Mláďatá hospodárskych zvierat sú našou investíciou do budúcnosti, a preto by sme pri ich starostlivosti mali klásť vyšší dôraz na kvalitu vykonávaných pracovných činností spojených so starostlivosťou o ne. Teľatá sú zo zootechnického, ekonomického a časového hľadiska najnáročnejšou vekovou kategóriou.
Význam starostlivosti o teľatá pre budúcu produkciu
Pri kontrolovaní dýchacích ciest mulec jemne osušíme čistou utierkou alebo slamou. Pupočný pahýľ musíme čo najskôr ošetriť a zabrániť prenikaniu baktérií do organizmu (prevencia prieniku najmä fekálnych baktérií do organizmu) teľaťa. Preferovať by sme mali ošetrenie pupočného pahýľa namočením, optimálne v prípravku s obsahom jódu a alkoholu. Pre ľahšiu kontrolu ošetrovateľskej práce sú vhodné aj prípravky s obsahom farbív (napr. genciánová violeť). Vyhnúť by sme sa mali použitiu antibiotických sprejov, ktoré sú v praxi obľúbené, avšak pri nedokonalom ošetrení nedokážu dostatočne pokryť pupočný pahýľ. Namočenie pupočného pahýľa by sa malo opakovať do 6 až 8 hodín od jeho prvého ošetrenia. Extrém, s ktorým sa, žiaľ, ešte môžeme v niektorých chovoch stretnúť, je namočenie pupočného pahýľa do dezinfekcie určenej na ošetrovanie strukov.
Teľatá sa rodia bez vlastných protilátok a sú závislé od ich príjmu z mledziva. Prvé napojenie by malo byť do dvoch hodín od otelenia - efektívna absorpcia protilátok (IgG) do 2 hodín je na úrovni 30 %, potom rapídne klesá a prvé napojenie by malo byť v objeme 3-4 l mledziva (podľa plemena a telesnej hmotnosti), teda približne 8,5 % zo živej hmotnosti. Musí to byť vysoko kvalitné mledzivo (mledzivo v pravom slova zmysle je iba to, ktoré bolo získané z 1. nádoja kravy po otelení). Objem prijatého mledziva je kľúčový, pretože teľa by malo prijať pri prvom napojení minimálne 150 - 200g IgG (čo zodpovedá 3 až 4 l kolostra pri priemernom obsahu IgG 50g v 1 l mledziva).
Snahy o veľmi časté napájanie teľaťa, napr. do pol až tri štvrte hodiny nie sú z pohľadu manažmentu mledzivovej výživy vhodné, pretože veľmi časté podávanie mledziva vedie pri veľkej časti teliat k príjmu len malej časti objemu medzi 0,5 až 2 l, preto je vhodné prvú hodinu teľa nenapájať. Navyše, pokiaľ je v chove zaužívané rutinné napájanie teliat mrazeným mledzivom (PET fľaša s objemom 1,5 až 2 l), tak jeho rozmrznutie v zavarovacom hrnci trvá zhruba 50 - 70 minút (pri teplote vody 50°). Druhé napojenie by malo byť do 6 hodín a tretie po 8 hodinách od 2. napojenia po 2,5 až 3 l.
Nesmieme však zabúdať na hygienu samotného zariadenia na napájanie a iných pomôcok. Musí byť dodržaný najvyšší stupeň hygieny, čisté prostredie, čisté vedro/cumeľ/nádoba na mledzivo. Mikrobiálna kontaminácia je veľký problém v mnohých chovoch, pretože prítomnosť mikroorganizmov negatívne ovplyvňuje ako vstrebávanie imunoglobulínov v tenkom čreve, tak aj v prípade patogénnych mikroorganizmov predstavuje zdravotné riziko pre teľatá. Prečo je potrebné klásť na hygienu taký veľký dôraz? Je to hlavne preto, že jedným z kľúčových prvkov hľadania príčin vzniku predovšetkým alimentárnych ochorení je práve nedodržiavanie základných hygienických štandardov pri kŕmení teliat.
