Umelé oplodnenie: Riziká a vývoj dieťaťa

Umelé oplodnenie, známe aj ako in vitro fertilizácia (IVF), je moderná technológia asistovanej reprodukcie, ktorá pomáha mnohým párom po celom svete prekonať problémy s neplodnosťou. Od svojho vzniku viedlo IVF k narodeniu miliónov zdravých detí. Napriek vysokým úspešnostiam a bezpečnosti, ako pri každom medicínskom zákroku, aj IVF prináša určité riziká, ktoré je dôležité poznať.

Problém s otehotnením môže byť spôsobený rôznymi faktormi týkajúcimi sa oboch pohlaví. Vek matky je jedným z najsilnejších faktorov ovplyvňujúcich úspech IVF. U žien mladších ako 35 rokov sa o neplodnosti hovorí, ak sa páru nedarí otehotnieť po 12 mesiacoch nechránených pohlavných stykov. V súčasnosti môže mať problém s otehotnením až 1 zo 6 párov.

Ľudia si vyberajú IVF oplodnenie z mnohých dôvodov, vrátane problémov s neplodnosťou alebo ak má jeden z partnerov existujúci zdravotný stav. Niektorí volia IVF po zlyhaní iných metód plodnosti alebo ak sú v pokročilom veku. Toto neľahké rozhodnutie trápi čoraz viac párov.

Proces umelého oplodnenia

IVF (In vitro fertilization) je komplexný proces, ktorý zahŕňa získavanie vajíčok z vaječníkov a ich manuálne spájanie so spermiami. Je to druh liečby plodnosti, pri ktorej sú vajíčka oplodnené spermiami mimo tela ženy. Niekoľko dní po oplodnení sa oplodnené vajíčko umiestni do maternice.

Priebeh IVF zahŕňa mnoho krokov a je účinnou formou technológie asistovanej reprodukcie (ART). V priemere môžete očakávať, že proces bude trvať štyri až šesť týždňov.

Kroky liečby IVF:

1. Pred začatím liečby: Môžu vám byť predpísané antikoncepčné tabletky alebo estrogén. Pred začatím liečby budete potrebovať dôkladné lekárske vyšetrenie a testy plodnosti. Je potrebné, aby vyšetrením a testovaním prešli obaja partneri. Taktiež by ste nemali zabúdať na užívanie vitamínov už pred samotným IVF. Lekár vám odporučí začať s dopĺňaním kyseliny listovej najmenej tri mesiace pred prenosom embryí.
2. Hormonálna stimulácia: Počas každého prirodzeného cyklu u žien v reprodukčnom období dozrieva skupina vajíčok. Avšak, len jedno vajíčko sa stáva dostatočne zrelým na ovuláciu. Počas cyklu IVF budete užívať injekčné hormonálne lieky, aby ste podporili súčasné a úplné dozrievanie celej skupiny vajíčok tohto cyklu. To znamená, že namiesto jedného vajíčka (ako v prirodzenom cykle) ich môžete mať oveľa viac.
3. Odber vajíčok: Odber vajíčok prebieha v celkovej narkóze, 34-36 hodín po aplikácii hormónu hCG, takzvanej „spúšťacej injekcii“. Pomocou ultrazvuku sa do vaječníka cez vagínu zavedie tenká ihla a následne sa z folikulov odsáva tekutina spolu s vajíčkami.
4. Oplodnenie a kultivácia embryí: Po odbere vajíčok sa embryológ pokúsi oplodniť všetky zrelé vajíčka. Vaše embryo musí prekonať značné prekážky, aby sa stalo embryom vhodným na prenos do maternice. V priemere 50 % oplodnených embryí postúpi do štádia, kedy môže byť vložené do maternice.
5. Transfer embryí: Oplodnené vajíčko sa po niekoľkých dňoch kultivácie prenesie do maternice.

Riziká spojené s umelým oplodnením

Tak ako každá liečba v medicíne, aj liečba neplodnosti má svoje úskalia a riziká. Našťastie sa vývoj posúva míľovými krokmi a to nielen čo sa týka úspešnosti liečby, ale aj jej bezpečnosti.

Hormonálne injekcie a ich riziká

Hormonálne injekcie sú štandardnou súčasťou IVF procesu. Ich cieľom je stimulovať vaječníky k produkcii viacerých vajíčok, čím sa zvyšuje šanca na úspešné oplodnenie. Avšak, v súvislosti s hormónmi existuje riziko tzv. hyperstimulácie (nadmernej stimulácie) ovárií - Ovarian Hyperstimulation Syndrome (OHSS).

OHSS, pokiaľ sa objaví, nastane v poslednom týždni cyklu, v ktorom prišlo k odberu vajíčok, alebo aj niekoľko dní potom, ako sú embryá transferované späť do maternice. OHSS sa prejavuje bolesťou v podbruší, ktorá je spôsobená nadmerným zväčšením vaječníkov a tvorbou voľnej tekutiny v brušnej dutine. Môžu sa objaviť aj pocity na zvracanie alebo zvracanie a hnačka. S rozvojom moderných stimulačných preparátov sa však riziko hyperstimulačného syndrómu (OHSS) významne znížilo a tieto prípady sa vyskytujú iba v zlomku percenta.

