Vrodené vývinové chyby sú komplexnou problematikou s mnohými faktormi, ktoré môžu prispieť k ich vzniku. Tento článok sa zaoberá príčinami, prevenciou a diagnostikou týchto chýb, ako aj špecifickými rizikami u predčasne narodených detí a úlohou genetiky.
Čo sú vrodené vývinové chyby?
Vrodené vývinové chyby vznikajú v období vnútromaternicového vývinu dieťaťa. „Kritické obdobie vývinu je 3. - 10. týždeň, kedy sa vytvárajú základy pre jednotlivé orgány a orgánové systémy. Zásah v tomto období môže mať štruktúrový, alebo funkčný charakter. V prvom prípade dochádza, keď je narušený alebo neúplný vývin orgánu, doslova malformácia (znetvorenie), alebo orgán úplne chýba, funkčný charakter chyby sa nemusí prejaviť hneď po narodení, ale odhalí sa až neskôr, keď sa u detí začnú prejavovať závažné a, často nezvratné, príznaky (symptómy),“ opisuje dr. Krč-Turbová.
Tretí marec je Svetovým dňom vrodených vývinových chýb, ktorého cieľom je od roku 2015 zvýšiť povedomie o týchto chybách, ich výskyte, prevencii, liečbe a poskytovaných službách. Ročne sa s vývinovými chybami celosvetovo rodí takmer 8 miliónov detí, na Slovensku je to vyše 2 percent detí. Najčastejšie sa tieto chyby týkajú detského srdiečka, avšak podľa slov odborníčky vďaka pokroku súčasnej medicíny mnohé z detí s vývinovými chybami srdca tešia plnohodnotnému životu bez väčších či menších obmedzení.
Genetické faktory
Ako dodáva, 30% všetkých vrodených chýb a viac ako 3000 chorôb je čiastočne alebo úplne podmienených geneticky. Nie každá vrodená chyba je dedičnou, avšak každá dedičná choroba má genetickú príčinu a každá vrodená chyba alebo choroba je výsledkom kombinácie genetických faktorov a faktorov vonkajšieho prostredia.
Gény sú inštrukcie (návody) uložené vo vnútri všetkých buniek v našom tele. Dedia sa z rodičov na deti. Každé dieťa dostane polovicu génov od mamy a polovicu od otca, vďaka čomu sa podobá na svojich rodičov. Gény určujú, akú farbu očí dieťa bude mať, či bude mať vlasy kučeravé alebo rovné, či narastie vysoké alebo nízke. Gény uchovávajú informácie potrebné na to, aby naše telá správne rástli a fungovali. Sú to rôzne dlhé úseky v rámci jednej dlhokánskej deoxyribonukleovej kyseliny (DNA). DNA vyzerá ako stočený rebrík a obsahuje zaradom zoradených veľa génov.
Niekedy sa gén nevyvinie tak, ako by sa mal, čiže tak, ako ho má väčšina ľudí. Ak má mať napríklad určitá časť génu postupnosť báz GTAC a namiesto toho sa vyskytne GTTC, nastane tzv. mutácia (zmena génu). Gény môžu byť dominantné alebo recesívne.
Keď stačí mutácia jedného génu na to, aby došlo u dieťaťa k poruche sluchu, hovoríme, že ide o dominantný gén. Takýmto ochorením je napr. Waardenburgov syndróm, Treacher-Collinsov syndróm, Crouzonov syndróm.
Keď potrebujeme 2 kópie zmutovaného génu (jeden od mamy a jeden od otca), aby došlo u dieťaťa k poruche sluchu, hovoríme, že ide o recesívne gény. Takýmto ochorením je napr. Usherov syndróm alebo veľmi častá mutácia GJB2 génu.
Každý človek má asi 30 000 génov, ktoré tvoria našu DNA. Tieto gény sú zviazané do chromozómov ako koráliky na šnúrke. Každá bunka v našom tele má 23 párov chromozómov, čiže spolu 46 chromozómov. V každom páre pochádza jeden chromozóm od mamy a jeden od otca, pričom to, ktorý chromozóm dieťa od rodiča dostane, určuje náhoda.
