V slovenskom právnom poriadku je postavenie zákonného zástupcu dieťaťa zakotvené v rôznych právnych predpisoch. Tieto predpisy upravujú práva a povinnosti zákonných zástupcov v rôznych oblastiach života dieťaťa, ako je zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a zastupovanie v právnych úkonoch. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o právnom postavení zákonného zástupcu dieťaťa v Slovenskej republike.
Kto je zákonný zástupca dieťaťa?
Zákonnými zástupcami dieťaťa sú spravidla jeho rodičia. Ak rodičia nežijú spolu, zákonným zástupcom je ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti rozhodnutím súdu. V prípade, že súd neurčil, ktorému z rodičov sa dieťa zveruje do osobnej starostlivosti, sú zákonnými zástupcami obaja rodičia, pokiaľ súd nerozhodne inak. Ak rodičia nemôžu vykonávať svoje práva a povinnosti, súd môže ustanoviť dieťaťu opatrovníka, ktorý preberá funkciu zákonného zástupcu.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine s účasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
- sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
- zastupovanie maloletého dieťaťa,
- správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti, a teda aj právo zastupovať svoje maloleté dieťa, majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva, a teda aj zastupuje maloleté dieťa, len jeden z rodičov v prípadoch predpokladaných § 28 ods. 3 Zákona o rodine.
Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine zostávajú rodičovi zachované i vtedy, ak mu súd predbežným opatrením nariadi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označil súd, a aby platil výživné na dieťa v nevyhnutnej miere.
Od zásahov do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o rodine, spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení, treba dôsledne odlišovať úpravu rodičovských práv a povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine spočívajúcu najmä vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
Zákonný zástupca a zdravotná starostlivosť
Zákonný zástupca má právo rozhodovať o zdravotnej starostlivosti pre dieťa. To zahŕňa právo na informácie o zdravotnom stave dieťaťa, právo vyjadriť súhlas s lekárskym zákrokom a právo na prítomnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V súlade so zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, zdravotná poisťovňa je povinná uhrádzať zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi v inom členskom štáte, ak na to udelila súhlas. Zákonný zástupca tiež môže požiadať o udelenie súhlasu s plánovanou zdravotnou starostlivosťou v inom členskom štáte.
Verejné zdravotné poistenie
Verejné zdravotné poistenie vzniká zo zákona a zabezpečuje prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Zákonný zástupca je povinný prihlásiť dieťa do zdravotnej poisťovne do 60 dní od narodenia. V zmysle zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, ak zákonný zástupca túto povinnosť nesplní, zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov uhradí náklady na neodkladnú starostlivosť a následne ich vymáha od osoby, ktorá porušila povinnosť prihlásiť dieťa do poistenia.
Zmena zdravotnej poisťovne
Zákonný zástupca má právo zmeniť zdravotnú poisťovňu svojho dieťaťa. Zmenu je možné vykonať len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka, pričom prihlášku je potrebné podať najneskôr do 30. septembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
Zákonný zástupca a vzdelávanie
Zákonný zástupca má právo rozhodovať o vzdelávaní dieťaťa. To zahŕňa právo vybrať školu, právo na informácie o priebehu vzdelávania a právo na účasť na rozhodovaní o otázkach týkajúcich sa vzdelávania dieťaťa.
Povinná školská dochádzka
Podľa zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), predprimárne vzdelávanie je povinné pre deti, ktoré dosiahnu vek päť rokov do 31. augusta príslušného kalendárneho roka. Zákonný zástupca je povinný prihlásiť dieťa na povinné predprimárne vzdelávanie.
Zápis do základnej školy
Zápis detí do prvého ročníka základnej školy sa uskutočňuje v apríli. Zákonný zástupca prihlasuje dieťa do základnej školy prostredníctvom elektronického formulára alebo osobne v škole. O prijatí dieťaťa do školy rozhoduje riaditeľ školy do 15. júna.
Zákonný zástupca a právne úkony
Zákonný zástupca zastupuje dieťa pri právnych úkonoch, pokiaľ dieťa nie je plne spôsobilé na právne úkony. To znamená, že zákonný zástupca môže v mene dieťaťa uzatvárať zmluvy, prijímať dary a podávať žaloby.
(1) Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
(2) Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník").
(3) Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
(4) Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61.
Podľa názoru Najvyššieho súdu ČR, je možné aby v prípade zákonného zastúpenia rodičmi, udelil rodič za dieťa plnomocenstvo advokátovi alebo inému občanovi. Ďalej súd dodal, že aj keď v množstve prípadov bude vystupovať za maloletého len zákonný zástupca, uvedenú možnosť zastúpenia zvoleným zástupcom nemožno vylúčiť.
Ako vyplýva uvedeného rozhodnutia súdu, je možné, aby zákonný zástupca splnomocnil iného občana na vykonanie úkonu namiesto zákonného zástupcu, resp. Vo Vašom prípade odporúčam, splnomocniť inú osobu, pričom v tomto splnomocnení je nutné označiť splnomocniteľa (meno priezvisko, dátum narodenia, miesto bydliska, prípadne číslo OP) a rovnaké údaje je potrebné uviesť pri splnomocnencovi. Ďalej je veľmi dôležité, aby ste do splnomocnenia napísali na čo konkrétne ho splnomocňujete, čiže výslovne uviesť, napr. Následne je potrebné toto splnomocnenie datovať a podpísať.
Sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov a vplyv na zákonných zástupcov
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravuje sociálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov a príslušníkov ozbrojených síl.
Nemocenské zabezpečenie
V prípade dočasnej neschopnosti policajta alebo profesionálneho vojaka má zákonný zástupca nárok na náhradu služobného platu alebo služobného príjmu, prípadne na nemocenské. Výška a trvanie týchto dávok závisí od dôvodu dočasnej neschopnosti a od doby trvania služobného pomeru.
Úrazové zabezpečenie
V prípade služobného úrazu alebo choroby z povolania policajta alebo profesionálneho vojaka má zákonný zástupca nárok na dávky úrazového zabezpečenia. Tieto dávky majú kompenzovať zníženie príjmu v dôsledku úrazu alebo choroby.
Výsluhové zabezpečenie
Po skončení služobného pomeru má policajt alebo profesionálny vojak nárok na výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok.
Náhradná osobná starostlivosť
Zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jeho starých rodičov umožňuje inštitút náhradnej osobnej starostlivosti zakotvený v § 45 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. Účelom náhradnej starostlivosti celkovo je nahradiť „osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť (§ 44 ods. 1 ZR).“
Ako vysvetľuje Bános, „Inštitút náhradnej osobnej starostlivosti prichádza do úvahy, ak sa rodičia maloletého dieťaťa nechcú, resp. nemôžu o svoje dieťa dočasne starať. Subjektívne príčiny takéhoto rozhodnutia môžu spočívať v alkoholizme, narkománii rodičov, v ich nezáujme o maloleté dieťa a v jeho zanedbávaní. Objektívnymi príčinami pre nariadenie dočasnej náhradnej osobnej starostlivosti sú dlhotrvajúca choroba rodičov, väzba jediného žijúceho rodiča, dlhodobý pobyt v zahraničí a pod. Náhradná starostlivosť „môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím (§ 44 ods. 2 ZR).“
Podľa § 45 ods. 1 ZR „Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa § 45 ods. 2 ZR „Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.“
Starí rodičia, ktorým je maloleté dieťa zverené do ich osobnej starostlivosti, sú zároveň povinní „vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia (§ 45 ods. 4 ZR).“ Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok však môžu len v bežných veciach (§ 45 ods. 4 ZR). Zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti takisto nebráni jeho rodičom, ktorí sú stále jeho zákonnými zástupcami, stýkať sa s ich dieťaťom a vykonávať ostatné rodičovské práva a povinnosti, no „len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 ods. 6 ZR).“ Náhradná osobná starostlivosť tiež nezbavuje rodičov ich vyživovacej povinnosti voči maloletému (§ 45 ods. 7 ZR).
Zastupovanie maloletého v konaní pred súdom
V slovenskej právnej úprave rozlišujeme dva typy zástupcov a to: 1. zákonného zástupcu a po 2. kolízneho opatrovníka. Zákonný zástupca býva vo väčšine prípadov rodič dieťaťa alebo osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti ( poručník alebo opatrovník ). Nakoľko maloleté dieťa nie je schopné samostatne vystupovať v konaniach pred súdmi, musí byť zastúpené buď rodičmi ako zákonnými zástupcami, alebo kolíznym opatrovníkom. Funkcia kolízneho opatrovníka prichádza do úvahy vtedy, ak by mohlo dôjsť ku kolízii záujmov medzi maloletými deťmi a rodičmi. Kolízny opatrovník aj keď nie je účastníkom konania, má v konaniach pred súdmi postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo.
V exekučnej veci oprávnených zastúpených kolíznym opatrovníkom bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že matka maloletých detí nebola oprávnená v ich mene vykonávať právne úkony, keďže jej bolo predbežným opatrením nariadené odovzdať deti do starostlivosti otca. Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, pričom uviedol, že po nariadení predbežného opatrenia matke detí už nesvedčilo právo zastupovať ich v exekučnom konaní; toto právo ako zákonnému zástupcovi patrilo iba ich otcovi. Najvyšší súd SR však zrušil uznesenie odvolacieho súdu, pretože konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu bolo postihnuté vadou spočívajúcou v tom, že dovolateľke, ako zástupkyni svojich detí, sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Zmena vyživovacej povinnosti
V živote každého rodiča môžu nastať pomery, kedy sa zhorší finančná situácia. Dôvodom môže byť strata zamestnania, zníženie príjmu, choroba, úraz alebo z iných dôvodov. Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým označenie povinného rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného a ktorý sa v tomto konaní nazýva navrhovateľ, a to menom, priezviskom, bydliskom, zamestnaním, štátnym občianstvom, a označenie dieťaťa, ktorý sa v tomto konaní nazýva odporca. V návrhu musí povinný rodič uviesť, na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške. Následne by mal presne špecifikovať, v čom sa jeho možnosti a schopnosti zmenili do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného. Tiež musí uviesť, v akej výške je v súčasnosti schopný platiť výživné. Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi. Súdu sa za takéto konanie neplatí nič, keďže konania vo veciach vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi sú od súdnych poplatkov oslobodené. Pokiaľ je dieťa maloleté, tak je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, keďže ide o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
