Rozhodnutie mať alebo nemať deti je hlboko osobné a ovplyvnené rôznymi faktormi. Pre zaľúbený pár môže byť toto rozhodnutie obzvlášť zložité, pretože zahŕňa nielen individuálne túžby a presvedčenia, ale aj dynamiku vzťahu a spoločné plány do budúcnosti. Existuje mnoho dôvodov, prečo sa pár môže rozhodnúť nemať deti, a tieto dôvody sa môžu meniť v priebehu času.
Osobná história a skúsenosti
Jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie nemať deti, sú osobné skúsenosti. Ľudia, ktorí vyrastali v nefunkčných rodinách alebo zažili ťažké detstvo, môžu mať obavy z toho, že nebudú schopní poskytnúť svojim deťom stabilné a milujúce prostredie. Tieto obavy môžu prameniť zo strachu z opakovania negatívnych vzorcov správania alebo z nedostatku dôvery vo vlastné rodičovské schopnosti.
V niektorých prípadoch môže byť odmietanie detí spojené s predošlým sklamaním z manželstva. Osoba, ktorá zažila rozvod alebo iné ťažkosti v partnerskom vzťahu, môže mať obavy z opakovania týchto skúseností a z negatívneho dopadu na prípadné deti.
Rozdielny vek partnerov a ich odlišné životné etapy môžu tiež hrať rolu. Napríklad, ak je jeden z partnerov výrazne starší a už má deti z predchádzajúceho vzťahu, nemusí mať záujem o ďalšie deti. Naopak, mladší partner môže mať pocit, že ešte nie je pripravený na rodičovstvo.
Vzťahové faktory
Kvalita a stabilita vzťahu sú kľúčové pre rozhodnutie mať deti. Ak jeden z partnerov nie je úplne zaľúbený alebo má pochybnosti o budúcnosti vzťahu, môže sa zdráhať mať deti. Neistota môže prameniť z rôznych dôvodov, ako sú napríklad rozdielne predstavy o živote, odlišné hodnoty alebo nedostatok spoločných záujmov.
Niektorí ľudia sa obávajú, že príchod dieťaťa negatívne ovplyvní ich vzťah a obmedzí ich slobodu a nezávislosť. Tieto obavy môžu byť spojené so strachom zo straty intimity, obmedzenia spoločenského života alebo z finančnej záťaže.
Rozhodnutie páru môže ovplyvniť aj okolie a spoločenské očakávania. Rodina, priatelia alebo spoločnosť môžu vyvíjať tlak na pár, aby mali deti, čo môže viesť k stresu a konfliktom.
Sociálne a ekonomické dôvody
V súčasnej dobe, kedy sa kladie veľký dôraz na osobný rozvoj a kariéru, sa mnoho párov rozhoduje odložiť alebo úplne zrušiť plány na rodičovstvo z dôvodu sociálnych a ekonomických faktorov.
Výchova dieťaťa je finančne náročná a mnoho párov sa obáva, že si nemôže dovoliť poskytnúť dieťaťu všetko, čo potrebuje.
Mnoho žien sa rozhoduje odložiť alebo zrušiť plány na rodičovstvo, aby sa mohli venovať svojej kariére a dosiahnuť svoje profesionálne ciele.
Ženy s určitými zdravotnými problémami môžu byť vystavené zvýšenému riziku komplikácií počas tehotenstva a pôrodu, čo môže viesť k rozhodnutiu nemať deti.
Alternatívne spôsoby naplnenia
Pre páry, ktoré sa rozhodnú nemať deti, existujú alternatívne spôsoby naplnenia a realizácie.
Mnoho párov sa zameriava na svoj osobný rozvoj, vzdelávanie a kariérny rast. Investujú do svojich záľub, cestujú a venujú sa aktivitám, ktoré ich napĺňajú.
Niektoré páry sa venujú dobrovoľníckej činnosti, pomáhajú rodine a priateľom alebo sa starajú o zvieratá. Týmto spôsobom nachádzajú naplnenie a zmysel života.
Páry, ktoré túžia po rodičovstve, ale nemôžu mať vlastné deti, sa môžu rozhodnúť pre adopciu alebo pestúnsku starostlivosť. Týmto spôsobom môžu poskytnúť domov a lásku deťom, ktoré to potrebujú.