22 párov chromozómov sa nazýva autozómy. Ak je zmutovaný gén na niektorom z týchto 22 génov, tak sa porucha sluchu volá autozomálna.
1 pár chromozómov sa nazýva gonozómy, tzv. pohlavné chromozómy. Tento pár určuje, či bude dieťatko ženského alebo mužského pohlavia. Ženy majú dva X chromozómy a muži jeden X a jeden Y chromozóm. Preto muži rozhodujú o pohlaví dieťaťa v závislosti od toho, či spermia obsahuje X alebo Y chromozóm. Ak sa zmutovaný gén nachádza na X chromozóme, hovoríme, že porucha sluchu je viazaná na X chromozóm.
Človek môže prežiť aj vtedy, ak mu chýba, prípadne má navyše časť alebo celý chromozóm. Príkladom môže byť dieťa s Downovým syndrómom, u ktorého došlo k trizómii 21. chromozómu (to znamená, že jeden 21. znamená, že na to, aby sa prejavila porucha sluchu, potrebujeme buď kombináciu viacerých zmutovaných génov, alebo kombináciu zmutovaného génu a negenetických faktorov (špeciálne rizikové podmienky). Ukázalo sa napríklad, že niektorí ľudia sú viac náchylní na to, aby u nich vznikla porucha sluchu vyvolaná hlasitým zvukom alebo určitými liekmi ako iní ľudia.
Environmentálne faktory
Vývoj dieťaťa v maternici ovplyvňujú aj látky a infekcie, s ktorými príde matka do kontaktu: alkohol, drogy, určité lieky, ovčie kiahne, rubeola, syfilis alebo toxoplazmóza. Od čoho záleží ako ovplyvní dieťa? Od fázy tehotenstva, v ktorej sa matka nachádza (prvý trimester je zvyčajne najzraniteľnejší), od množstva toxínu, ktorej je vystavená a od doby, koľko trvá expozícia. Vystavenie toxínom z prostredia môže ovplyvniť každý systém tela dieťaťa vrátane hlavy, rysov tváre, funkcie mozgu, nervového systému, srdca, zraku, sluchu a kostí.
Faktory, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú vývoj zárodku sa nazývajú teratogény. Kritické obdobie zvýšenej vnímavosti nane je medzi 3.-9. týždňom vývoja. Vplyvom teratogénov v tomto období zárodok buď umrie alebo vznikajú ťažké vývojové vady. Vystavenie matky pesticídom a iným chemikáliám, ako aj určitým liekom, alkoholu, tabaku a ožarovaniu počas tehotenstva, môže zvýšiť riziko postihnutia plodu alebo novorodenca vrodenými anomáliami. Tak napríklad nadmerné požívanie alkoholu počas tehotenstva zapríčiňuje mentálne zaostávanie vo vývoji. Obrovské riziko pre vývoj plodu predstavujú, samozrejme, aj drogy a omamné látky. Tie dokážu totiž prechádzať placentou ako aj do materského mlieka.
Silným a najznámejším teratogénom tejto skupiny je ionizujúce žiarenie. Jeho vysoké dávky vyvolávajú vrodené chyby mozgu a skeletu. Okrem ionizujúceho žiarenia majú negatívny vplyv aj vibrácie - silné zvuky, prudké blikanie svetla a podobne. Negatívny vplyv na plod má každé ochorenie matky. Asi najznámejšie teratogénne vírusové ochorenie je rubeola. Najväčšie riziko predstavuje práve v prvom trimestri, kde až 90% detí končí s vážnymi poruchami oka, srdca, mozgu, ucha atď. V druhom a treťom trimestri sa toto riziko znižuje. Podobne nepriaznivé účinky majú aj parazitárne a bakteriálne nákazy matky ako je toxoplazmóza a syfilis.
Vek matky
Vek matky je tiež rizikovým faktorom pre abnormálny vnútromaternicový vývoj plodu. Pokročilý vek matiek zvyšuje riziko chromozomálnych abnormalít vrátane Downovho syndrómu - nadpočetného 21.
