Je choré, nechutí mu to alebo nie je hladné? Ak dieťa odmieta jesť, býva to pre rodiča nepríjemné, niekedy až frustrujúce. Rada „nenúťte ho“ je síce tá najlepšia a jediná možná, rodičia sa ňou však často nedokážu riadiť, presvedčenie, že by dieťa malo jesť, býva silnejšie.
Čo s tým? Jedlo spoločne pripravujte aj jedzte. Aj keď to je v návale hnevu či pocitu bezmocnosti ťažké, skúste si na niečo z nasledujúcich rád v kritickej situácii aspoň spomenúť. Možno to naozaj pomôže.
Príčiny nechutenstva u detí
Deti, ktoré odmietajú jedlo, nemusia trpieť poruchami príjmu potravy. Často prechádzajú normálnou vývojovou fázou nazývanou neofóbia, ktorá sa objavuje okolo 12.-13. mesiaca. Tieto deti, ktoré predtým bez problémov jedli rôzne jedlá, ich zrazu odmietajú a zároveň netolerujú novú potravu.
Neofóbiu často zhoršuje aj to, ak deti v noci pijú neprimerane veľa mliečka a následne cez deň nie sú hladné. Majú prehodený režim jedenia deň a noc. Tým pádom celú noc pijú mlieko a cez deň nemajú základnú motiváciu preto, aby jedli - hlad.
Ďalším problémom, ktorý si treba uvedomiť, je tzv. food jag. Ide o prijímanie len jedného druhu potravy alebo len niektorých druhov jedla. Stáva sa to väčšinou, ak každý deň ponúkate vášmu drobcovi to isté - napr. na raňajky má stále toast, na večeru pečený zemiak. Ak nestriedate potraviny, môže to vyústiť do úplného odmietania jedla, ktoré malo vaše dieťa po celé týždne.
Nechutenstvo môže súvisieť aj so zmenou zdravotného stavu dieťaťa. Bolesti bruška, hlavy, kĺbov, hnačka, zvracanie, zápcha, teploty, kašeľ a rad ďalších ťažkostí môžu byť príznakom nejakého ochorenia, ktoré sa súčasne prejavuje nechutenstvom a odmietaním stravy. Vo všetkých týchto prípadoch je nutné vyhľadať lekára.
Deti nerastú neustále rovnakým tempom. V určitých obdobiach ich telo jednoducho nepotrebuje toľko energie, a preto jedia menej. Ak vaše dieťa prechádza fázou pomalšieho rastu, prirodzene bude mať nižší apetít.
Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny. Dieťa, ktoré nemá jasne stanovený režim, môže jednoducho zabudnúť, že je čas jesť, alebo si navykne na snacky namiesto plnohodnotného jedla.
Ak počas jedla cíti napätie, či už z hádok pri stole alebo nútenia dojesť každý kúsok, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť. Ak si jedlo spojí so stresom, prirodzene ho začne odmietať.
Bolesti brucha, únava alebo zdravotné problémy môžu byť ďalším dôvodom, prečo dieťa odmieta jesť. Ak je unavené, podráždené alebo často choré, môže mať menšiu chuť do jedla. Sledujte aj ďalšie signály, ako sú zmeny nálady alebo chudnutie.
Svet je pre deti fascinujúci. Pri jedle sa tak často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo len tým, čo sa deje okolo nich. Jedlo je pre ne zrazu menej dôležité ako všetko ostatné.
Deti sú citlivé na nové chute a textúry. Ak mu ponúknete jedlo, ktoré mu nevyhovuje, môže ho odmietnuť - a niekedy sa mu vyhnúť aj pri ďalšej príležitosti.
Keď pochopíte, čo za odmietaním jedla stojí, budete mať jasnejšiu predstavu o tom, ako mu pomôcť. Niekedy stačí upraviť režim, zvoliť iné jedlá alebo odstrániť stres. Inokedy je potrebné hľadať pomoc odborníka.
Ako postupovať, keď dieťa nechce jesť?
Rešpektujte: Dieťa to nerobí naschvál. Ak nechce jesť, má na to dôvod, jeho organizmus si práve nežiada ďalšie kalórie. To, že si vy myslíte, že dieťa musí byť hladné či smädné, neznamená, že aj je. Sú dokonca obdobia, kedy deti jedia viac, a kedy menej, napríklad v závislosti od rastu, ale tiež od zdravotného stavu či množstva pohybu, ktorý mali.
