Korytnačky patria medzi plazy a sú charakteristické svojím pancierom. Táto kostná kapsula, ktorá sa skladá z kostí a skostnatenej kože, je vybavená predným a zadným otvorom pre hlavu, krk, chvost a končatiny. Na základe takzvaných rastových prstencov, ktoré sa nachádzajú na pancieri, možno určiť rastový spurt zvieraťa, nie však jeho vek. Vďaka kožovitej a vodeodolnej pokožke sú zvieratá optimálne chránené pred dehydratáciou a zraneniami. Koža však nemá potné žlazy, takže sa korytnačky musia vyhýbať silnému poludňajšiemu slnku, aby nedošlo k prehriatiu. Papuľa niekoľko miliónov rokov starých plazov nie je vybavená zubami. Horné a dolné čeľuste sú však dobre vyvinuté a pomáhajú korytnačkám požuť rastlinnú stravu a loviť korisť.
Existuje celkom 313 druhov korytnačiek a viac ako 200 poddruhov. Od malých vodných korytnačiek, ktoré obývajú jazierka a rybníky až po obrie morské aj suchozemské korytnačky - taká je rozmanitosť druhov týchto plazov, ktorí obývajú našu planétu viac ako 220 miliónov rokov. Aj napriek vysokému veku, ktorého sa dožívajú najmä veľké korytnačky, je mnoho druhov v dnešnej dobe ohrozené vyhynutím. Pokiaľ si chcete zaobstarať korytnačku ako domáceho miláčika, mali by ste si dôkladne preveriť jej pôvod a vyvarovať sa kúpy chráneného druhu z voľnej prírody. Navyše nie každý druh je vhodný na domáci chov. Tropické druhy nie sú vhodné pre začiatočníkov, pretože ich chov je veľmi náročný. Korytnačky s nižšími nárokmi - ako je korytnačka ozdobná, klopavka pižmová a korytnačka egyptská alebo tuniská sú pre laikov oveľa vhodnejšie.
Korytnačky žijú na všetkých kontinentoch mimo polárnej oblasti. Nájdeme ich v tropických lesoch, jazerách a močiaroch, rovnako ako v púšťach, brakických vodných plochách a moriach. Jazerá, rybníky a rieky na celom svete poskytujú domov vodným korytnačkám, zatiaľ čo suchozemské korytnačky môžu žiť vo veľmi suchých oblastiach.
Pôvod a druhy vodných korytnačiek
Korytnačka písmenková ozdobná (Trachemys scripta elegans) je druh korytnačky z čeľade vodnice (Emydidae). Korytnačky písmenkové ozdobné objavil zrejme James Cook pri svojej plavbe aj pár korytnačiek priviezol aj do Európy. Pravý odchov však začal až okolo roku 1656, keď sa objavila prvá zmienka o korytnačke, ktorá bola chovaná v zajatí. Umelo vysadené populácie korytnačiek žijú a niekedy sa aj úspešne množia tiež v iných oblastiach s podobným podnebím. Často tak negatívne ovplyvňujú tamojšie živočíšne druhy. Korytnačka písmenková ozdobná sa objavuje v stredoeurópskej prírode aj ako voľne žijúca. Bola hlásená dokonca aj z oblastí v bezprostrednom okolí Nízkych Tatier na Slovensku. Také vnikanie nepôvodných druhov do prírody sa považuje za negatívne, lebo väčšinou poškodzuje prirodzené prírodné spoločenstvá.
Trachemys scripta scripta je často ponúkaným druhom vodnej korytnačky, ktorý nahradil Trachemys scripta elegans. Tá sa nesmie už dovážať do EÚ.
Okrem týchto druhov a poddruhov sa u nás niekedy objavia aj nasledujúce druhy so svojimi poddruhmi, ktoré majú takmer vždy rovnaké či podobné životné nároky:
- Chrysemys picta bellii má rozšírenie v južnej Kanade, západ a stred USA, dorastá v dospelosti do 25 cm. U tohto druhu (poddruhu) je veľmi nápadne do červena sfarbený spodok panciera.
