Výživa novorodenca v čase narodenia

Hneď ako sú stabilizované všetky životné funkcie predčasne narodeného bábätka, prichádza na rad výživa, ktorá je pre jeho ďalšie prežitie kľúčová. Pokiaľ sa dieťa narodí pred 37. týždňom tehotenstva, bude klasifikované ako predčasne narodené. Vzhľadom na to, že predčasne narodené deti boli v maternici menej času, musia svoj rast po predčasnom pôrode dohnať a môžu byť náchylnejšie k chorobám a infekciám. Predčasne narodené deti majú tiež nezrelý tráviaci trakt, čo môže spôsobiť ťažkosti s trávením a vstrebávaním živín, a preto potrebujú tieto deti také jedlo, ktoré je pre ich jemné tráviace ústrojenstvo vhodné. Rýchlosť rastu požadovaná u predčasne narodených detí môže byť až 3-krát vyššia ako u detí narodených v termíne [1, 2], s tým súvisia aj vysoké nutričné požiadavky na výživu - v akej podobe bude podaná, aj čo sa týka zloženia. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje podobu výživy, je aj to, kedy sa bábätko narodilo a ako ďaleko sa stihli vyvinúť jeho orgány a ich funkcie.

Pre každé predčasne narodené bábätko je jeho výživa „ušitá“ na mieru, aby správne rástlo a prospievalo. Ak má dieťa hmotnosť pod 1 000 g, môže sa pridávať ešte proteínový doplnok pre navýšenie obsahu bielkovín, pretože tieto deti majú extrémne nároky na ich príjem. Deti s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou, nižšou ako 1,5 kg, často potrebujú extra bielkoviny, vápnik a fosfor, a preto popri materskom mlieku dostávajú aj prípravky k obohateniu materského mlieka. Fortifikované, tj. obohatené, mlieko obsahujúce mliečne bielkoviny, minerálne látky a vitamíny je najlepším zdrojom výživy pre predčasne narodené deti, takže napomáha ich rastu, vďaka čomu je tak rýchlosť rastu porovnateľná s dojčatami, ktoré získavajú mliečne bielkoviny iba z materského mlieka. Toto mlieko by tiež nemalo dráždiť žalúdok vášho dieťatka.

Preto sú v prvých dňoch nedonosené bábätká často vyživované iba parenterálne (do krvného obehu), pretože ich telíčko nie je zatiaľ schopné prijímať stravu štandardne - perorálne (podávanie materského mlieka alebo priamo dojčenie). Podľa posúdenia lekára a zrelosti bábätka sa potom ďalej podáva výživa sondičkou priamo do žalúdka. Mnoho detí narodených pred 34. týždňom má ťažkosti skoordinovať satie, prehĺtanie a dýchanie. Pokiaľ nebude vaše dieťa pripravené, zdravotné sestry mu do nosa alebo úst jemne vložia hadičku, pomocou ktorej ho nakŕmia.

Základom výživy je aj u týchto detí, samozrejme, materské mlieko, ktoré však v tom okamihu nespĺňa vysoké nutričné požiadavky nedonosených detí a nedokáže pokryť ich denný kalorický príjem. Z tohto dôvodu sa materské mlieko ešte môže obohacovať o tzv. fortifikátory, ktoré obsahujú cukry, vitamíny, bielkoviny a ďalšie dôležité živiny, ktoré zvyšujú kalorickú hodnotu materského mlieka. Materské mlieko je pre predčasne narodené deti tak dôležité, že pokiaľ im ich vlastné mamičky z akéhokoľvek dôvodu nemôžu zo začiatku dostatok mlieka poskytnúť samy, môžu byť kŕmené darcovským mliekom iných matiek tak, aby toto obdobie preklenuli. Pokiaľ však mamička „predčasniatka“ nemôže z akéhokoľvek dôvodu dojčiť, dostáva bábätko cudzie materské mlieko z certifikovaných mliečnych bánk. Bábätko môže tiež dostávať kvalitnú umelú výživu vyvinutú špeciálne pre nedonosené deti. PreBEBA DISCHARCE je instantná mliečna dojčenská výživa určená na kontrolovanú diétnu výživu predčasne narodených detí a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou.

V prípade, že mamička má dostatok mlieka, môže začať prikladať bábätko k prsníku (pokiaľ to jeho stav umožní) niekedy okolo 28. týždňa. Ide skôr však o akési nastavenie rituálu a inštinktu bábätka. Samotné dojčenie z prsníka môže začať až niekedy okolo 32. týždňa, keď sací reflex bábätka je už dostatočne vyvinutý a zvládne koordináciu tohto procesu. Ak je dieťa príliš slabé na to, aby sa vám prisalo k prsníku a dojčilo sa, môžete namiesto stimulácie prsníka od dieťaťa použiť ako náhradu nemocničnú odsávačku. Budete musieť odsávať mlieko tak často, ako často sa dojčí donosený zdravý novorodenec. Niektoré mamičky vedia podať malé množstvo odsatého materského mlieka injekčnou striekačkou priamo do úst dieťaťa, alebo môžete do úst dieťaťa vložiť vatovú tyčinku namočenú v materskom mlieku. Dieťa má tak šancu mlieko ochutnať, čo môže uľahčiť prechod na plné dojčenie a tiež pokryť ústa dieťaťa ochrannými imunitnými látkami prítomnými v materskom mlieku.