V chovateľskej praxi je pri získavaní mledziva a mlieka pre kŕmenie teliat dôležité dbať na dodržiavanie štandardných operačných postupov pri dojení. Otelené kravy prichádzajúce do dojárne vždy ako prvá skupina (pravidlo manažmentu prevencie mastitíd) musia byť skontrolované dojičom, musí byť zhodnotený zdravotný stav ich mliečnej žľazy (prehmat vemena, kontrolné odstreky), dodržaná toaleta vemena pred a po dojení (pre a postdipping) a pod. Pre základné orientačné hodnotenie úrovne hygieny zariadenia a pomôcok, ktoré prichádzajú do styku s mledzivom a mliekom, môžeme použiť rýchlotesty k detekcii reziduálnych zvyškov organickej hmoty (sterové súpravy na zistenie prítomnosti zbytkov proteínov a laktózy).
Od kráv po otelení získavame vždy max. 6 až 8 l, nikdy nie viac, pretože čím vyšší je objem získaného mledziva (nad hranicou 6, resp. 8 l/dojenie), tým nižšiu koncentráciu IgG v mledzive máme (efekt rozrieďovania). Nie menej významný je aj fakt, že čím kratší je čas medzi otelením a podojením kravy, tým je vyššia koncentrácia IgG v mledzive.
Vplyv dĺžky laktácie na dojivost a plodnost
Mnoho dnešních dojnic má v období zasušování stále vysoký nádoj. Existuje řada nutričních strategií a komerčních produktů, které pomáhají dojnicím na konci laktace snížit produkci mléka a tím snížit i řadu zdravotních problémů, které vznikají při zasušování. Zažitým standardem je mezidobí dojnice 1 rok, což je 305 dní laktace a 60 dní stání na sucho. V drtivé většině chovů je z ekonomického hlediska dodržován jednoletý interval mezidobí, který znamená každoroční zasušování, otelení a opětovné zahájení laktace, což je ovšem spojeno se zvýšeným rizikem onemocnění a metabolických poruch.
Záměrné prodlužování délky laktace prodloužením dobrovolné čekací doby od otelení do první inseminace (VWP) snižuje frekvenci těchto náročných událostí. Současné obavy týkající se prodloužené laktace spočívají v tom, že ke konci laktace je již dojivost nízká, což může být spojeno se zvýšeným rizikem vyšší tělesné kondice dojnic v pozdní laktaci a sníženou ekonomickou návratností na úrovni stáda. Reakce dojnic na posunutí doby inseminace závisí na jejich individuálních vlastnostech, jako je parita, denní nádoj nebo tělesná kondice. Přizpůsobená strategie založená na individuálních vlastnostech krav může být budoucím přístupem k výběru vysoce produkčních krav s trvalými křivkami laktace pro prodlouženou laktaci, aby se omezilo riziko ztučnění a snížení dojivosti na konci laktace a zároveň těžilo ze snížení náročných dění kolem telení.
Delší laktace prodlužují období pozdní laktace, kdy je produkce mléka obecně nižší, ale zvyšuje se počet laktačních dnů oproti dnům stání na sucho. Celkový dopad prodloužené laktace na produkci mléka lze nejlépe vyjádřit jako dojivost za den intervalu otelení. U starších dojnic byla užitkovost při VWP 200dní nižší než užitkovost krav s VWP 50dní, vyjádřeno jako mléko s korekcí tuku a bílkovin na den intervalu otelení. U prvotelek byla užitkovost krav s VWP 150 dní vyšší než u krav s VWP 90dní.
Rizikem prodloužení VWP je přibírání dojnic na konci prodloužené laktace, kdy jsou krávy chovány delší dobu při relativně nižší produkci mléka. Niozas a kol. (2019b) zjistili, že krávy s VWP 180 d měly o 0,25 bodu vyšší BCS při zasušení než krávy s VWP 40 nebo VWP 120 d, přičemž o 14 % až 16 % více krav mělo BCS větší než 3,5. Podobně, avšak závislé na paritě, starší krávy s VWP 200 d měly větší BCS v posledních 3 měsících před zasušením ve srovnání se staršími krávami s VWP 125 nebo 50 d. Přibírání na konci laktace je rizikem prodloužených laktací, zejména u multipar a při prodloužení VWP alespoň na 180 nebo 200 dnů.