- Chrysemys picta dorsalis sa vyskytuje na juhovýchode USA a je o niečo menší, než predošlý poddruh (15 cm). Spodná časť panciera je rovnomerne sfarbená do žltooranžova. Cez stred karapaxu sa tiahne oranžový pás.
Korytnačka obýva pomaly tečúce toky a stojaté vody. Korytnačka vodná je všežravý druh korytnačky, no väčšinu potravy by mala tvoriť živočíšna zložka. Vyskytuje sa prevažne v Severnej a Južnej Kórei, Taiwane, Japonsku či v Strednej a Východnej Číne.
Korytnačka močiarna má dĺžku od 12,5 - 29 cm. Tmavozelenú pokrytú žltými škvrnami má jej pancier. Svetložlté pruhy pod nimi má na stranách jej zelenej hlavy.
Okrasná korytnačka alebo korytnačka červenolíca sa nachádza v Severnej, Strednej Amerike a na severe Južnej Ameriky. Jej dĺžka dosahuje až 30 cm. Má žltý plastrón. Koža je zeleno-olivová so smotanovými alebo žltými pruhmi.
Tieto korytnačky sú považované za zvieratá s dlhou životnosťou, dožívajú sa stovky rokov.
Chov vodných korytnačiek v domácnosti
Aj napriek skutočnosti, že táto vodná korytnačka sa zaraďuje medzi jednu z najčastejšie chovanú v domácnostiach, je ešte stále akési “vákuum” v metodike jej chovu a v často zjavne komplikovanom zdravotnom stave, s ktorým si hlavne začiatočníci nevedia rady a tak zvieratko veľmi často zbytočne a dlho trpí. Málokto vie, že korytnačky umierajú veľmi pomaly a dlho...
Veľká väčšina nových chovateľov sa zvyčajne i spýta predávajúceho personálu na životné potreby a nároky tohto druhu vodných korytnačiek, no najväčším paradoxom je, že len vzácne sa podarí získať naozaj fundovanú radu. Vo väčšine prípadov dostane sa zákazníkovi odpovede, že nech sa o ne (teda ako o korytnačky) stará spôsobom akvaristickým, teda, že i korytnačky potrebujú len občas nasypať suchého vločkového krmiva na hladinu vody. Korytnačka i vodná nie je rybka, ale korytnačka a teda potrebuje úplne inú stravu.
Aj samotné balenie vodných korytnačiek je nevyhovujúce, čo na počudovanie vie len málokto. V každom solídnom obchode so živočíchmi (nie so živým tovarom - tak žiadny normálny chovateľ - obchodník nenazve zvieratká !) by mal byť k dispozícii aj za zvláštnu úhradu plátenný sáčok, v ktorom sa transportujú aj iné druhy teráriových zvierat. Námietka, že predsa vodná korytnačka potrebuje vodu a bez nej (ako je často chybne tvrdené) môže zahynúť, neobstojí.
Človek, ktorý si kúpi malú len niekoľko centimetrov veľkú korytnačku bohužiaľ (či našťastie) nemá možnosť byť svedkom hrubého a neodborného zaobchádzania tesne ešte pred samotnou expedíciou mláďatiek do celého sveta z odchovných fariem na Floride. Je stopercentné, že normálnemu chovateľovi či prírodne zmýšľajúcemu človeku až “zastane rozum” nad doslova barbarským spôsobom takého nakladania s nimi. Predstavte si veľký pásový bager, ktorý “naberá” do svojej lopaty množstvo len práve vyliahnutých maličkých korytnačiek. Neuveriteľné množstvá ich zahynú len pri tomto spôsobe odchytu a pokiaľ sa dopravia na miesto určenia ich ďalšie zbytočne skončia svoj krátky život. A to len preto, aby neskôr ich nový majiteľ niekde v Európe vyhodil von oknom alebo priamo do kontajnera. Veľmi často sa stáva, že sa mnoho z týchto korytnačiek nedobrovoľne ocitne v našej prírode, kde začnú vytláčať pôvodné populácie korytnačiek (to však platí aj pre naše malé Slovensko.