Sexualita a plodenie
Je dôležité si uvedomiť, že sexuálne správanie človeka nie je viazané len na plodenie. Ľudia súložia z rôznych dôvodov, nielen z rozmnožovacích. Antikoncepcia umožňuje ženám rozhodovať o svojom reprodukčnom zdraví a oslobodzuje ich od zotročenia mužom.
Čo hovoria výskumy a názory?
Niektoré výskumy naznačujú, že ženy, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu, nemusia správne vycítiť, či je ich partner ten pravý. Odporúča sa antikoncepciu na nejaký čas vynechať, aby žena zistila, či jej partner "vonia".
Pre mnohých mužov tehotná žena nemusí byť atraktívna kvôli zmenám v pomere pasu a bokov.
Po pôrode sa priority ženy menia a sex nemusí byť na prvom mieste. Z evolučného hľadiska je to účelné, aby žena mohla plne venovať svoju starostlivosť dieťaťu.
Čo robiť, keď partner nechce dieťa?
Ak sa pár stretne s rozdielnymi názormi na otázku detí, je dôležité otvorene a úprimne komunikovať. Je potrebné rešpektovať rozhodnutie partnera a hľadať spoločné riešenia, ktoré budú vyhovovať obom stranám.
Je dôležité otvorene hovoriť o svojich pocitoch, túžbach a obavách.
Na Instagrame zdieľali fotku z kliniky, kam šli podstúpiť vazektómiu. Po dlhom premýšľaní sa rozhodli, že dieťa nikdy splodiť nechcú, a tak na sociálne siete zavesili svoju spoločnú fotku z kliniky, kam išli podstúpiť vazektómiu. Naopak, chcú sa snažiť pomôcť s konzerváciou Zeme, ktorá je podľa nich už v tejto chvíli mimoriadne poškodená a preľudnená. Namiesto dieťaťa sa vraj chcú do konca života prechádzať po svojom dome nahí, nakupovať hračky pre seba a cestovať bez toho, aby museli riešiť, kam svoje dieťa na pár týždňov odložia. Na druhej strane, deň čo deň vidí množstvo trpiacich detí obklopených drogami a násilím, a preto do tejto spoločnosti nechce priviesť žiadneho potomka. Aby toho nebolo málo, po oznámení radostnej či smutnej noviny začali príspevok komentovať stovky rozhorčených ľudí. Dieťa podľa mnohých nie je chybou ani kontamináciou, ale požehnaním.
Neplodnosť
Nemožnosť počať dieťa alebo tiež neplodnosť, je strašiakom dnešnej doby. Mnohé páry sa musia popasovať s nenaplnenou túžbou po vlastnom potomkovi. Plodnosť žien i mužov je krehká a ako vyplýva z vedeckých pozorovaní, dnešní muži majú oveľa horšie vyhliadky stať sa otcami prirodzenou cestou, než tomu bolo pred desiatkami rokov.
Presné príčiny tohto javu nie sú celkom známe, i keď podľa odborníkov veľkú úlohu tu zohráva dnešný nezdravý spôsob života ako aj nezdravé životné prostredie a iné faktory.
V päťdesiatich percentách prípadov je dnes problém na strane muža. Často však muži partnerke povedia - neplodnosť je tvoj problém, vyrieš si ho. Ak muž nie je dostatočne informovaný z médií, internetu alebo iných serióznych zdrojov, že tento pomer príčin neplodnosti je dnes vyrovnaný, je potrebné mu to taktne vysvetliť, že jeho vyšetrenie je oveľa jednoduchšie, menej rizikové, nijak ho to nezaťažuje a hlavne - nebolí. To je u nás mužov potrebné zdôrazniť.
Iba v tom, že muž odovzdá vzorku semena. To je najjednoduchšie vyšetrenie, prvý krok pri rozhodovaní, ktorým smerom sa ďalej zamerať. Ak je spermiogram, teda počet, kvalita a pohyblivosť spermií v norme, až potom sa začne vyšetrovať žena. Spermiogram je základný kameň pri rozhodovaní, koho z oboch partnerov je potrebné ďalej vyšetrovať a liečiť. Je to jednoduché, nie je to drahé a vôbec to nebolí.
