Kritickým obdobím, kedy sa u detí najčastejšie prejavuje vzdor, je vek medzi 1,5 až 3 rokmi. Tento jav, známy ako obdobie vzdoru, je prirodzenou súčasťou vývinu a formovania osobnosti dieťaťa. Obdobie vzdoru je normálnou a žiadúcou súčasťou zdravého psychického vývinu dieťaťa, hoci pre rodičov predstavuje veľkú výzvu. Zvládanie obdobia vzdoru vyžaduje od rodičov pokoj a trpezlivosť. Obdobie vzdoru je kľúčovou etapou v prirodzenom (normálnom) psychickom vývine batoliat.
Vzdor sa u detí prvýkrát objavuje vo veku 1,5 roka, okolo troch rokov začne zvyčajne pomaly miznúť. Pred nástupom do školy by sa už deti takto správať nemali a len veľmi málo z nich máva záchvaty zúrivosti ešte v prvej triede. Obdobie vzdoru u detí podľa vývinovej psychológie trvá zvyčajne od 18 mesiacov do 3 rokov. Najsilnejšie prejavy vzdoru často vídame okolo 2 rokov.
Čo je obdobie vzdoru a prečo k nemu dochádza?
Väčšinou takýto záchvat príde v momente, keď dieťa nedostane, čo chce, alebo od neho chcete niečo, čo nechce urobiť. Dieťa sa „zablokuje“ a tým s vami vlastne bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, takže sa začne správať spôsobom, ktorý je preň najľahší - začne vzdorovať. Vo veku 1,5 - 3 rokov je to úplne prirodzené. Preto sa tomuto obdobiu hovorí obdobie vzdoru.
Obdobie prvého vzdoru zvyčajne začína medzi prvým a druhým rokom života dieťaťa a najčastejšie trvá od cca 18. mesiaca do 3. rokov veku dieťaťa. U niektorých detí sa môže objaviť už okolo jedného roka, zatiaľ čo u iných sa môže prejaviť až po treťom roku. Obdobie vzdoru zvyčajne trvá niekoľko mesiacov až dva roky, pričom najintenzívnejšie prejavy sa často vyskytujú medzi druhým a tretím rokom veku dieťaťa.
Psychológovia vysvetľujú, že obdobie vzdoru je dôsledkom vývinu mozgu a kognitívnych schopností dieťaťa. Dieťa si začína uvedomovať svoje vlastné ja a chce si presadiť svoju vôľu. Okrem toho sa mení aj jeho schopnosť rozumieť a vyjadrovať emócie, čo môže viesť k frustrácii a následným výbuchom.
Z malého bábätka sa postupne stáva samostatný nezávislý človiečik. Začína si uvedomovať seba samého, a začína o sebe hovoriť v prvej osobe jednotného čísla: „Ja“. Dvojročné dieťa sa snaží získať si kontrolu nad svojím životom - chce ovplyvniť to, čo sa mu deje. Prestáva byť pasívnym prijímateľom našich nápadov. Často teda pochopiteľne narazí na to, že to, čo chce ono sa líši od toho, čo chceme my. Niekedy ho zastavia pravidlá, ktoré v našej spoločnosti platia. A to sa mu, samozrejme nepáči. Dieťa svoju nespokojnosť a frustráciu dáva najavo vzdorom.
Ako sa prejavuje obdobie vzdoru?
Obdobie vzdoru je časom, kedy rodičia potrebujú množstvo trpezlivosti. Vzdor sa prejavuje opakovaním slovíčka „nie“, záchvatmi hnevu, plačom alebo ignorovaním pokynov. Tieto prejavy sú sprievodným javom nezrelosti nervovej sústavy, preto by ich rodičia nemali brať osobne. Nie sú znakmi zlého charakteru alebo výchovy.
Deti majú silnú potrebu nezávislosti, ale ich komunikačné schopnosti ešte nie sú dostatočne rozvinuté, čo vedie k frustrácii. Potrebujú pevné hranice, a zároveň priestor na samostatné rozhodovanie. Za vzdorom býva hnev, frustrácia, smútok, sklamanie a iné emócie. Skúsme sa na situáciu pozrieť očami svojho drobca a pomenujme jeho pocit: „Vidím, že si nahnevaný, lebo chceš ešte zostať na ihrisku.“ Keď dieťa cíti, že mu rozumieme, ľahšie sa upokojí.
V troch rokoch má dieťa rozvinutejšiu slovnú zásobu a lepšiu schopnosť komunikácie, čo mu umožňuje pomerne zložitejšie vyjednávanie a opäť ďalšie testovanie hraníc. Emócie sú stále intenzívne, ale dieťa ich lepšie kontroluje a vyjadruje. V štvrtom roku obdobie vzdoru pokračuje, ale prejavuje sa inými spôsobmi. Dieťa má už rozvinutejšie komunikačné schopnosti a je schopné lepšie vyjednávať a argumentovať. Emocionálne prejavy sú stále silné, ale dieťa je schopné lepšie zvládať svoje pocity a vyjadrovať ich slovami. Štvorročné deti majú silnú túžbu po samostatnosti a často sa snažia prevziať kontrolu nad svojimi dennými aktivitami. Konflikty môžu vznikať z túžby dieťaťa po nezávislosti a jeho potreby potvrdenia od rodičov.
Deti v tomto čase reagujú hnevom na rôzne pravidlá a obmedzenia. Hnev môže byť vyjadrovaný rôznym spôsobom, najčastejšie sú to krik, plač, trucovanie a otvorený vzdor.
