Potrat je téma, o ktorej by sme najradšej nikdy nerozmýšľali a nerozprávali, a už vôbec nie, keď čakáme bábätko. Možno vás prekvapí informácia, že spontánny potrat ukončí 15 až 25% tehotenstiev. Ide o tehotenstvá potvrdené lekárom či tehotenským testom. O potrate sa v spoločnosti veľmi nehovorí. Preto, ak prídete o dieťa, môže sa vám zdať, že ide o niečo ojedinelé a že ste na všetko sama. Opak je však pravdou.
Uvedené percento potratov je v skutočnosti pravdepodobne ešte vyššie. A to z dvoch dôvodov. Krvácanie, ktoré sprevádza potrat, je ľahko zameniteľné za menštruáciu. Pri takzvanom kompletnom potrate sa maternica sama úplne vyprázdni. Tento proces sprevádzajú kŕče v podbrušku (podobajú sa na pôrodné kontrakcie), bolesť a krvácanie. Hovoríme mu aj samovoľný potrat. Nekompletný potrat sprevádza takisto krvácanie, kŕče a otvorený krčok maternice. Zmeškaný (alebo nepovšimnutý, zamlčaný) potrat nesprevádzajú žiadne príznaky.
Musíme si uvedomiť, že potrat nie je jedna udalosť, ale proces, ktorý môže trvať rôzne dlho. Ak sa potrat začne krvácaním a kŕčmi v podbrušku, veľmi pravdepodobne bude kompletný, a tak stačí počkať, kým prirodzene prebehne. Niektorí lekári vám môžu ponúknuť podanie prostaglandínov (konkrétne sa používa misoprostol alebo mifepristone). Prostaglandíny sú hormóny, ktoré stimulujú kontrakcie maternice a celý proces dokážu urýchliť. Najčastejšími nežiaducimi účinkami týchto liečiv sú nevoľnosť a hnačka. Nesmú sa užívať pri podvýžive, zlyhaní obličiek, nadobličiek alebo pečene. Poslednou možnosťou je chirurgické vyčistenie maternice, tzv. kyretáž. Kyretáž sa vykonáva cez pošvu. Zákrok možno absolvovať aj ambulantne, pri lokálnej anestézii. V tomto prípade nemusíte ostávať v nemocnici. Pravdepodobné je aj podávanie antibiotík - kvôli prevencii infekcie.
Nech už vy, alebo váš lekár vyberie akúkoľvek možnosť, vždy je nutné, aby ste sa spolu dohodli na kontrole o niekoľko dní, ideálne vtedy, keď prestanete krvácať. Po spontánnom potrate - približne 2 týždne. Počas nich sa (kvôli riziku infekcie) odporúča, nič do vagíny nevkladať, čiže žiadne tampóny alebo pesary. A samozrejme, musíte sa vyhnúť pohlavnému styku. Menštruačné krvácanie sa zvykne obnoviť o 4 - 6 týždňov. Ovulácia ale môže nastať už po 14 dňoch od potratu.
Kedysi sa ženám odporúčalo, aby s ďalším tehotenstvom počkali aspoň 3 až 6 mesiacov. Riziko tehotenských komplikácií je pritom u nich na rovnakej úrovni, ako u žien, ktoré predtým nepotratili. Keďže každý prípad je individuálny, najlepšie urobíte, ak sa poradíte so svojím lekárom, ako dlho po zákroku vám odporúča počkať.
Príčiny potratov
Prečo práve ja? Táto otázka trápi každú ženu, ktorá niekedy potratila. Udalostí, za ktoré sa môžete obviňovať, je neskutočne veľa. Vývoj nového človeka je nesmierne zložitý proces, preto nie je nič zvláštne na tom, že v určitom štádiu tohto vývoja sa niečo „pokazí“.
Najčastejšie príčiny potratov súvisia s abnormalitami vo vývoji embrya. Tieto abnormality sú často genetického charakteru a vznikajú náhodne počas delenia buniek alebo v dôsledku poškodenia vajíčka či spermie. Zvýšené riziko potratu je spojené s vekom ženy, najmä po 35. roku života, kedy riziko stúpa až na 50%. Niekedy môže byť príčinou aj odlišná krvná skupina (Rh faktor) u matky a dieťaťa.
Ďalšími možnými príčinami zo strany matky môžu byť hormonálne problémy, malformácie maternice, zápaly, imunologické faktory alebo poranenia maternice. V niektorých prípadoch môže dôjsť k potratu ešte predtým, ako žena zistí, že je tehotná. V takom prípade je ľahké zameniť skorý potrat za bežnú menštruáciu, najmä do 8. týždňa tehotenstva.
Je dôležité poznamenať, že bežné aktivity ako cvičenie alebo pohlavný styk nie sú príčinou potratov.
Zamĺknutý potrat (missed abortion) je špecifickou formou spontánneho potratu, pri ktorej sa embryo prestane vyvíjať, ale nie je z maternice prirodzene vylúčené. Tento stav sa neprejavuje krvácaním ani bolesťami, čo sťažuje jeho včasné odhalenie. Diagnostikuje sa často až pri ultrazvukovom vyšetrení, keď lekár nezaznamená aktivitu srdca embrya alebo jeho ďalší vývoj.
Štatistiky a rizikové faktory
Spontánny potrat končí približne 10-15% diagnostikovaných tehotenstiev. Väčšina potratov prebehne počas prvého trimestra (prvých 12 týždňov tehotenstva), pričom najvyššie riziko je práve v prvých týždňoch. Medzi 13. a 20. týždňom tehotenstva sa riziko znižuje.