Takže sa dá povedať: ak nemôžete otehotnieť, začnite s vyšetrením u vášho partnera? Stopercentne.
Kvalita spermií a vôbec spermiogramov v poslednom čase, a to aj u mladých mužov, rapídne klesá. Veľmi pravdepodobne si za to môžeme sami, pretože ľudstvo počas posledných pár desiatok rokov zanieslo do svojho životného prostredia veľa chemických látok, elektromagnetické žiarenie a ďalšie vplyvy, ktoré pôsobia na ľudský organizmus neustále zo všetkých strán.
Veľmi krehké mechanizmy tvorby spermií sú tak atakované rôznymi faktormi, z ktorých veľkú väčšinu ešte nepoznáme, rozkrývajú sa postupne. Vyzerá to tak, že si ľudstvo reže konár samo pod sebou.
Predovšetkým nefajčiť, konzumovať alkohol primerane, určite žiadne drogy, primeraná fyzická námaha. Súčasná prevaha sedavého spôsobu života bez akéhokoľvek športu alebo telesnej aktivity opäť vedie k predčasnému zhoršeniu obehových parametrov v organizme.
Potom je to nadmerné vystavovanie sa teplu. Sauny a horúce kúpele nie sú vhodné, rovnako ako dlhé sedenie, napríklad dlhé cesty autom. To všetko sú faktory, ktoré k týmto problémov môžu prispievať.
Výrobcovia bicyklov ma asi nebudú mať radi, ale z môjho pohľadu nie je cyklistika najšťastnejší šport pre ľudí, ktorí majú problémy s počatím.
Čo sa teda dá robiť, ak zistíte, že váš partner je neplodný?
Umelé oplodnenie
Ak je muž neplodný, teda množstvo, kvalita či pohyblivosť spermií nie je dostatočná, aby oplodnili vajíčko, je možné využiť umelé oplodnenie. Takýmto spôsobom sa niekedy skutočne podarí dosiahnuť oplodnenie vajíčka a následne aj tehotenstvo s úspešným koncom. Pokiaľ v ejakuláte muža nie sú žiadne spermie, možno ich skúsiť odobrať aj chirurgickým spôsobom. O vhodných metódoch umelého oplodnenia sa môžete oboznámiť u vášho gynekológa, prípadne v centrách asistovanej reprodukcie.
Spermie od darcu
Čo teda robiť v prípade, ak sú partnerove spermie absolútne nepoužiteľné pre oplodnenie vajíčka? Vtedy sa ponúka možnosť využiť darované spermie, teda spermie získané od iného muža. Na tento účel existujú spermobanky, kde sa „zbierajú“ spermie od rôznych darcov. Muži, ktorí chcú darovať spermie, musia byť celkom zdraví a podrobiť sa prísnym vyšetreniam. Darca zostáva v anonymite, rovnako tak ako aj pár, ktorý spermie od darcu využije. Mnohých na tejto možnosti odrádza morálne hľadisko. Predsa len dieťa počaté takouto cestou nie je vlastným dieťaťom daného muža, ale pochádza prakticky od muža cudzieho. Napriek tomu sa mnohé páry, ktoré nemôžu mať dieťa prirodzenou cestou kvôli neplodnosti muža, rozhodnú pre túto možnosť.
Adopcia
Ďalšou z možností, ktorá sa ponúka v prípade mužskej neplodnosti, je adopcia. V tomto prípade je krásne to, že manželský alebo partnerský pár dokáže prijať svoju neplodnosť ako fakt, s ktorým sa zmieri a rozhodne sa dať domov a lásku dieťaťu z detského domova. Napriek tomu, že muž so ženou toto dieťa nesplodili, žena ho deväť mesiacov nenosila vo svojom brušku, je to skutočne pekný spôsob, ako sa stať rodičmi. Adopcia však tiež so sebou prináša veľa nástrah. Mnohé páry od nej odrádza najmä fakt, že ide o zdĺhavý proces s neistým koncom.
Ako si adoptovať dieťa | Druhy adopcie, náklady, časové harmonogramy a ďalšie!
Myslieť na budúcnosť?