Najčastejšie vývinové chyby
Najpočetnejšou skupinou sú ochorenia srdca. Vrodené vývinové chyby srdca sa zúčastňujú približne v 35% na všetkých vývojových anomáliách narodených detí. „Vrodené chyby srdca sú tak extrémne variabilné, že takmer nijaké dve chyby nie sú úplne rovnaké. Predstavujú pestrú paletu od jednoduchých chýb, po kombináciu rôznych anatomických anomálií jednotlivých štruktúr srdca a odstupujúcich ciev. Ako sme uviedli, vývoj normálnych štruktúr srdca sa môže narušiť hlavne v prvých týždňoch tehotenstva genetickými faktormi a vonkajšími vplyvmi, ako fajčenie, lieky, návykové látky, nezdravý životný štýl a pod. Až v 80% vznikajú z neznámych príčin,“ vysvetľuje skúsená kardiologička.
Srdce - zázračný orgán
Srdce je akousi pumpou, vďaka ktorej dokáže organizmus fungovať. Bije po celý život, neustále a permanentne a zastaví sa len raz. Tento životne dôležitý orgán zabezpečuje krvný obeh, ktorý sa ale líši v období vnútromaternicového vývoju plodu a neskôr, po príchode bábätka na svet a v dospelosti. „Kardiovaskulárny systém patrí medzi tie systémy v organizme, ktoré musia fungovať už vo včasnom embryonálnom štádiu. Budúce srdiečko sa začína rytmicky sťahovať už koncom tretieho týždňa vnútromaternicového vývoja. Od piateho týždňa funguje tzv. primitívny obeh, bez ktorého by embryo nemohlo ďalej rásť a vyvíjať sa. Definitívne usporiadanie krvného obehu plodu končí začiatkom 3. mesiaca tehotenstva,“ opisuje fungovanie srdiečka plodu dr. Krč-Turbová.
Podstatné v tejto súvislosti je, že počas vnútromaternicového vývoja plod nedýcha pľúcami, lebo je vo vode a výmenu kyslíka zabezpečuje placenta. Cez pľúca preteká len 10% krvi, toto množstvo je potrebné na ich rast a vývoj. Okysličená krv podľa slov doktorky priteká z placenty do plodu pupočnou žilou do brušnej dutiny, kde sa jej prúd rozdelí: časť prúdi do pečene a časť do dolnej dutej žily a do pravej predsiene. „Práve z pravej predsiene obchádza pľúca otvorom v predsieňovej priehradke - oválnym okienkom (foramen ovale) a tepnovým spojom (duktus) medzi veľkými cievami a pľúcnicou, najčastejšie jej ľavým ramenom. Tento typ cirkulácie nazývame fetálny typ cirkulácie a skraty, ktorými krv pľúca obchádza, voláme fetálne skraty. Prostredníctvom nich prúdi okysličená krv ku všetkým orgánom vyvíjajúceho sa plodu. Stiahnuté cievy v nevzdušných pľúcach kladú veľký odpor pravej komore, ktorá tak pracuje proti veľkému tlaku a stáva sa dominantnou pri práci srdca ako pumpy,“ vysvetľuje tento, priam zázračný, mechanizmus detská kardiologička.
Pôrodom sa následne životné podmienky plodu prudko menia. Najdramatickejšie zmeny sa odohrávajú v dýchacom systéme a v krvnom obehu a to v dôsledku začiatku dýchania a prebratím tejto funkcie z placenty na pľúca. „Otvorí sa cirkulácia pľúcami tým, že sa pľúcne cievy roztiahnu a klesne tlak v pľúcnom riečisku. Nastane vstrebanie tekutiny z pľúcnych lalôčikov, ktoré sa prevzdušnia a stúpne v nich tlak kyslíka. Súčasne končí funkcia tepnového spoja a oválneho okienka. Duktus sa po narodení pod vplyvom kyslíka rýchle stiahne, avšak v prvom dni života môže byť čiastočne priechodný, čo sa prejaví posluchovým nálezom charakteristického šelestu. K úplnému funkčnému uzáveru dochádza v 2. týždni života, anatomické uzatvorenie predpokladáme do troch mesiacov života. Ak sa do tejto doby duktus neuzatvorí, považujeme ho za srdcovú chybu. Oválne okienko umiestnené v strede predsieňovej priehradky sa funkčne uzavrie chlopničkou už v prvých minútach po narodení, avšak ostáva priechodné prvé tri mesiace, často až do jedného roka života,“ približuje detaily týchto mimoriadne dôležitých procesov dr. Krč-Turbová.
