do vajcovodov.
- PGT (Predimplantačný genetický skríning): Umožňuje výber zdravého embrya bez genetickej záťaže.
Dnes je čoraz rozšírenejšie oplodnenie pomocou darcovských spermií alebo vajíčok a rastie aj počet detí narodených náhradným matkám.
Ako vyzerá cyklus IVF?
Potenciálna matka podstúpi stimuláciu ovulácie, dozreté vajíčka sa odoberú a v laboratóriu spoja so spermiami. Životaschopné embryo sa následne vkladá späť do maternice.
Poisťovňa prepláca časť nákladov pri určitých príčinách neplodnosti, ako sú chýbajúce alebo poškodené vajcovody, endometrióza, idiopatická sterilita, mužský faktor sterility, imunologické alebo endokrinné príčiny, riziko dedičného ochorenia či problémy so štítnou žľazou.
Príčiny neplodnosti a diagnostika
Neplodnosť je definovaná ako neschopnosť otehotnieť po jednom roku nechráneného styku. Dôležitú úlohu hrá vek rodičov, ako aj faktory ako nevhodná strava, alkohol, fajčenie, stres či prekonané ochorenia.
Pri diagnostike lekári zisťujú anamnézu, vykonávajú spermie analýzu u mužov a testy na overenie ovulačnej funkcie, ovariálnych rezerv, priechodnosti vaječníkov a stavu maternice u žien.
Neplodnosť, príčiny, prejavy a symptómy, diagnostika a liečba.
Etické a morálne aspekty
Katolícka cirkev považuje asistovanú reprodukciu za morálne neprijateľnú, pretože nahrádza manželský akt a zaobchádza s dieťaťom ako s produktom. Za morálne prípustné považuje metódy, ktoré liečia základné príčiny neplodnosti.
Veľkým problémom sú aj nadbytočné embryá, ich zmrazovanie a likvidácia. Cirkev zdôrazňuje, že s každým novým ľudským životom, aj vo forme embrya, sa musí zaobchádzať ako s ľudskou osobou.
Aj lekári, ktorí nie sú veriaci, upozorňujú na to, že asistovaná reprodukcia je obrovský biznis a ženy sa často cítia ako surovina. Výskumy tiež naznačujú, že deti narodené vďaka asistovanej reprodukcii majú vyššie sklony k zdravotným poruchám.
Nové metódy ako vytváranie ľudských vajíčok z kožných buniek otvárajú nové možnosti, ale zároveň prinášajú aj nové etické otázky a potrebu prísneho dohľadu.
Napriek pokrokom v medicíne zostáva túžba po dieťati komplexnou témou s hlbokými emocionálnymi, etickými a spoločenskými aspektmi.
tags: #umele #oplodnenie #podla #vyskumnika