V dnešnej dobe je dokonca možnosť nechať spermie muža odobrať a uskladniť, ak by neskôr nebol schopný počať dieťa. Robí sa to najmä u mužov, ktorí sa chystajú podstúpiť chemoterapiu a teda šance, že by počas liečby alebo po nej mohli mať dieťa, sú malé. Spermie sa teda odoberú a uskladnia v spermobanke, kde budú čakať na ich prípadné použitie v budúcnosti.
Zmieriť sa s tým, že budeme bez detí...
Poslednou možnosťou je, samozrejme, zmieriť sa s tým, že vám osud dieťa jednoducho nedoprial. Ak však obaja partneri po dieťati veľmi túžia, táto možnosť je zrejme príliš ťažká a skôr sa rozhodnú pre niektorý zo spôsobov, ako dieťa predsa len mať. Avšak, aj pár, ktorý nemá spolu deti, môže žiť plnohodnotným manželským či partnerským životom. Muž aj žena ale musia mať v sebe všetko ujasnené, aby ich bezdetnosť neviedla k neustálym výčitkám či hádkam. Zväčša sa s bezdetnosťou horšie vyrovnávajú ženy, no čoraz častejšie sa možno stretnúť aj s javom, kedy žena po deťoch netúži.
Názor odborníka:
Postup vášho priateľa, ktorý sa zdráha podstúpiť spermiologické vyšetrenie, je dosť nepochopiteľný. Než by zvolil jasnú odpoveď, udržuje seba i vás v napätej neistote. Ani porucha tvorby spermií pre muža zďaleka neznamená nejakú nálepku menejcennosti. Skôr svedčí o akomsi sebectve, ktorým chce nechať všetko len na vás.
V súčasnosti je štatisticky asi rovnaký počet mužských príčin neplodnosti ako ženských. Pritom treba zobrať do úvahy, že vyšetrenie muža je omnoho jednoduchšie a úplne nebolestivé. Pri vyšetrovaní príčin neplodnosti sa preto spravidla začína vyšetrením muža. Je teda dosť čudné, že za tri roky neúspešnej snahy o otehotnenie sa váš priateľ na toto jednoduché vyšetrenie nerozhodol ísť.
Podľa výsledku vyšetrenia vášho partnera vám potom ošetrujúci gynekológ ponúkne ďalší vyšetrovací a liečebný plán. Umelé oplodnenie je až jedným z posledných liečebných výkonov.
Páry a ženy, ktoré majú problém splodiť potomka. Nie všetky podstúpia umelé oplodnenie, ale všetky už riešia svoju neplodnosť. Jednu skupinu tvoria páry, ktoré už majú diagnostikované, kde a prečo je problém s otehotnením. Tí vie od začiatku, na čom sú. U žien to môžu byť napríklad nepriechodné vajíčkovody, prípadne to môžu byť dedičné ochorenia. Muži môžu vedieť, že majú málo, menej pohyblivé alebo dokonca žiadne spermie. Druhá skupina párov nevie, prečo sa žene nedarí otehotnieť. Dvojica sa dohodne, že by rada mala potomka. Prvý mesiac sa im to nepodarí, ani na druhý, na tretí im už začnú pomaly blikať kontrolky. Najskôr si povedia, že jeden mesiac bol muž na služobnej ceste, druhý mesiac mala žena virózu. Nájdu si dôvody, čím to mohlo byť spôsobené. Zrazu prejde rok. Pocity neistoty sa zbierajú a povestný pohár trpezlivosti je takmer naplnený. Vtedy väčšinou žene, ktorá chodí na gynekologické prehliadky, práve tu ponúknu možnosť skúsiť centrum asistovanej reprodukcie. Keď to tak cítia. Niekedy prídu hneď po prvej konzultácii na klinike, lebo si chcú usporiadať myšlienky.
Potom prichádzajú s rôznymi pocitmi, ktoré dovtedy nepoznali a ktoré sa snažia spracovať. Niektorí prídu po prvom neúspechu. Naša súčasná spoločnosť je nastavená tak, že ľudia vedia, ako sa viac či menej úspešne chrániť pred počatím. Žena užíva antikoncepciu, muž používa kondóm. Tým, že majú pod kontrolou, kedy dieťa mať nebudú, vzniká klamlivý pocit, že môžu mať pod kontrolou aj to, kedy ho mať budú. Ale keď sa pár rozhodne, že chce mať dieťa, a neprichádza to, zisťuje, že to pod kontrolou nemá.