Zároveň dopĺňa výsledky výskumov, ktoré potvrdili, že u 20% detí sa neuzatvorí vôbec. Tento zázrak prírody - začiatok dýchania s prestavbou cirkulácie sú, podľa slov kardiologičky, bezprostredne po narodení najdôležitejšie zmeny. „Je to obdobie prechodnej cirkulácie a zohráva kľúčové miesto v adaptácii dieťaťa po narodení. Porušenie tohto procesu ohrozuje život novorodenca. U zdravých novorodencov toto obdobie trvá od dvoch do šesť hodín po pôrode. Adaptácia ostatných orgánov je menej dramatická a spája sa s ich funkčným dozrievaním.“
Srdce predčasne narodeného dieťaťa
Nedonosený novorodenec, narodený pred ukončeným 37. gestačným týždňom, je podľa slov špecialistky na detské srdcia vo veľkej nevýhode oproti donosenému novorodencovi. U predčasne narodeného novorodenca je totiž najčastejšou a najzávažnejšou poruchou dýchania tzv. syndróm dychovej nedostatočnosti. „Príčinou respiračného zlyhania je nedostatok surfaktantu, látky tukového charakteru tvorenej hlavne fosfolipidmi. Tvorí sa v špecializovaných bunkách pľúcnych mechúrikov tzv. pneumocytoch II. typu. Znižuje povrchové napätie týchto mechúrikov tak, že po uvoľnení z týchto buniek vytvára na ich stene tenkú vrstvu, ktorá bráni ich úplnému vyprázdneniu (kolapsu), ktorý hrozí na konci každého výdychu. Jednoducho povedané, pri nedostatku surfaktantu dochádza k neúplnej ventilácii pľúc, kedy väčšina pľúcnych mechúrikov (alveolov) zostane na konci výdychu nevzdušná,“ popisuje dr. Krč-Turbová procesy po predčasnom pôrode.
Tvorba surfaktantu začína v pľúcach plodu okolo 20. gestačného týždňa. V plodovej vode sa objavuje medzi 28. až 32. gestačným týždňom. Až po 35. týždni je ho už dostatok a pľúca sú pripravené na výmenu krvných plynov (O2 a CO2) mimo maternicu. „Incidencia syndrómu dychovej nedostatočnosti sa zvyšuje s klesajúcim gestačným vekom a nízkou pôrodnou hmotnosťou. Deti s veľmi a extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou narodené pred 32. týždňom tehotenstva majú klinické príznaky respiračnej insuficiencie spôsobenú práve nezrelosťou a nedostatkom surfaktantu. V súčasnej dobe vieme výskyt významne ovplyvniť podávaním kortikosteroidov matke, ak hrozí predčasný pôrod. Tie urýchľujú zrelosť pľúc a tým tvorbu surfaktantu v pneumocytoch pľúcnych mechúrikov,“ dopĺňa k téme doktorka.
So syndrómom respiračnej nedostatočnosti u nedonosených detí úzko súvisí aj otvorený artériový duktus, termín, s ktorým sa často rodičia predčasne narodených detí stretávajú v ambulanciách. „U detí narodených pred 32. gestačným týždňom má približne polovica otvorenú spojku na 7. deň života. U novorodencov s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 1000 g je to až 65% a u novorodencov narodených pred 28. týždňom je to až 75%. Otvorený duktus vedie k veľkému zaťaženiu ľavej komory a ľavej predsiene s pľúcnym edémom, čo vedie k rýchlemu kardiálnemu zlyhaniu. Takto významne zhoršuje respiračnú nedostatočnosť, novorodenec potrebuje komplexnú liečbu na jednotke intenzívnej starostlivosti s umelou pľúcnou ventiláciou so špeciálnym ventilačným režimom so zvýšeným pozitívnym tlakom na konci výdychu. Na zmiernenie veľkosti skratu robíme reštrikciu tekutín. V istých prípadoch podávame na uzatváranie lieky (Paracetamol. Ibuprofen). Operatívne riešenie tzv. ligáciu - podviazanie, indikujeme u pacientov, ktorí nereagujú na konzervatívnu a medikamentóznu liečbu, len ak to klinický stav skutočne vyžaduje. V poslednej dobe kladieme dôraz na konzervatívny postup s dôkladným klinickým a echokardiografickým sledovaním,“ vymenúva jednotlivé zákroky a procesy v prípade srdiečok predčasniatok.