Akvárium a vybavenie
Akvárium by malo byť dostatočne veľké. Pre ozdobné korytnačky, ktoré majú iba desať až pätnásť centimetrov, stačí akvárium vo veľkosti 80 cm, veľa druhov však vyžaduje väčšie akvárium. Presnejšie informácie Vám podajú v špecializovaných obchodoch.
Substrát neodporúčam žiadny pre lepšie a rýchlejšie udržiavanie čistoty. Podklad akvária by mal byť hladký, bez štrku a kameňov, aby sa uľahčila údržba a čistenie. Môže byť ozdobený kamienkami, koreňmi a kúskami kôry.
Aby bolo akvárium rozmanité a poskytovalo korytnačkám dostatok úkrytov a slnečného žiarenia, malo by byť vybavené (plávajúcimi) ostrovčekmi, kameňmi a / alebo kusmi dreva a netoxickými rastlinami. Filtre na vodu a bublinkové filtre zaisťujú vhodnú kvalitu vody, zatiaľ čo špeciálne žiarivky zaisťujú vhodné osvetlenie a ohrev.
Napriek tomu, že sa jedná o vodnú korytnačku, vytvoríme jej súš, ktorú môže tvoriť napr. kus bridlice, nad ktorú zavesíme aspoň 25 W žiarovku, pretože sa táto korytnačka veľmi rada a dlhé hodiny dokáže slniť na súši. Táto súš nemá byť celá pod vodou a najlepšie bude, keď bridlicu dáme na tri či štyri menšie kamienky a tak vlastne umelo vytvoríme pre korytnačku úkryt. Samozrejme, že sa bridlica nesmie zosunúť a privaliť zvieratko! Žiarovku umiestnime čo možno najnižšie, ale zároveň nesmie dôjsť k popáleniu živočícha.
Výška vodnej hladiny by mala byť taká, aby korytnačka ležiaca na dne sa vedela nadýchnuť pohodlne, ale na druhej strane je zase pravdou, že čím je táto hladina väčšia a vyššia, tým je to pre korytnačku lepšie a môže aspoň si “cvičiť” svoje svalstvo.
Teplota a osvetlenie
Teplota vody by sa mala pohybovať okolo 25 - 28 st. cez deň a 22 st. v noci. Teplota vzduchu sa udržuje pomocou výkonu žiarovky. Vodu vymeníme vždy, keď sa zašpiní a nikdy by nemala byť studená a špinavá. Odporúčam pre istotu aj dennú výmenu vody, resp. obdeň. Aj v prírode počas celého dňa teplota vody kolíše a takto by predsa bola stále rovnaká.
Pri kŕmení je dôležité, aby sa teplota vody neprepínala, pretože by mohlo dôjsť ku “kopnutiu prúdom” pri náhodnom poškodení telesa samotnou korytnačkou.
V lete, keď je vonku teplo, stačí korytnačku umiestniť najlepšie do umelohmotnej nádoby (sklo pohlcuje veľkú časť ultrafialového žiarenia) naplnenej vodou aj so súšou (pričom treba dbať aj na tieň). Nádobu takto zariadenú môžeme takmer denne umiestňovať pod našou kontrolou na balkón. V zime je potrebné, aby sa teplota vody neklesla na zhruba 18 ° C.
Stačí lampa nad ostrovom. Pokiaľ je to možné, uistite sa, že sa korytnačka často opaľuje na prirodzenom slnku.
Výživa vodných korytnačiek
Korytnačky sú vegetariánske a ich strava je zložená z rôznych bylín, zeleniny a ovocia. Korytnačky majú rady veľa rastlín, ktoré bežne rastú na záhradke alebo na lúke. Okrem toho im môžete tiež ponúknuť zeleninu, s ovocím by ste však mali byť veľmi opatrní kvôli obsahu fruktózy a podávať ho len ako občasnú maškrtu. Korytnačky majú tiež rady seno, ale uprednostňujú čerstvé krmivo. Dokonca aj v zime by mali dostávať čerstvé bylinky alebo šaláty. Vzhľadom k vysokej kontaminácii šalátov zo supermarketov pesticídmi odporúčame vlastné pestovanie. Pre dostatočný príjem vápnika by mali dostávať tiež vaječné škrupiny, vápenný prášok alebo neošetrenú sépiovú kosť.