Je to rôzne. Počas jedného cyklu umelého oplodnenia majú ženy rôzne pocity, niektorí to prirovnávajú k „húsenkovej“ dráhe. Na jednej strane je nadšenie, keď sa niečo darí a keď doktor povie, že od zajtra začnú s injekciami alebo s celým cyklom. Potom príde obrovský smútok, ak sa to nepodarí. A nepodariť sa to môže v ktorejkoľvek fáze. Keď sa darí, prichádza sebavedomie, že sú na dobrej ceste, a potom nastane trápenie, keď to nevyjde. Často je to frustrácia, ktorú môže striedať uvoľnenie. Časté je obviňovanie, pocit krivdy a hnevu. S takýmto balíkom emócií prídu za mnou. Ten k tomu všetkému aj prirodzene patrí, ale pre daného človeka je to veľká neznáma. To, čo malo byť jednoduché a samozrejmé, sa nedeje.
Hovoríte o hneve. Zase by som možno povedala, že naša spoločnosť nie je pripravená hovoriť o negatívnych emóciách. Ale ženy mi často v ambulancii hovoria, že sa hnevajú a závidia. Hnevajú sa na seba, že nemôžu otehotnieť, hnevajú sa na svoje kamarátky, ktoré majú deti, hnevajú sa na rodičov, na to, ako „zle ich urobili“. Nie sú pripravené na to, koľko hnevu alebo iných negatívnych - sociálne neakceptovateľných - emócií to dokáže spustiť. Povedia si, že predsa nemôžu byť takí zlí ľudia. Cítia veľký tlak spoločnosti. Osobne vnímam to, že niekedy by za mnou ani neprišli, ak by na ne okolie tak netlačilo.
Páry vyhľadajú odbornú pomoc zväčša vtedy, keď sa im rok nepodarí otehotnieť. Počas rokov, ktoré som na klinike, som mala možnosť vidieť rôzne smerovania a vývoje. Sú páry, ktoré to utuží a zomkne, ale zažila som aj vzťahy, ktoré to nezvládli a rozviedli sa. Niekedy je emočný pretlak taký silný, že ľudia nevedia, ako ďalej. Každý s tou situáciou narába inak. Ženy to často vnímajú cez emócie a muži hľadajú racionálne riešenia. Niekedy medzi nich vojde nevypovedané obviňovanie. Ak ľudia v páre nevedia, prečo nemôžu mať deti, keď nemajú jasnú diagnózu, je to veľká pasca. Nevedia, čo je príčina a čo by mali urobiť inak, aby sa to zmenilo. Keď nevedia príčinu, je ťažké to uchopiť pre ženu aj pre muža, je tam neviditeľný vinník, s ktorým nevedia pohnúť.
Ďalšia vec je intimita. Čím dlhšie trvá snaženie, tým viac sa vytráca intimita a prichádza sa do toho, že teraz treba „robiť dieťa“. Stretla som sa s tým, že muž mal v hodinkách aplikáciu, kedy má jeho žena plodné dni. Vytráca sa spontánnosť a radosť. S tým sa stretávam. Najmä ženy berú zodpovednosť na seba, majú snahu ochrániť svojich partnerov. A to aj vtedy, ak diagnostikovali problém na strane muža. Záleží na tom, či a ako sa vedia rozprávať aj o iných problematických témach. Pre niekoho sú to financie, pre iného vzťahy so svokrovcami. Téma otehotnenia je iná v tom, že sa týka intimity, sexuality. Páry, ktoré prídu k nám na kliniku, sa o tom väčšinou rozprávať vedia. Problém nastáva, ak sú vyzývané, aby o tom hovorili pred „cudzími“. Páry sú v tejto téme veľmi zraniteľné.