Prevencia a diagnostika
Dôležitá je prevencia, ale aj aktívne vyhľadávanie ochorení - skríning (prenatálny - počas tehotenstva pred narodením dieťatka, postnatálny - po narodení, celoplošný - u každého novorodenca, selektívny - u bábätiek so zvýšeným predpokladom určitej poruchy alebo choroby).
What is Prenatal Care and Why is it Important?
To, čo máte každý deň na tanieri, môže rozhodovať o viac, než si myslíte. To, čo jeme každý deň, môže mať väčší význam, než sa zdá. Odborníci už roky upozorňujú na výhody stredomorského spôsobu stravovania. Do výskumu sa zapojilo viac ako 100 000 žien s priemerným vekom 53 rokov, ktoré dovtedy mozgovú príhodu neprekonali. Ako informuje portál EatingWell, účastníčky vedci sledovali približne 21 rokov. Rozdiel medzi skupinami bol výrazný. Neurológ David Perlmutter, MD, FACN, ABIHM upozorňuje, že mŕtvica je predovšetkým cievna udalosť. „Zdá sa, že stredomorský stravovací režim podporuje cievnu odolnosť. Mŕtvica je v podstate cievna udalosť. [Dodržiavanie stredomorskej stravy] pomáha znižovať krvný tlak, zlepšovať funkciu výstelky ciev, znižovať zápal a stabilizovať hladinu cukru v krvi.
„Začnite v malom,“ navrhuje Gans. „Namiesto masla používajte olivový olej, pridávajte fazuľu do polievok alebo šalátov, jedzte ryby niekoľkokrát týždenne a častejšie si pripravujte jedlá z minimálne spracovaných potravín. Dr. Perlmutter zároveň pripomína širší kontext zdravia žien. Čítajte viac Niektoré horké potraviny môžu „nakopnúť“ mozog ako ľahké cvičenie. Vedci hovoria o lepšej pamäti a sústredení Zároveň upozorňuje, že strava je len časť skladačky. „Fyzická aktivita znižuje krvný tlak a zlepšuje krvný obeh. Dobrý spánok pomáha regulovať hormóny a hladinu cukru v krvi. Zvládanie stresu je dôležité. Monitorovanie a náprava laboratórnych abnormalít, ako je zvýšená hladina cukru v krvi alebo nekontrolovaná hypertenzia, je kľúčová,“ hovorí. „Preto berte stravu ako základ.
Často chcú svoje deti prinútiť k tomu, aby zdravo jedli a viac cvičili, no oni chcú len vyprážané jedlá, trávia veľa hodín pri počítači a štíhle tiež nie sú. Odporúča sa nedeliť potraviny na dobré a zlé, ale aby sa rodičia snažili deti naučiť jesť všetky potraviny a vysvetlili im, ako dobrá strava pomáha telu robiť skvelé veci. Inak si deti nájdu príležitosť jesť svoje obľúbené jedlá potajomky. Napriek bežnému presvedčeniu nemusia deti (ani ich rodičia) mať dokonalý jedálniček, aby jedli zdravo. Väčšina detí zje potrebné živiny v 1200-1500 kcal pestrých a zdravých jedál. Zostáva tak priestor aj pre striedmu konzumáciu „dobrôt“. Niektoré aktívne deti môžu mať vo skutočnosti nedostatok energie, ak im ich rodičia tieto dobroty úplne odoprú. Jedným zo spôsobov, ako obmedziť menej vhodné potraviny, je ponúknuť deťom zdravý druhý obed alebo skorú večeru po ich návrate zo školy alebo pred tréningom. Miesto obvyklého maškrtenia sušienok, cukríkov a chipsov je lepšie dať im sušienky s arašidovým maslom, cereálie s mliekom, ovocný koktail alebo sendvič.
