Globálne otepľovanie nám prináša nielen stále novšie odrody, ale aj samotné druhy. Predstavujeme vám jujubu. U nás je tento druh, pochádzajúci z Číny, zatiaľ veľmi málo rozšírený, hoci by si rozhodne zaslúžil väčší záujem.
Jujuba (Ziziphus jujuba) je opadavý ker alebo menší stromček, ktorý zaraďujeme botanicky do čeľade rešetliakovitých (Rhamnaceae). S týmto zaujímavým druhom sa môžeme stretnúť aj pod označením Kristovo tŕnie, čínska ďatľa, či po česky ako cicimek. V Číne sa pestuje už od pradávna a v súčasnosti je tam známych niekoľko stoviek kultúrnych odrôd. Stromy jujuby sa dožívajú úctyhodných až 200 rokov.
Za menšiu popularitu jujuba možno „vďačí“ aj tŕňom. Tie sa nachádzajú pri každom páre listov, pričom jeden tŕň je rovný a druhý zahnutý. Výhodou je, že už existujú aj beztŕňové odrody. Rozmanité sú jujuby aj z hľadiska opelenia. Odporúča sa vysádzať vždy dve vzájomne sa opeľujúce odrody, niektoré z nich však dokážu prinášať plody aj bez opelenia – partenokarpicky. Ešte zvláštnejšia je tvorba tzv. letných výhonov, ktoré na jeseň celé opadávajú spolu s listami.
Kde ju pestovať?
Na svoje optimálne vyzretie potrebujú plody pomerne horúce leto a príjemnú teplú jeseň. Čo sa týka nárokov na pestovanie, jujubu môžeme prirovnať k viniču. Vyhovujú jej teda najmä južné polohy, prípadne kvalitné slnečné stanovištia v stredných polohách, kde dokáže optimálne dozrieť. Obľubuje výživné teplé pôdy, znesie však aj kamenisté suchšie lokality či, naopak, vlhkejšie lokality, ktoré ale nesmú byť studené.
Na výživu a závlahu je jujuba nenáročná, ale dobre na ňu reaguje. Chorobami a škodcami u nás prakticky netrpí. Pri dobrom ošetrovaní znášajú rastliny jujuby pokles zimných teplôt až do -22 °C. V prvých 2-3 rokoch je však každopádne vhodnejšie vysadené výpestky v zimnom období chrániť vhodným obalom, podobne ako napríklad figovníky či granátovníky. Stromy jujuby tvarovaním ničím nevyčnievajú nad našimi domácimi druhmi. Snažíme sa udržiavať dostatočne vzdušné koruny a optimálnu rovnováhu medzi rastom a plodnosťou.
Plodom jujuby je červenohnedá kôstkovica podlhovastého tvaru, podobná našim slivkám. Počas neskorej jesene ich oberáme ručne alebo striasaním. Primárne sú určené najmä na sušenie, nakoľko obsahujú až 25 % cukrov. Vysušené veľmi pripomínajú ďatle, rovnako dokonca aj chutia. Plody je však možné dlhodobo skladovať aj v čerstvom stave, najlepšie pri teplote okolo 3 °C. V prípade vyššej teploty sa dĺžka skladovania skracuje, 70 dní ich skladujeme pri teplote okolo 10 °C či mesiac pri teplote 20 °C. Plody možno i mraziť či zavárať, vhodné sú dokonca aj na výrobu našich bežných pochutín, ako sú likéry, sirupy alebo koláče.
Plody sú nutrične veľmi hodnotné. Vďaka množstvu biologicky aktívnych látok sa používajú pri mnohých chronických ochoreniach, vynikajúce výsledky sa dosiahli tiež pri liečbe rakoviny. K tomu prispievajú najmä jej antioxidačné účinky, ktoré tiež omladzujú organizmus a prečisťujú pleť. Účinné látky čistia krv a podporujú trávenie, znižujú úzkosť a liečia stres. Majú vplyv i na zvýšenie imunity, liečbu hnačky, posilnenie krvotvorby. Účinkujú proti únave a spomaľujú starnutie.
… zaujímavosťou jujuby je paralytický účinok jej listov? Obsahujú totiž látku, ktorá v ústach blokuje receptory vnímajúce sladkú chuť. Znamená to, že po požutí listov prestane váš jazyk na približne 15 – 20 minút vnímať sladkú chuť. Takže lyžičku cukru budete v ústach vnímať ako piesok, med ako lepidlo a záhradné ovocie vám skutočne nebude chutiť. Samozrejme, prakticky túto vlastnosť využiť nevieme, ale ako zábava so susedmi či návštevou je to fakt skvelé.
Author: administrator
Tvorba šikovných domácich majstrov.