Jedním z hlavních důvodů pro záměrné prodloužení VWP a délky laktace u vysokoprodukčních dojnic je snížení frekvence přechodných období na krávu a na stádo s potenciálními příznivými účinky na zdraví a welfare krav. Zejména nástup laktace, kdy se kráva zotavuje z otelení a je ve stavu negativní energetické bilance, je spojena se zvýšeným rizikem metabolických poruch a onemocnění. V důsledku toho je výskyt onemocnění i riziko utracení nejvyšší na začátku laktace. Prodloužená laktace snižuje četnost přechodných období a souvisejících změn krmné dávky a skupin a pravděpodobně snižuje riziko onemocnění a utracení, čímž se potenciálně zvyšuje úroveň zdraví, welfare a produktivní délka života dojnic.
Vliv prodloužených laktací na zdraví vemene je nejednoznačný. Na jedné straně je pozdní laktace spojena s nárůstem počtu somatických a je výraznější u multipar ve srovnání s prvorodičkami. Větší počet somatických buněk ke konci prodloužené laktace však v žádné z těchto studií nesouvisel se zvýšením výskytu mastitid, což naznačuje, že zvýšení počtu somatických buněk nemusí souviset s klinickou mastitidou. Důvody pro vyšší počet somatických buněk na konci laktace by mohla být menší produkce mléka nebo pokles integrity epitelu.
Zlepšená reprodukce krav s prodlouženým VWP může souviset s delší dobou na zotavení z otelení, delší dobou na zotavení z NEB a nižší dojivostí krav na začátku reprodukčního období. Prodloužení VWP z 60 na 88 d vedlo k nižšímu procentu polymorfonukleárních buněk ve vzorcích dělohy a tendenci k nižší koncentraci haptoglobulinu v plazmě během chovného období, což ukazuje na lepší zdravotní stav dělohy a nižší zánětlivý stav u krav s prodlouženým VWP.
Některé studie zkoumaly vliv záměrně prodlouženého VWP na hospodářský výsledek. V jedné studii, kde byly zahrnuty pouze vysokoprodukční krávy, se roční čistý zisk zvýšil o 69 $ u prvotelek, když se jejich VWP prodloužilo z 90 na 150 d, a zvýšil se o 44 $ u starších krav, když se jejich VWP prodloužil z 60 na 120 d. Tyto studie by mohly naznačovat, že u vysokoprodukčních krav může prodloužení VWP vést ke zlepšení hospodářského výsledku. Jiná studie zaznamenala numerický nárůst ročního cashflow u prvotelek a numerický pokles ročního cashflow u multipar, když byl VWP prodloužen z 60 na 88 dní.
Výživa kráv počas obdobia zasušenia a jej vplyv
Krávy s dvojčatami majú vyšší požadavky na živiny, preto je u nich výskyt poporodných problémov častejší. Tieto krávy už päť týždňov pred pôrodom znižujú príjem sušiny. Vo väčšine prípadov je dostatočne nenakŕmime, aby boli schopné vyživiť dvojčatá. U březích jalovic, ktoré vážia približne 550 kg, je v 1. fáze príjem sušiny 10,2 kg, vo 2. fáze klesá na 8,8 kg. Pokiaľ sa na príjem sušiny pozrieme z hľadiska podielu z telesnej hmotnosti, zistíme pokles z 1,85 % na začiatku stania nasucho na 1,5 % pred otelením. U kravy vážiacej 750 kg vidíme pokles z 15 na 13 kg sušiny. Pokles príjmu asi o 2 kg sušiny predstavuje kritický pokles príjmu živín v období, keď ich potreba rastie.
