Obdobie vzdoru: Ako zvládnuť náročné správanie dieťaťa

Obdobie vzdoru je prirodzenou a dôležitou fázou vo vývine dieťaťa, ktorá sa typicky objavuje medzi druhým a tretím rokom života. Toto obdobie je charakterizované intenzívnym testovaním hraníc, sebapresadzovaním a snahou o nezávislosť. Pre rodičov to môže byť náročné obdobie plné výziev, no s pochopením a správnym prístupom sa dá zvládnuť.

Vzdor u detí je častým problémom, a to najmä u batoliat a dospievajúcich. Je to normálna súčasť vývoja dieťaťa a môže sa prejaviť v správaní. Detský vzdor sa môže u dieťaťa prejaviť už pred 1. rokom, vo väčšine prípadov je pre vzdor typické obdobie okolo dvoch až troch rokov. Prejavuje sa viac u temperamentnejších detí a u tých, ktoré nemajú jasne stanovené hranice.

Dieťa medzi druhým a tretím rokom náhle cíti, že aj ono môže a chce k niečomu povedať „nie“. Dieťa však hovorí „nie“ hlavne preto, aby si to mohlo vyskúšať a má to veľký význam pre vývin jeho sebavedomia. Slovné odvrávanie je výrazom zdravej dôvery vo vlastné sily. Dieťa potrebuje mať odvahu, aby sa vedelo neskôr brániť a tejto odvahe sa učí v opozícii voči rodičom.

Ak dovolíte dieťaťu presadiť sa v menej dôležitých maličkostiach a beriete ho pritom vážne, posilňujete tým jeho sebaistotu. Neskôr potom omnoho ľahšie poslúchne, keď budete musieť niečo podstatné od neho vyžadovať. Dieťa by ste mali brzdiť iba pri nebezpečných činnostiach, napríklad keď utečie ku vode, ale inak je vhodné podporiť snahu po samostatnosti, nechať ho prežiť pocit úspechu a v realizácii jeho potrieb mu byť oporou.

Čo je obdobie vzdoru?

Obdobie vzdoru predstavuje kľúčovú fázu vo vývine dieťaťa, ktorá sa typicky objavuje medzi druhým a tretím rokom života. Obdobie vzdoru vzniká ako prirodzený dôsledok dozrievania detského mozgu a rozvoja kognitívnych schopností dieťaťa. V tomto období, typicky medzi druhým a tretím rokom života, dochádza k významnému posunu vo vnímaní vlastného „ja“ - dieťa si začína uvedomovať svoju individualitu a samostatnosť. Zároveň dochádza k rapídnemu rozvoju reči a s tým spojenej schopnosti vyjadrovať svoje potreby a želania, často prostredníctvom odporu a slova „nie“. Dieťa v tomto období experimentuje s mocou a kontrolou nad svojím prostredím, snaží sa pochopiť hranice svojej autonómie a testuje reakcie dospelých na svoje správanie. Vývinové zmeny v mozgu dieťaťa vedú k významným posunom v jeho vnímaní a správaní.

Detský vzdor je obdobie, ktoré súvisí s rozvojom osobnosti dieťaťa. Je to obdobie budovania si osobných hraníc a poznania prvotnej identity - „Kto som a čo všetko ja môžem?“. V psychológii sa nazýva toto obdobie obdobím separácie, alebo autonómie. Dieťa v tomto období získava odpovede na otázky - „Kam až môžem zájsť? Čo si môžem dovoliť? Kde sú moje hranice?“, a svojím správaním si tie hranice testuje.

Niektorí rodičia veria, že keď vzdorujúce deti poriadne vytrestajú, zapamätajú si to navždy a už nikdy nebudú robiť zle. Ale takto to nefunguje, pretože detská psychika je oveľa komplikovanejšia.

Deti, ktoré boli vo veku 2 až 4 roky často trestané, či dokonca bité, majú veľký predpoklad, že už ako 10 alebo 11-ročné budú agresívne. U týchto detí je podľa nového výskumu tiež menej pravdepodobné pozitívne správanie, ako je napríklad pomoc druhým. Vedci varujú rodičov, ktorí týmto štýlom vychovávajú deti, že negatívne a dlhodobo ovplyvňujú správanie svojich detí, čo sa výraznejšie začne prejavovať vo veku od desať rokov a počas dospievania.

GALÉRIA

Kedy začína a ako dlho trvá obdobie vzdoru?

Vzdor sa u detí prvýkrát objavuje vo veku 1,5 roka, okolo troch rokov začne zvyčajne pomaly miznúť. Pred nástupom do školy by sa už deti takto správať nemali a len veľmi málo z nich máva záchvaty zúrivosti ešte v prvej triede.

Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo… Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti.

Obdobie vzdoru nemá presne stanovené vekové ohraničenie. Najčastejšie sa objavuje medzi 2. až 3. rokom života dieťaťa, no je bežné, že sa obdobie vzdoru objaví aj skôr - v 1. roku, či dokonca neskôr - obdobie vzdoru vo veku 4 či 5 rokov. Začiatok obdobia vzdoru je u každého dieťa individuálny, rovnako ako jeho priebeh. U každého dieťaťa môže vzdorovité obdobie trvať odlišný čas. U niektorých detí trvá obdobie vzdoru niekoľko mesiacov, u iných aj niekoľko rokov, pričom sa náročnejšie a menej náročné fázy striedajú.

Pozitívne pre rodičov je, že toto obdobie ani náhodou netrvá večne. Na druhej strane, rovnako ako sa nedá určiť, kedy táto vzdorovitá fáza prepukne, nedá sa ani presne určiť, kedy skončí. Každé dieťa je individualita a priebeh obdobia vzdoru je iný, líši sa nielen trvaním, ale aj intenzitou.

Veľmi typické je tiež napríklad druhé obdobie vzdoru u detí. Ktoré je typické pre vek od 10 do 16 rokov a rodičia ho dobre poznajú pod pojmom puberta. Výrazné hormonálne zmeny dieťa menia, rovnako tak aj jeho názory, postoje či správanie.

Dôvody vzniku a prejavy obdobia vzdoru

Kde sa tieto strašné záchvaty zúrivosti berú a prečo? Väčšinou takýto záchvat príde v momente, keď dieťa nedostane, čo chce, alebo od neho chcete niečo, čo nechce urobiť. Dieťa sa „zablokuje“ a tým s vami vlastne bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, takže sa začne správať spôsobom, ktorý je preň najľahší - začne vzdorovať. Vo veku 1,5 - 3 rokov je to úplne prirodzené.

Najčastejšími prejavmi obdobia vzdoru u detí je frustrácia, záchvaty hnevu, výbuchy zlosti, krik, plač či agresívne správanie voči svojmu okoliu (rodičia, deti a iní).

To, že dieťa práve prechádza obdobím vzdoru, sa môže prejavovať rôzne. K základným prejavom patrí typické detské - „Nie!“. V období vzdoru si dieťa to svoje „Nie!“ doslova užíva a rodič sa z toho môže tešiť, lebo je to znamenie, že dieťa sa vyvíja dobre. Môžu sa však objavovať aj také prejavy vzdoru, ktoré rodičov zaskočia, a to je obyčajne dlhodobé kričanie až vrieskanie, prípadne hádzanie sa o zem.

Niektoré deti v období vzdoru kopú do vecí alebo do ľudí okolo seba, prípadne hádžu rôzne predmety o zem a rozbíjajú ich. Takéto prejavy sa objavujú viac-menej u detí, ktoré majú buď veľmi silný temperament a prípadne mali rodičov, ktorí sa ako deti tiež takto prejavovali, alebo sú hyperaktívne.

Príčiny vzdoru:

• Vývoj osobnosti: Dieťa si uvedomuje svoju samostatnosť a chce si presadzovať vlastnú vôľu.
• Testovanie hraníc: Dieťa skúša, čo si môže dovoliť a ako ďaleko môže zájsť.
• Nedostatok komunikačných schopností: Dieťa ešte nevie vyjadriť svoje pocity a potreby slovami, preto sa uchyľuje k vzdoru.
• Únava a hlad: Unavené alebo hladné dieťa je náchylnejšie k vzdoru.
• Narušená primárna väzba: V rodinách, kde je narušená primárna väzba, dieťa má často celú škálu prejavov porúch správania a v tomto rannom období dieťaťa sa to môže prejavovať aj silnejším oponovaním, vzdorom, alebo agresivitou.

Prejavy detského vzdoru:

• Typické „Nie!“
• Dlhodobé kričanie až vrieskanie
• Hádzanie sa o zem
• Kopanie do vecí alebo ľudí
• Hádzanie predmetov o zem

Nie je pravidlom, že prvé obdobie vzdoru sa u každého dieťaťa musí prejavovať krikom, plačom a návalmi emócií. Obdobie vzdoru okolo 2. až 3. roku (13 až 36 mesiacov) je najtypickšie. Toto obdobie batoľaťa je typické výraznými zmenami v organizme a netýka sa to len fyzických parametrov, ale aj vyššie spomenutých emocionálnych, sociálnych a psychických zmien, ktoré súvisia s rozvojom jeho osobnosti.