Takéto otázky rozozvučia tú najcitlivejšiu strunu, najmä keď sa dookola opakujú. Mala som pacientku, ktorá vnímala poznámky na jej možné tehotenstvo už ako zlomyseľnosť. Stále sa jej niekto pýtal, prečo ešte nemá deti, keď už je na ne dosť stará. Niekedy taká otázka ozaj nie je úprimný záujem o druhého, tí ľudia to okamžite vycítia. Keď niekto k deťom príde bežnou cestou, nik sa ich nepýta, ako a kde k deťom prišli a na ktorý pokus. Po čase si začnú vymýšľať. Aj klamú. Často. Ľudia, ktorí by chceli mať dieťa, majú partnera, či sú zosobášení, alebo nie, prirodzene majú priateľov, svojich rovesníkov a títo ich rovesníci deti majú. V istom období života sa tak očakáva od dvojice, ktorá spolu dlhodobo žije, že splodí potomka. Tu vzniká otázka, čo je ešte vec verejná a čo už osobná. Všetci sa máme čo učiť, aby sme boli vnímavejší, pozornejší k druhým, aj zdržanlivejší, čo sa týka kladenia otázok v tejto citlivej téme. Môže im to veľmi ublížiť.
Stane sa, že žene, ktorá sa snaží mať dieťa, otehotnie sestra. Predtým majú pekný, dôverný vzťah, ale keď otehotnie, nedokáže sa s ňou baviť. Môže to zasiahnuť extrémne. Sestra jej dovtedy mohla byť najbližšou osobou, potom otehotnela a zrazu to ich vzťah zničí. A ak ide ešte o mladšiu sestru, neplánovane, na prvýkrát, môže to spustiť lavínu emócií.
Približne osem z desiatich párov, ktoré prídu na kliniku, celú situáciu týkajúcu sa umelého oplodnenia zvládnu dobre a sami. Ale rizikové sú páry, ktoré môžu byť oslabené ešte z nejakých iných dôvodov. Napríklad mama dostane rakovinu alebo manžel príde o prácu. Ak celý proces trvá veľmi dlho, ide najmä o prípady, keď umelému oplodneniu predchádza operácia alebo iné zákroky u ženy. Niekedy prídu ľudia po tom, čo sa snažili otehotnieť dva roky a viac a nevyšlo to.
Riešite tému umelého oplodnenia od roku 2010. Menia sa páry, ktoré k vám chodia? Väčšinou prichádzajú mladé dvojice - do 30 rokov. Pri umelom oplodnení sa rieši aj viera. Niektoré páry vnímajú to, že nemôžu mať deti, tak, že to Boh nechce. Ale často ide viac o tlak z rodiny. Majú silne veriacu tetu, brat je kňaz a podobne. To je pre nich dôvod, prečo zostávajú sami a najbližšej rodine ani nepovedia, že idú na umelé oplodnenie. Vedia, že by to neprijali. Pochybnosti sú tam stále. Aj keď sa partneri rozhodnú, že do toho idú, tak malá pochybnosť v nich stále je.
V procese umelého oplodnenia žena dostáva veľa hormónov. Je to veľmi individuálne. Sú ženy, ktoré to znášajú vyslovene zle a niektoré vyslovene dobre. Sú ženy, ktoré to opisujú ako emocionálnu zlú, až depresívnu skúsenosť. Mala som pacientku, ktorá mala v čase stimulácie silné suicidálne (samovražedné - pozn. red.) myšlienky. Nedá sa na to celkom pripraviť, možno si skôr treba uvedomiť, že v každom momente procesu to môže aj nevyjsť, že úspech garantovaný nie je. Už na začiatku vám lekár môže povedať, že máte diagnózu, o ktorej ste dovtedy nevedeli. Tá môže znemožniť mať vlastné dieťa. Potom sa to môže pokaziť v tom, že vaječníky nereagujú tak, ako by mali. Alebo sa nepodarí vajíčka oplodniť. Alebo sa môže podariť ich oplodniť, ale nedelia sa ďalej. Možností je veľa, pri tom všetkom ťaživom však dodávam, že jedna z možností je, že to vyjde.
Reakcie sú rôzne. Sú ľudia, ktorí prídu a povedia, že už nikdy viac nepôjdu. Že ich to tak veľmi zasiahlo a vyčerpalo, že už to nechcú zažiť. Druhí povedia, že to idú skúsiť hneď v ďalšom cykle. Potom sú takí, ktorí si vezmú dovolenku alebo oddychový čas a musia si to premyslieť. Tak ako fungujú pri iných problémoch, tak sa väčšinou správajú aj pri tomto. Problém nastáva, ak sa dostávajú do časového tlaku z dôvodu veku. Poisťovňa hradí tri pokusy, do 39 rokov ženy. Ak sa tento vek blíži, cítia sa pod tlakom a niekedy idú do ďalšieho cyklu umelého oplodnenia, aj keď na to ešte nie sú psychicky pripravené.