Strava vodných korytnačiek sa výrazne líši. Hlavnou zložkou ich stravy je čerstvá, živá či mrazená potrava ako sú slimáky, vodné slimáky, dážďovky, cvrčky a rovnakonôžky. Môžu však konzumovať aj celé sladkovodné ryby (napr. zubatice), malé myši, potkany, šváby a mäkkýše. Jedálniček možno doplniť žaburinkami, vodným morom, rožcom či listami lekna.
Korytnačky písmenkové ozdobné sú mäsožravé; ako korytnačky rastú, postupne vzrastá podiel rastlinnej zložky v ich potrave. Potrava je v prírode zo 60 % živočíšna (22 % hmyz, 17 % slimáky, 13 % ryby, 8 % kôrovce). Hlavnú zložku potravy by mali tvoriť ryby. V ideálnom prípade by to mali byť primerane veľké ryby podávané vcelku vrátane kostí a vnútorností. Výborné sú tiež tzv. grundle predávané mrazené v supermarketoch. Ďalšou možnosťou sú akvarijné ryby, ktoré ale slúžia skôr pre spestrenie jedálnička. Na kŕmenie sa tiež hodia prevažne všetky druhy slimákov (s ulitou aj bez nej), a to suchozemské aj vodné. Slimáky možno zbierať aj v prírode, ale ich skrmovanie nemožno jednoznačne odporučiť, pretože môžu prenášať choroboplodné zárodky, napr. parazity. Možno ich ale pomerne ľahko chovať. Kŕmia sa listami šalátu, špenátu a inou rastlinnou potravou. Ideálne sú akvarijné slimáky, ktorých chov je nenáročný. Osvedčili sa aj múčne červy. Ide o larvy múčiara obyčajného, ktoré možno rovnako kúpiť v špecializovaných predajniach. Ľahko sa dajú aj chovať. Korytnačkám možno dávať aj svrčky, menšie kobylky, muchy a pavúky. Možno ich tiež kŕmiť rybím, kuracím, teľacím a hovädzím mäsom. Mäso musí byť chudé.
Na trhu je veľa granulovaných prípravkov určených pre vodné korytnačky. Tiež možno bez problémov podávať granuly určené mačkám. Výhodou granúl (či už korytnačích alebo mačacích) je, že sú bohaté na vitamíny, sú dostupné a ľahko skladovateľné.
S tým ako korytnačky dospievajú, začínajú vyhľadávať viac rastlinnej potravy. Ku kŕmeniu možno použiť vodné (vodomor, lemna, kabomba, rožkatec) aj suchozemské rastliny (hviezdica, púpava, ďatelina, jahoda).
Vzhľadom k tomu, že aj pri podávaní rozmanitej potravy väčšinou korytnačky nedostanú všetky potrebné vitamíny a minerálne látky v potrebnom množstve, je vhodné im chýbajúce vitamíny a minerály dodať v podobe rôznych doplnkových prípravkov. To je dôležité najmä u mladých korytnačiek, ktoré rastú.
Pre tvorbu panciera potrebujú okrem iného mnoho vápnika. Prípravky sa väčšinou podávajú tak, že sa injekčne vpravia do potravy (napr. mŕtvej ryby). Práškové prípravky predtým rozpustíme vo vode. Vápnik možno korytnačkám dodávať buď formou nejakého preparátu alebo prírodnou formou v podobe napr. vaječných škrupiniek, ulít alebo sépiovej kosti. Zatiaľ čo vitamínmi a minerálmi, ktoré sú prirodzene obsiahnuté v potrave, predávkovať zvieratá nemožno, o umelo vyrobených prípravkoch toto neplatí. Preto treba dodržiavať priložený návod, resp. výživu prispôsobenú korytnačke.
