Vplyv literatúry na dieťa v predškolskom veku

Čitateľská gramotnosť u detí predškolského veku je veľmi dôležitá. Dieťa si osvojuje kľúčové kompetencie čitateľskej gramotnosti, ktoré rozvíja v neskoršom veku, oboznamuje sa s ilustrovanou knihou doplnenou o textovú časť. Cieľom tohto článku je podať informáciu o dôležitosti a potrebe čítania kníh pre deti od útleho veku, zdôrazniť potrebu rozvoja čitateľskej gramotnosti u detí v predprimárnom vzdelávaní. S tým súvisí rozvoj jazykovej komunikácie, používanie verbálnej reči, počúvanie, myslenie a preberanie gramaticky správnej výslovnosti.

Predškolské vyučovanie neznamená učiť sa písať a čítať, ale je chápané ako komplex vzájomne prepojených a rovnocenných zložiek, týka sa rozprávania, počúvania, vzájomnej komunikácie, stretávania sa s písmom v písanej a čítanej forme (Lipnická 2009). Na rozvoj materinského jazyka nám najlepšie slúži čítanie kníh, maľované čítanie, z ktorých dokáže dieťa prerozprávať obsah, podľa ilustrácií v knihe, teda ide o rozvoj verbálnej reči.

V komunikácii dieťa uplatňuje a prepája tri základné jazykové roviny: lexikálno-sémantickú, morfologicko-syntaktickú a foneticko-fonologickú (Kikušová, 1997/98), štvrtú rovinu pragmatickú pridávajú autorky Petrová a Valášková (2007, s. 16). Čas strávený s knihou pomáha dieťaťu rozvíjať fantáziu, predstavivosť a tak výrazne pomáha pri rozvoji reči.

Podľa McKeown a Beck (2006) hlasné čítanie kníh deťom rozširuje rozsah a varietu jazykového materiálu sprostredkovaného dieťaťu, prispieva k rozvoju jeho aktívnej i pasívnej slovnej zásoby.

Význam čítania pre deti

Význam čítania pre deti je nesmierne veľký. Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) poukazujú na knihu ako na tradičný darček, ktorého význam je vedecky podložený. Čítanie kníh je pre dieťa nezastupiteľné, pretože prospieva rozvoju všetkých oblastí detskej psychiky. Jeho rozvojový potenciál je preukázaný osobitne vo vzťahu k vývinu reči a poznávaniu jazyka. Ruka v ruke s jazykom sa však formujú aj poznávacie funkcie a myslenie, dieťa napreduje v kognitívnom vývine, poznáva svet okolo seba a prostredníctvom literatúry najmä svet ľudí.

Čítaním kníh deti vy vychovávame, obohacujeme a kultivujeme ich emócie, utvárame a upevňujeme dlhodobý vzťah a záujem o čítanie. Takéto skúsenosti z detstva sú spravidla sprevádzané úspechmi v škole a v ďalšom samostatnom vzdelávaní. Vzdelanie a kultúrny rozhľad, ktoré čítaním získavame, prispieva k utváraniu pozitívnejšieho sebaobrazu, uspokojivému spoločenskému uplatneniu, duševnej pohode a celkovej kvalite života.

Sledovanie detí, ktoré navštevujú materskú školu od roku 2016, ukázalo, že frekvencia, rozsah čítania, či bohaté skúsenosti s čítaním deťom v predškolskom veku majú na sledované ukazovatele významný pozitívny vplyv. Okrem toho, ako veľa a často deťom čítame, je však dôležité aj to, čo popritom - okrem čítania - robíme. Aké metodické postupy, sprievodné aktivity, rozhovory podnecované otázkami rôzneho typu počas práce s naratívnymi aj informačnými textami používame. Osobitne sa vplyv takejto edukácie preukázal na ukazovateľoch porozumenia textu a naratívnej produkcie.

Ilustrovaná kniha je skvelým prostriedkom pre rozvoj jazykových a komunikatívnych kompetencií. V predškolskom zariadení je kniha vhodným prostriedkom k prepojeniu hier vo všetkých vzdelávacích oblastiach.

Aby dieťa správne pochopilo obsah knihy je potrebná správna technika čítania, teda plynulé čítanie s porozumením, ktorým môže učiteľ, rodič urobiť z dieťaťa dobrého čitateľa. Čítanie kníh posilňuje u detí rozvoj jazykových schopností. Ide o stimuláciu hovorenej reči na úrovni všetkých zložiek - slovná zásoba, gramaticky správneho, spisovného a sociálne primeraného vyjadrovania sa.