Ako zvládnuť obdobie vzdoru?

Vzdorujúce dieťatko nie je žiadnou radosťou, v každom prípade treba toto obdobie vnímať ako nevyhnutnú súčasť detského rozvoja a osobnosti dieťaťa. Najvhodnejšou taktikou výchovy v tomto období však rozhodne nie sú fyzické tresty.

Odborníci rodičom odporúčajú povzbudzovať deti v tom, aby sa samy naučili regulovať svoje emócie. Samozrejme, keď dieťa vidí, že ani rodič nedokáže svoje emócie zvládať a začne ho mlátiť alebo po ňom kričať, dieťa preberie tieto nesprávne vzory od neho a je len otázkou času, kedy a na kom ich začne používať.

Naučte sa regulovať vlastné správanie. Isté však je, že niektoré deti vedia lepšie pracovať so svojimi emóciami a zvládať ich ako iné, a to je dôležité podporovať. Takéto deti sa s menšou pravdepodobnosťou prejavia agresívne a spravidla majú pozitívnejšie správanie.

Ako zvládnuť vzdor:

• Zachovajte pokoj: Je dôležité, aby rodič zachoval pokoj. Čím nervóznejšie bude rodič reagovať, tým viac nervóznejšie bude dieťa. Deti zrkadlia naše emócie, a preto keď chceme, aby sa dieťa upokojilo, musíme byť v prvom rade takí my.
• Zistite príčinu: V prvom rade by sme mali vždy zistiť, čo výbuch zlosti vyvolalo a keď sa takéto prejavy opakujú častejšie, tak čo ich udržiava.
• Stanovte jasné hranice: Dávajte dieťaťu jasnú spätnú väzbu a zároveň vedia hranice zdravo utvrdzovať.
• Dajte dieťaťu na výber: Istým spôsobom môžu podporovať aj prejavy osobnostného zrenia dieťaťa tým, že mu dávajú na výber, teda má možnosť o niektorých veciach rozhodovať.
• Odveďte pozornosť: Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili). Pomáha aj odvedenie pozornosti.
• Neustupujte: Dôležité je neupevňovať negatívne správanie dieťaťa. Od začiatku musíme dbať na to, aby sme ho nenaučili, že keď na verejnosti zakričí, alebo si ľahne na zem, tak dosiahne svoje.
• Buďte dôslední: Najhoršie je, keď rodičia nie sú dôslední a tak sa stáva, že jeden deň dieťaťu niečo zakážeme a na druhý deň mu to dovolíme.
• Reagujte rovnako na akomkoľvek mieste: Nebuďte prísnejší alebo benevolentnejší napríklad v obchode, na návšteve či u starých rodičov.
• Vysvetľujte: Snažte sa viesť dieťa k tomu, aby vám povedalo, čo chce, čo sa mu nepáči. Hovorte s ním ako so seberovným.
• Netrestajte dieťa: Hlavne nie fyzicky. Zhoršuje to situáciu a nič sa nevyrieši.
• Uplatňujte logický dôsledok: Netrestajte dieťa spôsobom, že večer mu nepustíte rozprávku, lebo dopoludnia kopalo deti v piesku. Dieťa je ešte malé aj na to, aby si to spojilo, to dokáže dieťa vo veku 5 rokov.
• Hovorte s nimi ako s partnermi: Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme.
• Pomenujte ich pocity: Skúste sa pri najbližšom konflikte na chvíľu vžiť do ich situácie. Ak dieťaťu poviete niečo ako: Neplač, nemáš prečo robiť cirkus, veď to je len to či ono, dávate mu najavo, že jeho pocity nie sú vôbec dôležité. Ale sú. Najprv dieťa vypočujte. Opýtajte sa, prečo má zlú náladu a dajte najavo porozumenie.

Čo nerobiť:

• Vyčítanie zlého správania
• Otázky typu „Prečo?“
• Prosenie a prosíkanie
• Výzvy bez následkov
• Napomenutia bez následkov
• Ignorovanie extrémne zlého správania
• Nepriateľské reakcie
• Výčitky a nadávky
• Vyhrážky
• Bitie

Nebezpečná agresivita rodičov. Vedci University of Missouri skúmali deti vo veku od 15 mesiacov do 10 až 11 rokov - celkovo 1840 párov rodič-dieťa. Okrem rozhovorov s rodičmi, realizovali aj návštevy v domácnostiach a rozhovory s učiteľmi detí. Zaujímavé je, že najvyššia miera agresivity sa prejavila u v detstve trestaných afroameričanov, európski Američania boli na tom lepšie, miera agresie bola o čosi nižšia. V každom prípade - agresívne správanie a podráždenosť rodičov súvisí s agresívnym správaním ich detí - bez ohľadu na rasu a etnikum.