Zostaňte v pokoji: Dieťa vníma aj vašu nervozitu. Týka sa to najmä malých detí, ktoré sa snažíte kŕmiť. Dieťa nespokojnosť vycíti, ale nerozumie jej. „Vašim slovám o zdĺhavosti prípravy či biopôvode potraviny nerozumie. Cíti iba, že sa hneváte a nerozumie prečo, pretože v jeho konaní nie je zámer ani schválnosť,“ vysvetľuje kniha Prvé príkrmy pre zdravé brušká.
Nenúťte: Jedlo mu nechutí alebo sa mu nepáči. Sú ľudia, do ktorých nik nedostane špenátový prívarok, cviklu, alebo hoci len paradajkovú polievku. Nič s tým nenarobíte. Ak má odpor k niečomu aj vaše dieťa, nútením zjesť „aspoň za mamičku“ ho len posilníte a zakoreníte. Niektorí dospelí dodnes nejedia potravinu, ktorú ho v detstve nútili jesť, nech je čo ako zdravá.
Nechajte ho pohrať sa: Potrebujú to malé deti, ktoré sa s potravinami zoznamujú. Odborníci zhodne odporúčajú nechať dieťa, nech si jedlo zoberie do rúk, pomačká, prípadne aj porozťahuje po tanieri či stole. Ten neporiadok za to stojí, dieťa potrebuje zistiť, čo to vlastne je, ako sa to správa a - robí to skrátka po svojom.
Nepúšťajte mu rozprávky, aby jedlo: „Áno, ale keď inak nič nezje,“ znie častý protiargument. Aj tak to risknite. Ak bude dieťa hladné, hoci aj na druhý deň, ozve sa. Odpútavanie pozornosti od jedla, aby sa dieťa najedlo, totiž zbytočne rozptyľuje jeho sústredenosť, schopnosť vnímať a venovať sa tomu, čo práve robí, spomína sa dokonca súvis s ADHD. Okrem toho dieťa pri takomto jedení ani nevníma svoje telo, nevie povedať, kedy je už naozaj sýte. S jedlom skončí vtedy, keď sa stopne rozprávka, alebo keď matka jednoducho usúdi, že stačilo, čo nie je dobré.
Milo sa s dieťaťom rozprávajte: Čas jedenia je i časom vytvárania vzťahu. Jedzte teda súčasne s dieťaťom, dbajte aj na to, aby vaše jedlo bolo rovnaké, prípadne podobné. To detské sa zvyčajne nesolí, jemnejšie korení a podobne. Južné národy, ktoré sú zvyknuté na spoločné stolovanie, deti tiež berú k stolu a niekedy dokonca nechávajú aj tých najmenších, nech chutnajú, na čo majú chuť. „Zdravá a kvalitná strava je základ, ale zdravý vzťah k jedlu je ešte dôležitejší,“ konštatuje kniha Prvé príkrmy.
Neklamte: Ak chcete, aby dieťa zjedlo zdravú potravinu, povedzte mu to priamo. Nevydávajte teda pečeňové halušky za kakaové, ani mrkvovú omáčku za jahodovú. „Stratíte dôveru svojho dieťaťa,“ varujú autorky knihy Prvé príkrmy. U menších detí sa navyše môže podľa nich aj stať to, že začnú odmietať jedlá, ktoré doteraz normálne jedli. Práve preto, že už nebudú veriť.
Pripravujte jedlo spoločne: Vždy sa dá nájsť nejaká činnosť, ktorú dieťa pri varení zvládne. Držanie varechy, tie väčšie už môžu skúsiť aj krájanie. Pri spoločnej príprave jedla vzrastie u dieťaťa zvedavosť na to, ako chutí konečný produkt, navyše sa jedlo a jeho príprava preň stanú bežnou súčasťou života.