Detská literatúra je zdrojom poznatkov a vedomostí o reči, rozvíja počúvanie a porozumenie prečítaného textu, jeho obsahu a formy. Dieťa, podľa Gavoru (1992), rozvíja procesy vnímania, porozumenia a zapamätania. Vnímanie textu registruje grafické prvky textu, dekóduje text, označuje sa ako technika čítania. Porozumenie textu vyžaduje myšlienkové operácie, pretože ide o proces vytvárania asociácií medzi javmi objektívnej reality a textom, medzi prvkami textu a vedomostnou štruktúrou čitateľa. Zapamätanie si textu je proces vštepovania informácie do pamäti v kontexte, v ktorom je zasadená.

Prostredníctvom knihy dieťa získava pozitívne zážitky a skúsenosti z prečítaného textu a vytvára si tak vzťah k čitateľským návykom. Pri čítaní knihy je vhodné vytvoriť pokojnú a dobrú atmosféru, nikým a ničím nerušenú. Počas čítania je dobré prerušiť čítanie, aby sa prerozprával obsah o prečítanom texte, dozvedieť sa, či deti pochopili všetky slová, nechať im čas premýšľať o texte. Učiteľka ako aj rodič má sprevádzať dieťa knihou od titulnej stránky, cez autora a ilustrátora knihy.

Vplyv moderných médií a prevencia problémov

Súčasná doba prináša veľa možností v podobe médií, technológií, ako sú televízia, počítače, mobily, kedy sa deti stávajú pasívnymi prijímateľmi rozprávok a informácií, čo musíme korigovať ako rodičia aj učitelia. Už v útlom detstve je dobré oboznamovať dieťa s knihou, aby v neskoršom veku, pri nástupe do školy nemalo obavu z verbálneho prejavu, či textu, s ktorým príde do kontaktu v čítanke a iných učebniciach, ktoré sú zväčša ešte doplnené aj o ilustrácie.

Prítomnosť jazykovo podnetného prostredia bohatého na písanú reč, na literatúru, je základom pre rozvoj detskej reči, myslenia a teda aj pre v škole tak potrebné čítanie s porozumením, naratívne a abstraktné myslenie nevyhnutné pre všetky vyučovacie predmety, zapamätávanie, logické myslenie aj vyjadrovanie samotné. Nástupom dieťaťa do školy sa často začnú vynárať problémy týkajúce sa nedostatočného rozumového vývinu audiovizuálnych detí, ktoré rodičov prekvapia. V prvých ročníkoch základnej školy sú to najčastejšie práve problémy s čítaním.

Na rozdiel od čítaného textu sa príbeh v médiách dosť zvláštne transformuje. Režiséri ho nabalia rozličnými efektmi, akciami, kde sa naháňa, padá, skáče, tlčie… - už toto samotné je vycvičovanie nervozity dieťaťa, agresivity, nesústredenosti, lebo všetko musí bežať, všetko sa musí diať rýchlo, všetko musí kričať, musí byť záplava farieb, rýchle prestrihy, a detský mozog, detská psychika si na to potichu a nebezpečne zvyká. Okrem toho v médiách je necitlivé správanie a násilie často nenápadné. Médiá zámerne burcujú v dieťati strach.

Keď vlkovi rozpárajú brucho, to dieťa si pri čítaní samotné rozpáranie brucha iba predstaví. Ak nevie, čo znamená rozpárať brucho, predstaví si to len tak, ako to jeho psychika znesie. Už v polovici napríklad bežného rodinného filmu je aj dospelý podvedome nervózny z toho, aké je to rýchle a hlučné. Hovoríme o mediálnej presaturácii. Vo svojom výskume Ľudmila Hrdináková zistila, že deti do 6 rokov vôbec nemusí zaujímať dej, ktorý ak nemá dialógy a keď sa tam deje dlhšie niečo, čomu nerozumejú, tak začnú od filmu odchádzať. Príbeh je prepasírovaný do obrazovky, na obrazovku dieťa vďačne pozerá, a dostáva sa do akejsi formy obrazovkovej pažravosti. Potrebuje obrazovku každý deň a veľa.