Možno dať korytnačkám aj kŕmne zvieratá ako ryby, dážďovky, ulitníky. V období rojenia chrústov možno aj ich skŕmiť, ďalej možno ponúknuť živé či mrazené dafnie, gammarus, patentky a nitenky, ako rastlinná strava sa môže vyskúšať aj sparený šalát resp. malý hmyz, kôrovce a rôzne vodné rastliny.
Mnoho z týchto granúl obsahuje množstvo dôležitých vitamínov a minerálií (o tom sa presvedčte na ozname v alebo na krabici od nich) a tak s nimi možno nahradiť časť potravinovej skladby jedálničku korytnačkám.
Aj pri korytnačkách platí, že s potravou treba experimentovať a to, čo chutí jednej, nemusí už druhej.
Dážďovky nazbierate takmer všade, len pred skŕmením ich pre istotu preperte vo vode (studenej) a vytlačte obsah čreva, veľké dážďovky možno nakrájať na menšie kúsky, malé rybky odporúčam omráčiť, pretože mláďatká korytnačiek sa vo väčšine prípadov boja pohybujúcich sa živých rýb, rybky možno nahradiť aj rybím filé, ale po nakŕmení voda v akvateráriu určite bude “voňať”, okrem vodných akváriových (!) slimákov (nie z prírody) možno ponúknuť aj kúsky vaječnej škrupiny a sépie, ako hmyz možno naservírovať muchy, koníky, svrčky a múčne červy či malé šváby.
V prírode sa mláďatá zdržujú do veľkých a početných skupín, v ktorých podľa všetkého nachádzajú omnoho väčšiu ochranu pred predátormi, než ako samostatný jedinec. Pri individuálnom chove sa mnohokrát vyskytli problémy v príjme potravy (zrejme chýbala tá zdravá potravinová konkurencia) a mláďatko rástlo akoby omnoho pomalšie, než keď boli dve.
Častokrát chovateľ umiestni mláďatko do veľkého akvária aj s rybkami a keď táto korytnačka vyrastie, chovateľ sa nestačí čudovať, že mu jeho korytnačka pojedla všetky rybky a rastlinky. Korytnačka sa síce z toho teší, ale chovateľ už nie.
Osobne odporúčam podávať peletové/granulové krmivo zakúpene v obchodoch alebo sušeného Gammarusa. Vhodné je 2 alebo 3 krát týždenne dávať na hlavný chod, čerstvé ryby v malej veľkosti, celé, hlava, plutvy.
Zdravie korytnačiek
Zdravá vodná korytnačka sa správa prirodzene a dravo (neznamená to však, že je útočná, na to si budete musieť po zakúpení korytnačky ešte počkať), je plachá, ale prijíma potravu. Pri plávaní vo vode sa ľahko dokáže ponoriť a jej plavba je vodorovná, teda telo, resp. pancier nemá naklonený na jednu či druhú stranu, nemožno si to pomýliť so splývaním pri nadychovaní!
Keď zoberiete korytnačku do rúk, mala by inštinktívne vtiahnuť hlavu a končatiny do svojho panciera. Ale aj pri tejto “skúške zdravotného stavu korytnačky” vám môže predavač nevyhovieť. Mne sa takéto čosi stalo pred niekoľkými rokmi a predavač ma takmer vyhodil z obchodu s argumentmi, že tá korytnačka môže ochorieť, pretože ju chytám do rúk. Je samozrejmé, že je to nezmysel.
Pancier má mať korytnačka aspoň trochu tvrdý a nie veľmi poddajný, oči má mať jasné a bez výtokov, tak isto i nosné otvory. Pancier má byť bez poškodenia.
Niekoľkokrát som bol svedkom “stopercentného určenia pohlavia” aj u celkom malých jedincov a to jednoduchým spôsobom, pričom sa korytnačka otočí hore bruškom. Pre mňa dodnes ostáva záhadné, čo na spodnej strane panciera pozerá či hľadá predávajúci. U tak malých korytnačiek sa nedá ešte určiť pohlavie. To vie len samotná korytnačka. Živá.