Pokiaľ máme iba jednu krmnú dávku pre celé obdobie stání nasucho, potom kravy, ktoré na začiatku konzumovali 2 % zo svojej telesnej hmotnosti, v závere prijímajú len 1,73 %, čo znamená, že sú podvyživené ako v energii, tak aj proteínoch. Pokiaľ máme v rovnakej skupine kravy aj jalovice, potom sú tieto v predpôrodnej fáze veľmi silne podvyživené. V USA máme možnosť tieto dve skupiny rozdeliť a tým čo najmenej zamedziť príjmu živín a umožniť čo najmenší výskyt metabolických chorôb. Je to jedna z príčin, prečo veľké farmy na západe USA, čítajúce 3 až 5000 kráv majú najvyššiu produkciu mlieka v celých Spojených štátoch.
Pokiaľ sa pozrieme na rovnaké dáta u dospelých kráv, ktoré majú dvojčatá, vidíme, že v 1. aj 2. fáze stání nasucho majú približne o 2 kg nižší príjem sušiny než kravy, ktoré majú iba jeden plod. Pokiaľ máme iba jednu krmnú dávku aj pre tieto zvieratá, je to ďalšia príčina ich nedostatočného nakŕmenia a väčšej náchylnosti k popôrodným problémom. V USA majú kravy jednotnú krmnú dávku iba v období zasušenia. Často podceňujeme skutočnosť, že kravy majú rozdielnu hmotnosť a všetky kŕmime jednotne. Jestliže všetky kravy v 2. Tabuľka 2 ukazuje, aký je očakávaný príjem sušiny u kráv v 1. a 2. fáze stání nasucho pri ich rôznej hmotnosti. Vidíme, že teória o príjme 10 kg sušiny kravami v 2. fáze stání nasucho vyhovuje iba zvieratám medzi 600 až 650 kg živej hmotnosti. Desatikilogramový príjem sušiny je pre tieto ťažšie zvieratá nedostatočný a pripravuje ich na metabolické problémy. Preto musíme poznať hmotnosť dojníc a pre ne stanoviť zodpovedajúcu kŕmnu dávku.
Príjem sušiny ovplyvňuje zabezpečenie dostatku kŕmenia počas celého dňa a chutnosť kŕmnej dávky. Krmivo musí byť veľmi kvalitné, aby bolo chutné. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje príjem, je zastúpenie vlákniny v kŕmnej dávke a jej stráviteľnosť. Pokiaľ nie sme schopní zmerať príjem sušiny zvieratami, nie sme schopní ho ani ovplyvniť. Pre správne stanovenie kŕmnej dávky je potrebné poznať hodnotu vlákniny. Musíme si uvedomiť, že kravy ako na začiatku, tak aj na konci stání nasucho majú obmedzenú schopnosť prijímať vlákninu. Podľa našich modelov je potreba neutrálne detergentnej vlákniny pre kravy v laktácii 1,2 až 1,3 % ich telesnej hmotnosti. U kráv, ktoré sa zasušujú, táto potreba klesá pod 1 % a u kráv pred pôrodom sa znižuje na 0,7 až 0,8 % ich hmotnosti. U brezích jalovíc sú tieto hodnoty ešte o 0,1 % nižšie.
Je potrebné sledovať a upravovať kŕmnu dávku, s často kolísajúcou sušinou vlhkých konzervovaných krmív (siláží a senáží). Nezabudnime na potrebu priestoru. Kravy stojace nasucho sú širšie, preto potrebujú väčšiu dĺžku žľabu (60 až 75 cm). Je potrebné sledovať všetky vplyvy, ktoré môžu ovplyvniť príjem sušiny kravami, či už sú to záležitosti manažmentu, kvality krmív či samotných zvierat. U manažmentu sú to celkové podmienky, ktoré zvieratám ponúkame. Z tých negatívnych je to preplnenosť stajní, stres z tepla alebo naopak z chladu. Negatívny dopad nastáva ako u dojníc laktujúcich, tak aj u kráv stojacich nasucho. Stres z chladu zvyšuje spotrebu energie a pokiaľ túto vhodným spôsobom v kŕmnej dávke nekompenzujeme, krava začne odbúravať svoje energetické rezervy. Práve stres z tepla a stres z chladu spôsobuje sezónne zvýšenie výskytu metabolických porúch. U kráv, ktoré boli zasušované v júli a v auguste a ktoré sa telia v septembri a začiatkom októbra, býva vyšší výskyt metabolických problémov, pretože nebol kompenzovaný znížený príjem sušiny v horúcich mesiacoch. Kravy, ktoré zasušujeme v období, keď je chladno, vykazujú väčšie množstvo metabolických porúch pre nevykompenzovanú zvýšenú potrebu energie.