Dostávame sa do doby technofílie, kedy prestáva záležať na dobrom príbehu, čo je tam správne, na analyzovaní rozhodnutí protagonistov deja, na víťazstve dobra nad zlom, na spracovávaní emócií a stotožňovaním sa s postavami, na rozvoji fantázie... ide len o to, aký to má efekt, koľko má film strihov, ako nás to vyburcuje, dostávame sa do doby, kedy naozaj „dobrý“ film má neustále vzrušovať a emocionálne burcovať. Ale ten malý divák sa potrebuje naučiť emócie prežívať pomaličky. A potrebuje ich popísať, lebo ich nepozná. To audiovízia rozhodne nerobí!

Redukcia reči je jedným z prejavov "obrazovkového dieťaťa", pretože mozog pri pozeraní rozprávky používa úplne iné hemisféry a oblasti mozgu ako pri počúvaní, a privileguje spracovanie vizuálnych informácií. Znižuje sa posluchová gramotnosť, čo je civilizačný problém. Nespavosť je ďalším dôsledkom, keďže mozog nedokáže konsolidovať nervovú sústavu a učiť sa sústrediť. Vnímajú všetko naraz a nič, nevedia vyselektovať jeden podnet a sústrediť sa. Čítaným textom sa dieťa učí pomenovávať deje a veci, učí sa príčine a následku, čo sa musí naučiť verbálne. Literatúra je v tom úžasná, že všetko dôsledne pomenuje, naučí, rozlíši, vysvetlí.

Veľmi vážnym problémom, až životným deficitom, sa pri absencii čítania stáva, že obrazovkové dieťa niektoré emócie vôbec nemusí spoznať. V období, kedy by už dieťa malo poznávať sled udalostí a učiť sa rozumieť deju, príčinám a následkom, ono ešte nedokáže ani len pomenovať dej, stav, emóciu. Literatúra a knižná kultúra má mimoriadny význam a špecifický rozvojový potenciál v psychickom vývine dieťaťa.

Rozvoj čitateľskej gramotnosti v materskej škole

Osvojovanie si kompetencií v priebehu predškolského vzdelávania je predpokladom pre úspešné uplatnenie sa v živote. Cieľom učiteľky v materskej škole je podporovať kontakt detí s písaným textom a eliminovať nespisovnú výslovnosť, nárečie u dieťaťa a súčasne oboznamovať deti s encyklopédiami, ľudovými rozprávkami, kde dobro vyhráva nad zlom, alebo poviedkami zo života.

Rozvíjať čitateľskú gramotnosť u dieťaťa v materskej škole je najlepšie vhodným stimulačným prostredím, ktoré tvorí napr. vhodne zvolená veľkosť farebných písmen, ktoré sú vždy na očiach detí v triede, pomôcky na podporu rozvoja čitateľskej gramotnosti ako je učebný text, ale môžeme sem zahrnúť aj interaktívnu tabuľu a využívanie vo výchovno-vzdelávacej činnosti vhodne zvolené metódy rozvíjania komunikačných schopností.

Medzi najčastejšie používané metódy komunikačnej schopnosti patrí podľa Kikušovej, 1997/98, Lipnickej, 2009, Lopušnej, 2008: ranný kruh, ktorý je jednou z foriem organizačnej zložky predprimárneho vzdelávania, kde sa deti rozprávajú o svojich emóciách, náladách pričom využívajú kongnitívno-psychické procesy; vhodným spôsobom prepojenia textu a obrázku pri čítaní je metóda lona, kedy učiteľka ukazuje na čítané slová, aby si dieťa uvedomovalo, že text v knihe sa číta zľava doprava, zhora dolu, poukazuje na riadky a veľkosť začiatočných písmen vo vete, ako aj začiatok a koniec textu (knihy môžu byť vytvorené deťmi, učiteľkou alebo hotové); slovná banka - učiteľka napíše veľkými písmenami krátky text, napr. z rozprávky o Červenej čiapočke na dva papiere, jeden z nich rozstrihá a úlohou detí je na základe vizuálneho sledovania podľa predlohy textu poskladať postrihaný text na princípe puzzle. Súčasne učiteľka číta text a vysvetľuje význam slov. Metóda spoločného čítania, pri ktorej učiteľka spoločne s dieťaťom číta rôzne príbehy, rozprávky, o ktorých spoločne diskutuje o porozumení prečítaného textu (využitie metód tzv. prediktabilných kníh - opakujúceho sa textu, maľované a riadené čítanie); metóda jazykovej skúsenosti, kde učiteľka výpovede detí na rôzne témy značí do písanej podoby a následne ich číta, čo umožňuje sledovať premenu hovorenej (verbálnej) reči do písanej formy; metóda pojmovej mapy, pomocou ktorej deti priraďujú pojmy k vybranej téme, rozprávke; metóda triedneho časopisu, do ktorého deti prispievajú svojimi kresbami, písaním oznamov, informácií pre rodičov a pod. Prostredníctvom tvorivej dramatiky je dieťa „vychovávané k aktívnemu tvorivému prístupu k životu prostredníctvom dramatickej hry“ (A. Škoviera, 1980, s. 201).