Skutočnosť, že naša korytnačka je chorá si pozorný chovateľ dokáže všimnúť takmer okamžite. Zvláštne správanie sa, nechuť prijímať potravu, ktorú pred tým s chuťou prijala, zmena vonkajšieho rázu na očiach a zmäknutie panciera - to sú niektoré z prvých príznakov ochorenia.
V poslednej dobe akoby prevažovalo ochorenie zápalu očnej žľazy, čo je spôsobené predovšetkým zlou zoohygienou (špinavá a studená voda), ale aj avitaminózou. S проблемиami mnohokrát zjavne neriešiteľnými, ktoré sú úzko spojené s chovom tohto druhu korytnačky. Spočiatku je najskôr len jedno oko opuchnuté a za krátky čas sa pridruží aj apatickosť a nechuť prijať potravu. Korytnačka sa zdržuje najčastejšie vo vode a až samotný chovateľ môže (musí) zasiahnuť.
Ak je len jedno oko zlepené a korytnačka ešte prijíma akú - takú potravu, treba okamžite zasiahnuť. Najrozumnejšie je, keď dáte korytnačku do plátenného sáčku, či väčšieho kusu látky a zoberiete ju rovno k veterinárovi.
Celkom nový spôsob ošetrenia chorej korytnačky je síce dosť neveriacky prijímaný (aj ja som sa prvý krát veľmi čudoval), ale kolega MVDr. Knotek z VŠV Brno odporúča aj vodnú korytnačku v takomto stave umiestniť na úplné sucho (len občas jej pancier a kožu okrem hlavy navlhčiť vodou) a na choré a preventívne aj do zatiaľ zdravého oka naniesť či skôr vtrieť bórovú či framikoinovú masť. Ak by táto masť prišla do priameho a dlhodobého styku s vodou, mohlo by sa stať, že dôjde k jej vyplaveniu či strate účinnosti na zviera.
Dlhodobé neprijímanie potravy, kedy je spravidla už aj druhé oko zapálené, vyrieši injekčná dávka Calciumu do stehna zadnej končatiny. Množstvo jednotiek Calciumu na kg ž.v. musí však určiť veterinár podľa živej hmotnosti zvieraťa. Pri úzkostlivom dodržaní liečebných postupov určených veterinárom by malo v priebehu niekoľkých týždňov dôjsť k celkovému zlepšeniu zdravotného stavu korytnačky. V prípade, že chovateľ príliš dlho váhal a včas nezahájil liečbu chorého zvieraťa, častokrát také zvieratko vďaka svojmu chovateľovi navždy oslepne a občas aj uhynie.
Pri boji s touto avitaminózou mláďat korytnačiek sa nám osvedčilo aj podkožné podanie injekčného prípravku Axetocal v dávke 30 000 m.j. (asi 0, 3 ml prípravku) vitamínu A u veľmi malých asi 7 cm - vých korytnačiek. Axetocal aplikujeme prvý, desiaty a dvadsiaty deň. Pre väčšie jedince sa táto dávka jednorázovo zvýši na 100 000 m. j. (1 ml) na 100 g živej váhy.
Veľmi podobný priebeh má rachitída, teda odvápnenie kostí. Často krát je to sprievodná choroba predchádzajúceho ochorenia, a to platí aj opačne. Pri rachitíde najskôr zmäkne plastrón (spodná časť panciera) a napokon aj karapax. Tejto chorobe sa dá celkom ľahko predísť zahrnutím do potravy korytnačky kŕmne zvieratá ako ryby, dážďovky, ulitníky a dostatok priameho slnečného žiarenia.
Napríklad, aby bolo tele v poriadku, je vhodné korytnačkám dodať korytnačí vápnik, napr. FRANCODEX Vápnik pre korytnačky a plazy 24 ml.