Nechajte dieťa vypľúvať jedlo: Samozrejme, týka sa to tých najmenších, ktoré sa s tuhou stravou zoznamujú. „Nehnevajte sa, ak dieťa prvé kúsky nového jedla vypľuje. Naopak, dajte mu vedieť, že je to v poriadku.“ Odporúčajú dokonca nastaviť dlaň alebo vreckovku, kam to môže vypľúvať. Aký to má efekt? „Dieťa získa istotu, že môže ochutnávať, a ak mu to nebude chutiť, tak sa nič nedeje,“ uvádzajú.
Pomôžte si knihami: Čítanie o potravinách, príbehy, básničky, obrázky môžu v dieťati vyvolať zvedavosť. Keď si na druhý deň nájde na tanieri karfiol, o ktorom večer predtým čítalo rozprávku, bude to preň dobrá motivácia. Ak práve nemáte poruke knihu, skúste si príbehy aj vymyslieť, prípadne spoločne nakresliť.
Nechajte na výber a trpezlivo čakajte: Niekedy to chce naozaj len čas. Ak napríklad vaše malé dieťa odmieta zeleninu, namiesto presviedčania „musíš“ alebo obchodovania „ak zješ toto, dostaneš tamto“, vytrvalo zeleninu ponúkajte. Dajte mu ju na tanier k raňajkám, k obedu, dieťa si tak uvedomí, že je to súčasť jedla. „Buďte ale pripravení aj na to, že ochutnávka môže nastať až po dvoch týždňoch ponúkania,“ upozorňujú autorky knihy Prvé príkrmy.
Tipy pre rodičov
Prvá výživa: Veľký význam má prvá výživa dieťaťa (dojčenie). Pri dojčení dieťa pozoruje matku, jej pohyby, vníma vôňu jej tela. Vzniká u neho pocit bezpečia. Aj keď matka nedojčí z prsníka, ale dáva dieťaťu fľašu, môže navodiť pozitívne psychologické podmienky ako pri dojčení. Dieťa drží rovnako ako pri pití z prsníka, ktoré tým cíti tlkot matkinho srdca a vníma aj jej telo. Keď je matka pri kŕmení nepokojná, ponáhľa sa alebo je v strese, dojča všetko vníma.
Zavádzanie novej stravy: V praxi sa stretávame s tým, že mnohé matky majú dostatok materského mlieka, a tak odkladajú zavádzanie pevnej stravy do výživy dieťaťa. Poznatky z fyziológie výživy dojčiat preukazujú, že materské mlieko plne zaistí rast a vývoj dieťaťa v prvých šiestich mesiacoch jeho života. Samozrejme, dieťa naďalej môže byť dojčené, ale je už nutné pridávať ďalšie zložky výživy.
TIP 1: Ponúknite dieťaťu 1 - 2 lyžičky nového jedla a až potom dajte známe jedlo. Dávku nového jedla postupne ďalej zvyšujte, prípadne urobte niekoľkodňovú pauzu a neskôr opäť skúšajte.
TIP 2: Dieťa by pri podávaní nového jedla nemalo vidieť klasické, osvedčené jedlo, ktoré máme pre prípad odmietania novej stravy v zálohe. Jednotlivé nové jedlá ponúkame dieťaťu vždy postupne, to znamená v priebehu niekoľkých dní alebo v dlhšom časovom odstupe.
TIP 3: Niektorí rodičia deťom dlho stravu mixujú alebo ich kŕmia len z fľaše s cumlíkom. Dieťa sa tak učí zle hrýzť a kúsky prehĺtať. Ak sme netrpezliví a máme zbytočné obavy z prípadného nedostatku výživy dieťaťa, môžeme paradoxne do budúcnosti vypestovať u dieťaťa problémový vzťah k jedlu.
Možnosti ako zapojiť dieťa do jedla:
- Vložte rôzne druhy jedla do rôznych priehradiek alebo použite podnos na muffiny.
- Skúste ponúknuť vášmu drobcovi „bezpečné“ známe jedlo s malým kúskkom nového jedla.
- Zoberte svojho drobca na trh alebo do supermarketu, alebo na zber do vlastnej záhrady - je to výborná príležitosť, aby sa deti zoznámili s potravinami.
- Choďte do knižnice, dovoľte vášmu drobcovi nájsť knihu s receptami a vybrať jedlo, ktoré vám pomôže pripraviť.