U kráv stojacich nasucho musíme zamedziť preplneniu a častému doplňovaniu skupín. Tieto kravy nevedia dobre bojovať o miesto pri žľabe. Je veľmi dôležité sledovať a udržiavať správnu kondíciu kráv. Hrubé kravy dostatočne nežerú, chudé zvieratá zase nemajú dostatočné rezervy pre vysoký výdaj živín v začiatku laktácie. Na päťbodovej stupnici kondície sú pre kravy stojace nasucho odporúčané hodnoty 3,25 až 3,75. Je vhodné si všímať kravy, ktoré sú na okraji stáda, tj. tie, ktoré majú nejaký metabolický problém. Najčastejšie sú to kravy príliš hrubé alebo príliš chudé. Tieto zvieratá by nemali tvoriť viac ako 5 % zo skupiny. Je dôležité si všímať, ako sa kondícia kráv mení. Počas skorého stání nasucho neočakávame žiadne negatívne zmeny, naopak mierne pozitívne. Na začiatku laktácie to budú vždy zmeny negatívne.
V poslednej fáze stání nasucho je potrebné udržiavať správnu funkciu bachora. Bachorová sliznica vytvára papily, ktorých veľkosť určuje absorpčnú plochu bachora. Počas stání nasucho, kedy je kŕmna dávka tvorená takmer výhradne objemnými krmivami s prevahou vlákniny, sú bachorové papily nižšie. Ich rast a tým aj zväčšenie plochy bachora podporuje väčšie zastúpenie škrobov v kŕmnej dávke. Veľké papily napomáhajú lepšej absorpcii prchavých mastných kyselín a tým znižujú nebezpečenstvo vzniku bachorovej acidózy a rýchlejšie odvádzajú metabolity z bachora. Tým zvyšujú efektivitu jeho mikrobiálnej produkcie. Pri dobrej funkcii sa môže v bachore vytvoriť za deň také množstvo proteínu, ktoré stačí na produkciu 22 l mlieka. Celulolytické baktérie, ktoré spracovávajú vlákninu, sú tí najlacnejší pracovníci. Musíme však podporovať nielen ich, ale aj baktérie, ktoré využívajú koncentráty.
Ako teda máme kŕmiť, aby tento systém správne fungoval? V poslednej fáze gravidity musíme pridávať 1 až 3 kg koncentrátu s obsahom škrobu, aby sa aklimatizovali bachorové baktérie a stimuloval nárast bachorových papíl. K tomu potrebujeme minimálne dva, lepšie tri týždne. Aby sme dosiahli správneho vnútorného prostredia bachora, musíme prispôsobiť kŕmnu dávku kráv stojacich nasucho kŕmnej dávke kráv otelených, tzn. kŕmime-li siláž oteleným kravám, musíme ju dať aj kravám stojacim na sucho. Pokiaľ nejakým spôsobom narušíme funkciu bachorovej mikroflóry, zaberie to 10 až 14 dní, než sa adaptuje. To zapríčiní zníženie príjmu sušiny. K tomu, aby sme udržali dobré bakteriálne procesy v bachore, potrebujeme mať v kŕmnej dávke dostatočné množstvo efektívnej vlákniny pre stimuláciu tvorby slín, pre dostatočné pufrovanie obsahu bachora. Musíme sledovať množstvo škrobu v kŕmnej dávke aj akým spôsobom sú jednotlivé zdroje škrobu ošetrené. Napríklad hydrotermicky ošetrené alebo vysoko vlhké obilie môže spôsobovať problémy vo fermentácii.