Materské mlieko je najprirodzenejší spôsob výživy novorodenca a dojčaťa. Materské mlieko obsahuje všetky potrebné živiny, vitamíny a protilátky, ktoré podporujú zdravý rast a vývin dieťaťa. Zloženie materského mlieka sa postupom času mení. Inak totiž vyzerá jeho zloženie, ak dojčíte mesačné bábätko a inak zasa, ak máte doma polročného nezbedníka. Okrem toho sa materské mlieko prispôsobuje nielen veku bábätka, ale aj jeho aktuálnemu zdravotnému stavu. Ak ho trápi nejaký vírus či bakteriálna infekcia, látky obsiahnuté v materskom mlieku napomôžu jeho organizmu s týmto ochorením zabojovať. Materské mlieko je prirodzenou súčasťou výživy dieťaťa. Strava musí byť preto v období dojčenia bohatšia a výdatnejšia. Veľký význam má dostatočný príjem bielkovín, kalcia, železa a vitamínov. Počas dojčenia sú minerály kľúčové pre zdravie matky aj dieťaťa. Vápnik posilňuje kosti, železo pomáha proti únave, zinok podporuje imunitu a jód je dôležitý pre vývoj mozgu bábätka. Horčík uvoľňuje nervový systém a zmierňuje kŕče. Draslík udržiava rovnováhu tekutín, podporuje činnosť svalov a nervov a pomáha pri hydratácii organizmu. Strava v období dojčenia má byť pestrá a vyvážená. Dôležité je rozpoznanie problémových potravín. Ak je mamička na niektorú potravinu alergická, je potrebné z jedálnička túto potravinu vynechať. V prípade problémov s trávením u dojčeného dieťaťa (krv a hlieny v stolici, pretrvávajúce brušné koliky, neprospievanie, nadmerný meteorizmus) odporúčame poradiť sa o stravovaní s lekárom. Potrebné je vyhýbať sa mastným, prepečeným mäsám, potravinám, ktoré nafukujú a ktoré preháňajú alebo sú silno korenené. Pozornosť je potrebné venovať výberu rýb (kvôli obsahu olova, ortuti). Ryby a morské plody sú výborným zdrojom bielkovín a omega-3 mastných kyselín. Väčšina morských živočíchov obsahuje nadmerné množstvo ortuti, ktorá prostredníctvom materského mlieka môže predstavovať riziko pre vyvíjajúci sa nervový systém dieťaťa. Potrebné je zo stravy úplne vylúčiť spracované potraviny, konzervované, instantné alebo práškové produkty. Obsahujú veľa konzervačných látok a nemajú žiadnu nutričnú hodnotu. Dôležitý je aj pitný režim. Tekutiny je potrebné prijímať pravidelne, v menších množstvách. V období dojčenia je potrebné vyhýbať sa vodám s vyšším obsahom sodíka (zvýšený príjem soli spôsobuje zadržiavanie vody v organizme a tým pádom rozvoj opuchov).

Ak je to možné, vždy kŕmte bábätko v tesnom fyzickom kontakte. Pri kŕmení udržiavajte s dieťatkom očný kontakt, najmä v prvých mesiacoch života. Nájdite si pre seba vhodnú ergonomickú polohu, v ktorej sa môžete pohodlne oprieť, natiahnuť si nohy a dobre podoprieť ruky. Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše postupujte uvoľnene a pomaly. Vaša ratolesť spočiatku potrebuje trochu viac času, kým nájde prsník či cumeľ a prisaje sa. To sa časom zmení. Všeobecne platí, že prospievajúce bábätko vypije toľko, koľko skutočne potrebuje. Samozrejme, obdobia, keď pije viac, sa striedajú s obdobiami, keď pije menej. Súvisí to nielen s nárastom hmotnosti a dĺžky, ale aj s mnohými inými faktormi, napríklad s ochorením či so zmenou prostredia. V 1. mesiaci života budete dojčiť pomerne často. Čím častejšie si ho budete prikladať k prsníkom, tým viac mlieka sa vám v nich bude tvoriť - vaše telo sa prispôsobí dopytu a potrebám dieťatka. Súvisí to nielen s nárastom hmotnosti a dĺžky, ale aj s mnohými inými faktormi, napríklad s ochorením či so zmenou prostredia. So všetkými otázkami o dojčení vám pomôže detský lekár, pôrodná asistentka alebo vyškolená laktačná poradkyňa. Získate kompetentnú podporu odborníkov, čo je veľmi dôležité najmä na začiatku.