Niekedy menší, inokedy objemnejší, len niektoré deti sú „tak akurát“. Dôležitou úlohou rodičov je naučiť ich, aby mali svoje telo radi také, aké je. Tlak na „perfektnú“ postavu môže viesť k nízkej sebadôvere. Veľmi často ľudia držia diétu nie kvôli nadváhe, ale skôr kvôli pocitu vlastnej nedokonalosti. Držanie diéty zvyšuje riziko vzniku poruchy príjmu potravy. Ako rodič a vzor pre svoje dieťa musí mama a otec zľahčovať význam telesného vzhľadu. Nikdy by ste nemali komentovať nadváhu iných detí, pretože to vaše, ktoré nemá „ideálnu“ postavu, by si z toho mohlo odvodiť, že musí byť štíhle, aby si ho ostatní vážili a mali ho radi. To je dôležité najmä u mladých dievčat v puberte, ktoré sa musia vyrovnávať sa zmenami, ktorými prechádza ich telo, a súčasne sa snažia dosiahnuť čo najlepšie športové výsledky.
Často to vedie k tomu, že deti potajomky konzumujú nevhodné potraviny, nárazovo sa prejedajú, majú pocit viny alebo zahanbenia, teda rovnaké pocity ako majú dospelí, keď porušia svoju diétu. Avšak v prípade detí sa z ich rodičov často stáva „stravovacia polícia“, čo môže viesť k patológii rodinných vzťahov. Stravovacie zákazy nefungujú ani u dospelých, nieto ešte u detí. Keby držanie diéty fungovalo, potom by všetci jej priaznivci boli štíhli a epidémie obezity by neexistovala. Diéty u detí spôsobujú viac problémov, než koľko ich riešia. Narušujú prirodzený sklon detí jesť, keď majú hlad, a prestať, keď majú dosť. Namiesto toho sa deti snažia „predzásobiť“.
Táto problematika je často spojená s vážnymi psychickými poruchami u detí, ktoré môžu byť dôsledkom zlých vzťahov v rodine alebo neprimeraného tlaku zo strany rodičov. „Každé siedme dieťa trpí psychickou poruchou v dôsledku zlých vzťahov medzi rodičmi. V rokoch 2010 až 2014 navštívilo detského psychiatra 153 000 detí v priemere dva až trikrát. Asi 40 000 detí trpí epidémiou syndrómu zavrhnutého rodiča a takmer každé druhé dieťa žije v neúplnej rodine. Desivé čísla, ktoré odhaľujú, že deti sú vo vážnom ohrození a rodina vo veľkej kríze. Napriek tomu sa tejto problematike nevenuje primeraná pozornosť.“
Rodičovské chyby a ich vplyv na deti
Hoci rodičia chcú pre svoje deti to najlepšie, často sa dopúšťajú chýb, ktoré môžu mať negatívne následky. Jednou z nich je napríklad prehnaná ochrana, ktorá môže viesť k tomu, že dieťa nie je pripravené na samostatný život.
Ďalšou častou chybou je nekonzistentnosť v dodržiavaní sľubov a pravidiel. Ak rodičia sľúbia dieťaťu odmenu alebo trest, no nedodržia to, dieťa ich prestane brať vážne.
„Pre dieťa je svet miestom, ktoré treba objavovať, a samotná príroda vyvolá veľa otázok. Prví, koho sa prirodzene opýta, sú rodičia. Ale, bohužiaľ, niekedy pre množstvo práce a rôznych povinností ich zvedavé otázky odbijeme. Ak sa to stane občas, nie je to problém, ak je to bežné, už to problém je. Ak na detskú otázku: „Prečo prší?“ odpovieme: „Lebo je to tak,“ ide o obmedzenie detskej zvedavosti a môže to dieťa odradiť od toho, aby smerovalo ku kritickému mysleniu.“
Rodičia by sa mali vyhýbať aj minimalizovaniu emócií detí, ako napríklad „Chlapi neplačú“ alebo „Nebuď taký dramatický“. Pokarhanie detských emócií môže spôsobiť, že budú ovplyvnené ich kognitívne funkcie, napríklad pamäť.