- Dovoľte deťom prestrieť stôl a servírovať, čo pripravíte.
- Použite veľký tanier s menšou porciou jedla.
- Skúste namodelovať situáciu, že ste si možno vzali viac ako zvládnete, alebo niečo, čo sa vám nepáči a čo vám nechutí.
Stravovacie návyky:
- Podľa veku by malo dieťa dostávať stravu v určitých intervaloch, medzi jednotlivými jedlami by sme nemali dieťaťu podávať sušienky či iné drobnosti na zahryznutie, aj keď dieťa plače.
- Dieťa by sa malo stravovať v pokojnom prostredí, nemalo by byť rozptyľované hračkami a podobne.
- Venujeme sa v čase kŕmenia len jemu, nebuďte netrpezliví, keď je dieťa pomalé.
- Keď dobre je, pochválime ho, pohladíme. Keď nechce jesť, nehneváme sa. Chvíľu prestaneme s kŕmením a za chvíľu znovu ponúkneme.
- Dieťa nenútime jesť.
- Po roku sa má dieťa začať učiť jesť samo, aj keď robí neporiadok. Len ho dokŕmime. Sme trpezliví.
Dieťa sa tak učí, že jedlo je spoločenskou záležitosťou a prejavom rodinnej súdržnosti.
7 najčastejších chýb, ktoré zhoršujú prieberčivé stravovanie (a 7 jednoduchých riešení)
Pitný režim a ďalšie stravovacie návyky:
- Obmedzte sladké nápoje.
- Deťom nepatrí jedlo dospelých.
Odmietanie jedla v materskej škôlke: V materských škôlkach deti často odmietajú šošovicu, hrach, fazuľu, hrášok s mrkvou, špenát alebo nátierky. Niekedy majú matky detí v škôlke tendenciu určovať, čo tam dieťa bude jesť a čo nie. Výhodou je, že rodičia si majú možnosť prečítať jedálny lístok a keď vie, že dieťa pokrm nepozná, upozorniť na to. Dieťaťu môžu vysvetliť, že je to dobré jedlo, že ho môže v škôlke ochutnať, alebo že ho potom spolu uvaria doma.
Pestrosť stravy je dôležitá: Školopovinné dieťa už rozumie tomu, že existuje určitý poriadok v jedle a osvojuje si určité schémy, ktoré sú používané v danej spoločnosti. Príliš pevné pravidlá v kombinácii potravín môžu však viesť k vzniku stereotypov, ktoré sa ťažko prekonávajú.
Materské mlieko je výborným zdrojom karbohydrátov, proteínov, tuku, minerálov a vitamínov. Je najlepším typom mlieka pre dieťa tak dlho, ako ho dokáže vaše telo vytvoriť. Ak bol čas jedenia stresujúci, urobte po ňom niečo zábavné - súboj šteklenia alebo maznania. Cvičením sa uvoľní oxytocín a ostatné endorfíny, čo spôsobí, že sa všetci budete cítiť lepšie. Predovšetkým, zachovajte si zmysel pre humor. Nezabúdajte aj na vyťaženie iného dospelého.