Novorodenec je do 28. dňa života novorodencom a potom sa stáva dojčaťom. Prechádza po odchode z pôrodnice do starostlivosti všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra. Ide o lekára prvého kontaktu, ktorý zabezpečuje prevenciu, diagnostiku a liečbu chorôb až do 18. roku života, niekedy aj dlhšie. Dieťa absolvuje deväť bezplatných, ale povinných preventívnych prehliadok do 1. roka života, z toho najmenej tri prehliadky v prvých troch mesiacoch, jednu prehliadku vo veku 18 mesiacov a jednu prehliadku raz za 2 roky medzi 3. a 18. rokom života. Skríningové testy vedia odhaliť možný výskyt niektorých vrodených a metabolických ochorení. Na väčšinu z nich stačí kvapka krvi z päty bábätka. Detského lekára si rodičia vyberajú už počas tehotenstva. Prvú preventívnu prehliadku vykonáva detský lekár spravidla do dvoch dní po prepustení novorodenca z pôrodnice. Ak prehliadka vychádza na víkend alebo dovolenku, obráťte sa na pôrodnicu, kde ste rodili. Ide o základné vyšetrenie pozostávajúce z komplexného pediatrického vyšetrenia vrátane kompletnej anamnézy, zhodnotenia správy od neonatológa a založenia zdravotnej dokumentácie. Pri vyšetrení pediater posúdi celkový stav dieťaťa, kožu a svalový tonus. Zhodnotí tvar a veľkosť veľkej fontanely, švy, obvod hlavy a hrudníka, oči, nos, ústnu dutinu a tvar podnebia, auskultačný nález na srdci, stav pupka, slabiny, pulzácie tepien, symetriu dolných končatín a pohyblivosť bedrových kĺbikov, u chlapcov stav semenníkov. Vyšetrí novorodenecké reflexy. Sonografické vyšetrenie bedrových kĺbikov sa u dojčiat vykonáva v 8. až 10. týždni života. Ďalšie preventívne vyšetrenia sa zameriavajú na psychomotorický vývin dieťaťa, vyšetrenie orgánov, zmyslov, reflexov, meranie a váženie, výživu (vitamín D; obvykle sa dáva jedna kvapka denne priamo do úst dieťaťa počas celého dojčenského obdobia) a na povinné očkovania podľa očkovacej schémy. Aktuálny očkovací kalendár každoročne vydáva Úrad verejného zdravotníctva SR. K povinným očkovaniam v 1. roku života patrí vakcinácia proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilnej infekcii, detskej obrne a žltačke typu B, ďalej proti pneumokokovým infekciám, osýpkam, mumpsu a rubeole. Prvé očkovanie proti rotavírusom je nepovinné a prvá dávka sa podáva od 6. týždňa života, teda v 2. mesiaci života bábätka. Druhá dávka potom minimálne 4 týždne od prvej dávky.

Po pôrode placenty začnú klesať hladiny tehotenského hormónu progesterónu, čo zaháji v prsníku produkciu mledziva, skorého mlieka. Obvykle sa laktácia spustí tým, že sa po pôrode dieťa prisaje k bradavke a začne rytmicky sať. Materské mlieko obvykle „prichádza“ zhruba dva až štyri dni po pôrode, ale pokiaľ ste porodili predčasne, môže sa oneskoriť.

Plač bábätka najčastejšie signalizuje jeho hlad. Spočiatku môže ísť o jemné mrnkanie, ktoré po chvíli môže nabrať poriadne ostrú intenzitu. Ak bábätko plače, pretože je hladné, často si k ústam prikladá pästičku, snaží sa cmúľať si prsty, prípadne u väčších detí aj iné predmety, ktoré už dokážu uchopiť a sú im k dispozícii. Želaním každého rodiča je naplno uspokojiť potreby svojho dieťaťa. Čerstvé maminky, ktoré dojčia, sa často znepokojujú otázkami, či majú dosť mlieka, či je bábätko správne prisaté, či vypilo dostatočné množstvo, ktoré pokryje jeho nutričné nároky. Mamičky, ktoré z nejakého dôvodu nedojčia, sa zasa zvyknú trápiť, či je umelé mlieko vhodným spôsobom výživy. Obe možnosti sú v poriadku a nech je tvoja voľba akákoľvek, si tou najlepšou mamou pre svojho drobčeka.

Po náročnom dni plnom návštev alebo po kontrole u pediatra môže vaše dieťatko naozaj veľmi intenzívne plakať, až nariekať. V tomto prípade je krik a plač prirodzenou formou spracovania podnetov. Postupne si vaše dieťa vyvinie schopnosť spracovávať vonkajšie dráždivé podnety iným spôsobom. Reagujte na tieto prejavy láskavou starostlivosťou.

V 1. mesiaci si na úplne nové životné situácie musí zvykať nielen čerstvý novorodenec, ale aj vy. Čo najviac podporujte zmysel dieťatka pre rovnováhu a motorický vývoj a učte ho vnímať množstvo zmyslových podnetov. V šatke alebo nosiči máte voľné obe ruky súčasne a pritom máte s drobčekom tesný fyzický kontakt. Ak máte dieťatko priamo na rukách, bude vás vidieť, počuť, cítiť vaše dotyky a vôňu. Dôležité je správne ho držať - buď vo forme klbka v náručí, alebo vzpriamene chrbátikom smerom k hrudi.

Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše postupujte uvoľnene a pomaly. Vaša ratolesť spočiatku potrebuje trochu viac času, kým nájde prsník či cumeľ a prisaje sa. To sa časom zmení. Všeobecne platí, že prospievajúce bábätko vypije toľko, koľko skutočne potrebuje. Samozrejme, obdobia, keď pije viac, sa striedajú s obdobiami, keď pije menej. Súvisí to nielen s nárastom hmotnosti a dĺžky, ale aj s mnohými inými faktormi, napríklad s ochorením či so zmenou prostredia.