Praktické tipy pre rodičov

Ukážte deťom hranice, ale milujte ich. Dieťa hľadá mantinely svojho správania a tieto mantinely si vytvára podľa toho, ako mu ich určíte vy - vývoj jeho vzdorovitého obdobia tiež závisí od toho, aký má temperament, charakter, osobnosť, alebo aj od vášho prístupu. Vy musíte dieťaťu ukázať hranice, ale s množstvom lásky.

Dôležité: Rodičia musia postupovať spoločne. Niekedy je tiež nutné dieťaťu ukázať, že nechcete, aby určitú vec robilo. Je však dôležité povedať mu prečo. Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné. Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné. Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.

Ako predísť vzdoru u detí:

• Pokúste sa týmto konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou zabrániť a obmedzte zbytočné konflikty.
• Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo.
• Rovnako síce budete trvať na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc.
• Robí ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka? Dovoľte mu, aby si ho vzalo, ale dôrazne mu povedajte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite. Keď potom pôjdete zo škôlky domov, ľahšie predídete záchvatom zúrivosti, keď dieťa uvidí vo výklade autíčka - to svoje bude mať v ruke alebo vo vrecku.

Neponáhľajte sa a na dieťa nekričte! Treba si tiež uvedomiť, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate - nemáte čas sa s dieťaťom porozprávať, často naň kričíte. Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví, a to preto, že deti zbytočne chránia a strážia.

Praktické tipy, ako zamedziť záchvatom zlosti:

• Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže.
• Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac. Ideálne je takúto situáciu zmeniť, čiže nereagovať a odstúpiť ďalej od dieťaťa.
• Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“.
• Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti. Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane.
• Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili (prečo ste odišli z miestnosti a pod.).

1. Nastavte jasné pravidlá

Uistite sa, či dieťa rozumie všetkým pravidlám, o ktorých ste sa rozprávali, keď ste mu ich vysvetľovali. Zistite tiež, či od neho vyžadujete správny druh a množstvo domácich prác a či zodpovedajú jeho veku. Päťročné alebo šesťročné dieťa môže považovať za náročné, keď mu poviete, aby si upratalo svoju izbu. A práve z tohto dôvodu to pravdepodobne odmieta urobiť. Je lepšie, keď určitú prácu rozdelíte na väčšie množstvo menších úkonov. Uistite sa, že vaše dieťa pozná vaše rodinné pravidlá. Napríklad, ak je vo vašom dome neúctivé rozprávanie neprípustné, dajte mu jasne najavo, že to bude mať následky. Dieťaťu by malo byť tiež jasné, aké sú dôsledky porušenia pravidiel. Ale to by ste mu mali vysvetliť predtým, ako by mohlo dôjsť k incidentu. O niektorých pravidlách môžete so starším dieťaťom aj diskutovať, napríklad o čase príchodu domov, ale vždy len v pokojnej atmosfére, nie v situácii vyhrotených emócií.

2. Hľadajte príčiny vzdoru

Hľadajte príčiny a snažte sa sledovať vzdor svojho dieťaťa. Existujú určité konkrétne veci, ktoré sa dieťaťu nepáčia alebo nechce niečo robiť? Keď zistíte príčinu, môžete podniknúť kroky na zmenu podmienok tak, aby dieťa nebolo často vystavené problémovým situáciám, ktoré u neho vyvolávajú veľkú zlosť. Napríklad, ak viete, že vaše dieťa má tendenciu byť mrzuté, ak musí s vami absolvovať veľa činností, skúste si po škole alebo cez víkendy naplánovať menej akcií. V súčasnosti deti chodia na veľké množstvo krúžkov a práve toto ich veľmi unavuje a spôsobuje zlú náladu. Ak vaše dieťa neznáša prudké prechody od jednej činnosti k druhej, skúste mu nechať viac času na to, kým sa pripraví na ďalšiu činnosť. Nechcite zmenu od neho hneď. Ďalšie príčiny vzdoru môžu byť aj tieto: choroba, únava, nezrelosť, hormonálne výkyvy... Ak dieťa vycíti, že venujete pozornosť jeho pocitom a snažíme sa pochopiť situáciu, rýchlejšie sa upokojí. U väčších detí môžu byť neuspokojené sociálne potreby, napr. nedostatok uznania zo strany autorít (dieťa odmieta príliš direktívnu, autoritatívnu komunikáciou zo strany dospelých) alebo sú nešťastné v škole, nemajú kamarátov a podobne.

