Bývalá Miss Slovensko 2003, Adriana Pospíšilová, sa po rokoch rozhodla prehovoriť o svojom súkromí a živote, ktorý bol kedysi úzko spojený s Jurajom Ondrejčákom, alias Piťom, bosom bratislavského podsvetia. Jej príbeh je svedectvom o tom, ako sa život môže radikálne zmeniť zo dňa na deň a ako je dôležité nájsť silu začať znovu.
Keď sa Adriana Pospíšilová pred trinástimi rokmi vybrala na kasting Miss Slovensko, netušila, ako veľmi sa jej zmení život. Mladej Bratislavčanke nasadili ligotavú korunku, stala sa najkrajšou Slovenkou roku 2003. Mala osemnásť, onedlho začala pracovať ako „rosnička“ v televízii JOJ. Presne v tom období do jej života vstúpil muž, ktorý zásadne ovplyvnil jej budúcnosť. Juraj Ondrejčák, alias Piťo, ktorého označovali za bosa bratislavského podsvetia a šéfa najmilitantnejšieho gangu z Lamača. Blondínku očaril a po dlhoročnom spolužití prišli na svet dvojičky. Rodinnú idylku narušil policajný zásah v ich dome.
Údajného bosa Juraja Ondrejčáka pred piatimi rokmi kukláči zadržali a začal sa jeden z najväčších procesov proti organizovanému zločinu. Po niekoľkých rokoch si Ondrejčák vypočul verdikt Najvyššieho súdu - šestnásť rokov za mrežami. Kým on si stále odpykáva trest, jeho dnes už bývalá družka čelí tlaku médií, ktoré rozoberajú jej život a polemizujú o nových partneroch. Preto sa rozhodla prvý- a poslednýkrát prehovoriť o súkromí.
Na stretnutie prišla bývalá kráľovná krásy s dvoma dcérami, ktoré naozaj ťažko rozoznať. Adriana dorazila v teplákoch a bez mejkapu. Hneď sa ospravedlnila, že rozhovor trikrát preložila, no jej deň by vraj potreboval aspoň 27 hodín.
Osudové momenty a stratené súkromie
Adriana Pospíšilová berie oba momenty - výhru Miss a zatknutie jej partnera - ako osudové. "Tým, že som vyhrala Miss, sa mi všetko otočilo. Otvorila sa mi kopa nových možností, získala som novú prácu v TV JOJ, na čo veľmi rada spomínam. Celú súťaž - napriek tomu, že som ju neplánovala - vnímam aj dnes pozitívne. Bola som vtedy čerstvo po rozchode. Smutná som sedela v aute a zrazu v rádiu bežala reklama na kasting. Skúsila som to a nakoniec aj vyhrala. Naozaj mi to veľa dalo, ale aj vzalo. Prišla som o súkromie, a to je veľmi cenná vec."
Strata partnera a otca jej detí ju zasiahla na celý život. Aj keď sa jej o tom stále ťažko rozpráva, rozhodla sa prehovoriť, aby sa skončili mediálne dohady o jej súkromí. "Najradšej by som bola, keby sa to už prestalo riešiť. Doteraz som sa bránila vyjadreniam, aj keď ma neustále žiadali o rozhovory, no posledných pár článkov o mne ma naozaj zamrzelo. Chcem, aby sa to raz a navždy skončilo."
Šťastie v nešťastí
Napriek všetkému, čo sa stalo, Adriana spomína na obdobie s Jurajom Ondrejčákom pozitívne: "Bola som šťastná a spokojná. Milovala som ho." Dodáva, že jej vtedajší partner nebol chorobne žiarlivý, ale skôr zdravo žiarlivý, ako väčšina mužov, čo jej vôbec neprekážalo. "Spoločnosť ostatných som nevyhľadávala, lebo som mala doma všetko, čo som potrebovala."
O svadbe síce uvažovali, ale nebola to pre ňu priorita. "Nie som typ ženy, ktorá si na to vyslovene potrpí, a nemyslím si, že v dnešnom svete je papier záruka toho, že vzťah vydrží. A tu som vedela, že drží aj bez papiera. Ale mali sme túto tému otvorenú. Odsunuli sme to na obdobie, keď deti troška odrastú."
Keď bol Juraj Ondrejčák odsúdený na šestnásť rokov, Adriana si uvedomila, že sa skončila jedna kapitola jej života. "Tým dňom som si uvedomila, že všetka zodpovednosť je iba na mne. Uvedomila som si, že musím byť silná a šťastná pre svoje deti. Zastávam názor, že iba šťastný rodič vychová šťastné deti. Keby som sa zložila, nikomu to nepomôže."