V prvých týždňoch po pôrode je veľmi dôležité vytvoriť si s dieťaťom pevné puto. Bonding v preklade znamená spojenie alebo pripútanie sa. Ide o proces budovania emocionálneho vzťahu medzi mamou a bábätkom, ktorý sa začína telesným kontaktom ihneď po príchode dieťatka na svet. Metóda skin to skin, priloženie nahého dieťatka na hruď rodiča, spôsobuje, že dieťa sa lepšie adaptuje na nové prostredie - menej plače, reguluje sa jeho telesná teplota a hladina cukru v krvi. Keď je na hrudi svojej mamy, podporuje sa aj laktácia, teda tvorba materského mlieka, a sťahovanie maternice, čo je veľmi dôležité pre skoré zotavenie po pôrode. Bez ohľadu na gestačný vek vášho dieťaťa, pokiaľ je dostatočne stabilné na to, aby zvládlo skin-to-skin kontakt, môže sa stať, že ležiace na vašom hrudníku začne dieťa samo hľadať vaše prsia a skusmo sať (nevýživové satie). Dojčatá milujú vôňu materského mlieka, takže pokiaľ si pretriete bradavku trochou materského mlieka, pomôžete mu nájsť bradavku a prinútite ho, aby začalo sať. Keď sa prisaje, môže sa mu dokonca podariť trochu mlieka vysať. Pokiaľ sa veľmi nesnaží, nemajte obavy - každým pokusom sa dieťa niečo nového naučí. Nakoniec môže raz alebo dvakrát mlieko nasať a potom úplne na dojčenie prejsť. Nevýživové dojčenie môžete zahájiť okamžite, akonáhle si zvyknete na klokaniu starostlivosť, dieťa však nesmie mať bradykardiu (pomalý srdcový rytmus) alebo desaturáciu (nízky obsah kyslíka v krvi). Dieťa sa samo začne dojčiť, až toho bude schopné.

Čo všetko podporuje budovanie vzájomného puta: Kontakt s pokožkou: Prikladajte si bábätko na odhalenú hruď alebo brucho. Túľte ho k sebe, kolíšte v náručí, hladkajte. Takto vníma nielen hmatové podnety, ale aj vône rodičov a iných ľudí. Očný kontakt: Udržiavajte ho najmä pri kŕmení, prebaľovaní, kúpaní a uspávaní dieťatka. Sluchový kontakt: Prihovárajte sa bábätku, spievajte mu uspávanky, hovorte riekanky. Slovám síce ešte nerozumie, ale váš hlas ho upokojuje a posilňuje v ňom pocit bezpečia a dôvernosti. Dojčite alebo kŕmte novorodenca z fľaše spôsobom, ktorý podporuje väzby medzi rodičom a ním. Ideálne v náručí alebo tesnom dotyku. Vhodne a včas reagujte na potreby ako hlad, smäd, bolesť bruška, únava, mokrá plienka, chlad či teplo.

Čo sa týka rastu, v priemere by mala vaša ratolesť pribrať počas prvých dvoch mesiacov 170 až 330 gramov týždenne. Hmotnosť hneď po pôrode klesá až o 10 percent pôrodnej váhy. 3. - 10. deň: Hmotnosť sa postupne vracia k pôvodnej. 10. - 14. deň: Dieťa začína priberať. Prírastok z hľadiska dĺžky by mal byť asi 3,5 centimetra. Obvod hlavičky by sa mal zväčšiť približne o 1 centimeter. Každé dieťa má individuálne a odlišné tempo vývoja.

Bábätko spočiatku vidí ostro len na 20 až 25 centimetrov. To je presne vzdialenosť od vašej tváre, keď sa obrátite na svojho drobčeka, aby ste s ním nadviazali očný kontakt. Vzdialenejšie predmety alebo osoby vidí nejasne. Blízkosť a pocit bezpečia sú dve konštanty, ktoré novorodeniatko najviac potrebuje pre dobrý vývoj v 1. mesiaci života. Veľmi dôležité sú vonkajšie podnety. Spočiatku sa orientuje predovšetkým na vyššie posadené a známe hlasy.

Novorodenec vás neraz poteší „anjelským úsmevom“. Ide o mimovoľnú grimasu, ktorá sa zvyčajne objaví, keď spí, zriedkavejšie, keď je bdelý. Vonkajšie podnety - hlasy, hudba, tváre - musia byť trvalé, aby dieťa mohlo podnety spracovať a reagovať na ne. Vonkajšie podnety môžu byť vedome blokované, a to najmä počas spánku.