Komplikácie pri odbere vajíčok a transfere embryí

Počas procesu odberu vajíčok sa pomocou ultrazvuku zavedie do vaječníka cez vagínu tenká ihla. Tento zákrok, hoci prebieha v celkovej anestézii, má svoje známe riziká, ktoré sú však súčasťou mnohých medicínskych zákrokov. Keďže sa odber vajíčok vykonáva pomocou punkčnej ihly, môže vo výnimočných prípadoch spôsobiť:

• Mierna až stredná bolesť panvy a brucha.
• Krvácanie.
• Riziko infekcie.
• Prasknutie folikulu.
• Poranenie orgánov v blízkosti vaječníkov, ako sú močový mechúr, črevá alebo cievy, alebo poranenie brušnej dutiny.

Infekcia panvy po odbere vajíčka alebo prenose embrya je menej častá. Vyskytnúť sa môže, keď sa počas vpichu dostanú baktérie do panvovej dutiny, čo vedie k infekcii reprodukčných orgánov. Príznaky môžu zahŕňať horúčku, bolesť panvy, abnormálny vaginálny výtok a niekedy celkovú nevoľnosť. Infekcie sa zvyčajne liečia antibiotikami, ale v závažných prípadoch môže byť potrebná hospitalizácia alebo chirurgický zákrok.

Riziko potratu a mimomaternicového tehotenstva

Faktory, ktoré prispievajú k zvýšenému riziku mimomaternicového tehotenstva po IVF, môžu zahŕňať existujúce poškodenie vajíčkovodov, zápalové ochorenie panvy alebo endometriózu. Napriek tomuto zvýšenému riziku sú mimomaternicové tehotenstvá stále relatívne zriedkavé v kontexte všetkých tehotenstiev IVF. Po IVF je asi 2 % riziko mimomaternicového tehotenstva, proti 1 % v bežnej populácii.

Viacpočetné tehotenstvá

Viacpočetné tehotenstvá sú pri umelom oplodnení bežnejšie kvôli prenosu viacerých embryí, aby sa zvýšila šanca na úspech. Najmä z tohto dôvodu sa transferujú maximálne dve embryá, to však neznamená, že u IVF je vylúčený výskyt identických dvojčiat. Pri asistovanej reprodukcii je viacnásobné tehotenstvo bežné (bežnejšie než v prípade prirodzeného tehotenstva).

Môže umelé oplodnenie zvýšiť riziko vrodenej chyby u dieťatka?

Niektoré štúdie naznačujú, že umelé oplodnenie (IVF) môže mierne zvýšiť výskyt vrodených postihnutí u detí v porovnaní s prirodzene počatými deťmi. Tieto rozdiely sú však malé a štatisticky nie vždy jednoznačné. Jedna zo štúdií napríklad uviedla, že celkové šance vrodeného postihnutia po IVF boli 1,25-krát vyššie, pričom výskyt postihnutí u detí narodených po IVF bol 9 percent voči 6,6 percenta u prirodzene počatých detí, a to aj po zohľadnení materských faktorov.

Konkrétne sa sledovali postihnutia oka (0,3 % voči 0,2 %), srdca (5 % voči 3 %) a genitálií a močovodného systému (1,5 % voči 1 %). Je však dôležité poznamenať, že tieto čísla sú relatívne malé a výskyt vrodených postihnutí je možný aj u detí počatých prirodzenou cestou.

Český lekár Miloš Černý zdôraznil, že štúdie, ktoré naznačujú mierne zvýšené riziko nádorového ochorenia u detí po IVF, pracujú s veľmi malými číslami (napr. 15 z 10 000 detí namiesto 10 z 10 000), čo sťažuje jednoznačné závery. Upozornil, že hormonálna terapia použitá pri IVF môže teoreticky urýchliť rast už existujúcich rakovinotvorných buniek v niektorých tkanivách, preto sa pred IVF liečbou odporúča dôkladné lekárske vyšetrenie.

Lorraine Kelleyová-Quonová akcentovala potrebu, aby rodičia, uvažujúci o IVF, vopred dôkladne prekonzultovali s lekárom všetky potenciálne riziká. Aj keď niektorí rodičia dajú prednosť chorému vlastnému dieťaťu pred nijakým, je dôležité byť informovaný.

Tabuľka: Porovnanie rizika vrodených postihnutí

Psychické aspekty liečby IVF

Ďalším z rizík, ktoré môže IVF liečba spôsobiť, je zvýšený stres. Páry prichádzajú na kliniku už v dobe, kedy sa im snahy o bábätko dlhšiu dobu nedaria, a preto už v tejto dobe môžu pociťovať určité psychické vypätie. Úspech sa však nemusí dostaviť hneď po prvom pokuse, preto je potrebné sa obrniť trpezlivosťou a navzájom sa podporovať. Páru je tiež po celú dobu k dispozícii empatický personál, ktorý je maximálne chápavý a podporujúci.

tags: #umele #oplodnenie #rizika #vyvoja #dietata