Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Toto je základný princíp, ktorý sa aplikuje aj v prípade plnoletých detí. Schopnosť samostatne sa živiť je kľúčovým kritériom, ktoré súd posudzuje pri rozhodovaní o nároku na výživné pre plnoleté dieťa.
V prípade maloletého dieťaťa sa táto podmienka neposudzuje, pretože maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Avšak, pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné nemá. Ak naopak nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné mu priznaný byť môže.
Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť?
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktorý plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je charakterizované štúdiom počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje alebo výrazne sťažuje možnosť riadne sa zamestnať. Pri ostatných formách štúdia, ako je napríklad diaľkové štúdium, je potrebné prísne posudzovať, či tieto formy umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť rodiča spravidla nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
Nezamestnanosť dieťaťa sama o sebe nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti rodiča. Existujú však výnimočné situácie, kedy dieťa môže mať nárok na výživné aj napriek tomu, že neštuduje. Jedným z takýchto dôvodov je trvalé zdravotné postihnutie, ktoré objektívne znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť. V takom prípade musí súd tento nárok skúmať prísne. Musí ísť predovšetkým o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu, nie len obmedzuje vo výkone niektorých druhov povolaní. Okrem toho musí ísť o postihnutie trvalé.
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný, do tej miery, že súd by mohol siahnuť na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Avšak, prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, alebo prípady zlých vzťahov, zvyčajne nie sú dôvodom na odopretie výživného.
Základné princípy určovania výšky výživného
Výživné je možné definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča, určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Životná úroveň rodiča je primárnym kritériom pre určenie výšky výživného, zatiaľ čo výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je len o sčítaní pravidelných výdavkov na dieťa a rozdelení ich nákladov medzi rodičov. Ide o to, aby dieťa malo právo žiť na takej materiálne kvalite života, akú majú jeho rodičia.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného. Súdna prax tiež nepristupuje jednotne k tejto otázke. Niektoré súdy zastávajú názor, že podiel dieťaťa na životnej úrovni rodiča by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča, v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné súdy žiadne percentá neuznávajú.
Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto určenie výšky výživného percentuálnym podielom na príjmoch povinného rodiča má svoje opodstatnenie. Avšak, nemožno ho paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, ale s vysokou životnou úrovňou, kedy percentuálne určenie nemusí byť vhodné.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nemožno očakávať, že výdavky budú uprednostnené pred výživným. Súd v zásade uzná tie výdavky, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky, ako napríklad exekúcie, súd nebude prihliadať. Avšak, aj opodstatnené výdavky súd neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného automaticky. Vždy je potrebné výdavky primerane optimalizovať s ohľadom na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Majetkové pomery rodičov zahŕňajú ako aktíva (príjmy, nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory), tak aj pasíva (výdavky, dlhy, pôžičky). Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad o oboch stranách.
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel, vrátane posudzovania schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča, jeho vek a zdravotný stav, ako aj možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
V prípade rodiča, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu, súd prostredníctvom ÚPSVaR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol využiť, a za akú mzdu. Následne môže súd vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu. Súd tiež prihliada na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania.
Minimálne výživné je zákonom určené vo výške 30 % zo sumy životného minima. Toto minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, schopnosti, možnosti, zdravotný stav, vek či finančnú situáciu.
Zmena výživného a zrušenie vyživovacej povinnosti
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, teda v prípadoch, kedy už výživné bolo súdnym rozhodnutím určené. V takom prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa, a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.
Ak plnoleté dieťa už neštuduje a je schopné sa samo živiť, vyživovacia povinnosť rodiča zaniká. V takom prípade je potrebné, aby povinný rodič podal na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd potom posúdi, či sú splnené podmienky na zrušenie výživného.
Brigádnicka práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť jeho výšku. Ak je príjem z brigády minimálny, nemá výrazný vplyv na výživné. Ak je však tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
V prípade, že dieťa dosiahlo plnoletosť a už nie je nezaopatrené, výživné by sa malo posielať priamo dieťaťu na jeho bankový účet. Súhlas druhého rodiča nie je potrebný.
Informácia o tom, či plnoleté dieťa študuje alebo nie, je pre rodiča často ťažko dostupná, nakoľko škola nie je povinná rodiča o tom informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúča sa, aby rodič každý rok, prípadne semester, písomne vyzval dieťa na predloženie potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné, len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
V prípade zrušenia výživného je potrebné spísať dohodu o zrušení výživného a dať ju na schválenie súdu. K návrhu na súd sa predloží dohoda podpísaná oboma stranami.
Je dôležité dodržať splatnosť výživného. Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To znamená, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Odporúča sa preto uhrádzať výživné napríklad trvalým príkazom s dostatočným časovým odostupom, aby peniaze na účet dieťaťa prišli najneskôr v deň jeho splatnosti.
Nad rámec výživného nemusíte prispievať, avšak je potrebné uvedomiť si dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky. Ak sa budete držať zásady neprispievania nad rámec výživného, môžete očakávať, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného a súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného.
V prípade, že sa rodičia a plnoleté dieťa dohodnú na úprave výživného, postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom, a nie je potrebné sa súdiť. Posledné, čo vaše dieťa potrebuje, je súdiť sa s vlastným rodičom.
Návrh na súd sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko navrhovateľ.
Ako postupovať pri podávaní návrhu na súd
Návrh na súd by mal obsahovať:
- Označenie účastníkov konania, t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt.
- Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate.
- Návrh odôvodnite, najmä podrobne zdôvodnite právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a výšku výživného, prípadne
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa. Je nevyhnutné, aby súd vedel z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na Vašu osobu resp.
- Prílohy ako napríklad rodný list (v prípade plnoletého dieťaťa), fotokópia listu Bc. a iné relevantné dokumenty.
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, prípadne či došlo k zmene v pomeroch a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného.
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. V rámci špecializácie na rodinné právo ponúka advokát klientom komplexné právne služby v tejto oblasti, vrátane poradenstva pri určení priorít a zastúpenia v celom súdnom konaní.
Bc. Kristína
V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Moja dcéra úspešne ukončila bakalárske štúdium na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene.
Keďže ma nikdy o ničom neinformuje, neviem, či je už toho času zamestnaná, no viem, že je fyzicky i psychicky zdravá a schopná zamestnať sa v odbore, ktorý vyštudovala.
Vo Zvolene, kde má trvalé bydlisko, je pre jej profesiu dostatok pracovných príležitostí, a preto jej nič nebráni v tom, aby si našla prácu, ktorá bude zodpovedať jej fyzickým a psychickým schopnostiam a potrebám spoločnosti.
Moja dcéra Bc.
V zmysle § 78 ods. 2 zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Toto zákonné ustanovenie sa však netýka zrušenia výživného pre plnoleté dieťa.
Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, stanovenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Zvolen, pod spis. zn.: 2C/143/2006-20, zo dňa 17.09.2006, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, pod spis.
Keďže dcéra ma inak ako podávaním návrhov na zvýšenie výživného nekontaktuje, neprejavuje o mňa ako o otca žiadny záujem, požiadal som ju o oznámenie toho, či ešte stále študuje, alebo či už štúdium na vysokej škole ukončila.
Dcéra Kristína tento rok ukončila tretí ročník dennej formy bakalárskeho štúdia na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene.
tags: #zamietnutie #znizenia #vyzivneho #na #plnolete #dieta