U novorodenca sa prejavujú vrodené reflexy. Sú nepodmienené. Ak by ich bábätko nemalo, znamenalo by to, že sa vyvíja nesprávne. Tieto sú najznámejšie: Hľadací reflex: Keď sa dotknete líčka alebo okolia úst novorodenca, otočí hlavičku smerom k vašej ruke a otvorí ústa. Hľadá prsník. Sací reflex: Vďaka nemu bábätko saje akýkoľvek predmet, ktorý sa mu dostane do ústočiek. Tento reflex je dôležitý pre prisatie dieťaťa na prsník, prípadne na cumlík fľaše. Prehĺtací reflex: Stimulovanie zadnej časti jazyka a hltana spúšťa zložitý proces prehĺtania. Spolu s hľadacím a sacím reflexom v koordinácii s dýchaním je tento reflex dôležitý pri prijímaní potravy. Morov reflex: Priľnavý reflex je pozostatkom našej evolúcie. Pôvodne slúžil pravdepodobne na to, aby sa dieťa vedelo - podobne ako zvieracie mláďa - v nebezpečných situáciách bezpečne držať matkinho tela. Úchopový reflex: Keď sa dotknete dlane novorodenca prstom, dieťatko ho pevne uchopí a zovrie rúčku.

V prvých dňoch budeš pociťovať omnoho viac neistoty, no môžeš si byť istá, že časom sa naučíš rozpoznávať signály, ktorými sa ti bude bábätko prihovárať, a otázka, či mu tvoje materské mlieko stačí a či nie je hladné, sa postupom dní vytratí. Dostatočné nasýtenie ti dá bábätko najavo takto: Po nadojčení spokojne zaspí. Pre prestarne sať samo a je spokojné. Denne spotrebujete minimálne 7 plienok, ktoré dieťatko preciká alebo pošpiní stolicou.

Odstavenie dieťaťa od dojčenia nepredstavuje len zmenu v jeho stravovacích návykoch. Rovnako ide aj o emocionálne vypätý moment, ako pre dieťatko samotné, tak aj pre matku. Bez ohľadu na to, ako dlho bolo bábätko dojčené, môže pri pokusoch o jeho odstavenie protestovať. Aj preto je dobré vopred si premyslieť vhodnú stratégiu a naplánovať odstavenie tak, aby bolo čo najmenej stresujúce pre vás oboch. Dôležité je: Nerobiť nič nasilu a dopriať si čas. Skúsiť na istý čas „čiastočné odstavenie“ - prestať dojčiť cez deň alebo cez noc. Neodstavovať bábätko v čase choroby, prípadne v období, kedy ho trápi bolesť zúbkov. Neobmedzovať kontakt s bábätkom - dojčenie bábätko napĺňa aj po emocionálnej stránke. Rozhodne nie je dobré, aby odstavenie prebehlo spôsobom, že mama odíde na víkend preč, prípadne ho zámerne bude menej pestovať. Ako zastaviť tvorbu mlieka po odstavení dieťaťa? Odpoveď je jednoduchá - zastaví sa sama. Ak odstavenie prebieha postupne, tvorba mlieka sa bude plynulo znižovať. Ak odstavenie prebehne doslova zo dňa, môžeš pociťovať pocit naliatych prsníkov. V takom prípade si môžeš mlieko manuálne odstriekať. V priebehu niekoľkých dní tvorba mlieka v prsných žľazách ustane. Aj odstavenie dieťaťa je dôvod, prečo využiť poradenstvo laktačnej poradkyne. Poradí ti nielen tipy, ako bábätko čo najhladšie odstaviť, no dá ti i rady, ako sa v čase odstavenia starať o svoje prsia.

Umelé mlieko môže bábätko dostávať už od svojho narodenia a predstavuje dokonalú náhradu za materské mlieko, ak mamička nechce alebo nemôže dojčiť. O výbere typu umelého mlieka je vhodné poradiť sa s pediatrom. Pozná zdravotný stav bábätka a jeho prípadné individuálne potreby, vďaka čomu ti bude vedieť poradiť, ktoré značka a rada mlieka bude preň tá najlepšia. Na trhu je nespočetné množstvo umelých mliek, ktoré sa od seba líšia v závislosti od: Veku dieťaťa - novorodenecké, pokračovacie a batoľacie mlieka. Podľa individuálnych požiadaviek dieťaťa - antirefluxné, hypoalergénne a prebiotické umelé mlieka, umelé mlieka pre predčasne narodené deti alebo mlieka s úplne hydrolyzovanou kravskou bielkovinou.

Hypoalergénne formuly sú určené pre deti, u ktorých sa vyskytla alergia na kravskú bielkovinu (ABKM). Ide o najčastejšiu alergiu u novorodencov a dojčiat a jej príznaky sa zvyknú objaviť už v priebehu prvých troch mesiacov života bábätka. Prejavuje sa pomerne širokou škálou príznakov, ktoré sa týkajú najmä trávenia a pokožky. V praxi teda môže ísť o zvracanie, hnačky, bolesti brucha, zápchu, prítomnosť krvi v stolici, tvorba opuchov na pokožke, ekzém, podráždená pokožka či problémy s dýchaním, kašeľ alebo nádcha. To, či dieťatko je alebo nie je alergické na kravskú bielkovinu, s určitosťou potvrdí lekár. Na základe toho odporučí podávanie hypoalergénneho umelého mlieka alebo formuly s obsahom voľných aminokyselín. Hypoalergénne umelé mlieko obsahuje hydrolyzovanú, teda naštiepenú kravskú bielkovinu, ktorá v detskom organizme už vo väčšine prípadov nevyvoláva alergickú reakciu. Ak sa príznaky alergie nevytratia ani po zavedení mlieka s hydrolýzou bielkoviny, lekár odporučí podávať bábätku umelé mlieko na báze aminokyselín, bez obsahu kravskej bielkoviny v akejkoľvek forme.