„Niektorí rodičia končia každú hádku alebo požiadavku na dieťa slovami: „Pretože som to povedal“. Neuznajú názor dieťaťa na vec, ktorá sa ho týka. Rodičia by si mali pamätať, že dať deťom hlas, aby vyjadrili svoje názory, je spôsob, ako sa môžu cítiť oprávnené a zodpovedné za svoje vlastné rozhodnutia. Ak sa rozhodnete pre cestu rozkazov a zákazov, v dospelosti sa vaše dieťa radšej vždy zdrží komentára, nedokáže vyjadriť svoj názor a nebude napredovať.“
Ďalšou chybou je, ak rodičia neprimerane reagujú na situácie alebo zvýšia hlas, keď to nie je potrebné. V takýchto prípadoch je dôležité sa ospravedlniť a vysvetliť dieťaťu, prečo sa mýlili.
„Ak dieťa chce nejakú hračku a vie, že ju dostane, je pravdepodobné, že je rozmaznané. Chce váš syn každé autíčko, ktoré v obchode zbadá? Nech sa páči, kúpite mu ho, veď nie je drahé. Chce malá princezná každý deň inú bábiku? Nuž, áno, tak bežíte a kúpite jej ju. Ak však dieťa dostane všetko čo chce, môže mu to vyslať signál, že veci prichádzajú ľahko a nevyžadujú si tvrdú prácu. To platí aj pre vreckové alebo peniaze na čokoľvek, ktoré dostanú bez akéhokoľvek úsilia.“
Rodičia by tiež nemali prehliadať nevhodné správanie detí, ako napríklad vysmievanie sa iným deťom. Ak takéto správanie prehliadame, bude ho dieťa naďalej opakovať, lebo neprišlo napomenutie.
„Niektorí rodičia sú príliš prísni a na väčšinu detských požiadaviek prichádza odpoveď NIE. Pozor na to! Aj keď je dôležité dodržiavať pravidlá a učiť deti slušnému správaniu, ak sa dieťa stretáva príliš často s odmietaním svojich požiadaviek a želaní, môže vyrastať s tzv. emocionálnym odmietnutím.“
Deti sa ľahko naučia, čo vidia u dospelých. To platí pre všetky oblasti života. Či už ide o správanie, rôzne schopnosti, konanie dobrých skutkov, ale aj zlých vecí a návykov. Ak je rodič zvyknutý správať sa k iným ľuďom nepekne, ohovárať, používať vulgárne slová, dieťa vníma tento typ správania ako prijateľný a bude ho napodobňovať.
V súvislosti s váhou detí, niektoré štúdie naznačujú, že ak rodičia vnímajú svoje dieťa ako obézne už v ranom veku, môže to paradoxne viesť k ďalšiemu priberaniu. Deti, ktoré sú vnímané negatívne kvôli svojej váhe, môžu mať problémy so sebavnímaním a pokusy o chudnutie môžu byť neúspešné. Namiesto toho môžu na váhe priberať.
„Rodičom sa odporúča, aby s deťmi nepreberali ich váhu, diéty, ani rátanie kalórií, ale podporili ich v zdravom životnom štýle a zdravej životospráve. Najmä preto, lebo mladšie deti nemajú plne vyvinutú mozgovú kapacitu na to, aby pochopili všetky faktory spojené s chudnutím. Podľa psychológa Leslieh Connora má rodič, ktorý tlačí dieťa k chudnutiu, rovnaký efekt ako šikana. Je dôležité, aby sa rodičia zamerali na to pozitívne, poskytli dieťaťu zdravé jedlo a veľa príležitosti na pravidelný pohyb. Nevyzdvihovali tvrdé diéty, štíhle modelky či krajších súrodencov a kamarátov. Je správne, ak sú rodičia znepokojení zdravím dieťaťa a nedovolia, avšak nie je v poriadku, ak rodičia označia dieťa ako tučné.“
Je dôležité si uvedomiť, že neposlušnosť dieťaťa môže byť aj prejavom zdravej osobnosti, ktorá skúma hranice a učí sa zodpovednosti. Rodičia by mali nájsť rovnováhu medzi stanovením pravidiel a umožnením deťom rozvíjať vlastnú autonómiu.