Pokiaľ zostavujeme diétu pre kravy stojace na sucho, nesmieme zabúdať, že ju zostavujeme tiež pre ich bachory. Preto musíme počítať jednak so zdrojmi glycidov a proteínov pre baktérie bachora, jednak so zdrojmi energie a proteínov pre samotnú kravu. To znamená, že vysoko proteinová diéta, ktorá obsahuje vysoko rozpustné N-látky, má dostatočné množstvo proteínov pre baktérie, ale nie pre kravu. V období pred a po otelení je potrebné udržiavať v krvi kráv stálu hladinu glukózy zaistením zdrojov prekurzorov glukózy, tj. predovšetkým propionátu. Pokiaľ kravy dobre nezvládnu metabolizmus glukózy, začnú vo zvýšenej miere mobilizovať tukové rezervy, čo má za následok stučnenie pečene a následné zhoršenie ich funkcie.
Aminokyseliny plnia v organizme tri funkcie. Slúžia ako stavebné kamene pri syntéze proteínov, majú funkciu v procese glukoneogenézy a zároveň slúžia ako energetický zdroj. Porovnáme-li krivku začiatku laktácie a príjmu sušiny v tomto období, vidíme, že rýchly nástup laktácie vo svojej prvej fáze predbieha pomalý nárast príjmu sušiny kŕmnej dávky, čo má za následok mobilizáciu telesných rezerv kravy pre podporu produkcie mlieka. Pokiaľ nedostatočnou výživou v období stání nasucho znížime telesné rezervy, predovšetkým proteínu, krava potrebuje tieto rezervy pre nástup laktácie. Za normálneho stavu mobilizuje krava v prvých dvoch týždňoch laktácie 1/2 kg proteínu denne. Pokiaľ má jeho rezervy vyčerpané, začne ho brať zo svojich funkčných systémov, čo má za následok veľké zdravotné problémy. Krava môže mobilizovať iba 30 až 40 % telesného proteínu, pri ďalšom čerpaní hyne.
V období stání nasucho používame tri dôležité ukazovatele metabolického stavu. Prvé dva sú hladina inzulínu a neesterifikovaných mastných kyselín (NEMK), ako produktu odbúravania tukov. Oba ukazovatele vypovedajú o stave energetickej bilancie. Boli sledované hladiny inzulínu a NEMK, u dvoch skupín kráv pred pôrodom, kŕmených diétou s 12 % proteínov, respektíve s vysokým obsahom proteínov. Pri sledovaní hodnôt inzulínu sa prejavil výraznejší pokles jeho hladiny v krvi kráv s 12 % proteínov v kŕmnej dávke a len mierny pokles u kráv s vysokou dávkou proteínov. U kráv s dvojčatami bola hladina inzulínu počas celého obdobia stání nasucho nízka. Svedčí to o negatívnej energetickej bilancii a mobilizácii tuku u týchto jedincov. To nám vysvetľuje, prečo majú kravy s dvojčatami toľko problémov. U skupiny s 12 % proteínov v diéte počas stání nasucho hladina NEMK v krvi klesá a začína stúpať až tesne pred pôrodom. U skupiny s vysokým obsahom proteínov v kŕmnej dávke nebol tento vzostup tak výrazný, pretože nebol tak veľký pokles hladiny inzulínu. Menšie množstvo NEMK prechádzalo pečeňou a dochádzalo k ich menšiemu tučneniu. U kráv s dvojčatami bol zaznamenaný výrazný vzostup hladiny NEMK pred pôrodom.
Ďalším dôležitým ukazovateľom metabolického stavu je hladina cholesterolu v krvi, ktorá ukazuje na schopnosť pečene vylučovať tuk pomocou proteínov o nízkej molekulovej hmotnosti. V tabuľke 3 sú uvedené hodnoty NEMK a cholesterolu, zistené u kráv pred pôrodom, pri rôznych úrovniach príjmu energie a proteínov. Hodnoty NEMK sú najvyššie u kráv kŕmených diétou s nízkou energiou a nízkym proteínom. Hodnota cholesterolu ukazuje na schopnosť pečene vylučovať tuk pomocou proteínov o nízkej molekulovej hmotnosti. U diéty, ktorá má vysokú energiu a nízky proteín, vidíme najnižšiu hodnotu cholesterolu v krvi a najvyššiu hodnotu stučnenia pečene práve pre neschopnosť odvádzať tuk z pečene.