Vzhľadom k tomu, že v mojej teraristickej praxi aktívne spolupracujem s pánom MVDr. Petrom Výboštekom z Levíc a takmer zakaždým som privolaný k novému prípadu ku konzultácii, stretol som sa už niekoľkokrát s poriadnou záhadou, na ktorú ani po poradách s inými veterinármi nedokážem dať uspokojivú odpoveď. Raz nám doniesli exemplár asi 10 cm veľkého samčeka s hrčou na jednej strane krku. Röntgen však neukázal vôbec nič. Veľmi silno mi tento útvar pripomínal ukladanie nadbytočného vápnika do oblastí krku, tak ako to poznáme u jašterov, ale u tejto korytnačky to bolo asi niečo iného. Korytnačka mala pomerne znetvorenú hlavu po jednej strane, ale o vápnik sa asi nejednalo. Ponechali sme jej to tam a ona s tým útvarom žije a rastie ďalej.
Inokedy nás volala chovateľka, že jej korytnačka má zrejme zápchu a už niekoľko dní nebol u nej nájdený odložený pravidelný trus. Na prvý pohľad sme jednoznačne obaja určili diagnózu ako vyhreznutie kloaky. Análny otvor bol extrémne zväčšený a krvavý, pričom kloaka bola nepriechodná. Predmet nachádzajúci sa v análnom otvore bol zjavne tvrdý a zo začiatku nepoddajný. Až omnoho neskôr sme prišli na to, že sa môže jednať buď o kameň, ktorý korytnačky počas spolu s potravou príjmu pre lepšie strávenie krmiva alebo z výkalov vytvorenú zápchu.
Na záver tohto pojednávania mi nedá nespomenúť na jeden extrémny prípad, ktorý jasne dokazuje, že čo môže dokázať rachitída, keď sa začne neskoro liečiť. Pred rokom sa vyskytol prípad, kedy len asi 5 cm veľké mláďa tohto druhu korytnačky malo spodok panciera - plastrón už natoľko tenký vplyvom odbúravania vápnika z mladého tela zvieraťa, že úplne až názorne anatomicky mohol pozorovateľ sledovať niektoré vnútorné orgány, hlavne pľúca a črevá. Veľmi mi to vtedy pripomínalo jav, ktorý postihuje morské korytnačky, keď im domorodci odstránia celý pancier a pustia späť do mora.
Napriek tomu sa však chovateľ nevyhne zápalom pľúc - pneumónii. Toto postihnutie sa prejaví predovšetkým dýchacími problémami našich chovancov, kedy sa korytnačka veľmi ťažko (alebo aj vôbec) nedokáže ponoriť pod vodnú hladinu. Zdravý jedinec sa okamžite a bez problémov ponorí do vody na spôsob “plochého kameňa”, korytnačka s jednostranným zápalom pľúc klesá na dno šikmo, naklonená na stranu zápalu (vo väčšine prípadov na pravú stranu), jedinec s obojstranným zápalom klesne na dno priamo dolu. V prípade, že sa korytnačka nemôže vôbec ponoriť pod vodu, nemožno vylúčiť nazhromaždenie plynov v črevách, ktoré je typické pre jedince dlhšiu dobu hladujúce. Vyliečenie takto chorých korytnačiek pozostáva v aplikácii injekčného penicilínového prípravku Pendepon inj., v dávke 10 - 15 000 j. penicilínu na kg živej váhy, pričom sa aplikácia opakuje ešte desiaty a dvadsiaty deň po prvom podaní.
Filmovanie a pozorovanie, ktoré ich môže vydesiť alebo vyrušiť!
Ako udržať vašu korytnačku šťastnú
Životnosť a rozmnožovanie
Korytnačky sú považované za zvieratá s dlhou životnosťou, dožívajú sa stovky rokov. Milovníci korytnačiek sú týmito takmer najstaršími živočíchmi našej planéty očarení, aj napriek tomu, že to nie sú zvieratá vhodné na maznanie. Dožívajú sa zvyčajne veľmi vysokého veku a môžu tak byť verným dlhoročným spoločníkom.
