Vstup do manželstva, kde jeden z partnerov už má dieťa, prináša so sebou rad zmien a dôležitých rozhodnutí. Jedným z nich môže byť aj osvojenie dieťaťa nevlastným rodičom, ktoré predstavuje právny akt, ktorým vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Tento proces umožňuje vytvoriť kompletnú rodinu a zabezpečiť dieťaťu stabilné prostredie. Vzniká taktiež príbuzenský vzťah medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa.
Pre úspešné osvojenie dieťaťa partnerom matky je kľúčové pochopiť legislatívny rámec a postupy, ktoré sú v Slovenskej republike platné. Zákon o rodine definuje jasné podmienky a kroky, ktoré je potrebné dodržať, aby bol tento proces právne platný a v najlepšom záujme dieťaťa.
Podmienky pre osvojenie dieťaťa
Osvojiť maloleté dieťa môžu predovšetkým manželia. Taktiež je možnosť, aby osvojiť dieťa mohol jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve. V prípade, že jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, alebo bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa už len súhlas druhého rodiča.
Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má plnú spôsobilosť na právne úkony a spĺňa určité osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne. Taktiež je potrebné byť zapísaný do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu. Dôležité je, aby spôsob života osvojiteľa a osôb žijúcich s ním v domácnosti zaručoval, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 101 ods. 1 Zákona o rodine platí, že na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Čo sa týka súhlasu biologického otca, v prípade, ak sa o dieťa dlhodobo nezaujíma, môže dôjsť k tzv. kvalifikovanému nezáujmu rodiča o maloleté dieťa. Kvalifikovaným nezáujmom sa rozumie stav, pri ktorom je zrejmé, že rodič dieťaťa nemá v úmysle obnoviť starostlivosť o dieťa alebo výkon svojich rodičovských práv a povinností. Tento stav je charakterizovaný tým, že rodič počas najmenej šiestich mesiacov neprejavoval skutočný záujem o maloleté dieťa, najmä tým, že ho nenavštevoval, neplnil si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu a nevynaložil úsilie na úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohol osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak mu v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.
V prípade, ak je dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas. Súd dieťa vypočuje, len ak je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom.
Proces osvojenia
Proces osvojenia sa začína podaním návrhu na súd. Návrh na osvojenie dieťaťa podáva osvojiteľ. Účastníkmi konania sú spravidla obaja rodičia dieťaťa, pokiaľ nie sú splnené výnimky, kedy stačí súhlas jedného z nich. K návrhu je potrebné priložiť relevantné dokumenty, ako napríklad sobášny list, rodný list dieťaťa, rodné listy detí otca (ak má), potvrdenie o príjme otca a výpis z registra trestov.
Na osvojenie je najvhodnejšie, ak je osvojiteľ manželom rodiča dieťaťa. V takom prípade sa návrh na osvojenie dieťaťa podáva na miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa v čase začatia konania bydlisko. K návrhu sa dokladajú sobášny list, rodný list dieťaťa a ďalšie relevantné dokumenty.
Súd pri osvojovaní dieťaťa postupuje tak, aby bolo rozhodnutie v záujme dieťaťa. Biologický otec má právo sa k návrhu na osvojenie vyjadriť. Súd mu návrh na osvojenie dieťaťa zašle spolu s lehotou na vyjadrenie.
Po právoplatnom osvojení vykonáva matrika zmenu v zápise v rodnom liste dieťaťa a na miesto biologického otca uvedie meno a priezvisko muža, ktorý dieťa právoplatne osvojil. Osvojením dieťaťa biologický otec stráca povinnosť prispievať na výživu dieťaťa.
Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Zároveň zanikajú práva a povinnosti medzi osvojencom a jeho pôvodnou rodinou.
Výživné a daňový bonus po osvojení
Jednou z dôležitých otázok v súvislosti s osvojením je aj otázka výživného. Osvojením dieťaťa biologický otec stráca povinnosť prispievať na výživu dieťaťa. K zániku vyživovacej povinnosti dochádza priamo zo zákona momentom nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia o osvojení.
Ďalšou relevantnou témou je daňový bonus na dieťa po osvojení. Pri splnení podmienok uvedených v zákone o dani z príjmov má jeden z rodičov alebo iná oprávnená osoba nárok na daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Podmienkou je, že vyživované dieťa musí s daňovníkom žiť v domácnosti.
Nárok na daňový bonus vzniká, ak daňovník dosiahne minimálnu výšku zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti alebo príjmov z podnikania a súčasne vykáže základ dane. U zamestnancov možno daňový bonus uplatniť už v priebehu roka. Je dôležité si uvedomiť, že za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Ako požiadať o príspevok pri narodení dieťaťa online
Možnosť zrušenia osvojenia
Hoci osvojenie vytvára trvalý právny vzťah, zákon umožňuje aj jeho zrušenie. Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.
Ak je osvojenec plnoletý, možno osvojenie zrušiť aj dohodou medzi ním a osvojiteľom, spísanou súdom. Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a jeho pôvodnou rodinou. Opäť bude mať svoje predchádzajúce priezvisko.
Je dôležité poznamenať, že zrušiť osvojenie je možné len z vážnych dôvodov súdnou cestou a to len v lehote do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení. Ak od osvojenia dieťaťa uplynula doba 6 mesiacov, samotné uplynutie lehoty nemá vplyv na to, že dieťa by si nemohol osvojiť ďalší manžel vašej terajšej manželky.