3. Diskutujte o možnostiach

Jedným zo spôsobov, ako pomôcť deťom cítiť sa lepšie pri plnení určitých úloh, je dať im možnosť výberu. Napríklad nepovedzte dieťaťu, že má hračky uložiť hneď, ale dajte mu na to priestor napríklad do dvoch hodín. Pokojne s dieťaťom prediskutujte, ako si určité záležitosti predstavuje a potom sa pokúste vypracovať riešenie, ktoré bude vyhovovať jemu aj vám. Trvá vaša dcéra na tom, že si v chladný jesenný deň oblečie svoju peknú letnú sukňu? Skôr, než sa zapojíte do súperenia, skúste prísť s kompromisom. Napríklad ju požiadajte, aby si k sukni obliekla teplejšie pančuchové nohavice alebo legíny. Niekedy dajte dieťaťu na výber z dvoch možností.„Buď povysávaš byt, alebo poumývaš kúpeľňu?“ Ponúkajte však len možnosti, ktoré sú pre vás prijateľné. Tým, že dávate možnosti výberu, dieťa nadobudne pocit, že má možnosť o sebe rozhodovať.

4. Venujte dieťaťu dostatok pozitívnej pozornosti

Deťom je možné ukázať pozitívnu pozornosť cez obyčajný úsmev, očný kontakt a používanie výrazov tváre, ktoré mu dajú signál, že sa oň zaujímate. Okrem toho sem patrí aj používanie milých slov, podpora a povzbudenie dieťaťa alebo to, že ukážete svoj záujem o jeho aktivity, záujmy a úspechy. Ak dieťa dostáva pozitívne a milujúce správy zo svojho okolia aj jeho obraz o sebe samom bude pozitívny. Zdravý obraz o sebe je veľmi dôležitý nielen pre vzťah dieťaťa s jeho okolím, ale aj pre jeho sebadôveru a to, ako spoznáva svet a učí sa o ňom. Vďaka pozitívnej pozornosti nebude dieťa používať vzdor na vynútenie vašej pozornosti. Navyše je potvrdené, že ocenenie dobrého správania dieťaťa nielen zvyšuje jeho sebavedomie, ale má aj oveľa silnejší výchovný efekt ako trestanie negatívneho správania. Po ocenení nejakého správania je väčšia pravdepodobnosť, že to dieťa bude opakovať. Samozrejme, ocenenie by malo byť úprimné a primerané veku.

5. Často sa rozprávajte

Často prejavujte záujem o to, čo dieťa prežíva. Nepýtajte sa len na školu a čo malo na obed. Dobrý rozhovor je nehodnotiaci, bez poučovania, úprimný. Hovorte s ním o svojich zážitkoch z detstva podobných ako má dieťa, priznajte aj neúspechy, rozprávajte sa o tom, ako ste prekonávali ťažkosti. Príležitosťou na dobrý rozhovor je výlet do prírody, dovolenka, spoločné záujmy. Pri týchto rozhovoroch možno budete prekvapení, čím všetkým si dieťa prechádza a koľko ho to stojí síl. Pomáha nám to lepšie pochopiť jeho vzdorovité správanie v kontexte. Rozhovormi sa posilňuje vzájomný vzťah, v dieťaťu budujete pocit vzájomnej dôvery a istoty, že sa môže na vás spoľahnúť v ťažkostiach a že máte snahu ho chápať. Deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí.

6. Určite si priority

Mali by ste zvážiť, čo je pre vás zásadné, pri čom neustúpite a v čom môžete zľaviť, ustúpiť, čo vám nestojí za hádku. Pri niektorých pravidlách by ste mali byť neoblomní, nepripúšťať výnimku z ich dodržiavania - ohrozenie bezpečnosti, zdravia, netolerancia akýchkoľvek prejavov násilia. Pri niektorých menej zásadných požiadavkách môžete aj ustúpiť.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Vo väčšine prípadov rodičia zvládnu obdobie vzdoru svojho dieťaťa sami. Sú však situácie, kedy už neostáva iné, než vyhľadať psychológa. Je to zvyčajne vtedy, keď už to rodičia nezvládajú, keď to presahuje ich sily, majú pocit, že zlyhávajú a nevedia si poradiť, prípadne, keď vzdor pretrváva u dieťaťa aj vo vyššom veku, napr. ešte okolo 5.

tags: #vzdorovite #15 #mesacne #dieta