Pri dojčení sa prsia pripravujú na dojčenie už počas tehotenstva. Nie je nič výnimočné, ak už na konci druhého trimestra budeš pozorovať, že ti z bradaviek vyteká kolostrum. Ide o tekutinu, ktorá sa považuje za predskokana materského mlieka. Kolostrum (alebo inak nazývané i mledzivo) bábätko bude piť aj počas prvých dní po narodení. Tvorba materského mlieka sa totiž naplno naštartuje do 10. dní po pôrode. Začiatky dojčenia nemusia prebiehať podľa tvojich predstáv. Prsia zvyknú byť naliate a bolestivé, tvorba mlieka nemusí byť uspokojujúca a môžu sa vyskytnúť aj bolestivé problémy na bradavkách a dvorcoch. Ak chceš, aby sa dojčenie naplno rozbehlo bez akýchkoľvek problémov, nezabúdaj, že môžeš kedykoľvek vyhľadať laktačnú poradkyňu. Pomôže ti napríklad aj v týchto prípadoch: bolesť prsníkov a bradaviek, nedostatočná tvorba materského mlieka, ako správne priložiť bábätko k prsníku, ako si nájsť správnu techniku dojčenia.

Dojčenie dokáže ženu prekvapiť, a to hneď viacerými spôsobmi. Čo by si mala vedieť o dojčení a aké problémy sa môžu vyskytnúť? Môžeš sa na dojčenie pripravovať už v tehotenstve? A čo ak dojčiť nechceš alebo nemôžeš? Dojčenie je najprirodzenejší spôsob výživy novorodenca a dojčaťa. Materské mlieko obsahuje všetky potrebné živiny, vitamíny a protilátky, ktoré podporujú zdravý rast a vývin dieťaťa. Správna výživa je kľúčová nielen pre dieťatko, ale aj pre teba ako dojčiacu matku, aby si mala dostatok energie a potrebných látok na tvorbu kvalitného materského mlieka.

Po návrate z pôrodnice budete v úzkom kontakte s pediatrom či pediatričkou, ktorého si vyberiete si ešte pred pôrodom. Pediater či pediatrička by okrem iného počas prvej návštevy mal skontrolovať dojčenie, teda samotná otázka či dojčíte, by mala byť doplnená pozorovaním dojčenia. Pediater vám navrhne termín ďalšej kontroly, obvykle o mesiac, v niektorých prípadoch aj skôr. Ak sa prvá návšteva koná v ambulancii pediatra, obvykle dieťa odvážia. To je správny postup, pretože odteraz sa bude dieťatko vážiť na tejto váhe. Prospievanie dieťaťa, teda hmotnostné prírastky, sú jedným z parametrov, ktoré pediater počas pravidelného sledovania zaznamenáva. Dieťa stačí vážiť raz za mesiac. Detská váha na váženie bábätka nepatrí do základnej výbavy domácnosti a ani to nie je potrebné. Časté váženie bábätka bez dôvodu môže viesť k stresu, k úzkostnému sledovaniu navážených gramov, k radosti z priberania, ale aj strachu, ak bábätko nepriberie podľa očakávania, k nadmernému spoliehaniu sa na váženie namiesto pozorovania správania bábätka. Zamerajte sa namiesto váženia na pozorovanie dojčenia, sledovanie prejavov bábätka a porozumenie jeho správania.

Dôležité faktory sú správna poloha a asymetrické prisatie, sledovanie pauzy v brade pri pití z prsníka, čiže prehĺtania. Stláčanie prsníka pomôže dieťaťu vypiť viac mlieka. Vystriedanie prsníka je vhodná vtedy, keď má dieťatko o dojčenie záujem, teda keď už neprehĺta, ale ešte saje. Frekvencia a dĺžka kŕmenia: Nemusíte sledovať čas. Sledujte pitie pomocou sledovania prehĺtania mlieka - teda pauzy v brade. Pauza v pohybe brady, keď bábätko otvorí ústa na maximum pred tým, než ich zatvorí, poukazuje na to, že sa mu ústočká plnia mliekom. Čím dlhšia pauza je, tým viac mlieka bábätko pije. Nechajte bábätko dopiť jednu stranu pomocou stláčania prsníka, a ak dieťa chce viac, ponúknite druhú. Nezobúdzajte dieťa na kŕmenie, radšej sa uistite, že dieťa sa dobre kŕmi, keď je bdelé. Nenúťte bábätko na prsník, aby ho nezačalo odmietať. Dieťa ktoré sa dobre dojčí, sa zobudí, keď bude hladné. Pauzy v brade - teda sledovanie pitia - je oveľa spoľahlivejší znak výdatnosti dojčenia ako váženie bábätka.