Cykly sú finančne náročné, ide o tisícky eur. Tlak z finančných dôvodov pri pároch vidím často. Dokáže to narobiť šarapatu. Ak sa naplnia tri cykly, ale majú ešte zamrazené embryá, riešia, čo s nimi robiť. Keď prejdú celým procesom stimulácie, odberom a úspešným oplodnením, vkladá sa embryo do maternice. Potom sa musí dva týždne čakať, kým sa na klinike urobí tehotenský test. Tieto dva týždne vnímajú ako to najťažšie. V každom momente sa embryo môže prestať deliť a žena ani nevie kedy. Ak by jej niekto povedal, že sa to podarí, keď bude piť tri litre mrkvovej šťavy denne, pila by aj päť. Ale nikto vám takú radu nedá, lebo nik nevie, čo by mala robiť, aby sa to podarilo. Počas týchto dvoch týždňov si žena doma urobí aj niekoľko tehotenských testov. Väčšinou nie sú pozitívne, lebo je to priskoro, ale má to veľký vplyv na psychiku.
„Nestresuj sa.“ „Nemysli na to.“ Vždy, keď mi toto pacientky povedia, pýtam sa ich: A dá sa na to nemyslieť? Nedá. V našom dotazníku jedna pacientka napísala: „Prídem domov a cítim to všade.“ Vnímám to podobne, keď prídem na kliniku, v čakárni to visí vo vzduchu. Dusno a otázky, ako ďalej. Nedá sa ani nestresovať. Dá sa to veľmi ľahko povedať, ale realita je iná. Ak im chce blízka osoba pomôcť, nech ich vypočuje a spýta sa, čo by pre ne mohla urobiť.
O netaktných poznámkach či otázkach sa hovorí dlho. Skôr si myslím, že sa to zhoršuje a je to intenzívnejšie. Niekedy to nemusia byť len otázky a poznámky. Dnes na ich miesto nastupujú obrázky. Fotky. So sociálnymi sieťami a s tým, ako všetci prezentujú svoje rodinné životy a šťastné rodinné dovolenky. Naprieč sociálnymi sieťami sa viac či menej prezentuje, že zmysel života sú deti a rodina. Na tom nie je nič zlé do momentu, ktorým sa párom bez detí dostáva pohľad, že ich život nemá zmysel. Mať deti je prirodzená súčasť života, nato sme tu. Ale ak v živote niekoho z akéhokoľvek dôvodu dieťa nie je, môže život napĺňať aj cez niečo iné. Je to veľmi ťažké, keď zovšadiaľ cítia tlak, že len dieťa prinesie životu zmysel. Nepomáha im, ak si čítajú diskusie na internete, aj keď sú o umelom oplodnení a o tom, ako to niekomu podarilo alebo naopak. Spolu sa rozprávame o pocitoch, snažíme sa ich utriediť a dôležité je, aby to prijali.