Pri čítaní knihy učiteľka musí dbať na rôzne vplyvy, ktoré môžu narúšať atmosféru, predovšetkým zabezpečenie pokojnej a pozitívnej atmosféry v triede. Počas čítania a kladenia otázok o prečítanom texte sa odporúča ponechať deťom krátky čas na rozmyslenie odpovede, akceptuje všetky odpovede detí a nehodnotí ich, kladie otvorené otázky, učí deti pohotovo reagovať na obrázky a odpovede a zapája všetky deti, aj tie menej aktívne.

Je dôležité naučiť deti počúvať prečítaný text s porozumením a pomocou otázok zistiť, či porozumeli prečítanému textu. Dieťa má pamätať obsah prečítaného textu a prerozprávať príbeh, tiež má vedieť, kde sa dej odohrával, vymenovať najmenej tri postavy, ktoré v príbehu boli spomenuté. Opísať vlastnosti, ktoré prináležia hlavnej postave, nájsť prepojenie textu s ilustráciami v knihe. Rozprávať sa o dobrých skutkoch a tých zlých, čo zvíťazilo v rozprávke a prečo. Diskutovať o postavách, prečo konali tak ako konali, vžiť sa do role postavy a povedať, ako by konali ony, deti. Na záver dať im možnosť nakresliť prerozprávaný príbeh, čo sa im páčilo alebo nepáčilo.

Vhodnou aktivitou na rozvíjanie gramotnosti pre deti predprimárneho vzdelávania sú vystrihovačky písmen, ktoré učiteľka poskytne deťom, a to z vystrihnutých hlások deti pomocou predlohy poskladajú krátke slová, prípadne písmená môžu zoraďovať na plastovej podložke, môžu ich triediť, inou zábavnou formou je aj písanie do múky, alebo piesku. Estetický zážitok - slovesná hodnota rozprávok, estetické cítenie. Rozprávky sa spravidla končia dobrým koncom a dieťa sa učí chápať a poznávať hodnoty i pravidlá vo vzťahu k iným ľuďom. Deti sa učia ako riešiť aj ťažšie situácie.

Upevňovanie záujmu o čítanie sa má uskutočňovať prostredníctvom knihy, encyklopédií, časopisov, ktoré sú deťom voľne dostupné v triede. Vhodná je návšteva knižnice a spoločné čítanie v nej. Umožniť stretnutie sa s autorom detskej literatúry, ktorý dokáže dieťa motivovať ešte viac.

Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia je rozvíjanie komunikačných kompetencií (ŠVP, 2016). Prierezovou témou podľa ŠVP je predčitateľská gramotnosť a gramotnosť vo všeobecnosti. Oboznamovať dieťa s knihou, je dôležité aj preto, aby v neskoršom veku, pri nástupe do školy nemalo obavu z verbálneho prejavu, či textu, s ktorým sa bude stretávať v primárnom vzdelávaní.

Nadobúdanie elementárnej predčitateľskej gramotnosti je prirodzenou cestou ako si vytvárať vzťah ku knihám, časopisom a iným publikáciám. Cieľavedomým pedagogickým pôsobením učiteľa na dieťa, vhodnými metódami a vzdelávacími zámermi rozvíja elementárne kompetencie dieťaťa, na ktorých dieťa buduje a rozvíja gramotnosť v primárnom vzdelávaní.

Čitateľská gramotnosť a jej meranie

Na Prešovskej univerzite realizovali výskum, ako žiaci 3. ročníka ZŠ rozumejú textu pri čítaní a počúvaní. Dáta z výskumu poukázali na dve dôležité skutočnosti: po prvé, tretiaci boli schopní okrem zapamätania si explicitných informácií vyvodiť z textu aj implicitné významy, t. j. vytvárať rôzne typy inferencií, a po druhé, viacerí žiaci na vyvodenie významov potrebovali pomoc administrátora, ktorú sme im poskytovali v podobe odstupňovaných nápovedí.