Tvorba moču po prvých pár dňoch: Po tom, čo sa dojčenie ustáli, by dieťa malo mať premočených 6 a viac plienok denne, pravdepodobne už na konci prvého týždňa. 6 ocikaných plienok nestačí. Pri papierových plienkach je to však veľmi ťažké zistiť, pretože nie je cítiť, že sú mokré. Plienky by mali byť ťažké. Veľa žien však nevie, ako vyzerá ťažká plienka. Porovnajte ju v rukách s čistou plienkou. Stolica po prvých pár dňoch: Približne od 4. - 5. dňa by výlučne dojčené deti mali mať najmenej 2 až 3 výdatné stolice za deň. Väčšinou je to viac, k tomu ešte pár menších stolíc. Toto pravidlo pre stolicu platí približne do 3. týždňa po pôrode a potom sa to môže zmeniť. Napríklad ak 10-dňové dieťa, 2 dni nemalo stolicu, väčšinou je to spôsobené nedostatkom príjmu materského mlieka, ale sú aj výnimky. Je potrebné pozorovať dojčenie a výdatnosť pitia. Skúšať vážiť dieťa pred dojčením a po dojčení nie je riešením. Vedie to zbytočne k stresu, nedáva to reálny obraz toho, čo sa deje, a neprispieva to k zlepšeniu situácie. Dojčenie je možné zlepšiť a umožniť bábätku, aby vypilo viac mlieka z prsníka. Nezačnite automaticky dokrmovať. Je potrebné zhodnotiť výdatnosť dojčenia a množstvo vypitého mlieka vďaka pozorovaniu dojčenia. Pozorovanie dojčenia na rozdiel od váženia umožňuje okamžite robiť kroky na zvýšenie príjmu materského mlieka. Treba pozorovať dieťa na prsníku a napraviť dojčenie, ak je to potrebné. Použitie stláčania prsníka pred výmenou prsníka, môže pomôcť zvýšiť príjem mlieka zo strany bábätka.

Farba stolice: Horčicová, žltá, pomarančová a zelená sú všetko normálne farby stolice po 3. až 4. dni života. Zelená stolica u výlučne dojčeného dieťaťa, ktoré je spokojné a dobre priberá nie je problém! Ak nie je pokojné a priberá dobre, problém nie je vo farbe stolice. Len to, že cez črevá dieťaťa prešla potrava rýchlo. Je potrebné napraviť dojčenie! Konzistencia: Nevšímajte si ju. Prestaňte byť posadnutí ohľadom stolice. Vodnatá, pastovitá, so zrazeninami alebo bez nich, čiastočne mäkká, čiastočne vodnatá, to všetko neznamená nič, ak je inak dieťa v poriadku a dobre priberá. Tvrdá alebo formovaná stolica u výlučne dojčeného dieťaťa nie je normálna.

Stolica po 3 - 6 týždňoch: Je normálne, ak aj po 3. týždni majú deti stolicu mnohokrát za deň. Sú však niektoré deti, ktoré nemusia mať stolicu niekoľko dní. Podmienkou je, aby dojčenie bolo v poriadku a bábätko prijímalo dostatočné množstvá materského mlieka. Ak sa obraz stolice zmení náhle, je dobré overiť si, či sa aj pri dojčení niečo nezmenilo a či je príjem materského mlieka naďalej dostatočný. Pri niektorých bábätkách je bežná 3-dňová pauza medzi stolicami, nie je zriedkavá ani 10-dňová. Existovali aj prípady zdravých detí, ktoré nemali stolicu 31 dní či 32 dní.

Hmotnostný prírastok: Je dobré vidieť, že dieťa na 4. alebo 5. deň priberá, ale ak sa nedojčí výdatne, treba napraviť dojčenie. Rozhodovať sa treba podľa pozorovania dojčenia, nie podľa váh. Je dobré vidieť dieťa, ktoré v 10. dni života dosiahlo pôrodnú hmotnosť, ale toto nie je akési magické číslo, najmä ak sa dieťa neváži na tej istej váhe, ako po narodení. Dieťa nie je dôvod vážiť častejšie ako raz za mesiac. Je prospievanie je možné sledovať vďaka pozorovaniu dojčenia, špecificky pauzy v brade. Ak je problém, napravte dojčenie. To znamená: Zabezpečiť čo najlepšie prisatie, asymetrické. Sledovať, či dieťa pije. Aby dieťa naďalej pilo, použiť stláčanie prsníka. Ak dieťa nepije aj napriek stláčaniu, preložiť ho na druhý prsník. Neobmedzovať čas strávený na prsníku. Začať užívať senovku grécku a benedikt lekársky na podporu tvorby mlieka. Ak tento postup nepomôže, je vhodné použiť laktačnú pomôcku na dokŕmenie mliekom, prípadne sa môže použiť materské mlieko z banky mlieka.

Žltačka: Pokiaľ je dieťa výlučne dojčené, hoci počas niekoľkých týždňov sa zvykne znížiť a pri väčšine detí už nie je pozorovateľná koncom 4 - 8 týždňov (ale často je ešte aj vtedy bábätko dožlta). Toto je normálne. Normálne nie je, ak je dieťa kŕmené umelým mliekom a nemá žltačku. Ak sa dieťa dobre dojčí a dobre priberá a neexistuje dôkaz o hemolýze alebo inej patologickej príčine, alebo o ochorení pečene (hnedý moč, vysoký priamy bilirubín), je to normálne. Ak dieťa nepriberá, nie je to normálne, ale vysoký bilirubín je len príznak, takže napravte dojčenie a neprestávajte dojčiť! Prerušiť dojčenie je nevhodné. Ak je dieťa veľmi žlté, ale je v poriadku, dobre priberá, nie je dôkaz o patologickej príčine žltačky, treba ho nechať tak. Neprestávajte dojčiť, aby ste si „overili“, či ide o diagnózu „žltačka z materského mlieka“. Ázijčania, Afričania a pôvodní obyvatelia Austrálie mávajú vyššie hladiny bilirubínu po dlhšiu dobu než európske deti (alebo tie, ktoré sú európskeho pôvodu).