Milá Ludmila, nie je dôvod, aby ste dávali umelé mlieko. Ak predtým bábätko výborne priberalo a potom postupne prestalo, tak to má nejaký dôvod, takáto situácia má vždy príčinu a touto príčinou nie je odmietanie príkrmov. Materské mlieko má aj po 6. mesiaci byť hlavnou zložkou potravy pre bábätko a bábätká, ktoré sú dostatočne výdatne dojčené, typicky v tomto veku zjedia len malé množstvo príkrmov a sú prakticky naďalej takmer výlučne dojčené - a priberajú. "Málo priberá" je veľmi ťažké posúdiť a všetky deti v tomto veku začínajú priberať menej ako v prvom polroku, takže je dosť dobre možné, že vaše bábätko nemusí mať nejaký zásadný problém s priberaním a priberá vlastne v norme. V tejto situácii je možné urobiť veľa pre to, aby sa situácia zlepšila. Umelé mlieko v tejto situácii nie je vôbec riešením. Dokonca ani v situácii, ak by bábätko vôbec nebolo dojčené, umelé mlieko neprináša žiadne riešenie, s podmienkou, že jedia dostatok rozmanitej stravy v dostatočnom množstve, ktorá im poskytne potrebné živiny v prirodzenej forme, nie vo forme umelo dodávaných vitamínov a iných umelo pridávaných látok v umelom mlieku. Prečítajte si o škodlivosti a zbytočnosti používania umelého mlieka po 6. Ale v takom prípade nie je zaručené, že dieťa bude bez problémov piť umelé mlieko. Umelé mlieko nie je zázračná palička, ktorá vždy funguje, ak nefunguje nič iné. Vo vašej situácii je však možné urobiť množstvo krokov, ktoré vysoko pravdepodobne situáciu zlepšia. Navyše, ak by skutočne vaše bábätko na prsníku dostatočne nepilo, je možné aj v tejto dobe zvýšiť príjem mlieka, čo je prvá stratégia pred tým, než by sa hľadali iné možnosti. Z vašej otázky navyše nie je možné ani urobiť uzáver, že bábätko skutočne málo priberá. Spoločne s poradkyňou vyhodnotíte priberanie podľa tabuliek WHO pre dojčené deti a v kontexte toho, čo všetko sa udialo od času, kedy bábätko prestalo dobre priberať (ak to tak vôbec je). Navyše k videám si prečítajte tento návod na to, ako sa bábätko prisáva. Od správneho prisatia totiž závisí dobré pitie bábätka. A tiež si pozrite fotky správneho prisatia. Naučte sa, ako pomôcť bábätku stláčaním prsníka, aby vypilo viac mlieka. V medzičase, kým sa zvýši tvorba mlieka, je najlepším riešením podávanie príkrmov - toho, čo dieťatku chutí. Umelé mlieko v tejto situácii neprináša riešenie. V tomto veku je omnoho vhodnejšie zaviesť príkrmy ako čerstvé jedlo, ktoré je vhodnejšie než umelé mlieko. Neuškodí to bábätku, práve naopak, oproti umelému mlieku to má mnohé výhody. Navyše podávanie umelého mlieka (alebo akejkoľvek inej tekutiny) fľašou môže postupne ešte viac zhoršovať dojčenie. Zvýšenie príjmu materského mlieka často zvýši aj chuť do skúšania príkrmov. Dávajte bábätku možnosť skúšať jedlo kedykoľvek, keď má najväčší záujem a keď je na to najlepšia pohoda. Pri príkrmoch nie je podstatné presné časovanie, neexistuje najlepší čas. Najlepší čas je ten, keď je dieťatko spokojné a keď má chuť papať. Omnoho dôležitejšie než presné množstvo a druh zjedeného jedla je to, aby mu chutilo a aby malo z jedla radosť. V tomto bode nie je úlohou rodiča dostať do bábätka čo najväčšie množstvá jedla. Ak zje pár lyžičiek, je to v poriadku, ak má chuť zjesť viac, dajte mu viac. Dávajte mu toľko jedla, koľko chce. Podmienky okolo jedenia si vytvorte také, aké vám vyhovujú. Je pravda, že mnohé bábätká jedia viac a lepšie, keď sú niečím zaujaté. Je tiež dobré, ak dieťatko často zoberiete so sebou k stolu, keď vy jete, a umožníte mu, aby sa natiahlo za tým jedlom, o ktoré má záujem a jedlo ho. Ak má chuť na chlebík, nechajte ho jesť chlebík. Bábätká majú záujem o skutočné jedlo, ktoré jedia rodičia. Umožnite mu, aby vaše jedlo bralo do rúk, samo sa ním kŕmilo, namáčalo si ručičku do jedla a oblizovalo ju. Bábätko môže jesť bežné zdravé rodinné jedlá, o ktoré prejaví záujem. Papať sa bude učiť postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov, nie je sa kam ponáhľať ani sa netreba znepokojovať množstvami či časovaním jedla. Dávajte bábätku jedlo, o ktoré prejaví záujem, keď vás vidí jesť. Poradie zavádzania jedál nie je dôležité (ak na to nemáte nejaký špeciálny dôvod), materské mlieko je sladké, a preto pokojne môžete medzi prvými príkrmami dávať ovocie. Za odpoveď oceníme váš finančný príspevok.Tím poradkýň o. z.