Veľké samice môžu dosiahnuť až 30 cm, samce spravidla okolo 25 cm. Okrem meniacej sa veľkosti je sprievodným javom rastu obmena vrchnej časti štítkov na pancieri. To sa prejavuje tým, že sa korytnačke "lúpe pancier". Toto "lúpanie" je súčasťou prirodzenej regenerácie a rastu panciera. Intenzita olupovania je priamo úmerná rastu, tzn. čím viac korytnačka rastie, tým častejšie u nej možno pozorovať odlupujúce sa doštičky. Niekedy to môže úplne uniknúť pozornosti chovateľa, obzvlášť u veľmi malých korytnačiek. Okrem panciera sa lúpe aj koža korytnačky.
Dvorenie a párenie u korytnačiek písmenkových ozdobných väčšinou prebieha od marca do júla. Podmienkou je pohlavná dospelosť oboch jedincov, čo pri tomto druhu býva medzi 3 - 5 rokmi života. Samec pripláva k samici a stimuluje jej krk a hlavu pomocou svojich dlhých pazúrov. Potom, pokiaľ je samica spokojná, sa ponorí pod vodu a je pripravená na párenie (môže sa tiež stať, že jej samec nevyhovuje a samica začne byť agresívna). Samotný akt bežne trvá od 15 - 45 minút. Niekedy môžu dva samce svojim chovaním nápadne pripomínať dvorenie na párenie.
Po párení môže trvať aj niekoľko dní, než samica bude schopná naklásť vajcia, ktoré sa potom bude snažiť zahrabať ich do piesku. Pokiaľ piesok nenájde, nakladie vajcia do vody - v takom prípade je nutné ich hneď vybrať a umiestniť do inkubátora. Samica počas starostlivosti o vajcia môže zmeniť jedálniček či nejesť tak často, ako bola navyknutá.
Malým nevyliahnutým korytnačkám možno regulovať pohlavie počas vývoja teplotou vajec: pokiaľ chce chovateľ samicu, teplota by nemala stúpnuť nad 28 °C, pokiaľ samca, odporúča sa teplota okolo 30 °C.
Malé korytnačky sa vyliahnu medzi 60 - 90 dňami po nakladení vajec. Pri vyliahnutí korytnačky používajú tzv. vaječný zub, ktorým sa prehryzú skrz škrupinku; ten im odpadne asi hodinu po vyliahnutí. Môže sa stať, že malé korytnačky zostanú ešte deň či dva v škrupinke.
Potom čo sa rozhodnú škrupinku opustiť, na plastróne sa im objaví malý vačok - vajce totiž obsahuje z polovice korytnačku samotnú a z druhej polovice práve vaječný vak. Ten obsahuje vitamíny a živiny a hrá dôležitú úlohu aj po vyliahnutí; hneď ako sa dostane do korytnačieho tela vzduch poškodením vaku, spôsobí to jej smrť. To je hlavný dôvod, prečo sa značia vršky korytnačích vajec - vajce otočené hore nohami totiž preruší rast embrya, pretože ich vak zadusí. Rovnako ako vzduch je smrteľná aj voda, ktorá môže do korytnačky preniknúť skôr, než je celý vak absorbovaný a plastrón je zahojený - to môže trvať aj 21 dní. Vak nikdy neodpadne sám, vždy musí byť vstrebaný.
Ideálne je čerstvo vyliahnuté korytnačky umiestniť zvlášť od ostatných a položiť ich na vlhký ručník, odkiaľ si v prípade potreby berú vodu.
Podľa názorov ... Milovníci korytnačiek sú týmito takmer najstaršími živočíchmi našej planéty očarení, aj napriek tomu, že to nie sú zvieratá vhodné na maznanie. Dožívajú sa zvyčajne veľmi vysokého veku a môžu tak byť verným dlhoročným spoločníkom.
Veľmi záleží na spôsobe chovu a krmiva, ale v prípade, že korytnačka už od mláďatka dostáva všetko čo má, môže byť pohlavne dospelá aj v priebehu troch rokov.