Keď sa hovorí o neplodnosti, väčšinou je diskusia o ženách a o tom, čo prežívajú, čo sa pre ne mení. Som rada, ak za mnou prídu aj muži. Niekedy prídu aj sami, bez partnerky. Samozrejme, že sa hovorí viac o ženách, lebo návštevu kliniky častejšie iniciujú. Mala som pár, ktorý ku mne prišiel, prechádzali cyklom a stavali v tom čase dom. Muž hovoril o tom, ako prišiel na stavbu s kanistrom benzínu, pripravený stavbu podpáliť. Prežíval nával toľkých pocitov a myšlienok, že nevedel, čo s tým tlakom spraviť. Toto mu prišlo ako jediné riešenie. Nakoniec to neurobil, ale chcem tým povedať, že aj muži si nesú svoje bremeno, len o tom tak často nehovoria. Očakávania na mužov sú, že budú stáť pri žene a zvládnu to. A oni sa snažia byť oporou. Iný muž si dokonca pichal injekciu do brucha, aby zažil to, čo musela zažívať jeho partnerka. Nemali by sme mužom v tejto téme krivdiť. Téma neplodnosti dostáva vzťah do takých situácií, na ktoré nie sú partneri pripravení. Útočí to na niečo z toho základného, čo v nás ľuďoch je - u žien na ich ženskosť a u mužov na ich mužskosť. To sú citlivé veci už len pre jednotlivca, v páre sa to násobí. Presne takto to niekedy vnímajú. K tomu ešte druhý veľmi silný pocit, že ich ostatní onálepkujú ako sebeckých ľudí. S tým za mnou chodia páry často a veľmi ich to zraňuje. Ľudia im hovoria, že nemajú deti, lebo sú sebci. Predstavte si ženu, ktorá prechádza piatym pokusom umelého oplodnenia, má dva roky dopichané brucho od injekcií, je uzlík nervov a niekto jej povie, že nemá deti, lebo je sebecká karieristka. Dokáže to veľmi zabolieť.
Kto im to hovorí? Rodina? Častejšie o tom vôbec nehovoria. Aj keď žena otehotnie spontánne, do štvrtého mesiaca sa o tom väčšinou nehovorí, lebo sa môže čokoľvek stať. Pri umelom oplodnení sa toho môže stať omnoho viac, je to rizikové. Aj preto si to nechávajú pre seba. Prichádzajú otázky o počte spermií, o delení embryí, pýtajú sa na stav vaječníkov. Ak to potom nevyjde, nevedia, ako reagovať. Najčastejšie povedia, že možno druhýkrát to bude dobré. Ale nemusí to byť dobré. Nik nevie, či to vyjde. Jeden pacient raz povedal veľkú pravdu, že plačú za niečím, čo nikdy nebolo. Máloktoré páry to skúsia len raz. Ide vo väčšine prípadov o ženy, ktorých organizmus reaguje zle na liečbu. Najčastejšie trikrát, lebo to zaplatí poisťovňa. Ak majú ešte zamrazené embryá, využijú ešte tie. Pre každého je hranica nastavená niekde inde. Nedá sa to povedať pred prvým pokusom, lebo nevedia, ako budú reagovať, ale ak to nevyšlo po treťom či štvrtom pokuse, je dobré, ak si pár povie, dokedy to budú skúšať. Ľudia majú také aktuálne záložné plány - že si adoptujú dieťa alebo skúsia darcovský program, keď to skúsia s darovaným vajíčkom alebo spermiou, alebo že si kúpia psa. Tak ďaleko sme ešte so žiadnym nedošli. S neúspechom sa psychický stav páru zhoršuje. Väčšina, možno 90 percent párov, to má nastavené tak, že skúsia trikrát a dosť. Často muži prví vyrieknu tú fatálnu vetu, že teda budú žiť bez dieťaťa. Ak je aj problém na strane ženy, tak do toho muži netlačia.
Stáva sa, že žena presvedčí muža, aby prestal fajčiť. Keď sa začnú snažiť o dieťa, ženy často nakúpia výživové doplnky pre seba aj partnera. Cvičia gravijogu, chodia k veštkyni, šamanovi, urobia čokoľvek. Ak majú pocit, že to potrebujú, nech to urobia. Niekto povie, že bol u bosorky, ale odišiel od nej s dobrým pocitom? V niečom sú iné, je to prirodzené. Celá skúsenosť - túžba po dieťati, to, ako sa nedarilo, ako k nemu prišli, sa pretaví do ich vnímania sveta. Sú opatrnejšie. Ľudí táto skúsenosť posúva k uvedomeniu si, že neberú život a veci v ňom tak samozrejme ako predtým. Vážia si veci, ktoré iní berú možno ako samozrejmosť.
Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium ukončila v roku 1998, od roku 2010 sa venuje problematike umelého oplodnenia, hlavne z pohľadu prežívania ženy, ale aj páru. Ako dobrovoľníčka zároveň pomáha pozostalým vyrovnávať sa so stratami a komplikovaným smútením. Pracuje ako psychologička v centre asistovanej reprodukcie Iscare Reprofit. Spolupracuje s občianskym združením Amazonky a s občianskym združením pacientov s dermatologickými malignitami.