Úroveň čitateľskej gramotnosti slovenských žiakov v porovnaní s inými krajinami je exaktne vyhodnotená v medzinárodných štúdiách PIRLS a PISA. V oboch štúdiách patríme k priemeru, resp. k podpriemeru. Kým v PIRLS-e, teda u žiakov 4. ročníka ZŠ, sa Slovensko dlhodobo drží v pásme priemeru, v PISA-e, ktorá meria čitateľskú gramotnosť 15-ročných, sa výsledky slovenských žiakov zhoršujú. Posledné meranie v roku 2022 poukázalo na alarmujúci stav, keď až 35,4 % slovenských žiakov nedosiahlo ani najnižšiu úroveň čitateľských zručností. Vyplýva z toho, že najmä v nižšom sekundárnom vzdelávaní sa treba výraznejšie orientovať na podporu samostatného a dobrovoľného čitateľstva žiakov na základe ich preferencií a záujmov.

Dáta ukázali, že tretiaci majú pomerne rozsiahle a štruktúrované predstavy o fenoménoch počúvania a čítania. Tieto predstavy sú ovplyvňované ich doterajšou školskou a mimoškolskou skúsenosťou. Paradoxne, v detských predstavách o počúvaní a čítaní sa len okrajovo objavuje porozumenie textu, čo naznačuje, že deti sa s jeho zdôrazňovaním alebo verbalizovaním nestretávajú dostatočne. V tejto súvislosti detské predstavy poukázali na negatívnu prax vo vyučovaní čítania v prvých ročníkoch základného vzdelávania, keď sa príliš sústreďujeme na dekódovanie (tzv. techniku čítania).

Pri počúvaní najčastejšie uvádzali ľudskú reč s cieľom niečo sa dozvedieť alebo počúvanie hudby z rôznych médií. Z literárnych žánrov dominovalo počúvanie rozprávky. Pri čítaní bolo potešiteľným zistením, že takmer všetci participanti uviedli konkrétny žáner alebo titul knihy, ktorú čítajú. Najčastejšie uvádzali celosvetovo populárne knižné série (napr. Denník odvážneho bojka, Harry Potter), detektívky T. Brezinu, zábavné knihy D. Walliamsa atď. Ukazuje sa teda, že pre podporu detského čitateľstva je dôležité, aby deti boli v škole čo najviac obklopované pestrou ponukou kníh.

Deti by mali mať možnosť počúvať a čítať to, čo ich zaujíma a baví, a vyberať si tituly aj samy, najprv s pomocou dospelého, neskôr samostatne. Pri vecných textoch je dôležitá ich informačná spoľahlivosť a dôveryhodnosť a úlohou učiteľov je žiakov pri tom usmerňovať. Podobne aj pri umeleckých textoch treba čitateľský vkus detí postupne formovať.

To, že porozumenie textu ovplyvňuje žáner, je dávno známe zo zahraničných výskumov. Ukázalo sa to aj v našom výskume, pretože hoci všetky tri výskumné texty boli vecného (nie umeleckého) charakteru, líšili sa informačnou a naratívnou štruktúrou alebo využívaním aj iného ako verbálneho modu (obraz, zvuk), čo vyžadovalo podnecovanie iných procesov pri porozumení.

Medzi porozumením počúvaného a čítaného textu je významný vzťah, potvrdzujú viaceré zahraničné štúdie. V našom výskume bolo zisťovanie vzťahu medzi počúvaním a čítaním limitované použitou metodológiou. Napriek tomu sme zistili medzi počúvaním a čítaním u tých istých žiakov podobnosti, ale aj rozdiely. Odlišné bolo napríklad to, že pri reprodukovaní počúvaného textu sa objavilo viac neporozumenia ako pri čítanom texte.

Obklopovať žiakov dostatkom kvalitnej literatúry z rôznych žánrov vecného a umeleckého textu. Dôležité je aj zhovárať sa so žiakmi o tom, čo čítajú, zaujímať sa o ich názory a nevyžadovať od nich len formálne čitateľské záznamy. A, v neposlednom rade, podporovať samostatné a dobrovoľné čitateľstvo na základe vlastných záujmov a žánrových preferencií. Povinné čítanie je skôr škodlivým prvkom. Nový vzdelávací štandard neobsahuje zoznam povinnej literatúry, ale orientuje učiteľa pri výbere tém a žánrov vhodných pre daný vzdelávací cyklus.

tags: #vplyv #literatury #na #dieta #v #predskolskom