O jeho kriminálnej činnosti sa nikdy nebavili a ani nevedela. Hoci sa šírili informácie, že na neho bude čakať do konca života, ona to popiera. "Žili sme vtedy spolu šťastne už desať rokov, mali sme jedenapolročné deti. Bola som rozhodnutá pri ňom stáť minimálne dovtedy, kým nebudem poznať rozsudok. Napríklad päť rokov je čas, ktorý sa dá vydržať. Počkala by som ho. Ale číslo, ktoré padlo, je v podstate život jedného tínedžera. Uvedomujem si, že mám iba jeden život a chcem ho žiť."
Po páde verdiktu Najvyššieho súdu ju to položilo. Juraj jej povedal, že má právo byť šťastná, keď on ju už šťastnou spraviť nemôže. Odvtedy si pomaly buduje svoj nový život. "To, že sa dnes dokážem po piatich rokoch usmievať, beriem ako veľký dar. Ale cesta k tomu nebola jednoduchá."
Samota ako dar
Zo dňa na deň sa ocitla bez muža, čo bol pre ňu veľký šok. "Prišlo toľko starostí a problémov, že som nemala čas nad samotou sa ani zamýšľať. Kým sa situácia upokojila, už som bola vlastne na samotu zvyknutá. Obdobie, v ktorom som bola nútená žiť sama, ma svojím spôsobom naučilo byť aj šťastná sama so sebou. A to považujem takisto za veľký dar, pretože je to pre mňa základ."
Dnes už netvoria pár, sú iba rodičmi svojich detí. Majú spolu veľmi dobrý priateľský vzťah a Adriana mu aj na diaľku pomáha, v čom môže. "Je a navždy bude otec mojich detí."
Adriana neľutuje nič, čo sa stalo. "Všetko v živote je tak, ako má byť. Nič z toho neľutujem, pretože mám dve nádherné, zdravé deti, ktoré nadovšetko milujem. Sú pre mňa všetkým. Dnes si vážim úplne iné hodnoty, ktoré by mi predtým nikdy neprišli. A tým je obyčajná možnosť zobudiť sa pri svojich deťoch a uvedomiť si, že som zdravá ja aj ony. Za to každé ráno ďakujem. Dalo mi to veľkú pokoru."
Juraja Ondrejčáka si získal svojou charizmou. "V mojom živote mal byť."
Nový život a budúcnosť
Médiá ju spájali s viacerými mužmi, no ona tieto reči odmieta. S Miškom, s ktorým ju spájali, sú iba kamaráti. Momentálne partnera nemá, ale novej rodine sa nebráni. "Deti sú radosť. Viem si pokojne predstaviť aj ďalšie."
V poslednom čase sa začala častejšie objavovať v spoločnosti. Kým boli deti malé, naplno sa im venovala. Dnes, keď už majú šesť rokov, jej situácia dovoľuje občas si vyjsť.
Rodinný dom v Lamači, kde s Ondrejčákom žili, po rozsudku prepadol štátu a mal ísť do dražby. Nevie, čo je s ním. "Možno je dobré, že som sa odsťahovala. Odstrihla som sa od minulosti, aby som sa vedela posunúť ďalej."
Sama s dvomi deťmi to zvláda bez pomoci. "Nie som ani prvá, ani posledná, ktorá je na deti sama. V živote sa stávajú aj oveľa horšie veci."
Plánuje sa vrátiť do práce, ale v prvom rade je matkou na plný úväzok. V poslednom čase sa začala opäť objavovať pred objektívom, naposledy nafotiila sériu snímok u Maria Gottiho a predvádzala na módnej prehliadke Jany Pištejovej. "Bol to chvíľu adrenalín, priznávam. Myslím, že sme na fotení boli všetci milo prekvapení a celkom rýchlo som sa do toho dostala."
Hoci od výhry titulu Miss sa veľmi nezmenila, pri deťoch mladne. Dodávajú jej elán a životnú energiu. Okrem toho veľa športuje.
Dvojičky mala na prvý raz, čo ju zaskočilo, ale potom veľmi potešilo. "Vždy som túžila mať minimálne dve deti a to mi život doprial na jeden raz. Takže o polovicu menej bolesti. Vidím v tom už len samé výhody."
Dnes si pochvaľuje, že dievčatá sú najlepšie kamarátky a často má pocit, že s nimi má menej starostí ako matka, ktorá má jedno dieťa. Sú živé, hravé a veselé.
Maroš Kanász o mafii na východe, väzbe a 90-tych rokoch
Deti sa na otca nepýtajú a situáciu nerozumejú.