Mýty a povery: Možno sa dopočujete, že dieťa nemusí byť na prsníku dlho, lebo vypije 90% mlieka za 10 minút. Ktokoľvek, kto pozoroval správne sa dojčiace dieťa, vie, že dieťa dokáže za 10 minút vypiť veľa mlieka. Ale matka môže mať aj po omnoho viac než 10 minútach vypudzovacie reflexy. Sledujte pauzu v brade, ktorá vypovedá o prehĺtaní mlieka. Sledovať počet prehltnutí alebo satí tiež nie je podstatné. Množstvo, ktoré dieťa prijme, je viac-menej úmerné dĺžke pauzy v brade. Skúška dojčenia vážením - teda odváženie bábätka pred dojčením a potom po dojčení - nie je vhodná metóda na sledovanie situácie s dojčením.

V prvých dňoch života dieťatka zaisťuje dostatočnú výživu dojčenie. Starostlivosť o dieťa a dojčenie zvyšuje nároky na výdaj energie u matky. Tvorba materského mlieka znamená pre organizmus mamičky zvýšený výdaj energie, živín, minerálov, vitamínov a stopových prvkov. Strava matky v období dojčenia má vplyv na materské mlieko. Aj keď do materského mlieka sa dostáva len malá časť stravy matky, na detičky vplýva konzumácia niektorých potravín ich maminy už počas tehotenstva. V priemere sú to tri až štyri hodiny. Niektoré potraviny, napríklad ovocné šťavy, však prechádzajú do materského mlieka rýchlejšie. Všetko, čo chutí jej a bábätku. Zo skúsenosti však maminám neodporúčam konzumovať potraviny, ktoré ich nadúvajú alebo po ktorých sa necítia príjemne. Alkohol, nikotín a drogy sú absolútne zakázané! Dokonca aj toľko skloňovaný „dúšok prosecca", ktorý určite neuškodí - aj to je priveľa. Krupica, ryža, zemiakové výrobky, jačmeň, ovos a slad, to všetko má na tvorbu mlieka pozitívny vplyv. Slad sa má konzumovať len ako doplnok stravy. Dvomi takýmito brzdami sú šalvia a mäta. Nasadzujú sa do stravy v čase, keď chce mamina bábätko odstaviť alebo ak je cieľom zníženie produkcie mlieka. Konzumácia cukru mamine ani jej telu neprospieva. Človek je po ňom malátny, črevá nepracujú ako by mali a ak cukru zjeme naozaj veľa, škodí to aj pokožke. Je potrebné dopĺňať vitamín B12, vitamín D, vápnik, omega-3 mastné kyseliny a kyselinu listovú. Sú to malé jedlé guľôčky, zvyčajne vyrobené z ovsených vločiek, orechov, ľanových semienok, medu atď. Dokážu telo zásobiť vlákninou, zdravými sacharidmi, esenciálnymi mastnými kyselinami a slúžia ako zdroj energie v čase dojčenia. Mýtus č. 1: Mamy by v období dojčenia nemali konzumovať čokoládu a paradajky. Ide o potraviny s vysokým obsahom histamínu, rovnako ako hovädzie mäso, čo samo osebe nie je zlé. Niektoré ženy na tieto potraviny reagujú, iné nie. Podobné je to aj s cibuľou. Niektoré maminy z nej preháňa - čo sa môže následne u dojčených bábätiek cez mlieko prejavovať plynatosťou. V zásade platí, z každého rožku trošku, čiže konzumovať sa môžu všetky potraviny, akurát v normálnom primeranom množstve. Celá tabuľka čokolády nie je „normálne množstvo", podobne ako napríklad plná miska paradajkového šalátu - hovoríme tu o množstve jednej porcie, a aj to nie každý deň. Jednoducho povedané, ženy by sa mali v období kojenia stravovať vyvážene. Mýtus č. 2: Dieťa bude neskôr jesť tie isté potraviny, ktoré matka jedla počas tehotenstva a dojčenia. Samozrejme, nejaký ten odtlačok návykov matka dieťatku odovzdáva už v čase tehotenstva - to však automaticky neznamená, že dieťa bude s obľubou jesť šalát, ak ho s obľubou jedla v čase tehotnosti aj jeho mamina. To isté platí aj pre potravinové alergie: ak je matka alergická na orechy, dieťa na ne automaticky alergické byť nemusí. Mýtus č. Je pravda, že počas dojčenia potrebuje matka prijímať viac kalórií. Tvorbu mlieka, jeho kvalitu a výživovú hodnotu možno podporiť aj určitými potravinami (napríklad energy guľôčkami na podporu dojčenia). Dojčiace mamy by sa jednoducho mali stravovať vyvážene a zdravo.

tags: #vyzivne #pre #malolete #dieta #v #case