Rizikové faktory, ktoré môžu zvýšiť šancu na spontánny potrat:
- Vek ženy: Riziko stúpa s vekom, po 35. roku je výrazne vyššie.
- Predchádzajúce potraty: Jeden potrat nezvyšuje riziko ďalšieho. Avšak, pri 3 a viacerých potratoch (týka sa asi 1 % žien) je nutné pátrať po príčine.
- Zdravotné problémy matky: Chronické ochorenia, hormonálne poruchy, infekcie.
- Genetické abnormality embrya: Najčastejšia príčina.
- Abnormality maternice: Vrodené alebo získané.
Je dôležité si uvedomiť, že väčšina potratov je spôsobená prirodzenými a neodvrátiteľnými príčinami, a nie chybou ženy.
Čo robiť po potrate?
Stane sa mi to znova? Štatisticky má žena, ktorá raz potratila, úplne rovnakú šancu počať a vynosiť zdravé dieťa, ako jej rovesníčka, ktorá touto skúsenosťou neprešla. Pri 3 a viacerých potratoch je však nutné pátrať po príčine.
Po potrate je nevyhnutné absolvovať lekársku prehliadku. Liečba môže závisieť od typu potratu. V prípade nekompletného alebo zamĺknutého potratu môže byť potrebná kyretáž - chirurgické vyčistenie maternice. Počas liečby a zotavovania je dôležité dodržiavať odporúčania lekára, najmä pokiaľ ide o hygienu a pohlavný styk (vyhnúť sa mu minimálne po dobu 2 týždňov).
Antibiotiká a tehotenstvo:
Používanie niektorých antibiotík počas tehotenstva môže byť spojené so zvýšeným rizikom potratu. Štúdie naznačujú, že chinolóny, makrolidy (ako azitromycín a klaritromycín), tetracyklíny, sulfonamidy a metronidazol môžu zvyšovať riziko spontánneho potratu, najmä v prvom trimestri. Naopak, antibiotiká ako erytromycín a nitrofurantoin sa vo všeobecnosti považujú za bezpečnejšie. V prípade potreby užívania antibiotík počas tehotenstva je kľúčová konzultácia s lekárom, ktorý zváži riziko neliečenej infekcie oproti potenciálnym rizikám liečby.
PharmDr. Martin Višnanský, MBA uvádza, že niektoré antibiotiká nemajú dokázané teratogénne vplyvy na plod a môžu byť v tehotenstve užívané, ak ich lekár predpíše. Nie je možné na 100 % povedať, že by antibiotiká dieťaťu ublížili.
Psychická podpora a zotavenie
Fyzická stránka potratu je len jedna časť celého procesu. Zvládnuť túto situáciu psychicky je oveľa náročnejšie. Potrat znamená pre ženu celé spektrum nepríjemných pocitov, ktoré veľakrát zhorší napr. chladné správanie zdravotníckeho personálu. Hoci racionálne si môžete uvedomovať, že raz donosíte zdravé dieťa, nič to nemení na fakte, že ste chceli a ľúbili práve to, o ktoré ste prišli.
Dovoľte si prežiť a precítiť smútok, vinu, hnev. Mnoho žien sa po potrate cíti depresívne a zúfalo, v jednom kuse plačú, majú problémy s jedlom, či so spánkom. Niektoré ženy naopak necítia nič, neplačú - emócie neprichádzajú. Neexistuje akurátne množstvo zármutku, preto ani absencia emócií nie je nič čudné ani nenormálne.
Najdôležitejšie je dopriať si dostatočný čas na spracovanie celej udalosti. Niektorým ženám pomohlo pátranie po príčine potratu, rôzne vyšetrenia a zháňanie informácií. Môžete usporiadať symbolický pohreb alebo urobiť niečo, čo vám pomôže dieťa oplakať a odsmútiť.
Tipy na zvládnutie:
- Zdieľajte svoje pocity: Úprimne a otvorene so svojím partnerom.
- Nájdite si dobrého poslucháča: Vyrozprávajte sa.
- Online diskusné fóra: Môžete sa podeliť o svoju skúsenosť v podporných skupinách.
- Buďte pripravená na reakcie okolia: Ľudia často nevedia, ako reagovať.
- Doprajte si čas: Zotavenie je proces.
Hoci je normálne a dôležité stratu bábätka odsmútiť, časom by ste sa mali začať cítiť lepšie. Smútok sa môže znovu vynoriť v čase výročia potratu alebo dátumu, keď sa vaše bábätko malo narodiť. Postabortívny syndróm je posttraumatická porucha po potrate, ktorá vás núti celý proces neustále prežívať.
Čo ak žena potratila viackrát? Za opakované potrácanie je považovaný stav, keď žena potratí tri a viackrát. V takom prípade je namieste indikovať vyšetrenia, ktoré by pomohli stanoviť príčinu. V nasledujúcej tehotnosti sa musí k sledovaniu takejto tehotnej pristupovať prísnejšie.
Aj napriek smutnému zážitku je nutné postaviť sa tejto skutočnosti silno. Zmierňujúco môže pôsobiť fakt, že je to možno priaznivejší osud ako komplikácie nezlučiteľné so životom v neskoršom štádiu tehotnosti. Netreba sa vzdávať nádejí na zdravý priebeh ďalšej tehotnosti.