Praktické tipy pre rodičov
Obdobie vzdoru predstavuje prirodzenú a dôležitú fázu vývinu dieťaťa. Pre emocionálny vývoj dieťaťa je dôležité, aby svoj hnev smerovalo von, nie do vnútra. Uvoľnenie napätia prinesie lepšiu náladu, dokonca aj spánok.
Ukážte deťom hranice, ale milujte ich
Dieťa hľadá mantinely svojho správania a tieto mantinely si vytvára podľa toho, ako mu ich určíte vy - vývoj jeho vzdorovitého obdobia tiež závisí od toho, aký má temperament, charakter, osobnosť, alebo aj od vášho prístupu. Vy musíte dieťaťu ukázať hranice, ale s množstvom lásky.
Rodičia musia postupovať spoločne
Niekedy je tiež nutné dieťaťu ukázať, že nechcete, aby určitú vec robilo. Je však dôležité povedať mu prečo. Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné. Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné. Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.
Neponáhľajte sa a na dieťa nekričte!
Treba si tiež uvedomiť, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate - nemáte čas sa s dieťaťom porozprávať, často naň kričíte. Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví, a to preto, že deti zbytočne chránia a strážia.
Netrestajte dieťa
Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže. Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac. Ideálne je takúto situáciu zmeniť, čiže nereagovať a odstúpiť ďalej od dieťaťa. Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“.
Dajte dieťaťu priestor
Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti. Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane.
Ubezpečte dieťa o svojej láske
Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili (prečo ste odišli z miestnosti a pod.).
Dávajte dieťaťu na výber
Dávať dieťaťu na výber z vhodných možností je efektívny spôsob, ako mu umožniť získať pocit kontroly nad situáciou. Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Najväčšie umenie je nájsť správny pomer v tom, kedy a v čom dieťaťu ustúpiť a kedy trvať na svojom.
Stanovte jasné a konzistentné pravidlá
Jasné a konzistentné pravidlá vytvárajú pre dieťa predvídateľné prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne. Rodičia musia postupovať jednotne. Len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné. Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.
Používajte pozitívnu komunikáciu
Spôsob, akým komunikujeme s deťmi, má zásadný vplyv na ich správanie a sebaobraz. Pozitívna komunikácia pomáha deťom pochopiť, čo od nich očakávame, bez vyvolávania odporu alebo negatívnych emócií.
Pomôžte dieťaťu pomenovať jeho emócie
Schopnosť rozpoznať a vyjadriť svoje emócie je základom emocionálnej inteligencie a zdravého psychického vývinu. Skúsme sa na situáciu pozrieť očami svojho drobca a pomenujme jeho pocit: „Vidím, že si nahnevaný, lebo chceš ešte zostať na ihrisku.“ Keď dieťa cíti, že mu rozumieme, ľahšie sa upokojí.
Ako predísť vzdoru u detí?
Pokúste sa týmto konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou zabrániť a obmedzte zbytočné konflikty. Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo. Rovnako síce budete trvať na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc. Robí ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka? Dovoľte mu, aby si ho vzalo, ale dôrazne mu povedzte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite. Keď potom pôjdete zo škôlky domov, ľahšie predídete záchvatom zúrivosti, keď dieťa uvidí vo výklade autíčka - to svoje bude mať v ruke alebo vo vrecku.
Vyhýbanie sa fyzickým trestom je kľúčové, pretože môžu situáciu len zhoršiť a narušiť dôveru medzi rodičom a dieťaťom. Namiesto toho sa zamerajte na pozitívnu disciplínu a hľadanie riešení.
Ako zvládnuť výbuchy hnevu u detí?
Vzdorovitému správaniu nevenujte príliš veľa pozornosti. Krátke, stručné a výstižné vysvetlenie, že dieťa nedostalo to, čo chcelo, lebo zvolilo nesprávnu cestu, bude úplne stačiť. Obdobie vzdoru je normálnou a žiadúcou súčasťou zdravého psychického vývinu dieťaťa, hoci pre nás, rodičov môže predstavovať veľkú výzvu.
Pri týchto deťoch hrozia dve riziká. Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať, to vtedy, keď by sme ich odmalička len bili a stále im hovorili, aké sú zlé, nevychované a ako ich nemáme radi (mnohokrát okolie, žiaľ, na ne takto reaguje). Alebo na druhej strane z nich môžu vyrásť arogantní egocentrici, to vtedy, keď nedostanú hranice a naučia sa, že sa ich vôľa vždy uskutoční a druhí im ustúpia.
Dýchajme zhlboka a čakajme. Pokiaľ nášmu dieťaťu nehrozí nijaké nebezpečenstvo, tak najprv sa zamerajme na to, ako sa cítime my. Keď cítime, že sa v nás stupňuje napätie, hnev, frustrácia, bezradnosť, zúfalstvo, nadýchnime sa zhlboka a vydýchnime pomaly. Zopakujme to niekoľkokrát. Nie je nutné, aby sme vždy reagovali okamžite a rýchlo.
U veľmi malých detí to, čo vyzerá ako vzdor, je zvyčajne niečo iné - vývojová neschopnosť ovládať impulzy, zvládať emócie, pamätať si pravidlá alebo predvídať, ako sa budú cítiť iní ľudia.
Deti sa cítia rovnocenné. Vzdor vychádza z presvedčenia detí o autonómii a férovosti. Dieťa by malo vedieť prečo určité konanie je spravodlivé a rozumné.
Hovoriť s nimi ako s partnermi. Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme. Od rodičov to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti, lebo bystré dieťa oveľa skôr odhalí medzery v našej výchove ako jeho priemerní vrstovníci.
Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme.
tags: #vzdorovite #polrocne #dieta