Vplyv výživy na reprodukciu
Ako ovplyvňuje výživa kráv stojacich nasucho následnú reprodukciu? Krávy sa obvykle snažíme zapustiť do 90 dní po otelení, tj. pri 3. až 5. ovulácii. Prijímame hypotézu, že rozvoj od primárneho folikulu po folikul schopný ovulácie trvá 60 až 80 dní, potom obdobie rozvoja týchto folikulov a ich metabolickej aktivity sa kryje s obdobím negatívnej energetickej bilancie a tieto folikuly nebývajú správne funkčné. Krávy, ktoré majú po otelení hlbokú negatívnu energetickú bilanciu, neskôr ovulujú.
Pokiaľ boli kravy v poslednej fáze stání nasucho kŕmené diétou s vysokým obsahom proteínov, nebola zistená žiadna závislosť medzi negatívnou energetickou bilanciou a dňami 1. ovulácie po pôrode. Tieto kravy ovulujú bez ohľadu na negatívnu energetickú bilanciu. V 1. fáze rozvoja folikulu je potrebné dostatok proteínov pre tvorbu receptorov pre hormóny, aby bola zaistená správna funkcia folikulu. U kráv v závere gravidity kŕmených nízkou hladinou proteínov v kŕmnej dávke dochádza k nedostatočnej tvorbe týchto receptorov, čo má za následok zníženú hladinu progesterónu u týchto kráv. U takých jedincov sa potom často vyskytujú folikulárne cysty.
Pre obmedzenie zdravotných porúch je v období pred a po pôrode ďaleko dôležitejšie zaistiť kravám dostatok proteínov než energie. V tomto období je nutné zaistiť aj správny pomer degradovateľného a by-pass proteínu v diéte.
Minimalizácia vplyvu energetickej a proteinovej nedostatočnosti
Ako postupovať, aby sme minimalizovali vplyv energetickej a proteinovej nedostatočnosti? Tabuľka 4 udáva požadované hodnoty koncentrácie energie a proteínov v kŕmnej dávke brezích jalovíc a kráv na začiatku a v závere obdobia stání nasucho. Kŕmna dávka musí obsahovať požadovanú zmes glycidov a proteínových zdrojov aj z hľadiska vyváženej degradovateľnosti v bachore. Obsah hrubého proteínu v diéte je nedostatočným ukazovateľom. V tomto období musíme udržať príjem sušiny, ako je to len možné. Pokiaľ nemáme možnosť zvýšiť koncentráciu energetických živín v kŕmnej dávke, musíme siahnuť po zdrojoch, ktoré zvýšenie energie zaistí, ako je Ca-propionát alebo propylenglykol.
Pokles hladiny vápnika v krvi, spojený s uľahnutím kráv po pôrode, je veľmi vážne metabolické ochorenie. Pokiaľ sa ním zaoberáme, musíme sledovať metabolizmus všetkých makroprvkov, tzn. Ca, P, Mg, K, Na, Cl a S. Prečo je uľahnutie po pôrode tak veľkým problémom? Zvýšené častejšie výskytu týchto ochorení u uľahnutých kráv sú uvedené v tabuľke 5. Kravy, ktoré uľahnú po pôrode, majú 8 až 9x väčšiu šancu k získaniu mastitídy alebo koliformnej mastitídy. Dôvodom je uvoľnený zvierač mliečneho kanálika pri poklese hladiny vápnika v krvi a možnosť prieniku baktérií z vonkajšieho prostredia do mliečnej žľazy.
Prebytok Na, K, Ca a P v diéte kráv stojacich nasucho celkovo znižuje absorpciu Ca zo čreva a znižuje aj jeho mobilizáciu z kostí. Krava, ktorá po otelení zväčší potrebu Ca až 20x, nie je potom schopná mobilizovať svoje kalciové rezervy. Výživa s nedostatkom horčíka potláča uvoľňovanie parathormónu a tým mobilizáciu vápnika z kostí. Môže tak nastať komplikované uľahnutie u kravy, spôsobené nedostatkom horčíka, ktorý druhotne zapríčiní zníženie hladiny vápnika v krvi.
